Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/130/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 5. decembra 2013 prejednal sťažnosť odsúdeného

R. L.

nar. XX.XX.XXXX v U. Q., bytom R. č. XXX, t.č. v mieste bydliska,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu v Považskej Bystrici č. k. -37 zo dňa 19.07.2013 a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 18.06.2012 bol R. L. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou do dňa 18.06.2014 a k trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na tri roky.

Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 19.07.2013 bolo podľa rozhodnuté, že odsúdený R. L. je účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 02.01.2013 a podľa čl. I amnestie sa mu odpúšťa trest odňatia slobody s podmienečným odkladom uložený mu vyššie uvedeným trestným rozkazom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť. V dôvodoch sťažnosti namietal, že súd o použití amnestie rozhodol neskoro, a to až dňa 19.07.2013, pričom on, keď sa informoval po vyhlásení amnestie, bolo mu oznámené, že na jeho trest sa amnestia nevzťahuje. Medzitým sa dopustil priestupku, za ktorý bol znovu odsúdený vysokým trestom a k tomuto priestupku nemuselo dôjsť, keby bol včas informovaný o odpustení trestu a nie až 8 mesiacov od vyhlásenia amnestie. Myslí si, že to bola účelová zaujatosť zo strany polície a následne aj súdu, a preto žiadal o prehodnotenie odsúdenia a zmiernenie, či odpustenie trestu.

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd podľa preskúmal výrok napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

V prvom rade je potrebné uviesť, že na odsúdeného R. L. sa vzťahuje rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o amnestii z 02.01.2013 iba na trest odňatia slobody, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený, a to podľa čl. I. tak, ako to správne súd prvého stupňa v napadnutom uznesení uviedol. Pokiaľ ide o uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá, na tento sa predmetná amnestia nevzťahuje, a preto odsúdený bol správne informovaný po vyhlásení amnestie o tom, že pokiaľ ide o tento trest, amnestia sa na neho nevzťahuje. Za ďalšie je potrebné uviesť, že nie je možné vytýkať súdu prvého stupňa, pokiaľ o použití amnestie rozhodol až dňa 19.07.2013. Súd pri rozhodovaní o použití amnestie, najmä u trestov odňatia slobody s podmienečným odkladom, nie je viazaný žiadnou lehotou a sú prípady, že o použití amnestie sa v niektorých prípadoch rozhodne aj po rokoch. V tomto smere teda nie je sťažnosť odsúdeného dôvodná.

V druhom rade krajský súd uvádza, že s takou nelogičnosťou, ako to odsúdený tvrdí vo svojej sťažnosti, že keby bol včas informovaný o odpustení trestu, nebol by sa dopustil ďalšej trestnej činnosti, sa ešte nestretol. Práve naopak, ak bol odsúdený informovaný, že sa na neho amnestia nevzťahuje, musel si byť vedomý hrozby podmienečným trestom odňatia slobody, ale najmä platnosťou trestu zákazu činnosti a teda do skončenia trestu zákazu činnosti sa vyvarovať riadenia motorových vozidiel. Odsúdený aj napriek tejto vedomosti, resp. informácie, že sa na neho amnestia nevzťahuje, dňa 18.03.2013 riadil osobné motorové vozidlo, čím sa opätovne dopustil prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a bol správne a zákonne pre tento skutok odsúdený.

Z uvedených dôvodov nepovažoval preto krajský súd sťažnosť odsúdeného za dôvodnú a túto potom podľa ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.