Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/203/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci navrhovateľa: G.. H. Ž. B., A.. XX.XX.XXXX, W. W. W., X. P. XX, proti odporkyni: P.. G. Ž. B., A.. XX.XX.XXXX, H.. O., W. F., Q. XX v konaní o určenie príspevku pre manžela takto

rozhodol:

návrh zamieta,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 30.07.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť prispievať mu na výživu sumou 10 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku vždy do 10-tého dňa v mesiaci. Návrh odôvodnil tým, že je dlhodobo nezamestnaný, bez finančných prostriedkov a s odporkyňou ktorá je jeho manželkou, nežije v spoločnej domácnosti. Návrh si podal aj z dôvodu, že chce požiadať o dávku v hmotnej núdzi.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľka rozhodne nesúhlasila, navrhla návrh zamietnuť.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so sobášnym listom účastníkov konania, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica o evidencii navrhovateľa v zozname uchádzačov o zamestnanie, rozsudkom tunajšieho súdu -90, rozhodnutím Sociálnej poisťovne vo veci priznania dávky v nezamestnanosti navrhovateľovi, rozhodnutím ÚPSVaR Banská Bystrica o priznaní dávky v hmotnej núdzi navrhovateľovi, potvrdením o príjem odporkyne, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania sú manželia, ich manželstvo bolo rozvedené, rozsudok nie je právoplatný.

Z manželstva účastníkov konania pochádza jedno maloleté dieťa Lívia Ž. B., A.. XX.XX.XXXX. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -90 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené prespievať na jej výživu sumou 70 Eur mesačne od 01.02.2013 do budúcna. Dlžné výživné vyčíslené na 350 Eur povolil súd otcovi splatiť v 20 Eur-ových mesačných splátkach s bežným výživným. Súd zároveň upravil styk otca s maloletou Líviou. Rozsudok nie je právoplatný.

Na pojednávaní vytýčenom na 12.11.2013 súd vypočul odporkyňu, pretože navrhovateľ sa ospravedlnil a relevantné dôvody pre odročenie nariadeného pojednávania neuviedol.

Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že s návrhom navrhovateľa na výživné vo výške 10 Eur mesačne rozhodne nesúhlasí a navrhuje ho zamietnuť. Poukázala na to, že navrhovateľ si dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť voči jedinému dieťaťu, dcére Lívii a to už od februára 2013 na ňu neprispel žiadnou sumou. Súd mu uložil povinnosť prispievať na výživu 70 Eur mesačne a zároveň umožnil splácať dlžné výživné v splátkach po 20 Eur mesačne, napriek tomu súdne rozhodnutie nerešpektuje. To, že je navrhovateľ nezamestnaný je z pohľadu odporkyne bezvýznamné, navrhovateľ v priebehu jedného roka bol schopný vystriedať 4 zamestnania. Navrhovateľka pracuje na Spojenej škole v Prešove ako špeciálna pedagogička a jej mesačný príjem je 643 Eur vrátane rodinných prídavkov a bonusu na dieťa. Zdôraznila, že v lete (rok 2013) bola nezamestnaná a bez príjmu, bolo to pre ňu náročné obdobie a finančne sa mohla spoľahnúť len na svojich rodičov, nie na navrhovateľa. Odporkyňa s maloletou býva v dvojizbovom byte, za ktorý mesačne uhrádza cca 160 Eur, platí za média cca 20 Eur mesačne, cestovné do práce spolu so stravou ju výjde cca 50 Eur mesačne. Okrem tohto si platí životnú poistku 2-krát ročne po 110 Eur.

Maloletá Lívia navštevuje predškolské zariadenie za ktoré matka uhrádza mesačne školné a stravu spolu cca 40 Eur, tanečný krúžok mesačne 20 Eur a keďže je maloletá často chorá, zakupuje jej vitamínové preparáty a lieky na podporu imunity mesačne priemerne za 20 Eur.

Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že predmetný návrh podával preto, aby si mohol požiadať o príspevok v hmotnej núdzi. Je evidovaný nezamestnaný a naposledy bol zamestnaný v januári 2013. V októbri 2012 však utrpel ťažký úraz a po naliehaní zamestnávateľa, aby sa vrátil v januári do práce mu bola daná výpoveď. S výpoveďou sa nestotožnil, preto podal návrh na Okresný súd v Trnave. Súdu nevedel presne špecifikovať dôvody, pre ktoré s ním zamestnávateľ skončil pracovný pomer. Navrhovateľ nepoprel, že súdom určené výživné neplatí, nakoľko mu to jeho finančná situácia neumožňuje. Navrhovateľ spláca úver vo výške 200 Eur, ktorý čerpal za účelom splatenia starších dlhov a pre potreby financovania „prešovskej“ domácnosti. Ďalej má výdavky na bývanie 100 Eur mesačne, telefón 20 Eur mesačne, internet 10 Eur mesačne, inkaso 40 Eur mesačne. Potom, ako v roku 2011 opustil spoločnú domácnosť, prispieval odporkyni sumou 100 Eur do polovice roku 2012, neskôr sumou 70 Eur do februára 2013. Od februára 2013 odporkyni neprispieva. Navrhovateľ poberá preddávkovo dávku v hmotnej núdzi 118,30 Eur.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa , ,

(1) Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

(2) Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa , právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.

Podľa ,

(1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Zákon umožňuje ak manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti, alebo spolu nehospodária, aby ktorýkoľvek z nich požiadal súd o určenie manželského výživného, pretože podľa Zákona o rodine má byť životná úroveň manželov v zásade rovnaká. Súd spravidla určuje manželské výživné vo výške, aby sa zabezpečilo približne rovnaké materiálne zázemie obidvoch manželov. Prihliada pritom na starostlivosť o domácnosť, o spoločné deti. Aj v danom prípade súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného a možnosti a schopnosti povinného. Po prevedenom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Účastníci konania síce nežijú v spoločnej domácnosti a navrhovateľ je nezamestnaný, avšak súd nezistil výrazný nepomer medzi životnou úrovňou oboch manželov. Navrhovateľ je evidovaný nezamestnaný od 08.02.2013, je poberateľom dávky v hmotnej núdzi preddávkovo a táto okolnosť bola aj podstatná pre podanie si návrhu na určenie výživného zo strany manželky. V čase podania návrhu bola nezamestnanou aj odporkyňa, táto sa zamestnala od 09/13 s príjmom cca 640 Eur netto. Významnou okolnosťou, na ktorú prihliadal súd je starostlivosť odporkyne o spoločné maloleté dieťa zverené jej do starostlivosť, na ktoré navrhovateľ odkedy sa stal nezamestnaným ničím neprispieva. Napriek skutočnosti, že mu tunajší súd uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Lívie sumou 70 Eur mesačne a dlžné výživné mu povolil splácať v 20 Eur-ových mesačných splátkach, navrhovateľ si vyživovaciu povinnosť neplní s odôvodnením, že nemá finančné prostriedky. Na krátky čas sa stala nezamestnanou aj odporkyňa, ktorá však aj v tomto období nepretržite zabezpečovala starostlivosť o maloletú. Vychádzajúc z príjmu odporkyne vo výške cca 600 Eur, z ktorého zabezpečuje potreby svoje a maloletej dospel súd k záveru, že životná úroveň oboch manželov nie je v tak výraznej disproporcii, žeby bolo dôvodné vyhovieť návrhu navrhovateľa. Súd sa navyše domnieva, že určenie výživného zo strany odporkyne pre navrhovateľa by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, keď navrhovateľ bez ďalšieho neprejavuje žiaden záujem o to, či budú potreby spoločného dieťaťa zabezpečené a dosť nezodpovedne sa spolieha výlučne na starostlivosť zo strany odporkyne a zároveň požaduje výživné pre seba. Maloleté dieťa je pritom v plnom rozsahu odkázané na starostlivosť svojich rodičov, pretože prakticky nemá reálnu možnosť iným spôsobom zabezpečiť svoje potreby narozdiel od dospelého, ako je aj tento prípad. Súd návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s hore uvedenými zákonnými ustanoveniami a náhradu trov konania účastníkom nepriznal s poukázaním na špecifickosť konania, a v danom prípade si účastníci ani náhradu trov konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.