Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8T-136-2013.pdf
PDF · 109.45 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/136/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred senátom zloženým z predsedu senátu JUDr. Mariána Manducha a prísediacich Júlie Spustovej a Ing. Anny Merdaa na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 05.12.2013 takto
rozhodol:
Obžalovaný
V. U., nar. XX.XX.XXXX v P. A., trvale bytom Z. č. XX, L., Y. republika, t.č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava,
j e v i n n ý , ž e
dňa 02.06.2013 v čase približne o 21.47 hod. sa dostavil k záložni Žolík na Braneckého ulici č. 12 v Trenčíne, nasadil si na hlavu červenú masku a čiernu parochňu a s plynovou zbraňou v rukách vstúpil do záložne, kde sa v tom čase nachádzal pracovník záložne B. W., ktorý ako zbadal obvineného začal stláčať poplachové tlačidlo na privolanie pomoci, pričom obvinený krátko po vstupe do záložne rozbil uvedenou zbraňou presklený pult po jeho pravej strane, z ktorého vybral palety s 27 kusmi retiazok a 11 kusmi náramkov zo žltého a bieleho kovu v celkovej hodnote 4.047,- Eur a následne zo záložne ušiel, čím svojím konaním spôsobil prevádzkovateľovi záložne Ľubomírovi Žolčákovi - ŽOLÍK, Ul. kpt. Nálepku 5, Prešov, IČO: 37 643 703, škodu vo výške 4.047,- Eur.
t e d a
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak väčšiu škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (vlámaním). T ý m s p á c h a l
zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom § 138 písmeno e) Trestného zákona.
Z a t o sa o d s u d z u j e
podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona, s prihliadnutím § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody sa podmienečne odkladá.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ustanovuje skúšobná doba 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona sa obžalovanému ukladá v tejto skúšobnej dobe probačný dohľad nad jeho správaním.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno j) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to: 1 ks čierna parochňa, 1 ks plastová maska tváre červenej farby.
Podľa § 83 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona sa ukladá zhabanie veci, a to krátkej expanznej zbrane, samonabíjacej pištole továrenskej značky Ekol, model Aras compact, kalibru 9 mm P.A.Blanc, výrobného čísla EAC-1290128 so zásobníkom k tejto zbrani.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť Ľubomír Žolčák - ŽOLÍK, Ul. kpt. Nálepku 5, Prešov, IČO: 37 643 703, s uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátora a obhajcu obžalovaného výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka B. W., prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov M. K., M. R. z prípravného konania, prečítaním znaleckých posudkov KEÚ PZ Bratislava, prehratie obrazovo-zvukového záznamu na technickom zaradení - počítači, a to kamerového záznamu zo záložne Žolík a prečítaním listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol: „K tomuto skutku ma viedli moje záväzky voči Home Credit, Provident, Ge-Money Banka. Nevedel som ako situáciu vyriešiť. Raz som bol v Trenčíne v záložni zastaviť zlato. Tak to tu poznám, a preto ma napadlo, že to tu pôjdem vylúpiť. Začal som to plánovať asi týždeň pred tým, ako som tam išiel. Mal som kúpenú masku a parochňu. Vzal som si ich so sebou a nasadil som na seba a išiel som tam bez váhania. Po pravej strane som rozbil výlohu, zobral