Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-137-2013.pdf
PDF · 81.3 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/137/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Ivety Martinákovej a JUDr. Alice Beňovej vo veci starostlivosti o maloletého R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z., dieťa rodičov E. V., trvale bytom O. U. O. X., L. M. XXX/XX, t.č. bytom Z., M. X/XX a P. V., trvale bytom O. U. nad X. zastúpeného JUDr. X. o úpravu styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. septembra 2013, č.k. 34P/2/2013-38, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa upravil styk otca s mal. R. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým R., v každom párnom týždni od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas letných prázdnin každého roka od 01.07. od 10.00 hod. do 10.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 10.08. do 18.00 hod. každého roka a počas jarných prázdnin v každom párnom roku od 12.00 hod. v sobotu predchádzajúcej prvému dňu prázdnin do 18.00 hod. v nedeľu predchádzajúcej prvému školskému dňu. Úprava styku otca s maloletým v ostatné sviatky bude na dohode rodičov. Matke uložil povinnosť dieťa na styk s otcom riadne pripraviť s tým, že otec si dieťa prevezme a odovzdá matke v stanovenom čase v mieste jej bydliska. Týmto vo výrokovej časti o úprave styku zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20.04.2010, č.k. 4C/14/2010-88. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že maloletý R. pochádza z manželského vzťahu jeho rodičov, ktoré manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20.04.2010, č.k. 4C/14/2010-88, právoplatným dňa 08.06.2010, rozvedené, maloletý R. a jeho vtedy ešte mal. sestra W. boli zverení do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu detí a styk otca s deťmi bol upravený bez obmedzenia. V súčasnosti má maloletý R. 15 rokov, býva s matkou, s otcom sa stretáva, má s ním vybudovaný veľmi dobrý vzťah. Maloletý je občanom K. pre postihnutie autizmom. V danej veci mal súd za to, že návrh otca na úpravu dní a času jeho styku s maloletým je dôvodný. Hoci sa otec s maloletým stretáva, doterajšia neurčitá úprava styku bez obmedzenia spôsobovala účastníkom konania, najmä otcovi, problémy, preto bolo dôvodné presne vymedziť styk otca s maloletým tak, aby výrok rozsudku o úprave styku bol presný, určitý a vykonateľný, aby nedochádzalo medzi účastníkmi k nezhodám ohľadom realizácie styku. Bolo preukázané, že vzťah otca s maloletým je veľmi dobrý, že otec sa vie o maloletého riadne postarať počas realizácie styku a matka súhlasila s otcom navrhovanými dňami a časmi úpravy styku, preto v tejto časti súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel a upravil styk otca s maloletým v časoch navrhnutých otcom, pričom len upresnil hodiny začiatku a ukončenia styku počas letných prázdnin, pretože tieto neboli v jeho návrhu zahrnuté. Medzi účastníkmi bol rozpor len v mieste odovzdávania maloletého na styk s otcom a po jeho ukončení. Otec trval na tom, aby to bolo miesto železničnej stanice v Trenčíne, s čím matka nesúhlasila a trvala na tom, aby to bolo miesto jej bydliska. Štandardnou úpravou je, že miestom odovzdávania
a preberania dieťaťa je miesto jeho bydliska. Z vykonaného dokazovania súd nezistil žiadne vážne relevantné dôvody pre inú ako štandardnú úpravu miesta preberania dieťaťa. Otec síce tvrdil, že medzi rodičmi niekedy dochádzalo k potýčkam, ale sám uviedol, že to bolo aj na verejnosti a sám uviedol, že u matky doma si syna ešte preberať nebol. Z uvedeného však nemožno vyvodiť, aby bola vykonaná iná ako štandardná úprava miesta odovzdávania dieťaťa mimo jeho miesta bydliska; naviac za situácie, že dieťa je postihnuté mentálnym postihnutím autizmom. Vzhľadom k tomu, že k potýčkam medzi rodičmi dochádzalo na verejnosti, mohlo to byť spôsobené aj z nedostatočnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom miesta preberania dieťaťa, keď sa matka nemohla operatívne spojiť s otcom maloletého, ktorý nemá mobilný telefón. Aj vzhľadom na uvedené súd mal za to, že najvhodnejším miestom odovzdávania dieťaťa je bydlisko matky a dieťaťa. Preto súd prvého stupňa rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 25 ods. 1, 2, § 26 Zákona o rodine.
