Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-36-2024.pdf
PDF · 85.93 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/36/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. V., narodená XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, toho času v D. V. P. a Y. W. O., zastúpené opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny S., dieťa matky: H. V., narodená XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, a otca: A. V., rod. R., narodený XX. XX. XXXX, trvale bytom H., toho času L. S., za účasti: Centrum pre deti a rodiny W. O., so sídlom W. O., I. XX/X, v konaní začatom z úradnej povinnosti o zhodnotenie účinnosti výchovného opatrenia, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 26P/83/2023-32, z 08.01.2024, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol v konaní začatom z úradnej povinnosti o zhodnotenie výchovného opatrenia tak, že, cit: „I. N a r i a ď u j e opakované výchovné opatrenie u mal. S. V., nar. XX. XX. XXXX, a to pobyt v zariadení na výkon rozhodnutia súdu najdlhšie na dobu 6 mesiacov za účelom odbornej pomoci mal. dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa, ktoré sa bude realizovať v Centre pre deti a rodiny W. O., so sídlom W. O., I. XX/X. II. Z a v ä z u j e matku H. V., nar. XX. XX. XXXX, prispievať na výživu maloletej S. sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci na účet Centra pre deti a rodiny W. O., odo dňa doručenia tohto rozsudku osobe povinnej z vyživovacej povinnosti. III. Z a v ä z u j e otca A. V., nar. XX. XX. XXXX, prispievať na výživu maloletej S. sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci na účet Centra pre deti a rodiny W. O., odo dňa doručenia tohto rozsudku osobe povinnej z vyživovacej povinnosti. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“); § 37 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“); o výživnom rozhodol podľa ustanovení § 62 ods. 1-3; § 75 ods. 1; § 76 ods. 1 Zákona o rodine; o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 57; § 58 ods. 1 CMP.
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania ako aj citovaných zákonných ustanovení, súd mal za preukázané, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby mu bolo nariadené opakované výchovné opatrenie, a to pobyt v zariadení na výkon rozhodnutia súdu najdlhšie na dobu 6 mesiacov. Bytové, sociálne aj rodinné pomery matky maloletého dieťaťa sa výrazne nezmenili
oproti stavu pôvodného rozhodnutia . Matka naďalej žije striedavo u partnera a svojej matky, ktorá má v náhradnej osobnej starostlivosti dve sestry mal. S.. Bytové podmienky partnera sú naďalej nevyhovujúce na výchovu mal. dieťaťa. Bytové pomery starej matky sú vyhovujúce, ale stará matka zatiaľ nepotvrdila, že súhlasí, aby mal. S. bola vychovávaná matkou v jej domácnosti. Súd mal zároveň lustráciou v registri Zboru väzenskej a justičnej stráže za preukázané, že otec maloletého dieťaťa A. V. je toho času vo výkone trestu v L. S.. Matka maloletého dieťaťa a jej partner majú medzi sebou občasné nezhody, ktoré riešia odlukou a neskôr opätovným súžitím. Hlavným dôvodom nariadenia výchovného opatrenia u maloletej bolo zanedbávanie starostlivosti o maloleté dieťa rodičmi. Maloletá neprospievala, mala chudobnú motoriku, nepretáčala sa, nedvíhala hlavičku. V rodine je nedostatok finančných prostriedkov na kúpu základných potrieb pre maloleté dieťa. Matka a jej partner požívajú alkoholické nápoje. Matka a jej partner jej nedokázali zabezpečiť adekvátnu starostlivosť, neabsolvovali potrebné vyšetrenia a je s nimi ťažká spolupráca. Od umiestnenia maloletého dieťaťa v Centre pre deti a rodiny W. O. sa dá pozorovať napredovanie a výraznejšie zmeny. Maloletej S. sa spevnila postava, chodí samostatne, je to hravé a vnímavé dieťa, reaguje na podnety. S prihliadnutím na závery posledného psychologického vyšetrenia sa javí psychomotorický vývin maloletého dieťaťa nerovnomerne rozvinutý. V oblasti motorického vývinu sa maloleté dieťa aktuálne nachádza na úrovni 9. mesiacov, tzn. že v danej oblasti zaostáva o 9 mesiacov. V oblasti jemnej motoriky, zraku a reči sa maloleté dieťa aktuálne nachádza na úrovni 15. mesiacov, tzn. že v danej oblasti zaostáva o 3 mesiace. V oblasti sociálneho správania sa maloleté dieťa aktuálne nachádza na úrovni 16. - 18. mesiacov, a to znamená, že v danej oblasti dosahuje normu. Zdravotný stav maloletého dieťaťa sa nateraz javí stabilizovaný. Pre dosiahnutie cieľa, ktorým je návrat maloletej S. do domáceho prostredia, je potrebné splniť ešte niektoré úlohy. Matka kontaktuje dieťa pravidelne. Za dané obdobie však nedošlo k zlepšeniu sociálnych a ekonomických pomerov v domácnosti matky maloletého dieťaťa. Rodičia maloletej S. nevykonali zmenu ani úpravu rodinných a sociálnych pomerov v domácnosti a nie sú v súčasnosti schopní zabezpečiť primeranú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Súd preto vzhľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa, jeho zdravý vývoj a vývin rozhodol o potrebe uloženia opakovaného výchovného opatrenia .