všetky tri pláta retiazok. Potom som vybehol zo záložne cez cestu. Na rohu nejakého obchodného domu som odhodil masku a parochňu. Boli tam po ľavej strane kvetináče, tak tam som to hodil, aby to nebolo vidieť. Tie tri pláta retiazok som schoval pod bundu, aby to nebolo vidieť a išiel som na taxík. Prvý taxík bol prázdny, chcel som s ním odísť, ale to by nebolo správne. Tak so išiel k tomu druhému taxíku, tam už niekto sedel a taxikárovi som povedal, že chcem odviesť do Skalky nad Váhom, ale že mám iba tri eurá. Taxikár mi povedal, že to je málo a tak som mu povedal, že aspoň do Zamaroviec. V Zamarovciach ma vysadil, o kus ďalej za zastávkou som zobral jedno pláto, vybral retiazky, dal si ich do kapsy a pláto som odhodil. Potom cez cestu za obchodom Jednota som vybral zvyšok a odhodil tie pláta. Potom som išiel ďalej na koniec Zamaroviec a vyčkával či bude nejaká hliadka. Jedno auto tam prišlo, s tým som sa stretol, tak som sa vytočil a išiel do poľa. Do poľa som išiel asi pár metrov a potom som sa vrátil k ceste. Rozhliadol som sa a zišiel dole z cesty a ľahol som si do trávy, aby som sledoval, či nejde policajné auto. Potom prišlo policajné auto až ku mne, vystúpili policajti a pýtali sa ma, čo tu robím. Ja som im na to povedal, že nič, že tu ležím v tráve. Potom ma už pritlačili k autu a prehľadali, našli zbraň a to zlato. Tú zbraň mám požičanú už dlho, asi rok od P. Z. z Z. M.. Má okolo 30 rokov. Tú zbraň som si od neho požičiaval z dôvodu, že som chcel mať pri sebe zbraň na obranu. Keď som išiel do tej záložne, zbraň som mal v pravej ruke. Zbraňou som na pracovníka záložne nemieril. Zbraň som mal v ruke na to, aby som s ňou rozbil sklo. Zbraň som pracovníkovi záložne však nijako neukázal. Pracovníkovi som nič nepovedal, rozbil som sklo, vzal a išiel preč. Parochňu a masku som si zaobstaral v piatok 31.5.2013 v hračkárstve vo Z. M.. Dôvodom, že som išiel vykradnúť záložňu na Slovensko bol ten, že radšej sem ako u nás, lebo som z Čiech, tak im tam nebudem nič robiť. Myslel som si, že je menšia šanca, že ma nájdu, keď to urobím tu na Slovensku ako v Čechách. Trvalé bydlisko mám L., Z. XX, na tejto adrese sa fyzicky aj zdržiavam, bývam u rodičov. Žiaden doklad totožnosti som pri sebe nemal z dôvodu, že mi ich ukradli. Šperky, ktoré som zobral v záložni, som chcel predať vo Z. M.. Nevedel som kde presne, nemal som tam
vyhliadnutú žiadnu záložňu. Mám záväzky z pôžičiek, voči Home Credit vo výške 75.000,- Kč, 5.000,- Kč voči Ge-Money Bank, Provident 7.000,- Kč a ešte kamarátovi M. O. 3.000,- Kč. Nikomu som sa nezveril so svojím úmyslom spáchať predmetný skutok. Peniaze z prípadného predaja retiazok som chcel použiť na zaplatenie dlhov. Nenašiel som iný spôsob, akým by som inak uhradil svoje záväzky, skúšal som to aj inak, ale nešlo to. Môj príjem je 14.000,- Kč, z tohto príjmu mi však nešli všetky dlhy splatiť. Všetky dlhy som chcel splatiť naraz z toho dôvodu, že príde exekúcia a vyhodia ma z domu. Nevlastním žiadnu nehnuteľnosť. Vyhodili by ma z domu môjho otčima a mamy. Na záver chcem povedať, že ľutujem svojho činu, bola to blbosť, ktorej teraz budem veľmi ľutovať. Rád by som to vrátil späť.“
Svedok B. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol: „Dňa 02.06.2013 o 21.47 hod. som bol v uvedenej záložni za pultom, počul som otvorenie dverí, postavil som sa, aby som videl, kto prišiel. Keď som zbadal, že má na sebe masku, automaticky som spúšťal poplach. V tom momente vytiahol ten prichádzajúci nejaký predmet z pravého vrecka svojich riflí, ktorou ihneď rozbil výklad. Po rozbití ihneď vybral palety, naukladal ich na seba a vybehol von. Potom som už volal majiteľovi, tomu som oznámil prepad a čakal som na príchod príslušníkov policajného zboru. Približne o 21.52 už prišli dvaja policajti, ktorí sa ma pýtali v takom rýchlejšom zhode, že ktorým smerom utekal a čo mal na sebe. Potom mi povedali, aby som sa zamkol a neotváral nikomu, len polícii. Páchateľ zobral 27 retiazok zo zlata a 14 náramkov, tak isto zo zlata. Viac nič. Hodnota týchto šperkov bola približne od 3.000,- až do 3500,- Eur. K týmto šperkom viem uviesť len gramáž a popis vzoru a farbu. Všetko to boli tenšie šperky od gramu do 7-mich gramov a bol tam jeden väčší náhrdelník z bieleho zlata. Páchateľ mal na sebe masku červenej farby, čiernu parochňu, zozadu ako keby ryšavú, na sebe mal čiernu vestu, pod pazuchami mal biele a červené pásy, modré rifle a obuv som si nevšimol. Bol silnejšej postavy, výška nejakých 170-180cm. Nepovedal ani slovo. Nenamieril na mňa žiadnu zbraň. Poplach, ktorý som spúšťal sa myslím ohlási priamo na mestskú políciu. V predajni som bol v tom čase už sám. Záložňu mávame otvorenú od rána 6.30 hod. do 22.30 hod. Neviem povedať vzhľadom na postavu alebo iné znaky, že by mi bol nejak povedomý, či bol predtým u mňa v záložni. Muž sa zdržal v záložni asi 15 sekúnd. Z predajne išiel smerom doľava smerom ku gymnáziu.“ Svedok na hlavnom pojednávaní doplnil, že v čase spáchania skutku nevedel a ani sa nedomnieval aký kovový predmet páchateľ vytiahol z pravého vrecka svojich riflí s ktorým ihneď rozbil sklenený výklad. Od páchateľa skutku delil svedka pult so sklom, pričom ak by sa chcel dostať k vchodovým dverám, kde sa pohyboval páchateľ, musel by prejsť cez zatvorené dvere. Svedok rešpektoval nariadenie firmy, teda v obdobných prípadoch stlačiť poplachové tlačidlo, volať políciu a neklásť odpor.
Svedok M. K. v prípravnom konaní ku skutku uviedol: „Som služobne zaradený ako referent PMJ na Krajskom riaditeľstve PZ v Trenčíne. Dňa 02.06.2013 sme boli objektová hliadka. Bolo stlačené núdzové tlačidlo, operačný dôstojník nás tam vyslal, všetky hliadky. Prvý na mieste bol Ing. K. M., ktorý cez vysielačku uviedol, že vykradnutie záložne sa zakladá na pravde, že páchateľ by mal byť zavalitejší a tmavšej pleti. V tej dobe bolo uvádzané, že mal mať nejakú hokejovú masku a mal by sa pohybovať v smere do centra, že odcudzil nejaké platne s retiazkami. My sme prichádzali na miesto, kedy K. M. dal hlásenie do vysielačky, že páchateľ sa má pohybovať v smere do centra. My sme z Braneckého ulice odbočili smerom k starému hotelu Laugarício a tam stáli dva alebo tri taxíky. Tam boli už aj mestskí policajti. Ten jeden taxikár povedal, že nikto z nich takého neviezol, povedal som im popis, ale že jeden kolega, čo tam stál, mohol takú nejakú osobu viesť, ale že sa ešte nevrátil. Potom keď sa vrátil povedal, že viezol nejakého takého muža, že mal len 5 euro a že mu povedal, nech ho zavezie na koniec Trenčín, pokiaľ mu to vydá. Povedal, že ho zaviedol do Zamaroviec, že ho vysádzal pri čistiarni peria v Zamarovciach. Potom sme to hlásili do vysielačky, ale to sme už sami išli do Zamaroviec. No a tam sme prepátravali okolie, zavolali sa tam všetky hliadky, no a kolegovia, čo išli po hrádzi okolo krčmy, ktorá sa asi volá Na ihrisku, tak tam mal tento páchateľ ležať na zemi. My sme sa potom vrátili do záložne, a to ešte prv ako ho našli.“
Svedok M. R. v prípravnom konaní ku skutku uviedol: „Som služobne zaradený ako referent PMJ na Krajskom riaditeľstve PZ v Trenčíne. Dňa 02.06.2013 som vykonával hliadkovú službu na PMJ KR PZ Trenčín s kolegom ppráp. E. Z.. V čase o 21.47 hod. sme boli vyslaní operačným stredisko do záložne na Braneckého ulici v Trenčín, odkiaľ prišlo núdzové tlačidlo a kde došlo k lúpežnému prepadnutiu. Podľa hlásenia páchateľom mala byť osoba malá, zavalitá, v červeno bielej trigovici a na hlave mal mať hokejovú masku. Išli sme najskôr prepátrať lesopark Brezina, avšak s negatívnym výsledkom. Medzitým druhá hliadka v zložení M. K. a V. B. operatívne zistila, že možný páchateľ s podobným
popisom nasadol do taxislužby Laugarício pri hotely Laugaríciou na Vajanského ulici v Trenčíne, pričom taxikár túto osobu odviezol do obce Zamarovce. Na základe toho sme sa presunuli do Zamaroviec a začali sme pátrať po osobe. Prehľadávali sme obec Zamarovce, pričom sme sa presunuli na hrádzu smerom od Trenčína ku krčme Kačabar pri futbalovom ihrisku obce Zamarovce. Na konci hrádze, kde končí asfaltová cesta a pokračuje poľná cesta smerujúca k ihrisku, sme zbadali v tráve vedľa cesty ležať osobu, ktorá odpovedala popisu páchateľa. Ihneď sme teda priši k tejto osobe a vyzvali sme ju, aby vstala s rukami nad hlavou a oprela sa o naše služobné vozidlo. U osoby sme vykonali bezpečnostnú prehliadku, pri ktorej sme našli v pravom vrecku nohavíc plynovú pištoľ so zásobníkom a vľavo vrecku retiazky zo žltého a bieleho kovu. Na to sa nám osoba priznala, že tieto retiazky zobrala zo záložne. Osobou sme obmedzili na osobnej slobode, nasadili sme jej putá a eskortovali na OO PZ Trenčín. Táto osoba nemala pri sebe žiadne doklady totožnosti, ale uviedla nám, že sa volá V. U.. Počas eskorty nám eskortovaná osoba ukázala aj miesta, kde odhodila prázdne pláta, ktoré zobrala spolu so šperkami zo záložne, pričom dve pláta boli za predajňou Jednota v Zamarovciach a jedno za autobusovou zastávkou na križovatke ulíc Športová a Zamarovská.“
Z dodacích listov č. 0075/13 a č. 0076/13 je zrejmé množstvo a cena šperkov, ktoré boli zo záložne Žolík v Trenčíne odcudzené. Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická balistika zo dňa 12.06.2013 je zrejmé, že vec predložená na znalecké skúmanie je krátka expanzná zbraň, samonabíjacia pištoľ továrenskej značky Ekol, model Aras Compact, kalibru 9 mm P.A. Blanc, ktorej držba v zmysle zákona o strelných zbraniach a strelive nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru z odboru kriminalistika zo dňa 31.07.2013 je zrejmé, že majoritný DNA profil zistený z biologického materiálu je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označeného ako „V. U., nar. XX.XX.XXXX" a pôvodcom majoritnej časti zaisteného biologického materiálu je osoba označená ako „V. U., nar. XX.XX.XXXX". Z nosiča označeného ako „TN l - záznam z 2.6.2013“ so záznamom z bezpečnostnej kamery zo záložne Žolík, je zrejmý priebeh konania obžalovaného v záložni v predmetnom čase.
Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: zápisnice o vydaní veci + fotodokumentácia, uznesenie OR PZ Trenčín, potvrdenie o vrátení veci, zápisnica o obhliadke miesta činu + fotodokumentácia, hlásenie o použití služobného psa na pachové práce, zápisnica o prehliadke miesta činu a obdobných úkonov, úradný záznam OR PZ Trenčín, informácie o odsúdeniach obžalovaného v ČR a odpis z RT.
Obžalovaný doposiaľ nebol priestupkovo prejednávaný a ani súdne trestaný.
V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov v zmysle návrhov procesných strán a v rozsahu doplneného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku a ako bol popísaný v písomne podanej obžalobe. Predovšetkým výpoveďami obžalovaného, svedkov B. W., M. K., M. R., ale aj prečítaním znaleckých posudkov KEÚ PZ Bratislava a napokon vykonaním obrazovo-zvukového záznamu na technickom zaradení - počítači, a to kamerového záznamu zo záložne Žolík bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Jednotlivé vykonané priame aj nepriame dôkazy sa vzájomne podporujú a dopĺňajú, pričom tieto neboli žiadnym relevantným spôsobom vyvrátené a ani nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala ich nevierohodnosti. Tieto uvedené dôkazy vrátane niektorých listinných dôkazov skutočne vytvárajú ucelený reťazec dôkazov preukazujúcich priamo či nepriamo skutočnosť, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Obžalovaný sa k spáchaniu žalovaného skutku v plnom rozsahu doznal, pričom s jeho výpoveďou korešpondovali všetky vyššie uvedené dôkazy. Z vyššie uvedených dôvodov bolo skutočne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovaným v rozsahu kladenom mu za vinu a ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vzhľadom k uvedenému a k stanovisku trestnoprávneho kolégia NS SR č. 116/2012 súd obžalovaného uznal vinným zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku právne posúdeného ako zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom § 138 písmeno e) Trestného zákona, pričom ide o dokonaný zločin, keďže
boli naplnené všetky formálne znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu zločinu. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti nasvedčujúce jeho nepríčetnosti, či zmenšenej príčetnosti. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia, konal obžalovaný vo forme priameho úmyslu - dolus directus a svojím konaním tak porušil záujem spoločnosti na ochrane vlastníctva veci, držby veci ale aj faktickej dispozície vecou. Naplnená bola napokon aj objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu zločinu, pretože obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak väčšiu škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (vlámaním).
Prokuratúra navrhla v rámci písomne podanej obžaloby, ale aj v záverečnej reči uznať obžalovaného vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona za použitia § 138 písmeno a) Trestného zákona.
Konanie páchateľa (objektívna stránka) spočíva v použití násilia alebo hrozby násilím ako prostriedku na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu poškodeného. Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ na jeho spáchanie použije fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby, alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného. Z tohto hľadiska spravidla ide o prekonanie alebo zamedzenie kladeného alebo očakávaného odporu. Násilie musí byť prostriedkom nátlaku na vôľu napadnutého. Nie je podmienkou, aby napadnutý kládol odpor. Násilie spravidla smeruje proti tomu, kto má vec u seba. Možno ho však spáchať aj proti inej osobe alebo veci, pokiaľ je prostriedkom nátlaku na vôľu poškodeného. Trestný čin je spáchaný násilím aj vtedy, ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou. Hrozbou bezprostredného násilia je hrozba takým násilím, ktoré má byť vykonané ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli útočníka. Táto hrozba je spravidla vyjadrená výslovne, ale stačí aj konkludentné konanie, ak je z neho a ostatných okolností zrejmé, že násilie sa uskutoční ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli páchateľa. Môže smerovať aj proti inej osobe než proti napadnutému. Násilie alebo hrozba bezprostredného násilia sú prostriedkom na zmocnenie sa cudzej veci, preto musia predchádzať zmocneniu sa veci. Úmysel páchateľa sa musí vzťahovať tak na násilné konanie, ktorým chce páchateľ prekonať alebo znemožniť odpor obete, pre ktorý sa inak nemôže zmocniť veci, ako aj na to, aby sa zmocnil cudzej veci.
Z vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní, ale najmä z kamerového záznamu zo záložne Žolík jednoznačne vyplýva, že obžalovaný potom, čo vošiel do predmetnej záložne zamaskovaný, vytiahol zo svojho vrecka plynovú zbraň, podišiel k presklenému pultu po jeho pravej strane, rozbil uvedenou zbraňou tento presklený pult, z ktorého vybral palety s 27 kusmi retiazok a 11 kusmi náramkov zo žltého a bieleho kovu a následne zo záložne ušiel, pričom celé vyššie uvedené konanie obžalovaného trvalo 13 sekúnd. Je nevyhnutné poznamenať, že svedok B. W., pracovník predmetnej záložne, nerozoznal v priebehu tohto skutkového deja predmet, ktorý obžalovaný držal v ruke, resp. ktorým obžalovaný rozbil presklený pult. Napokon tohto svedka delil od obžalovaného pult so sklom, pričom ak by sa chcel dostať k obžalovanému, musel by prejsť okolo tohto pultu a tiež cez zatvorené dvere. Z vyššie uvedeného je zrejmé a to bez akýchkoľvek pochybností, že obžalovaný nepoužil násilie alebo hrozbu násilím ako prostriedok na zmocnenie sa cudzej veci, pričom násilie alebo hrozba násilím musia predchádzať zmocneniu sa veci. Tiež je zrejmé, že i keď obžalovaný spáchal násilie proti veci iného, nebolo toto násilie prostriedkom nátlaku na vôľu pracovníka záložne. Obžalovanému nič nebránilo, aby použil hrozbu bezprostredného násilia proti pracovníkovi predmetnej záložne v úmysle zmocniť sa ďalších šperkov, prípadne finančnej hotovosti, ktoré sa v predmetnej záložni aj fyzicky nachádzali. Ak by aj svedok B. W. mal obavu z obžalovaného, avšak len v súvislosti s jeho maskovaním a použitým násilím na presklený pult, nemal zo zohľadnením prekážok, ktoré ho delili od obžalovaného, tiež svedkovho reakčného času uvedomenia si situácie, ktorá v záložni nastala, ale hlavne krátkeho času skutkového deja v trvaní 13 sekúnd, reálnu možnosť zabrániť obžalovanému v zmocnení sa predmetných šperkov.
