Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4Co-803-2013.pdf
PDF · 83.28 KB
Case nature
Subarea
4Co/803/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Ivety Martinákovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci navrhovateľa P. Q., bytom A., ul. X. XX/XXX, proti odporcovi F. Q., bytom N., ul. N. XXX/XX, zastúpenému P. Q., bytom N., ul. N. o zníženie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. júla 2013, č.k. 17C/3/2013-78, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o znížení vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa znížil rozsah vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi tak, že navrhovateľ je povinný odporcovi platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, a to do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 06.03.2013, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 31P/163/2006-46 zo dňa 06.09.2007 v časti určenia rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ má voči odporcovi vyživovaciu povinnosť, pretože je odporcovým rodičom a odporca nie je schopný sa samostatne živiť. Od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. 31P/163/2006-46 zo dňa 06.09.2007, došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa, ale aj odporcu. Navrhovateľ sa stal invalidným, pričom je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku v sume 137,50 Eur mesačne a v súčasnosti je vo výkone trestu odňatia slobody. Okrem pracovnej odmeny dosiahnutej vo výkone trestu odňatia slobody, celkovo v sume 2,30 Eur, nemá žiadny príjem. Vyplácanie invalidného dôchodku Sociálnou poisťovňou mu bolo pozastavené. Navrhovateľovi bolo z dôvodu jeho závislosti na alkohole uložené aj ústavné ochranné liečenie. Naproti tomu u odporcu došlo k zmene pomerov na strane jeho výdavkov. Stal sa plnoletým, študuje na zahraničnej vysokej škole v C. H. a najmä z dôvodu tohto štúdia má zvýšené výdavky, a to približne v sume 290 Eur mesačne. Tieto výdavky hradí zo štipendia a z podpory od svojej matky. Z uvedeného je zrejmé, že od poslednej úpravy došlo k takej zmene pomerov na strane navrhovateľa ako aj odporcu, že zakladá dôvod na zvýšenie, ale aj zníženie výživného. Dôvod na zvýšenie výživného je daný, pretože odporca má zvýšené výdavky na svoje živobytie. Dôvod na zníženie výživného je daný, pretože navrhovateľ sa stal čiastočne invalidným, nemá žiadny príjem, trpí závislosťou, teda je duševne a fyzicky chorý a nachádza sa vo výkone trestu odňatia slobody, teda v situácii, v ktorej si objektívne nemôže zabezpečiť riadny príjem. Na základe uvedeného súd prvého stupňa konštatoval, že výdavky odporcu zjavne prekračujú doposiaľ upravený rozsah vyživovacej povinnosti navrhovateľa. V súčasnosti určené výživné nepostačuje na krytie základných potrieb odporcu. Na druhej strane možnosti, schopnosti a majetkové pomery na strane navrhovateľa v súčasnosti nie sú také, aby umožňovali plniť si jeho vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu. Ak nejde o prípad rozporu výživného s dobrými mravmi, je rodič podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu, teda vo výške, ktorá zodpovedá 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. V danom prípade je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že navrhovateľ aj keď si svojím vlastným konaním a spôsobom života sám zavinil svoju nepriaznivú situáciu, nie je možné rozhodnúť pri určení rozsahu jeho vyživovacej povinnosti neprihliadajúc na jeho nepriaznivý súčasný stav. Tento stav je charakterizovaný tým, že navrhovateľ je nemajetný, bez riadneho príjmu, ktorý by postačoval aspoň na jeho vlastné primerané živobytie, dávky sociálneho zabezpečenia mu nie sú vyplácané, je závislý od alkoholu, má nariadené ústavné ochranné liečenie, je vo výkone trestu odňatia slobody, v ktorom je možné dosiahnuť priemerný mesačný príjem vo výške 65,69 Eur. Podľa názoru súdu, berúc do úvahy pravidlo, že výživné rodiča voči dieťaťu by nemalo viesť k existenčným problémom tohto rodiča, za predpokladu, že sa tým nedostane do existenčných problémov dieťa, je potrebné upraviť rozsah vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi v minimálnom zákonnom rozsahu, a to od momentu, kedy sa odporca dostal do výkonu väzby, resp. výkonu trestu odňatia slobody, t.j. od 06.03.2013. Za dobu, ktorá predchádza tejto skutočnosti nie je návrh navrhovateľa pre nedostatok uvedených podmienok dôvodný. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ navrhoval zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti od 22.11.2012 súd návrh vo zvyšnej časti zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pretože v konaní bol úspešný aj navrhovateľ aj odporca, pričom ani navrhovateľ ani odporca si neuplatnili právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, navrhol ho zmeniť a návrh na zníženie výživného zamietnuť. Vytýkal súdu prvého stupňa nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne rozhodnutie vo veci. Dôvodil, že samotné rozhodnutie súdu prvého stupňa je zmätočné, nakoľko sa v odôvodnení uvádza, že navrhovateľ je povinný platiť stanovené výživné na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. On je však plnoletou osobou, ktorá sa pripravuje na svoje budúce povolanie na zahraničnej vysokej škole a jeho minimálne životné potreby sú diametrálne odlišné ako životné potreby neplnoletého dieťaťa. Na jednej strane prvostupňový súd konštatuje, že sú dôvody na zvýšenie výživného, avšak na druhej strane sú dôvody aj na zníženie výživného. Napriek týmto protichodným zisteniam rovnakej váhy v rozhodnutí súdu prevládne „pocit“ jeho zníženia. Kým jeho nároky na fiktívne zvýšenie výživného vychádzajú z primárnych a spoločenských potrieb každého jedinca, naopak nároky navrhovateľa na zníženie výživného vychádzajú čisto zo špekulatívnych pohnútok osoby, ktorá nie je schopná a ani ochotná normálne sa začleniť do života a uprednostniť svoj záujem o alkohol pred záujmom celospoločenským, t.j. rodičovskou výchovou a starostlivosťou o deti a z nej vyplývajúca vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Uviedol, že navrhovateľ počas celého obdobia, kedy bol zaviazaný súdom platiť výživné na svoje dve deti, výživné platil oneskorene, čiastočne, napriek tomu, že zvýšenie výživného matka požadovala naposledy v roku 2006. V tom čase bol navrhovateľ zamestnaný a napriek tomu nedokázal platiť výživné včas. Vyslovil názor, že súd môže na zníženie príjmu alebo majetku navrhovateľa prihliadnuť len vtedy, ak má skutočne za preukázané, že k nej došlo v dôsledku objektívnej a nezvrátiteľnej okolnosti a nie zo špekulatívnych dôvodov tak, ako je to v prípade navrhovateľa. Skutočnosť, že navrhovateľ je vo výkone trestu odňatia slobody, nemôže byť právnym dôvodom na zníženie výživného. Navrhovateľ pri vypočutí vo Q. uviedol, že šije topánky, nevie uviesť mesačný zárobok, pričom tieto informácie sú nepravdivé a úplne zavádzajúce, tak ako aj informácie, že výživné neplatí od januára 2013, nakoľko v skutočnosti výživné neplatí od novembra 2012. Uviedol, že navrhovateľ za celé obdobie od rozvodu rodičov pravdepodobne pozabudol na svoje povinnosti a keby nebolo obety matky, nikdy by nemohol prezentovať svoje úspechy v medzinárodných fyzikálnych olympiádach a určite by nemohol študovať na zahraničnej vysokej škole.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a nie až na základe rozhodnutia súdu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti (aj po dosiahnutí plnoletosti) nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), napríklad počas prípravy na budúce povolanie.
Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti.
V ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine je upravená povinnosť každého z rodičov plniť vyživovaciu povinnosť na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona vždy aspoň v minimálnom rozsahu zodpovedajúcom 30% zo sumy stanoveného životného minima (podľa zákona č. 601/2003 Z.z. v platnom znení), a to aj vtedy, ak schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča by inak neodôvodňovali, resp. neumožňovali určenie výživného ani v tejto minimálnej výške. Táto zákonná úprava smeruje k tomu, že povinný rodič musí vždy zabezpečiť výživu nezaopatreného dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu, hoci aj na úkor svojho minima. Pri určovaní výživného však súd vždy musí skúmať jednotlivé zákonné kritériá, aby sa zabránilo k určovaniu výživného v nedostatočnom rozsahu.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne právne závery, pričom ani odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci.
