Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14CoE-47-2013.pdf
PDF · 69.94 KB
Case nature
Subarea
14CoE/47/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, IČO: 30807484, pobočka Svidník, Sov. hrdinov č. 121, Svidník, proti povinnému: JUDr. H. N., D. Z. X, C., správca konkurznej podstaty úpadcu O. V., nar. XX.X.XXXX, B.. Z. XXX/XX, Z., o vymoženie 106,- Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Radovanom Ferencom, Exekútorský úrad Prešov, Slovenská 13, Prešov pod sp. zn. Ex 1094/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č. k. 2Er/230/2011-12 zo dňa 4.2.2013, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 109,99 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodol tak podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s § 196, § 200 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, na základe vyhlásenia konkurzu na majetok povinného uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1K/23/2012 zo dňa 28.11.2012. Vyhlásením konkurzu na majetok povinného došlo k zastaveniu exekučného konania priamo zo zákona samotným vyhlásením konkurzu, preto prvostupňový súd rozhodoval iba o trovách exekúcie. Trovy exekúcie predstavujú podľa vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov paušálnu odmenu vo výške 43,16 Eur za 13 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 eur, náhradu hotových výdavkov na poštovné vo výške 28,50 Eur, náhradu poplatku za bankové informácie vo výške 20 eur a 20% DPH zo sumy 91,66 eur čo predstavuje sumu 18,33 eur, celkom trovy exekúcie v sume 109,99 eur. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, ktorým je vyhlásenie konkurzu na majetok povinného, je namieste aplikácia ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto prvostupňový súd povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 109,99 eur uložil oprávnenému.
Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. V dôvodoch odvolania uviedol, že konkurz na majetok povinného bol vyhlásený dňa 28.11.2012. Povinný v roku 2011 pravidelne realizoval čiastočné úhrady prevodom z účtu alebo v hotovosti priamo v pokladni Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník z čoho vyplýva, že povinný disponoval v čase exekučného konania, t.j. pred vyhlásením konkurzu finančnými prostriedkami. Povinný je taktiež vlastníkom nehnuteľného majetku, na ktorý je exekútorom JUDr. Radovanom Ferencom vydaný exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť. Oprávnený má za to, že súdny exekútor nevynaložil dostatok úsilia a nevyužil všetky možnosti, ktoré mu umožňuje Exekučný poriadok na vymoženie nielen istiny, ale ani exekučných trov. Súdom priznané trovy exekúcie v sume 109,99 eur považuje za neprimerane vysoké a za nie účelne vynaložené. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že Okresný súd Svidník o trovách exekúcie rozhodol správne a v súlade so zákonom, preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
Sudkyňa súdu prvého stupňa vyslovila súhlas s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka a rozhodla o predložení veci odvolaciemu súdu zodpovedajúco ust. § 374 ods. 4 O.s.p..
Pretože odvolanie oprávneného smerovalo proti uzneseniu, preskúmal ho odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v podanom odvolaní oprávneného nemôžu privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Návrh na vykonanie exekúcie oprávnený dal dňa 1.4.2011. Poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi bolo vydané dňa 12.4.2011. Dňa 21.12.2012 dal súdny exekútor návrh na rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s § 48 z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii vyčíslené sumou 117,96 Eur, na náhradu ktorých navrhol zaviazať oprávneného.
Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Podľa uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 1K/23/2012 zo dňa 28.11.2012 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a ustanovený mu správca konkurznej podstaty JUDr. H. N..
V prípade zastavenia exekučného konania ex lege podľa § 48 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súd aj bez vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie, rozhodne o nevyhnutných trovách exekúcie, ktoré v zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného od 1.1.2012 jednoznačne znáša oprávnený. Keďže novela Exekučného poriadku č. 348/2011 Z.z., ktorou bola do Exekučného poriadku zavedená zákonná úprava, týkajúca sa trov exekúcie v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok povinného neobsahuje prechodné a záverečné ustanovenia, je potrebné vychádzať zo všeobecných právnych zásad a nový procesný predpis uplatniť aj na konania začaté pred jeho účinnosťou.
Prvostupňový súd preto správne rozhodol, keď v zmysle citovaného ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku k úhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného.
Takisto správne prvostupňový súd vyčíslil a špecifikoval priznanú náhradu trov exekúcie. Oprávnený len všeobecne namietal neprimeranosť a neúčelnosť trov exekučného konania priznaných súdnemu exekútorovi. Odvolacie dôvody sa nevenujú výhradám proti v dôvodoch rozhodnutia špecifikovaným nárokom exekútora na paušálnu odmenu i na náhradu hotových výdavkov. Preto odvolací súd v tomto smere nebol oprávnený bližšie napadnuté uznesenie preskúmavať.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
V odvolacom konaní oprávnený nebol úspešný. Z obsahu spisu nevyplýva, že by vznikli trovy odvolacieho konania povinnému a súdnemu exekútorovi. V zmysle ustanovení § 251 ods. 4, § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.