Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-196-2013.pdf
PDF · 94.41 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/196/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci žalobcu : JUDr. Margita Hrivňáková, advokát so sídlom Mákova 3, P.O.BOX 76, 820 05 Bratislava , správca úpadcu, AJG, s.r.o. v konkurze, IČO: XX XXX XXX, so sídlom Landererova 1, 811 09 Bratislava proti žalovanému: Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX R. P., právne zastúpený: AK VRBA & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava o zaplatenie istiny 32.198,10 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 32.198,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počnúc od 30.04.2012 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku , čo do uplatneného úroku z omeškania sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 1.931,50 Eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Dunajskej Strede č.ú.: 7000159291/8180, VS: 2240363113 vedený v Štátnej pokladnici, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 24.04.2013 sa domáhal na tunajšom súde od žalovaného zaplatenia istiny 32.198,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 30.11.2011 až do zaplatenia a rozhodnutia veci platobným rozkazom. Poukázal na to, že žalovaný previedol žalobcovi do vlastníctva pozemok parc.č. XXXX/XXX o výmere 1.944 m2 zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie Karlova Ves , vedený Správou katastra Bratislava IV. v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 28.07.2004 za kúpnu cenu vo výške 145,39 Eur ( 4.380,- Sk) za m2. Na základe reštitučných nárokov potvrdených právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 30.12.2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava III. sp. 20/2004 však došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva novými vlastníkmi k časti vyššie uvedeného pozemku, parc. č. XXXX/XXX o výmere 594 zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie Karlova Ves, Správa katastra Bratislava IV. Žalobca bol preto nútený opakovane za vyššiu cenu vo výške 165,97 Eur ( 5.000,- Sk ) za m2 odkúpiť reštituovanú časť pozemku od nových vlastníkov a to v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 09.10.2006 za kúpnu cenu vo výške 98.585,94 Eur ( 2.970.000,-Sk). Žalobcovi tak vznikla pohľadávka voči žalovanému vo výške 98.585,94 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a čiastočne škody vzniknutej žalobcovi ako rozdiel kúpnej ceny za pozemok vyplatený žalovanému a novým vlastníkom. Dňa 19.04.2007 žalovaný písomne uznal čo do právneho dôvodu a výšky svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 98.585,94 Eur a zároveň sa zaviazal žalobcovi uhradiť časť dlhu vo výške 66.387,84 Eur ( 2.000.000,-Sk), do 7 dní odo dňa podpisu Uznania dlhu a zvyšnú časť dlhu vo výške 32.198,10 Eur uhradí žalobcovi v zmysle Zmluvy o spolupráci zo dňa 19.04.2007 uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovaným a to po vymožení pohľadávky súdnou resp. mimosúdnou cestou od predchádzajúcich vlastníkov parcely. Uznesením Okresného súdu Bratislava I. č.k. XK/XX/XXXXX zo dňa 21.11.2011, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka AJG, s.r.o., Landererova 1, Bratislava , IČO: XX XXX XXX a nesplatená časť pohľadávky vo výške 32.198,10 Eur sa stala právoplatným vyhlásením konkurzu splatná. V zmysle § 46 Zákona o konkurze je účinkom vyhlásenia konkurzu automatická splatnosť úpadcových pohľadávok a záväzkov, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a týkajú sa majetku podliehajúceho konkurzu. Správca teda po vyhlásení konkurzu pristúpil k vymáhaniu pohľadávky ako nesplatenej časti uznaného záväzku vo výške 32.198,10 Eur s príslušenstvom a domáhal sa úroku z omeškania od 30.11.2011. Žalobca výzvami na úhradu pohľadávky zo dňa 23.04.2012 a 25.10.2012 sa pokúsil o mimosúdny zmier so žalovaným, pričom žalovaný na výzvy nereagoval. Súd vydal vo veci platobný rozkaz 6Ro/210/2013-22, proti ktorému v zákonnej lehote bola podaný odpor. V odpore žalovaný žiada, aby súd návrh ako nedôvodný zamietol. Poukazuje pritom na uznanie dlhu zo dňa 19.04.2007. Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa , že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok len, ak tento dlh uzná, vedel o jeho premlčaní. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 79/2005, podľa ktorého uznanie dlhu je jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku, ktorý zabezpečovaniu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe, ktorý možno urobiť až po tom, čo dlh vznikol. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony ( § 34 a nasl. OZ) , je k jeho platnosti písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výška. Uznanie dlhu zo dňa 19.04.2007 neobsahuje vyjadrenie prísľubu žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 970.000,- Sk, ktorá predstavuje žalovanú sumu v tejto veci. Z tohto dôvodu žalovaný mal z a to, že aj vzhľadom na vyššie uvedenú judikatúru neobsahuje uznanie dlhu všetky zákonom vyžadované náležitosti a preto je absolútne neplatné pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ. Keďže písomná dohoda o uznaní dlhu nespĺňa náležitosti uznania dlhu, v posudzovanej veci nemohlo dôjsť v zmysle § 110 OZ k založeniu plynutia novej premlčacej doby.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä Uznaním dlhu v zmysle § 588 OZ zo dňa 19.04.2007, Zmluvou o spolupráci zo dňa 19.04.2007, ktoré boli uzavreté medzi účastníkmi a to žalovaným a jeho veriteľom , spoločnosťou AJG s.r.o., Landererova 1, 811 09 Bratislava , IČO: XX XXX XXX, Uznesením Okresného súdu Bratislava I., sp.zn. 3K 61/2011 zo dňa 21.11.2011 a zistil nasledovaný skutkový a právny stav veci: Medzi účastníkmi konania je nesporné, že žalovaný previedol na spoločnosť AJG s.r.o. so sídlom Landererova 1, 811 09 Bratislava pozemok a to parc.č. XXXX/XXX o výmere 1.944 m2, vedený na LV č. XXXX, katastrálne územie Karlova Ves, vedený Správou katastra Bratislava IV. v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 28.07.2004 za kúpnu cenu vo výške 145,39 Eur ( 4.380,- Sk) za m2. V tejto kúpnej zmluve zároveň vyhlásil, že predmet kúpy v jeho výlučnom vlastníctve a je jeho výhradným a neobmedzeným vlastníkom. Na základe reštitučných nárokov však bolo potvrdené vlastníctvo iným vlastníkom v časti citovaného pozemku vo výmere 594 m2, ktorý pozemok parc.č. XXXX/XXX je zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie Karlova Ves, Správa katastra Bratislava IV. Žalobca bol nútený opätovne a za vyššiu cenu vo výške 165,97 Eur ( 5.000,- Sk ) za m2 odkúpiť reštituovanú časť pozemku od nových vlastníkov a to v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 09.10.2006 za kúpnu cenu vo výške 98.585,94 Eur. Žalobcovi takto vznikla pohľadávka voči žalovanému vo výške 98.585,94 Eur tak, ako udáva žalobca z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného ( plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol ) a jednak z titulu škody vzniknutej žalobcovi ako rozdiel kúpnej ceny za pozemok vyplatený žalovanému a novým vlastníkom. Dňa 19.04.2007 bolo spísané uznanie dlhu v zmysle § 558 OZ dlžníkom Y. N., teda žalovaným vo vzťahu k veriteľovi AJG s.r.o., Landererova 1, 811 09 Bratislava IČO: XX XXX XXX, kde v čl. I.,II. sa konštatuje vyššie uvedený skutkový stav veci. V čl. III. dlžník uznáva, že v kúpnej zmluve citovanej v čl. I. sa zaručil, že je jediným vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti a takto veriteľovi vznikla proti dlžníkovi pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia dlžníka ( plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol ), ktorá predstavuje sumu 2.601.720,- Sk ( 594 m2 x 4.380 ,- Sk za m2 ) a z titulu škody , ktorá vznikla veriteľovi na rozdiele cien vyplatených dlžníkovi ( 4.380,- Sk za m2 ) a novým vlastníkom parcely ( 5.000,-Sk za m2 ), čo predstavuje sumu 368.280,- Sk. Súčet uvedených súm je 2.970.000,- Sk a predstavuje čiastku , ktorú musel veriteľ zaplatiť za prevod vlastníctva k pozemku uvedeného v čl. II. ods. 1 novým vlastníkom. V čl. IV. bod 1 žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností v súlade s § 558 a nasl. OZ uznáva svoje záväzky voči veriteľovi z dôvodu bezdôvodného obohatenia a
náhrady škody uvedených v čl. III. v celkovej výške 2.970.000,- Sk a nárok veriteľa nijako nepopiera. V čl. IV. bod 2 sa žalovaný ako dlžník zaväzuje uhradiť veriteľovi časť dlhu vo výške 2.000.000,- Sk na účet v TATRABANKE a.s. najneskôr do 7 dní odo dňa podpísania tejto dohody. Na základe zmluvy o spolupráci uzavretej podľa § 51 OZ dňa 19.04.2007 sa zároveň zmluvné strany dohodli na vzájomnej spolupráci s tým, že si budú poskytovať súčinnosť vo veciach týkajúcich sa vymáhania pohľadávok voči novým vlastníkom nehnuteľností, budú sa informovať o postupe voči predchádzajúcim vlastníkom a koordinovať kroky, ktoré budú realizovať s cieľom vymáhania pohľadávok a zároveň sa dohodli, že vymožené pohľadávky budú rozdelené tak, že v časti 2.000.000,- Sk sa vrátia účastníkovi č. 1, teda žalovanému a vo zvyšnej časti 970.000,- Sk účastníkovi 2. Uznesením Okresného súdu Bratislava I. č. k. 3K 61/2011 zo dňa 21.11.2011 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka AJG s.r.o., Landererova 1, 811 09 Bratislava , IČO: XX XXX XXX a tým pádom nesplatená časť pohľadávky vo výške 32.198,10 Eur sa stala splatná právoplatným vyhlásením konkurzu. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky po prvý raz dňa 23.04.2012 s tým, že mu bola uložená lehota na plnenie do 30.04.2012, pričom k úhrade pohľadávky nedošlo. Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok len , ak ten, kto dlh uzná, vedel o jeho premlčaní. Uznanie dlhu je teda jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Jeho zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že odstraňuje bezprostrednú nutnosť uplatnenia a vymáhania pohľadávky. Pri uznaní teda nedochádza k nahradeniu pôvodného záväzku novým záväzkom ale pôvodný záväzok trvá aj naďalej s nezmeneným obsahom. Uznanie dlhu má dvojaký účinok. Predovšetkým zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že dlh v čase uznania trval, okrem toho od uznania začína plynúť nová a to desaťročná premlčacia doba v zmysle § 110 ods. 1 OZ. Účinky uznania dlhu podľa § 558 OZ a podľa § 110 os. 1 OZ sú spojené len s uznaním, ktoré sa uskutočnilo písomnou formou. Okrem toho musí také uznanie spĺňať aj dve obsahové náležitosti, musí sa v ňom výslovne uvádzať právny dôvod dlhu ( napr. pôžička, náhrada škody a pod. ) a aj jeho výška. Podľa § 110 os. 1 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu , premlčuje sa za desať rokov odo dňa keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal, čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo, ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Výsledkami vykonaného dokazovania v tejto veci bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný uznal dlh v zmysle § 588 OZ voči veriteľovi AJG s.r.o., Landererova 1, 811 09 Bratislava, IČO: XX XXX XXX dňa 19.04.2007. Jedná sa o uznanie, ktoré sa uskutočnilo písomnou formou. Toto uznanie spĺňa aj dve obsahové náležitosti , ktoré podľa § 558 OZ spĺňať má, teda je v ňom výslovne uvádzaný právny dôvod dlhu a aj jeho výška. Od tohto uznania teda začala plynúť desaťročná premlčacia doba v zmysle § 110 ods. 1 OZ. V tomto uznaní dlhu jednoznačne sa uvádza, že časť pohľadávky vznikla z titulu bezdôvodného obohatenia dlžníka vo výške 2.601.720 ,- Sk a