Proti tomuto rozsudku, a to v časti jeho výroku, týkajúcej sa úpravy miesta odovzdania a prevzatia dieťaťa v bydlisku matky, podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, aby miestom preberania dieťaťa bolo bydlisko matky a v tejto časti považoval rozsudok za nedôvodný a neopodstatnený. Uviedol, že medzi ním a matkou dochádzalo v minulosti k rozporom a slovným konfliktom, ktoré sa udiali na verejnosti, avšak práve skutočnosť, že sa udiali na verejnosti zabránila tomu, aby tieto prerástli do vážnejšieho rozporu a konfliktu. V minulosti keď ešte po rozvode manželstva žili v spoločnej domácnosti a spolu s matkou maloletého sa do tejto spoločnej domácnosti nasťahoval jej priateľ, s ktorým žije doposiaľ, konflikty boli na dennom poriadku. Nikdy tieto konflikty neprerástli do fyzickej potýčky alebo násilia, nakoľko spoločnú domácnosť práve z obavy týchto konfliktov opúšťal. Tieto konflikty, ktoré sa diali mimo pozornosti verejnosti však boli podstatne závažnejšie ako tie konflikty, ktoré sa občas v skutočnosti udejú pri odovzdávaní a preberaní maloletého na verejnosti. Z uvedeného dôvodu má skutočne dôvodnú obavu z toho, ako by sa mohli vyhrotiť a vystupňovať nálady a nezhody s matkou maloletého. Pokiaľ ide o preberanie maloletého na hlavnej Železničnej stanici v Z., tak toto v súčasnosti prebieha, a to už dlhší čas, teda odvtedy, ako sa matka maloletého presťahovala s dieťaťom do Trenčína. Matka maloletého s odovzdávaním a preberaním maloletého na tomto mieste nemala doposiaľ výhrady. Preto je nepochopiteľné, že tento zaužívaný spôsob chce zmeniť, čo by mohlo mať na osobe maloletého vážne dopady z dôvodu jeho diagnostikovaného a vrodeného autizmu. Práve takéto rozhodnutie súdu, ktoré mení zaužívané spôsoby, môže u osoby postihnutej autizmom vyvolať negatívne dopady. Maloletý je dlhodobo zvyknutý, že v pravidelnom intervale dochádzalo k stretnutiu s otcom, na toto stretnutie ho matka vždy priviedla pomocou MHD na železničnú stanicu, odovzdala otcovi a podobne v dohodnutom čase došlo ku vráteniu maloletého matke. Akákoľvek zmena v tomto rituáli môže u maloletého postihnutého autizmom vyvolať pocit neistoty a tým spôsobiť práve obávaný záchvat, ktorý bol pri nesprávnej interpretácii dôvodom na zamietnutie úpravy odovzdávania na železničnej stanici. Preberanie a odovzdávanie maloletého medzi jeho rodičmi doposiaľ výlučne prebieha a je zaužívané na železničnej stanici, teda tam, kde to on navrhuje. Pokiaľ matka v konaní poukazovala na to, že nemá mobilný telefón a nemôže sa s ním telefonicky spojiť, poukázal na to, že mobilný telefón má jeho sestra Y. H., s ktorou je on takmer denne v kontakte a matka sa prostredníctvom jej môže s ním spojiť.
Matka dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Preberanie maloletého dieťaťa na stanici, kde je hluk, veľa ľudí, zmätok, bezdomovci, nie je najlepším miestom na realizáciu odovzdávania syna. To bolo zo začiatku len náhradným riešením. Z jej pohľadu je to sebecké a vypočítavé správanie otca, aby nemusel platiť lístok na MHD zo stanice na sídlisko L. Ďalej uviedla, že so sestrou otca Y. H. nekomunikuje, nemá na ňu telefonický kontakt a takéto vyjednávanie cez tretiu osobu je len ďalší zbytočný výdavok z jej strany, na ktorý nemá peniaze.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 písm. a/, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Skutkové i právne závery uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za správne, v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a plne na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva:
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvého stupňa v časti jeho výroku, týkajúceho sa určenia miesta odovzdania a prevzatia mal. R. v bydlisku matky a maloletého dieťaťa.
Odvolací súd preskúmal vec z hľadiska odvolacích dôvodov otca a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď za miesto preberania a odovzdania maloletého R. v čase úpravy styku určil bydlisko matky a dieťaťa. Pokiaľ otec v podanom odvolaní navrhol určiť miesto preberania a odovzdania mal. R. na Železničnej stanici v Z., odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že otec neuviedol žiadne vážne relevantné dôvody, aby k odovzdaniu a preberaniu maloletého dochádzalo na Železničnej stanici v Z.. Z návrhu otca na úpravu styku zo dňa 25.09.2012 vyplýva, že otec žiadal upraviť styk s mal. R. v rozsahu uvedenom v petite podaného návrhu s tým, že za miesto preberania dieťaťa žiadal určiť bydlisko dieťaťa s tým, že po ukončení styku si matka príde pre dieťa v mieste bydliska otca. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že mal. R. sa po rozvode manželstva stretával so svojim otcom pravidelne na základe dohody rodičov. Medzi rodičmi začalo dochádzať k nezhodám v súvislosti s miestom odovzdávania maloletého na styk s otcom po tom, čo sa matka v apríli 2012 presťahovala s mal. R. z Nového Mesta nad Váhom do Trenčína. Podľa tvrdení matky mal. R. odovzdávala otcovi po skončení pracovnej doby otca pred jeho zamestnávateľom v Novom Meste nad Váhom, neskôr syna odovzdávala otcovi na Železničnej stanici v Z.. Pri šetrení pomerov u otca dieťaťa, otec kolíznemu opatrovníkovi oznámil, že matka maloletého 3-krát dieťa na stanicu nepriviedla a nakoľko on nemá telefón, nemôže sa s matkou skontaktovať. Otec dieťaťa na pojednávaní dňa 13.09.2013 zmenil návrh v časti určenia miesta odovzdávania a preberania maloletého na styk tak, že miestom preberania dieťaťa bude Železničná stanica v Z.. Otec dôvodil, že trvá na tom, aby si mal. R. preberal na verejnosti, nakoľko má obavy z konfliktov s matkou. Z výsluchu matky v konaní pred súdom prvého stupňa bolo zistené, že nesúhlasí s miestom odovzdávania mal. R. na železničnej stanici, nakoľko maloletý je autista a mohlo by sa stať, že pokiaľ by otec na stanici v stanovenom čase ešte nebol, maloletý by mohol dostať záchvat a potom je ťažko kontrolovateľný. Kolízny opatrovník navrhol za miesto preberania a odovzdania dieťaťa, vzhľadom na jeho zdravotný stav určiť miesto bydliska dieťaťa. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa aj odvolací súd dospel k záveru, že s prihliadnutím na zdravotný stav mal. R., ktorý je postihnutý autizmom je potrebné určiť za miesto preberania a odovzdávania dieťaťa na styk s otcom miesto bydliska matky a dieťaťa. Tvrdenia otca uvedené v odvolaní, že preberanie a odovzdávanie maloletého doposiaľ výlučne prebiehalo a je zaužívané na Železničnej stanici v Z., z vykonaného dokazovania nevyplývajú. Sama matka uviedla, že to bolo náhradným riešením a naviac sa nemôže s otcom operatívne spojiť (napr. v prípade ochorenia dieťaťa), nakoľko otec nemá mobilný telefón. V záujme istoty a stability realizácie styku otca s maloletým a s prihliadnutím na zdravotný stav dieťaťa aj odvolací súd mal za to, že najvhodnejším miestom preberania a odovzdávania dieťaťa je bydlisko matky a dieťaťa.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .