Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-302-2010.pdf
PDF · 107.35 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/302/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I dňa 5.12.2013 samosudkyňou JUDr.Martou Melicherčíkovou v právnej veci navrhovateľa: O. J., L..XX.X.XXXX, J. T., I. XX, G. T., I. XX, G. M.: S. J., L..XX.XX.XXXX, P..Č.. J. G., D. Č..XX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu: S.J. J., L..XX.X.XXXX, J. T., I. XX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľa uzavreté s odporkyňou dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K. G. Y., E. X. X, O. XXXX, L. D. XXX, G. G. Č. XX r o z v á d z a.
Pre čas po rozvode manželstva z v e r u j e mal. S. J., L.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca - navrhovateľa, ktorý bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a odporkyňa je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej sumou 27,13 € mesačne vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľa počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Styk odporkyne s mal. S. J., L..XX.X.XXXX z a k a z u j e .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 12.11.2010 žiadal, aby súd rozviedol manželstvo, ktoré uzatvoril s odporkyňou dňa 17.12.2009, pretože je trvalo a hlboko rozvrátené a neplní svoj účel. Súčasne poukázal na dôvody nefungovania spolužitia.
V prípade rozvodu manželstva žiadal zveriť mal. S. do svojej starostlivosti a opatery s tým, aby odporkyňa bola zaviazaná prispievať na jej výživu sumou 40 € mesačne. Navrhol aj úpravu styku matky s mal. dcérou.
Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, nesúhlasila však so zverením dcéry do starostlivosti otca. Tú požadovala zveriť do svojej výchovy s tým, aby otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu podľa finančných možností. Úpravu styku ponechala na rozhodnutí súdu.
Kolízny opatrovník vzhľadom na stanovisko navrhovateľa a zverenie mal. S. do jeho osobnej starostlivosti, žiadal zaujať stanovisko na pojednávaní, po vypočutí účastníkov konania a vykonanom dokazovaní.
Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:
Z predloženého sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K. G. Y., E. X. X, O. XXXX, na D. XXX, G. G. Č. XX. Z manželstva účastníkov pochádza maloletá S. J., L..XX.X.XXXX.
Z výpovede navrhovateľa je zrejmé, že manželstvo s odporkyňou uzavrel po takmer ročnej predmanželskej známosti, tri mesiace predtým, ako očakávali narodenie dcéry. Z jeho strany ide o druhé manželstvo, z prvého vzťahu má jedno dieťa, 18-ročnú dcéru, z mimomanželského vzťahu syna, na výchove ktorého sa rovnako podieľa. Podľa tohto účastníka začiatok ich vzťahu ovplyvnilo správanie manželky a viedlo k takým konaniam, ku ktorým by nikdy v živote nepristúpil. Danú skutočnosť bližšie ozrejmil, keď uviedol, že sa vzdal výhodného postavenia a zamestnania, pretože dal na reči odporkyne, že mu zabezpečí lepšie pracovné miesto v Bratislave. Bolo to v októbri 2009. Do manželstva vstúpil najmä preto, že očakávali narodenie dcéry. V tom čase bývali v podnájme, ktorý postupne niekoľkokrát menili. Zisťoval však, že zo všetkých skutkov a rečí, o ktorých manželka hovorila, takmer nič nebolo pravdou. Prvý zlom v spolužití nastal v marci 2010 keď zistil, že manželka podvodným spôsobom predala záhradu na T. E. T., ktorej bol výlučným vlastníkom. Záhradu predala nevlastnému bratovi za 110.000,- Sk a peniaze použila pre vlastnú potrebu. Sfalšovala doklady s tým, že mu o tom nepovedala. Aby získal späť vlastníctvo k nehnuteľnosti, z vlastných finančných prostriedkov musel vyplatiť nevlastného brata odporkyne. Bolo to obdobie, kedy zistil ďalšie podvodné konania svojej manželky. Exekútorsky úrad v Prešove začal exekučné konanie na základe piatich platobných výmerov zdravotnej poisťovne, keďže si neplnila povinnosti voči tomuto subjektu. Zistil aj to, že manželka pracovala len krátkodobo, nikdy nemala stabilné zamestnanie.