časť z titulu škody , ktorá vznikla veriteľovi ako rozdiel cien vyplatených dlžníkovi a novým vlastníkom, čo predstavuje sumu 368.280,- Sk. V uvedenom uznaní dlhu sa zároveň dlžník, teda žalovaný zaviazal uhradiť veriteľovi časť dlhu vo výške 2.000.000,- Sk, najneskôr do 7 dní odo dňa podpísania tejto dohody, teda dohodli sa v lehote do 7 dní iba na čiastočnom plnení. Z § 110 ods. 1 OZ vyplýva, že ak právo dlžník písomne uznal, čo do dôvodov i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa , keď k uznaniu došlo ; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie , plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Zákon teda nevylučuje, že účastníci si nedohodnú lehotu na plnenie a plniť sa bude na základe výzvy dlžníka v rámci desaťročnej premlčacej lehoty. Súd je toho názoru, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 79/2005 týkajúci sa § 558 OZ na tento konkrétny prípad nie je možné aplikovať. V tomto rozhodnutí sa síce uvádza, že okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony ( § 34 a nasl. OZ ) je k jeho platnosti treba písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Zároveň poukazuje na to, že v prejednávanom prípade úmysel účastníkov smeroval k uzavretiu dohody o spôsobe vyporiadania majetkového podielu , ktorá nadväzovala na oznámenie o výške vyčíslených majetkov , majetkových podielov podľa schváleného transformačného projektu. Pokiaľ by mala byť uvedená dohoda interpretovaná ako uznanie dlhu, musel by v nej byť obsiahnutý jasný prejav vôle uznávajúceho dlžníka smerujúci k uznaniu dlhu. Tieto náležitosti uvedená dohoda nespĺňala, lebo žalovaný v nej síce potvrdzuje, že žalobcom v 1.a2.rade vydá podľa transformačného projektu vypočítané majetkové podiely z transformácie v celkovej výške, nevyjadruje však vôľu uznať túto čiastku ako svoj dlh voči žalobcom. V tomto prípade úmysel účastníkov smeroval k uzavretiu dohody o spôsobe vyporiadania majetkového podielu, naopak v tejto konkrétnej veci podľa § 558 OZ žalovaný písomne uznal svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, ktorý v čase určenia trval. Toto uznanie sa uskutočnilo písomnou formou a okrem toho
spĺňa aj dve obsahové náležitosti, ktoré spĺňať má, teda je v ňom výslovne uvádzaný právny dôvod dlhu a aj jeho výška. Výsledkami vykonaného dokazovania vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd dospel k tomu záveru, že žaloba je dôvodná a vyhovel jej čo do základu a čiastočne čo do uplatneného úroku z omeškania. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní, ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom , má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť, ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Žalobca žiadal od žalovaného zákonný 9%-ný úrok z omeškania ročne od 30.11.2011, pričom bližšie neuviedol, z akého dôvodu od toho konkrétneho dátumu úrok z omeškania uplatňuje. Je zrejmé, že 21.11.2011 bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I. 3K 61/2011 konkurz na majetok dlžníka ( veriteľa ) AJG s.r.o., Landererova 1, Bratislava. Súd priznal úrok z omeškania od 30.04.2012 po tom, ako uplynula lehota na plnenie na základe prvej výzvy, ktorú žalobca realizoval vo vzťahu k žalovanému, dňa 23.04.2012 a vo zvyšku ,čo sa týka uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol. Žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu AJG s.r.o., v konkurze Bratislava bol oslobodený od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. m) Zákona č. 71/1992 Zbierky o súdnych poplatkoch v platnom znení. Podľa Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v platnom znení podľa § 2 ods. 2 cit. Zákona ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca , ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvod manželstva , o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).