4. Súd určil výšku výživného rodičov na maloletú S.. Pri plnení si vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Bez ohľadu na túto skutočnosť zákon o rodine ustanovuje, že v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je každý rodič povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, a to vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Výživné v takto určenej minimálnej výške je teda povinný platiť každý rodič, teda aj ten, ktorý je bez akéhokoľvek príjmu či zamestnania, resp. nemá vyriešenú svoju bytovú otázku. Súd mal za to, že takto určená výška výživného je primeraná.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, v ktorom uviedol, že hoci mu predvolanie na pojednávanie bolo doručené, nezúčastnil sa ho, pretože nebol predvedený príslušníkom ZVJS, preto žiada, aby súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa bude môcť vyjadriť. K maloletej S. uviedol, že to nie je jeho biologická dcéra, nikdy ju nevidel a jeho priezvisko má len z dôvodu, že matka maloletej je stále jeho manželkou. Tvrdenie matky, že on je otcom je výmysel a odmieta za ňu preberať zodpovednosť. Súd by si mal zistiť, kto je skutočným otcom dieťaťa prv, než ho zaviaže vyživovacou povinnosťou voči maloletej. Čo sa týka situácie maloletej S., je mu jej ľúto, ale ako pozná jej matku, v náhradnej starostlivosti jej bude lepšie.
6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rodinné, bytové a sociálne pomery maloletého dieťaťa nie sú stále vyhovujúce na zabezpečenie riadnej starostlivosti, preto bolo v najlepšom záujme maloletej nariadiť výchovné opatrenie.
7. Centrum pre deti a rodiny W. O. vo vyjadrení uviedlo, že rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, p. A. V. údajne s rodinou nie je v žiadnom kontakte už niekoľko rokov. Matka žije s priateľom X. O., ktorý je údajne, podľa tvrdenia matky, otcom mal. S.. A. V., ako manžel H. V., je uvedený v rodnom liste mal. S. V. ako jej otec a súčasne uznesením Okresného súdu Kežmarok č. k. 5PPOm/12/2022-6 bol zaviazaný prispievať na výživu mal. S.. Na základe tohto uznesenia, dňom nadobudnutia jeho právoplatnosti 16.02.2023, zaslalo CDR W. O. oznámenie o povinnosti A. V. platiť výživné a o výške výživného na účet CDR W. O., ktoré si menovaný neprebral, výživné neuhrádzal.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a napadnutý rozsudok potvrdil.
9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
10. Otec v odvolaní namietal iba svoje otcovstvo k maloletej S., samotné uloženie výchovného opatrenia súdom nenamietal. Otec sa na pojednávaní konanom dňa 8.1.2024 nezúčastnil napriek včas doručenému predvolaniu. Otec na súd prvej inštancie zaslal písomné podanie doručené dňa 10.1.2024, teda dva dni po konaní pojednávania, v ktorom uviedol v podstate totožnú argumentáciu ako v odvolaní. Svoju neúčasť na pojednávaní na súde prvej inštancie odôvodnil tým, že ho príslušníci ZVJS nepredviedli na pojednávanie, ale bližšie dôvody neuviedol.
11. Odvolací súd konštatuje, že predmetom tohto konania nie je zapretie otcovstva k maloletej a otec dieťaťa má právo v trojročnej prekluzívnej lehote zaprieť svoje otcovstvo na súde. Predmetom tohto konania bolo opakované nariadenie výchovného opatrenia, ktoré je v aktuálnej situácii najlepším riešením pre maloleté dieťa. Súd prvej inštancie sa v konaní začatom ex offo o zhodnotenie účinnosti už uloženého výchovného opatrenia nezaoberal otázkou otcovstva dieťaťa, jednak z dôvodu, že otec svoje podanie doručil oneskorene a jednak, že táto otázka nebola predmetom konania začatého z úradnej povinnosti a určil výživné obom rodičom podľa ustanovení Zákona o rodine v minimálnej výške. Treba podotknúť, že napadnutý rozsudok nie je prvým súdnym rozhodnutím, ktorým bol zaviazaný otec súdom k plateniu výživného, túto povinnosť uložil otcovi súd už rozsudkom č. k. 5P/29/2023 - 34 z 5.4.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.5.2023, proti ktorému otec odvolanie nepodal.
12. Vzhľadom na obsah odvolacích námietok otca , ktoré v podstate nespochybňujú postup súdu a jeho prijatý záver o potrebe uloženia výchovného opatrenia odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožnil, postupom podľa § 387 CSP ho potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tejto zákon neustanovuje inak. Súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).