Najväčší šok v spolužití zažil v auguste 2010, keď ho kontaktoval vyšetrovateľ vo veci, v ktorej mal vypovedať ako svedok. Vtedy sa dozvedel, že manželka je vyšetrovaná za spreneveru, keď od šiestich ľudí vzala finančných obnos cca 150.000,-Sk s tým, že im mala zabezpečiť zamestnanie v US Steele. Za tento skutok bola odsúdená, dostala podmienku na 18 mesiacov. V septembri 2010 sa zo spoločnej domácnosti aj s jej trojročnou dcérou, o ktorú sa dovtedy staral, šatil, kŕmil, nosil do škôlky, odsťahovala, pretože z jeho strany pociťovala nátlak a ním zistené skutočnosti boli podľa nej klamstvom. Odišla do podnájmu, ktorý platil. Ich spoločnú dcéru S. mu nechala. Okolnosť, že ju chce kojiť použila ako zastierací manéver na vydieranie. Skutočne jej do decembra 2010 podnájom aj uhrádzal. Aj vtedy mu tvrdila, že pracuje a peniaze má. Za danej situácie už nevedel ako ďalej. Manželke zabezpečil dočasné bývanie u jej matky a otčima a o dcéru sa staral sám. Jedného dňa mu bola násilne políciou odňatá s tvrdením odporkyne, že ju kojí. Cca po dvoch dňoch pre ňu prišiel a keď mu manželka dcéru odovzdala, opäť požadovala peniaze. Keď odmietol, začala doň kopať, nadávať, o ktorej skutočnosti existuje policajný zápis.
Keďže chcel mať dcéru u seba, pristúpil k právnym krokom. Predbežným opatrením tunajšieho súdu zo dňa 14.1.2011 v konaní XX G. X/XXXX J. C.. S. zverená do jeho osobnej starostlivosti a je v nej do dnešného dňa. Od apríla do júla uvedeného roku sa manželka o dcéru vôbec nezaujímala. Bolo to obdobie, kedy sa venovala vydieraniu, vypisovaniu listov jeho bývalej manželke, konateľom spoločnosti, v ktorej pracoval. Otravovala ľudí, s ktorými nemali nič spoločné, na jeho osobu podala sedem trestných oznámení za spreneveru, únos, týranie, ublíženie na zdraví. Celé dovolenkové obdobie, ktoré mohol venovať dcére, chodil po kriminálkach. Všetky trestné oznámenia boli zastavené. Vzhľadom na rozdielnosť výpovedí bolo nariadené psychologické vyšetrenie oboch účastníkov. Odborníčka z psychológie potvrdila, že výpoveď odporkyne je nehodnoverná a nepoužiteľná v trestnom konaní. Syndróm týrania osoby nebol potvrdený. Uvedené skutočnosti vyplývajú z oznámenia o spôsobe vybavenia Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 4.1.2012, ktoré listinné doklady spolu s ďalšími listinami navrhovateľ predložil súdu a sú súčasťou spisu. Podľa záverov vyšetrenia u odporkyne ide o ochorenie a konanie, ktoré nikdy neprestane.
Od decembra 2010 navrhovateľ žije s dcérou v dvojizbovom byte svojej sestry, ich nažívanie je kľudné, vyrovnané, žijú v pohode, pokiaľ nedôjde k výpadom zo strany odporkyne a tie sa stupňujú. Dcéra navštevovala predškolské zariadenia a podľa vyjadrenia triednej učiteľky súkromnej škôlky zo dňa 27.1.2012 (čl.264) sa o dcéru vie postarať, tá chodí vždy upravená, čisto oblečená, osvojila si všetky základné hygienické návyky, je spoločenská, samostatná a po fyzickej a vývojovej stránke zodpovedá svojmu veku, medzi deťmi je obľúbená, v niektorých činnostiach aj nadpriemerná. Otec sa o dcéru denne zaujíma, s učiteľkami komunikuje a spolupracuje.