V predmetnej veci súd konal o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného, keď predchádzajúca úprava výživného bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.09.2007, č.k. 31P/163/2006-46 tak, že súd navrhovateľa zaviazal platiť na výživu v tom čase maloletého odporcu zvýšené výživné vo výške 1.400,-Sk mesačne od 01.02.2007. Odporca bol v tom čase maloletý, mal 13 rokov, bol žiakom tercie L. Ľ. Q. v S.. Navrhovateľ mal okrem odporcu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. T., ktorá bola citovaným rozsudkom zvýšená na sumu 1.000,-Sk mesačne s účinnosťou od 01.02.2007. Navrhovateľ bol zamestnaný, dosahoval príjem vo výške 10.000,-Sk brutto mesačne. Matka odporcu dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 11.842,-Sk netto. V súčasnosti je odporca o viac ako 6 rokov starší, je plnoletý, je študentom denného štúdia P. univerzity O. v F.. Jeho mesačné náklady predstavujú približne 300 Eur. Matka odporcu je zamestnaná, jej priemerný čistý zárobok predstavuje 493 Eur, okrem odporcu má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. T.. Navrhovateľ v čase podania návrhu na zníženie výživného (19.11.2012) bol poberateľom invalidného dôchodku vo výške 137,50 Eur mesačne, pričom dňa 06.03.2013 bol vzatý do väzby a nakoniec bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/62/2013 zo dňa 06.06.2013 pre spáchanie prečinu porušovania domovej slobody a prečinu zanedbania povinnej výživy na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov a zároveň mu bolo uložené ústavné psychiatrické liečenie. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa bol navrhovateľ vo výkone trestu odňatia slobody, predpokladaný koniec trestu slobody bol 06.09.2013. Navrhovateľovi bol naposledy vyplatený invalidný dôchodok v apríli 2013 a od 11.04.2013 mu zanikol nárok na jeho výplatu z dôvodu väzby. Navrhovateľ bol vo výkone trestu odňatia slobody pracovne zaradený, pričom výška jeho pracovnej odmeny od 17.04.2013 do 31.05.2013 predstavovala 2,30 Eur. Navrhovateľ má okrem plnoletého odporcu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. T., je nemajetný, je dlžníkom z úverových zmlúv, a to s celkovým dlhom 280 Eur, má dlh na výživnom v sume 398,30 Eur ku dňu 06.06.2013.
Na základe takto zisteného skutkového stavu je aj odvolací súd toho názoru, že schopnosti a možnosti navrhovateľa ako osoby povinnej neumožňujú v súčasnosti platiť doposiaľ určené výživné na odporcu. Je nesporné, že na strane odporcu nastala výrazná zmena pomerov od poslednej úpravy výživného, je viac ako o 6 rokov starší a je študentom vysokej školy, čím sa jeho náklady výrazne zvýšili. Nesporné však je aj to, že u navrhovateľa od poslednej úpravy výživného nastala tiež výrazná zmena pomerov, keď sa stal invalidným, pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody poberal invalidný dôchodok v sume 137,50 Eur mesačne, ktorý bol jeho jediným príjmom a je nemajetný. Pri posudzovaní schopností a možností navrhovateľa bolo potrebné vychádzať z jeho príjmu, ktorý dosahoval pred nástupom do výkonu trestu, nakoľko výkon trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy zo strany povinného rodiča je potrebné vyhodnotiť v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorá okolnosť neopodstatňuje zníženie výživného zo strany povinného rodiča. Za situácie, keď jediným príjmom navrhovateľa pred nástupom do výkonu trestu bol invalidný dôchodok vo výške 137,50 Eur mesačne a došlo k obmedzeniu jeho schopnosti vykonávať pracovnú činnosť, bolo opodstatnené znížiť vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi vo výške 30% zo sumy stanoveného životného minima. Za tohto stavu boli odvolacie námietky odporcu neopodstatnené.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o znížení vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi a vo výroku o trovách konania potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.
Úspešnému navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania v zmysle § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p..
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .