Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/131/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. W., D.. XX.X.XXXX, na návrh matky V. W.S., D.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej S. G. D. X. G. Č.. X, toho času sa zdržiavajúcej S. G. D. X. C. Č.. XX, za účasti otca A. W., D.. X.X.XXXX, trvale bývajúceho S. G.Š. D. X. G. Č.. X, toho času sa zdržiavajúceho na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom M.. Š. M., zamestnancom Okresného súdu Košice I a maloletej V. N., D.. XX.X.XXXX, na návrh matky V. W.Á., D.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej S. G. D. X. G. Č.. X, toho času sa zdržiavajúcej S. G. D. X. C. Č.. XX, a otca neuvedeného, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné nám. č. 9, Košice, za účasti Okresnej prokuratúry Košice II, v konaní o zrušenie ústavnej starostlivosti takto

rozhodol:

Návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletých detí V. V. W. doručila tunajšiemu súdu dňa 26.6.2013 návrh, ktorým žiadala súd o zrušenie ústavnej starostlivosti u oboch svojich maloletých detí, ktorý návrh odôvodňovala tým, že ústavná starostlivosť týchto detí bola nariadená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 5.10.2012 a táto bola realizovaná v Detskom domove C. XX, G., tvrdila, že od umiestnenia detí v ústavnej starostlivosti zmenila svoj život, odsťahovala sa od svojich rodičov, keďže celá rodina žila v nevyhovujúcich podmienkach na Luníku IX bez vody, plynu, elektriny a tepla, deti ju nepočúvali, nenavštevovali riadne školu, vynechávali vyučovanie, v čase podania návrhu tvrdila, že asi tri mesiace už bývala v podnájme D. G. Č.. X S. G. v 2-izbovom byte, kde mala k dispozícií jednu izbu u svojich príbuzných, bola nezamestnanou, poberajúcou dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 €, jej manželstvo s otcom maloletého A. bolo rozsudkom tunajšieho súdu dňa 23.11.2011 rozvedené, u V. otcovstvo uvedené nebolo, tvrdila, že v domácnosti u svojich príbuzných, tety V. W. a sesternice W. W., si upravila podmienky tak, aby deti mohli s ňou riadne bývať, tvrdila, že deti má rada, navštevuje ich aj v detskom domove a je schopná sa o deti riadne postarať po všetkých stránkach.

Dňa 12.7.2013 do konania vstúpil prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II.

Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu v decembri 2013 po prešetrení pomerov neodporúčal zrušiť ústavnú starostlivosť u maloletých detí.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, kolízneho opatrovníka, zistením stanoviska prokurátora Okresnej prokuratúry, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Ústavná starostlivosť oboch maloletých detí bola nariadená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 5.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.11.2012, z dôvodu, že návrat detí do domáceho prostredia, z ktorého boli vyňaté v zmysle predbežného opatrenia tunajšieho súdu sp. zn. , nebolo možné, v rodine ani v čase rozhodovania súdu neboli vytvorené vhodné podmienky pre návrat detí do domáceho prostredia, nariadenie ústavnej starostlivosti bolo v záujme a v prospech maloletých detí, keďže sanácia rodinného prostredia bola neúspešná, nakoľko v zanedbaných rodičovských postojoch a prístupoch matky nedošlo k žiadnej zmene, zo strany matky pretrvávala zjavná výchovná zanedbanosť vyplývajúca zo sociálno-ekonomickej situácie rodiny, nevyhovujúce, disharmonické, nepodnetné výchovné prostredie nedávalo záruku ďalšieho riadneho psychického, fyzického a sociálneho vývinu maloletých detí v domácich podmienkach, z vykonaných dôkazov vyplynulo, že špeciálna základná škola, ktorú pôvodne maloleté deti navštevovali, v apríli 2012 signalizovala, že maloletý W. chodieval do školy veľmi zanedbaný, v špinavom oblečení, desiatu nosieval iba zriedka, sťažoval sa, že nemá doma čo jesť, bol stále hladný, veľmi rád spomínal na detský domov, v ktorom bol pred nástupom do uvedenej školy, na žiakovi boli často viditeľné rany na tele, na tvári, na rukách a nohách, modriny a výrazné škrabance, maloletý udával, že žil v spoločnej domácnosti s babkou a dedkom, ktorí bývali často opití, podľa tvrdení maloletého, jeho osobná hygiena bola veľmi zlá, mával vši a rôzne kožné ochorenia, viditeľné najmä na rukách, ktoré problémy matka ani po upozorneniach zo strany školy neriešila, mal evidovaných 228 neospravedlnených hodín v 1. ročníku. a v 2. ročníku 390, ďalej škola signalizovala, pokiaľ išlo o maloletú V., že táto mala počas návštevy 1. ročníka 405 vymeškaných hodín, z toho 86 nesopravedlnených, počas návštevy 2. ročníka vymeškala 520 hodín, z toho 275 neospravedlnených, v školskom roku 2011/2012 bola na vyučovaní len 19 krát, do 16.4.2012 mala vymeškaných 530 hodín, z toho 459 neospravedlnených, hygienické návyky nemala vypestované, bola zavšivavená, matka jej často farbila vlasy, spolupráca s matkou bola nepostačujúca, matka klamala a stále zavádzala.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že otec maloletého A. je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke od 1.7.2009 do trvania podmienok vo výške po 62,50 €, je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 7.6.2010, matka detí je poberateľkou dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi od 1.11.2009 vo výške 62,50 €, prídavky na deti poberala do 31.5.2012 a rodičovský príspevok poberala do 31.7.2006, v evidencii úradu práce bola vedená do 29.8.2009, dňa 30.8.2009 bola vyradená z dôvodu nespolupráce s úradom práce.