Od apríla 2011 odporkyňa dcéru nevidela, pretože pri každom stretnutí jej šlo len o peniaze. Nemohol tak zabezpečiť kontakt matky s dcérou, keďže tak on ako aj dieťa boli na živote ohrozovaní. Odporkyňa totižto mnohým ľuďom dlží peniaze, tí sa mu vyhrážajú, momentálne takéto konanie pociťoval od štyroch ľudí. Vzhľadom na správanie odporkyne, keďže podávala niekoľko trestných oznámení, nie je mysliteľné, aby jej umožnil kontakt s dcérou. Bol si vedomý znaleckého dokazovania a ochotný vyvinúť maximálne úsilie na to, aby dcéra bola zverená do jeho starostlivosti a manželka mala zákaz styku s ňou.
Keďže manželstvo nefunguje po žiadnej stránke, nemieni v ňom zotrvať.
Navrhovateľ predložil súdu pracovnú zmluvu zo dňa 30.6.2011, v zmysle ktorej od 11.4.2011 bol zamestnancom spoločnosti N. D..O..M.., E. Š.S. vo funkcii vedúci úseku nákupu s príjmom 900 € mesačne. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace. Tento účastník predložil aj fotokópie SMS, ktoré obdŕžal od svojej manželky (čl.446-456 spisu).
Odporkyňa v priebehu konania opakovane podávala rozsiahle vyjadrenia vo veci, na pojednávaní dňa 13.4.2012 vo svojej výpovedi potvrdila uzavretie manželstva s navrhovateľom, z jej strany to bolo z citovej náklonnosti. Z prvého manželstva má 20-ročného syna O. a 18-ročnú dcéru L.. Z ďalšieho vzťahu sa jej narodila dcéra E. a z manželstva s navrhovateľom pochádza dcéra S.. Manželstvo považovala za riadne fungujúce až do narodenia dcéry v januári 2010. Podľa jej tvrdenia sa vzťahy zhoršili preto, lebo manžel odchádzal z domácnosti, často nebol doma, niekedy aj v noci. Mala za to, že mal mimomanželské vzťahy. Predaj záhrady podľa nej nebol žiadnym podvodom, manžel o tom vedel, napriek tomu podpisovala všetky doklady sama. Pokiaľ ide o trestný čin sprenevery, za ktorý dostala podmienku, urobila to pre dcéru S.J., keďže od nej manžel požadoval peniaze. Potvrdila aj to, že sa o jej dcéru z predchádzajúceho vzťahu E. staral, nosil do škôlky. Dňa 6.1.2011 prišiel domov nahnevaný, v zlej nálade, dcéru jej vytrhol keď ju kojila, pritom jej nadával hrubými výrazmi. Na druhý deň jej zbalil veci a odviezol k matke. Keďže tá žije s otčimom, skončila v krízovom centre Dorka. Bolo to v období od 6.1.-10.1.2011, vtedy veľmi trpela. Navrhovateľ ju navštevoval podľa jej tvrdenia nie preto, aby dcéru kojila, ale preto, aby ju ponižoval. V krízovom centre v Košickej Novej Vsi nevydržala, tento pobyt psychicky nezvládla, preto ju mama zobrala späť k sebe. Ani u nej však nezostala, ďalšie mesiace prespávala v hoteloch, ubytovniach. V máji 2011 odišla do Prešova, kde žili jej staršie deti s exmanželom a tí jej pomohli. V tomto meste si našla aj podnájom. Dcéru nevidela od apríla 2011, naposledy to bolo v Prešove, pred Veľkou nocou. Podľa jej názoru manžel prišiel s tým, aby ju opäť ponížil. Dcéru mala vidieť naposledy, keďže už mala náhradnú matku a tá sa mala o ňu postarať. Potvrdila aj to, že na manžela podala minimálne desať trestných oznámení, všetky boli zastavené, keďže sa skutky nestali. Na okolnosť, že jej násilne zobral najmladšiu dcéru nevie zabudnúť, chce sa s ňou vidieť, stretávať, veď je jej biologická matka. V marci 2011 odišla do Švajčiarska na niekoľko týždňov za prácou, nakoniec sa vrátila bez toho, aby pracovala.
