Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/47/2024

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., právne zast.: JUDr. Branislav Kahanec, advokát so sídlom Vajanského 33, Prešov, IČO: 42 084 792, proti žalovanému: A. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., právne zast.: Advokátska kancelária Fabian a Novosad s.r.o., so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO: 51 913 984, o vyporiadanie BSM, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 10.06.2024, takto jednomyseľne

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že cit.: „I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému ako bezpodielovému spoluvlastníkovi stavby so súpisným číslom XXX, postavenej na parcele registre C KN č. XX/XXX, popis stavby: G., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie: H., obec: I., okres: C., ukladá povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon vlastníckeho práva žalobkyne k uvedenej nehnuteľnosti. II. U k l a d á žalovanému povinnosť vydať žalobkyni funkčné kľúče od stavby so súpisným číslom XXX, postavenej na parcele registre C KN č. XX/XXX, popis stavby: G., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie: H., obec: I., okres: C., ako aj funkčné kľúče k príslušenstvu prináležiacemu k predmetnej stavbe v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“ 2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. až 3, a , a , , a , (ďalej len „“); , a . 3. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že vo veci samej sa žalobkyňa domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), ktoré vzniklo uzavretím manželstva medzi stranami sporu dňa 28.06.2003 a ktoré bolo právoplatne rozvedené dňa 06.12.2022. Žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie H., obec I., J. C., a to chata súpisné číslo XXX, postavená na parcele registra C KN č. XX/XXX, ktorá je predmetom vyporiadania BSM. Súd vychádzal z pripojených listín, a to e-mailových správ zo dňa 05.04.2024, 07.05.2024 a 20.05.2024, ktorými žalobkyňa žiadala žalovaného o sprístupnenie chaty. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa dostatočne osvedčila tvrdené skutočnosti. Je zrejmé, že aj keď predmetné nehnuteľnosti sú v katastri nehnuteľností zapísané ako výlučné vlastníctvo žalovaného, tento predmetné nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou po uzatvorení manželstva so žalobkyňou, a teda patria do BSM strán sporu. Opak zatiaľ súdu nebol preukázaný. Obaja bývalí manželia majú právo na užívanie predmetnej chaty, nakoľko doposiaľ o vyporiadaní tejto časti majetku v BSM nebolo rozhodnuté. Z listín predložených žalobkyňou, ako aj z jej tvrdení vyplýva, že žalovaný jej neumožňuje

užívanie chaty, neodovzdal jej funkčné kľúče, ktoré sú nevyhnutne potrebné na jej užívanie a nereaguje ani na výzvy. Takýmto spôsobom dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne na nehnuteľnosť zatiaľ patriacu do BSM. Preto je potrebné bezodkladne a naliehavo upraviť pomery medzi sporovými stranami tak, aby sa žalovaný zdržal akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon vlastníckeho práva žalobkyne a odovzdal jej funkčné kľúče od nehnuteľnosti. Súd dodal, že toto rozhodnutie nepredstavuje absolútne výlučné právo žalobkyne na užívanie celej nehnuteľnosti, ale predpokladá jej spoločné užívanie, keďže nehnuteľnosť patrí do BSM. 4. Vzhľadom na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v rámci konania vo veci samej, súd prvej inštancie konštatoval, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne vo veci samej. 5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 6. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom o porušení práva na spravodlivý proces, k nevykonaniu navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a k nesprávnym skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie žalovaný uviedol, že otázka vlastníctva, resp. bezpodielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti je sporná. Žalovaný v priebehu konania rozporoval tvrdenia žalobkyne o tom, že chata patrí do BSM. Podľa žalovaného súd nevzal do úvahy ním uvádzané skutočnosti, že chata nepatrí do BSM a svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil. Tiež namietal, že konajúci súd prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, nakoľko vo výroku uznesenia vyslovil, že žalobkyňa je bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, čím znesporil skutkové tvrdenia žalovaného. Podľa žalovaného má konanie inú vadu a tiež súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže postupoval v rozpore s ustanovením o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), podľa ktorého údaje katastra týkajúce sa vlastníka nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že v katastri nehnuteľností je zapísaný ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný tiež namietal, že súd postupoval nesprávne pri vytváraní skutkového základu pre prijatie uznesenia, nakoľko vlastnícke právo žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti nebolo doposiaľ v konaní preukázané. Okrem toho argumentoval tým, že nemal inú možnosť, ako zabezpečiť svoju nehnuteľnosť, len formou výmeny zámkov, nakoľko žalobkyňa viackrát navštívila nehnuteľnosť a odniesla odtiaľ rôzne hnuteľné veci dôležité pre údržbu nehnuteľností. Žalovaný preto nepovažuje za vhodné, aby do skončenia konania o vyporiadaní BSM mala žalobkyňa neobmedzený prístup do predmetnej nehnuteľnosti, pretože tým narúša jeho súkromie. Poukázal aj na to, že žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť dlhodobo neobýva, keďže býva v byte, ktorý je spoločným nehnuteľným majetkom bývalých manželov patriaci do BSM. Súd nevychádzal z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keďže žalobkyňa nemá záujem trvalo bývať v predmetnej nehnuteľnosti. Podľa žalovaného nebola preukázaná existencia takých jeho úkonov, ktoré by viedli k nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujme na strane žalobkyne. Žalovaný namietal aj zmätočnosť výrokov napadnutého uznesenia. Totiž výrok, ktorým konajúci súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho výkon vlastníckeho práva žalobkyne k chate, z časového hľadiska predchádza povinnosti vydať žalobkyni kľúče. Súdom uložená povinnosť vo výroku I. tak vedie k bezvýslednosti. Formulácia výrokov v napadnutom uznesení je zmätočná, čo vyvoláva stav právnej neistoty. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila. 8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (355 ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a násl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario). 9. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s námietkami žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 10. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva 14. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M z 29.07.2010). Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. 15. O nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie v relatívne krátkej zákonnej lehote, počas ktorej nie je možné vykonať vlastné dokazovanie tak, ako sa uskutočňuje pri prejednaní a rozhodovaní vo veci samej, preto vychádza zo skutočností zistených z listinných resp. iných dôkazov, ktoré sú mu známe, z ktorých musia byť minimálne osvedčené skutočnosti, ktoré sú zásadné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. potreba bezodkladne upraviť pomery strán a dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana vo veci samej. 16. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach má osobitný význam ust. pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Bez ďalšieho je vylúčené, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada. 17. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby navrhovateľ jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. 18. V danom prípade podala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci konania vo veci samej o vyporiadanie BSM. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaného žiadala, a to aj písomnými výzvami, aby jej umožnil užívanie rekreačnej chaty, ktorá je predmetom vyporiadania BSM. Keďže žalovaný vymenil zámky na predmetnej nehnuteľnosti, žiadala, aby jej odovzdal funkčné kľúče potrebné pre vstup a ďalšie užívanie nehnuteľnosti a príslušenstva. Žalobkyňa argumentovala aj tým, že v nehnuteľnosti má hlásený prechodný pobyt. Správne súd prvej inštancie rozhodol, keď návrhu žalobkyne vyhovel. 19. Žalovaný namietal, že chata nepatrí do masy BSM a že nariadeným neodkladným opatrením súd prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. V tejto súvislosti je potrebné uviesť že neodkladné opatrenie zásadne neprejudikuje záujmy strán sporu. O tom, čo patrí do BSM a ako sa majetok patriaci do BSM vyporiada, rozhodne vo veci samej súd. Spor o vyporiadanie BSM nie je doposiaľ právoplatne ukončený. 20. Žalovaný tiež namietal, že užívanie chaty zo strany žalobkyne by mohlo narušiť jeho súkromie, keďže v chate má hlásený prechodný pobyt. Prechodným pobytom rovnako argumentovala aj žalobkyňa, pričom žalovaný jej tvrdenia popieral dôvodiac tým, že to nezodpovedá faktickému stavu. Bez ohľadu na to, ktorá zo strán má v chate evidovaný prechodný pobyt, je potrebné zdôrazniť, že chata je aj naďalej predmetom vyporiadania BSM. Žalovaný namietal, že chata nepatrí do BSM, avšak za tohto stavu a dôkaznej situácie nebolo bezpečne preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, preto do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM má žalobkyňa a rovnako tak aj žalovaný právo užívať predmet patriaci do BSM. 21. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd nerešpektoval hodnovernosť a záväznosť zápisov v katastri nehnuteľností, t.j. že je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, k uvedenému odvolací súd

uvádza, že titulom nadobudnutia rekreačnej chaty zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie H., obec I., okres C. postavenej na parcele C KN XX/XXX so súpisným číslom XXX, je kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený pod V 363/04 a tiež darovacia zmluva V 219/13 zo dňa 14.06.2013. Keďže manželstvo strán sporu vzniklo dňa 28.06.2003, je zrejmé, že kúpna zmluva ako titul nadobudnutia k predmetnej chate bola uzavretá za trvania manželstva. Dokazovanie o tom, kto je vlastníkom chaty a či táto patrí do BSM, bude závisieť od vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vo veci samej. Uvedené skutočnosti však nateraz dostatočne zakladajú podklad pre bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami, keďže aj žalobkyňa ako bezpodielový spoluvlastník tejto chaty má právo na výkon svojho vlastníckeho práva k nej. 22. Odvolateľ tiež namietal, že užívanie chaty zo strany žalobkyne narúša jeho súkromie. V tejto súvislosti však žalovaný neprodukoval takú odvolaciu argumentáciu a k odvolaniu nepripojil také listiny, ktoré by svedčali o tom že uvedenú chatu trvale užíva a že na základe dohody medzi stranami práve jemu prioritne patrí užívacie právo. 23. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného o nevykonateľnosti výrokov napadnutého uznesenia, s touto sa odvolací súd nestotožnil nakoľko obsah nariadeného neodkladného opatrenia je dostatočne zrozumiteľný s presným uložením povinností žalovanému v podobe zdržania sa úkonov znemožňujúcich výkon vlastníckeho práva žalobkyne k chate a zároveň v povinnosti vydať žalobkyni funkčné kľúče na prístup do chaty a jej príslušenstva. Argumentácia žalovaného o tom, že ak prvý výrok rozhodnutia prechádza druhému, je rozhodnutie zmätočné a vedie k bezvýslednosti, nie je namieste. Totiž žalovaný je povinný počínať si tak, aby neznemožňoval pokojný výkon vlastníckeho práva žalobkyne a súčasne je povinný odovzdať jej kľúče k chate a príslušenstvu, aby došlo k reálnemu naplneniu obsahu základného práva vlastniť majetok, ktorého súčasťou je aj právo vec užívať. 24. V okolnostiach takýchto prípadov je zásadné zodpovedanie otázky, či nariadením neodkladného opatrenia je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Podľa názoru odvolacieho súdu je bezodkladná úprava pomerov medzi stranami potrebná, pretože opačný názor by znamenal zásah do vlastníckeho práva žalobkyne bez reálneho právneho dôvodu. 25. Aj keď súd prvej inštancie neohraničil časové obdobie trvania neodkladného opatrenia, z povahy veci (spor o vyporiadanie BSM) vyplýva, že toto bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V zásade platí, že neodkladné opatrenie je nezlučiteľné s procesným neúspechom žalobcu vo veci samej. 26. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Odvolací súd zároveň nezistil takú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tiež nezistil iný nedostatok v procese rozhodovania súdu prvej inštancie, ktorý by viedol k záveru vyúsťujúcemu do zmeny, či zrušenia napadnutého uznesenia. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností uznesenie ako vecne správne podľa a potvrdil. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí podľa . 28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( )