Lustráciou v Sociálnej poisťovni u žiadneho z rodičov nebol zistený zamestnávateľ.

Otec maloletého A. sa v mieste trvalého bydliska dlhodobo nezdržiava, jeho nová adresa miesta pobytu súdu nie je známa, súd mu ustanovil opatrovníka na zastupovanie v konaní, M.. Š. M., zamestnanca Okresného súdu Košice I.

Zo správ Sociálnej poisťovne pobočky Košice súd zistil, že rodičom nie sú vyplácané žiadne dávky zo Sociálnej poisťovne.

Zo správy Detského domova G. z novembra 2013 vyplýva, že matka prejavuje záujem o deti telefonicky aj osobne, výživné neplatí pravidelne, k novembru 2013 dlhovala na výživnom na maloletú V. 280,60 € a na maloletého A. 301,10 €, u oboch detí je realizované špeciálne vzdelávanie, deti sú vzdelávané v Špeciálnej základnej škole v R. podľa štátneho vzdelávacieho programu ISCED 1 - primárne vzdelávanie pre žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím, obe deti rešpektujú autority, výsledky v škole dosahujú veľmi dobré, maloletý A. je šikovný v športových hrách, u maloletej V. po návrate z pobytu v čase letných prázdnin doma u matky sa vyskytla tuberkulóza, preto od 27.9.2013 bola hospitalizovaná v Šrobárovom ústave Horný Smokovec.

Komunikácia s matkou na pojednávaní konanom vo veci dňa 5.12.2013 bola obtiažna, z jej odpovedí bolo možné vyvodiť, že toho času býva v 2-izbovom byte, kde sa zrejme zdržiava ďalších 8 osôb, v tomto byte sa majú nachádzať štyri postele - tri jednolôžkové a jedna manželská, ktorá údajne sa nachádza v izbe, ktorú obýva matka sama, kde má i vlastnú pec, všetky ostatné osoby podľa tvrdení matky by mali žiť v druhej izbe v uvedenom byte. Matka má ukončené SOU, je vyučenou záhradníčkou, vyučila sa v čase pobytu v ústavnej starostlivosti, po prepustení z ústavnej starostlivosti nikdy zamestnaná nebola, z ústavu bola prepustená už ako tehotná. Matka okrem týchto dvoch detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka na uvedenom pojednávaní vyplynulo, že matka nemá vyriešenú bytovú otázku, rodina matky patrí medzi neplatičov, matka detí v ústavnej starostlivosti dlhodobo nenavštevovala od leta tohto roka až do víkendu predchádzajúceho pojednávaniu vo veci, matka napriek výzvam kolízneho opatrovníka tomuto nedokladovala žiadnu nájomnú zmluvu ani iný doklad preukazujúci jej bytové pomery a kolízny opatrovník poukázal na to, že vzhľadom na potrebu špeciálneho vzdelávania maloletých detí je veľmi nepravdepodobné, že by matka takéto vzdelávanie detí dokázala zabezpečiť.

Prítomná prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice II vzhľadom aj na stanovisko kolízneho opatrovníka a na vykonané dôkazy, súhlasila s návrhom kolízneho opatrovníka a doporučovala návrh zamietnuť.

Podľa ust. § 54 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie. Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.

Podľa ust. § 55 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 79 Zákona o rodine, kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia. Toto právo sa premlčuje podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 80 Zákona o rodine, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytovať náhradné výživné na zabezpečenie výživy oprávneného podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 81 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd návrh matky v celom rozsahu zamietol, keďže vzhľadom na vykonané dôkazy dospel k jednoznačnému záveru, že matkou podaný návrh je nedôvodný, situácia, ktorá viedla k nariadeniu ústavnej starostlivosti u maloletého A. a maloletej V. pretrváva naďalej, matka naďalej nemá doriešenú bytovú otázku, v súčasnosti nie je schopná zabezpečiť náležitú starostlivosť o obe maloleté deti, ani im zabezpečiť primerané vzdelávanie sa vzhľadom na špeciálne potreby maloletých, preto súdu nezostávalo iné než návrh matky v celom rozsahu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).