Aj odporkyňa je toho názoru, že manželstvo s navrhovateľom nefunguje po žiadnej stránke, z ktorého dôvodu s návrhom na rozvod manželstva súhlasila. Požadovala však, aby dcéra S. bola zverená do jej osobnej starostlivosti, požadovala zákaz styku otca s maloletou a výživné vo výške 150 € mesačne.
Navrhovateľ uviedol svoje pripomienky k výpovedi odporkyne, vyjadril sa k SMS správam ako aj k jej práci vo Švajčiarsku.
Kolízny opatrovník prešetril pomery u otca. Zistil, že v jeho starostlivosti voči maloletej dcére S. nie sú žiadne nedostatky a problémy. Informoval sa aj v predškolskom zariadení, aj táto správa je kladná. Maloletá je nadané dieťa, intelektuálne vyspelé. Pomery v rodine matky kolízny opatrovník prešetriť nemohol, keďže nevedel kde sa zdržiava. Bol toho názoru, že pokiaľ ide o zverenie maloletého dieťaťa jednému z rodičov je nutné vychádzať zo záverov znaleckého dokazovania, ktoré bolo nariadené v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na tunajšom súde č.k. XXP/X/XXXX.
Z obsahu uvedeného spisu je zrejmé, že Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 14.1.2011 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zveril mal. S. J., L..XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca. Ďalší návrh na vydanie predbežného opatrenia zo strany matky bol uznesením zo dňa 16.8.2011 zamietnutý, ktoré rozhodnutie bolo odvolacím súdom potvrdené.
V konaní o úpravu práv a povinností k maloletej bolo nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých
Mgr.Lipanovou, uznesením zo dňa 20.3.2012, ktorým dokazovaním okrem iného malo dôjsť aj k psychologickému vyšetreniu osobnostnej štruktúry oboch rodičov, zisteniu psychického vývinu maloletého dieťaťa, jej citovej väzby k matke i otcovi, znalkyňa mala rovnako doporučiť zverenie maloletej do starostlivosti jednému z rodičov, určiť najvhodnejšiu formu styku toho rodiča s maloletou, ktorému nebude dieťa do výchovy zverené.
Znalkyňa vo veci podala znalecký posudok č.17/2012, z ktorého záverov je zrejmé psychologické vyšetrenie otca. Hodnotila ho ako osobnosť dostatočne integrovanú, zdravú, emocionálne primerane diferencovanú, rodinne založenú, aktuálne vo veľkej emociálnej záťaži, ktorá sa snaží presvedčiť o svojich kvalitách, vyviňuje sa z obvinení, ktoré na neho podáva partnerka. Konanie z jej strany predstavuje pre neho nadprahovú emocionálnu záťaž, čo ho emocionálne dekompenzuje, vyčerpáva a pri dlhotrvajúcom tlaku môže viesť k narušeniu jeho psychosomatického zdravia.