Síce vykonané dokazovanie v predmetnej trestnej veci dáva podklad pre zváženie naplnenia pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona za použitia § 138 písmeno a) Trestného zákona v štádiu prípravy v zmysle § 13 odsek 1 Trestného zákona, avšak v tomto prípade by bol súd povinný upraviť predmetný skutok v rozsahu, ktorý by nebol v súlade so zásadou rešpektovania totožnosti skutku.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu predmetného trestného činu, jeho spáchanie úprimne oľutoval a pred jeho spáchaním viedol riadny život súd prihliadol k poľahčujúcim okolnostiam v zmysle § 36 písmeno j) a l) Trestného zákona, na ktoré musí súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať. Pretože u obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich okolností znížila sa horná hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody za zločin krádeže podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona (3 roky až 10 rokov) o jednu tretinu podľa § 38 odsek 3 v spojení s § 38 odsek 8 Trestného zákona, teda horná hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody sa znížila na 7 rokov 8 mesiacov, čím prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rámci výmery 3 roky až 7 rokov 8 mesiacov.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery s prihliadnutím na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy dospel k záveru, že účel trestu bude v prípade tohto obžalovaného naplnený uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu za súčasného uloženia probačného dohľadu, najmä vzhľadom k vedeniu riadneho života obžalovaným pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti, pričom uloženie probačného dohľadu si vyžaduje potreba prísnejšej kontroly obžalovaného v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Obžalovanému bola zároveň uložená aj povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v čase plynutia skúšobnej doby probačného dohľadu alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, keďže táto bude podľa názoru súdu obžalovaného viesť k tomu, aby v skúšobnej dobe viedol riadny život. Napokon bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia vecí, ktoré boli použité na spáchanie predmetných trestných činov. Súd mal pri ukladaní trestu na zreteli najmä spôsob spáchania predmetného trestného činu, tiež okolnosti, za akých bol obžalovaný zadržaný, ale aj spôsob vystupovania obžalovaného v konaní pred súdom, ktoré svedčia o vierohodnosti obžalovaným prezentovaného dôvodu spáchania predmetnej trestnej činnosti, teda z jeho pohľadu neriešiteľná finančná situácia, ale zároveň svedčia aj o tom, že osobnosť obžalovaného nie je natoľko kriminálne narušená, aby nepostačovalo uloženie trestu odňatia slobody nespojeného s jeho výkonom, pričom je potrebné prihliadnuť aj na doposiaľ vykonanú väzbu obžalovaného v predmetnej trestnej veci. Takto uložený trest, svojim charakterom a so zohľadnením najmä osobných pomerov obžalovaného, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno- preventívneho účinku, je dostatočným trestom.
Súd uložil aj zhabanie veci a to krátkej expanznej zbrane, samonabíjacej pištole továrenskej značky Ekol, model Aras compact, kalibru 9 mm P.A.Blanc, výrobného čísla EAC-1290128 so zásobníkom k tejto zbrani, keďže si to vyžaduje bezpečnosť ľudí.
Súd zároveň odkázal poškodenú spoločnosť Ľubomír Žolčák - ŽOLÍK s jej uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, keďže tento nárok nebol po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní v rámci adhézneho konania v plnom rozsahu preukázaný. prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak väčšiu škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (vlámaním).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.