Na základe psychologického vyšetrenia osobnostnej štruktúry matky znalkyňa konštatovala, že ide o abnormne štrukturovanú osobnosť v popredí s prevahou emočnej instability a histriónskych, demonštratívnych prejavov. Ide o stabilné črty v takej intenzite a trvaní, že môžeme uvažovať o poruche osobnosti. Psychologické kritéria realizovať rolu matky teda po zhodnotení všetkých údajov znalkyňa hodnotila ako znížené, nestabilné, s rizikovou osobnostnou štruktúrou. Dieťa je psychicky zdravé, jeho vývin sa realizuje bez odchýliek od normy. Emocionalita u dieťaťa je stabilizovaná, pokojná, s primárnou väzbou na otca a sekundárnou väzbou na jeho sestru. Väzba k matke vytvorená nie je, je to pre ňu cudzia osoba. Znalkyňa vzťah maloletej k otcovi hodnotila ako silný, pozitívny, s kvalitou bazálne, primárnej citovej väzby. Maloletá k matke väzbu vytvorenú nemá, matku neprežíva ako emocionálny vzťah, nepozná ju. Preto ju jednoznačne doporučila zveriť otcovi. V najlepšom záujme maloletej znalkyňa doporučila zakázať jej styk s matkou, keďže kontakt s touto rizikovou osobnostnou štruktúrou by maloletej mohol priniesť viac negatív ako pozitív, keďže t.č. neexistuje žiadna z oblastí, v ktorej by matka dokázala svoju dcéru stabilne, kvalitne a zrelo stimulovať. Styk maloletej s matkou predstavuje možné riziko, keďže tá je výrazne nevyrovnaná, afektívne labilná, má sklony k acting out reakciám (odvádzanie napätia a agresivity neadekvátnym spôsobom), má celkovo rizikovú osobnostnú štruktúru, je zameraná na seba, svoje záujmy, potreby maloletej jej môžu unikať, resp. ich potlačí podľa svojich záujmov, s ľuďmi manipuluje. Matka s otcom o dcéru bojuje, čo by sa určite premietalo aj do situácií kontaktu s maloletou. Takto malé dieťa nemá dostatok copingových mechanizmov na zvládnutie tohto typu stretu. Keďže maloletá matku nepozná, už v pozorovanej interakcii v kontrolovanej situácii znaleckého dokazovania bolo čitateľné stúpajúce napätie v prežívaní maloletej S., čo by v nekontrolovanej situácii mohlo maloletú ešte výraznejšie zúzkostňovať. Matka má vážne problémy so sebaovládaním, jej emocionálna autoregulácia je narušená a tým má tendencie na maloletú vyvýjať tlak.
Aj znalkyňa konštatovala, že jej zo strany matky i otca boli doručené materiály, ktoré nie sú súčasťou spisu. Zo strany odporkyne ide o niekoľkostranové listy, v ktorých sa však opakuje jej argumentácia, výpovedná hodnota tohto materiálu je však nulová.
Po vypracovaní znaleckého posudku, na návrh otca tunajší súd uznesením zo dňa 30.7.2012 zrušil styk matky s maloletou, upravený v uznesení zo dňa 31.5.2012 a predbežne tento styk s mal. S. zakázal.
Keďže odporkyňa voči záverom znaleckého posudku namietala, tunajší súd v konaní XXP/X/XXXX na pojednávaní dňa 23.1.2013 predvolal a znalkyňu vypočul. Tá opäť potvrdila, že tak pri vyšetrení dieťaťa ako aj jej rodičov zistila, že matka trpí vážnymi osobnostnými poruchami, ide o trvalú odchýlku od riadnej osobnostnej štruktúry, ktorá sa podľa nej v budúcnosti môže len zhoršovať a nie je predpoklad, aby sa správanie matky v budúcnosti zlepšilo. Pri vyšetrení maloletej spoločne s matkou dieťa prejavovalo veľkú úzkosť napriek tomu, že aj ona sama bola pre ňu cudzou osobou a v jej prítomnosti takéto prejavy nepostrehla. Maloletá sa snažila z dosahu matky uniknúť. Pri vyšetrení sa matka nevhodne o čomkoľvek súvisiacom s maloletou, jej otcom a ich zlými vzťahmi vyjadrovala pred dcérou, nebrala na ňu ohľad, rozoberala intímne otázky a verbálne útočila na otca maloletej. Nedokázala kontrolovať svoje správanie ani voči maloletej, napriek tomu, že bola pod „dozorom“ znalkyne. Znalkyňa sa obáva toho, že ak by bola s dcérou sama, jej prejavy by sa mohli vystupňovať a byť pre maloletú nebezpečnejšie. Pokiaľ zakázala akýkoľvek styk matky s maloletými dieťaťom, ide o výnimočný záver, za ktorým si stojí, keďže sa domnieva, že styk matky s maloletou by bol pre ňu rizikový. Znalkyňa záverom doplnila, že porucha osobnosti odporkyne nevyplýva z udalostí posledných rokov, je narušená dlhodobo. Na potvrdenie svojej domnienky vykonala s matkou rôzne vyšetrenia a podrobila ju mnohým psychotestom zameraným na
zistenie a overenie jej podozrení, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že osobnostná štruktúra matky je dlhodobo negatívne zmenená. Z uvedených záverov v žiadnom v prípade neodporučila zveriť dieťa matke a nedoporučila ani styk s ňou, keďže by maloletú v ničom pozitívne nemotivoval, nebol by jej na prospech, naopak mohol by ju vážne poškodiť.
Začiatkom roku 2013 kolízny opatrovník opätovne prešetril pomery v rodine maloletej, pri ktorom šetrení neboli zistené žiadne nedostatky, naopak s otcom sú v častom kontakte, dieťa je šikovné, nadpriemerné, rozumovo nadané, z ktorého dôvodu odporučil otcovi, ktorému bolo dieťa zverené, účasť v predškolskom zariadení, ktorú možnosť otec zvažuje. Na základe vykonaného znaleckého dokazovania kolízny opatrovník rovnako navrhol zveriť mal. S. do starostlivosti otca a zakázať styk matky s dieťaťom.
Odporkyňa po oboznámení so závermi znaleckého posudku ako aj s výpoveďou znalkyne v konaní XXP/X/XXXX na pojednávaní dňa 5.12.2013 potvrdila, že jej neostáva nič iné, ako súdne rozhodnutie v uvedenom konaní rešpektovať, v prípade zákazu styku ide o výnimočný prípad, s ktorým sa nikdy nevyrovná. Stará sa o dcéru E., je v kontakte aj s deťmi z prvého manželstva. Potvrdila aj to, že je nezamestnaná, nie je evidovaná na úrade práce, nepoberá dávku v hmotnej núdzi. Žije z podpory svojej matky.
Podľa ust. § 23 ods.1 Zák.č.36/2005 Z.z. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 23 ods.2 Zák.č.36/2005 Z.z. o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ust. § 23 ods.3 Zák.č.36/2005 Z.z. o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v manželstve účastníkov pretrváva dlhodobý a vážny rozvrat, spolužitie je formálne, neplniace svoj účel. Svojím správaním a konaním spôsobili vzájomné citové odcudzenie. Manželia od roku 2010 žijú oddelene, ani jeden z nich nie je ochotný a nemá záujem spolužitie obnoviť a manželstvo udržať.
Na základe takto zisteného skutkového stavu, s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd manželstvo účastníkov rozviedol.
Podľa ust. § 24 ods.1 cit.zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 25 ods.1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa ust. § 25 ods.2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Na čas po rozvode bola mal. S. zverená do osobnej starostlivosti otca a to v súlade so závermi znaleckého posudku znalkyne B. ako aj v súlade s jej výpoveďou v konaní o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, aj na návrh kolízneho opatrovníka, ktorý pri opätovnom prešetrení pomerov v rodine otca nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti o mal. S., naopak potvrdil, že s otcom sú v častom kontakte, starostlivosť je na požadovanej úrovni, výchova dieťaťa je bez akýchkoľvek problémov, dieťa je šikovné, napreduje, nadpriemerné, rozumovo nadané, čo je výsledkom tejto starostlivosti.
Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku aj v časti styku matky s mal. dieťaťom, keďže tento predstavuje možné riziko pre dieťa vzhľadom na abnormne štrukturovanú osobnosť matky, ktorá je výrazne nevyrovnaná, afektívne labilná, so sklonami agresivity neadekvátnym spôsobom, zameraná na seba, na svoje záujmy a potreby i vzhľadom na skutočnosť, že maloletá matku nepozná, nemá k nej vytvorený žiaden vzťah, je to pre ňu cudzia osoba, súd zakázal odporkyni ako matke akýkoľvek styk s maloletou dcérou.
Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Vzhľadom k tomu, že odporkyňa je nezamestnaná, bez príjmu, nie je evidovaná na úrade práce a nepoberá dávku v hmotnej núdzi, výživné z jej strany bolo určené v sume zodpovedajúcej 30% životného minima, čo v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 € mesačne. Uvedenú výšku výživného je povinná uhrádzať na výživu maloletej do rúk navrhovateľa do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode,, bez ohľadu na svoj príjem.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci v konaní o rozvod manželstva nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.