Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoCsp-18-2023.pdf
PDF · 99.73 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/18/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154 zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanému: T. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/ XX, XXX XX N. N., zastúpenému advokátkou kanceláriou JAKUBIS & PARTNERS s. r. o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 770,58 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19Csp/52/2021-91 zo dňa 30.06.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 19Csp/52/2021-113 zo dňa 01.03.2023 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo vyhovujúcom výroku I., ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania III.
II. Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 660,77 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 21.06.2021 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72 %, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Vychádzal zo zistenia, že medzi pôvodným žalobcom ako veriteľom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 785,77 eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve (čierna technika). Podľa zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 43. mesačných splátkach a celkovo mal uhradiť sumu 1.075 eur. V časti formulárovej zmluvy, týkajúcej sa údajov o klientovi je uvedené, že žalovaný je ženatý, má základné vzdelanie, nemá vyživovacie povinnosti, býva vo vlastnom. V časti údajov o zamestnávateľovi je uvedené, že pracuje u zamestnávateľa Z. N. N. s priemerným čistým príjmom 400 eur mesačne. V zmluve nie sú uvedené žiadne mesačné finančné výdavky žalovaného (napr. splátky úverov, hypoték, leasingov) a rovnako nie sú uvedené ani iné mesačné výdavky žalovaného na SIPO, náklady na bývanie, telefón a pod. Na výzvu súdu o predloženie dôkazov o splnení odbornej starostlivosti, postupom podľa § 7 ods. 1, 2 z. č. 129/2010 Z.z., žalobca reagoval vyjadrením doručeným súdu 12.05.2022, v ktorom uviedol, že vo vzťahu k overovaniu bonity žalovaného, poukazuje na tú skutočnosť, že občiansky preukaz žalovaného nebol žiadnym spôsobom odcudzený a klient spĺňal štandardné rizikové podmienky. Žalovaný podpisom danej zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé, tiež prehlásil, že ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho
záväzku. Rovnako zo strany žalovaného nebola vo vzťahu k žalobcovi prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky úveru, zároveň žalobca uviedol, že bonita žalovaného bola preverovaná cez Sociálnu poisťovňu, avšak dôkazmi o tom ani žalobca, ani jeho právny predchodca nedisponuje.
3. Na základe tohto zisteného skutkového stavu súd uzavrel, že právny predchodca žalobcu nepostupoval s dostatočnou odbornou starostlivosťou a hrubo svoje povinnosti porušil vo vzťahu k preukázaniu výdavkov žalovaným. Žalobca v konaní nepredložil dôkaz o vyhodnotení príjmov a výdavkov žalovaného a ďalších skutočností, ktoré je potrebné zohľadniť pri poskytovaní úveru. V dôsledku hrubého porušenia ust. § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z. s poukazom na ust. § 11 ods. 2 citovaného zákona, poskytnutý úver súd posúdil ako bezúročný a bez poplatkov. Žalobca má z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nárok len na vrátenie úverovej istiny predstavujúcej rozdiel medzi reálne poskytnutou sumou žalovanému a reálne vykonanými úhradami žalovaným žalobcovi, t.j. rozdiel vo výške 660,77 eur (785,77 eur - 125 eur). Súd preto žalobe v časti zaplatenia sumy 660,77 eur s príslušenstvom vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
4. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 CSP v spojení s ust. § 262 CSP. Keďže žalobca mal úspech v časti predstavujúcej 86 % a neúspech v časti predstavujúcej 14 %, súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72 %.
5. Proti rozsudku, voči vyhovujúcemu výroku a závislého výroku o trovách konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému právo na náhradu trov konania. Namietal nedoručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, ktorá skutočnosť spôsobila, že nezosplatnený úver nemožno postúpiť na tretiu osobu, následkom čoho žalobca nedisponuje aktívnou legitimáciou. Súd sa nezaoberal dodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky, pričom za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, nemožno považovať oznámenie, ktorým banka vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru, nakoľko tu chýba časový odstup medzi výzvou a zosplatnením pohľadávky. Naviac súd neustálil dôkaznú situáciu v tom smere, že nevyžiadal od žalobcu prehľad splátok a úhrad vo forme bankového výpisu, z ktorého by nepochybne vyplynulo, ktorou splátkou sa žalovaný po prvýkrát dostal do omeškania, ktoré splátky včas uhradil a ktoré už neuhradil. Ustálenie dôkazného bremena je nevyhnutné aj pre správne posúdenie otázky premlčania.
6. Žalobca navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou aj skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a s jeho rozhodnutím sa žalobca v plnej miere stotožňuje. V spore bolo preukázané, že žalovaný poskytnutú sumu úveru veriteľovi nezaplatil, preto v súlade so zákonom a princípom spravodlivosti bol zaviazaný súdom na zaplatenie sumy nevráteného úveru.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v určenom rozsahu podľa ust. § 379, § 380 a § 381 CSP bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
8. V odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe žalobcu čiastočne vyhovené, vrátane závislého výroku o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 18.11.2017, ktorou bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 785,77 eur. Podľa zmluvy mal žalovaný zaplatiť poskytnutý úver v 43. mesačných splátkach vo výške 25 eur mesačne, s počiatkom prvej splátky dňa 20.12.2017 a s termínom konečnej splatnosit úveru 20.06.2021. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný za poskytnutý úver zaplatiť predstavovala 1.075 eur, RPMN 20,15 %, fixná ročná úroková sadzba 20,15 % a priemerná RPMN 14,01 %. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný predmetný úver nesplácal riadne a včas, žalovaný celkom zaplatil 125 eur, pričom poslednú splátku uhradil 20.04.2018 a ďalšie splátky, počnúc od 20.05.2018 už neuhradzoval. Preto mu právny predchodca žalobcu zaslal predžalobnú upomienku zo dňa 26.07.2018, v ktorej vyjadril nedoplatok na splátkach v celkovej výške 75 eur. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.09.2018 právny predchodca žalobcu úver zosplatnil, a to pre nesplatenú splátku splatnú 20.05.2018. Na základe
rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo ku dňu 21.10.2021 k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu.
10. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či správne právne posúdil žalobcov nárok.
11. Podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru (ods. 1). Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom (ods. 2).
12. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Jednou z povinností uložených veriteľovi pri poskytovaní spotrebiteľského úveru je i povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver vyplývajúca z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o splátkovom úvere. S porušením povinnosti konať s odbornou starostlivosťou zákon č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v ustanovení § 11 ods. 2 spája významné právne dôsledky. V prípade, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa ustanovenia § 7 ods. 1 tohto zákona, nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Pri hrubom porušení tejto povinnosti sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
15. Odvolací súd v kontexte so skutkovým stavom zisteným z dôkazov vykonaných v priebehu konania na súde prvej inštancie, dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie o tom, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ hrubo porušil svoje povinnosti, overiť úverovú schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa, keďže žalovanému poskytol úver bez overenia údajov o jeho ekonomickej situácii. Skúmanie bonity zo strany právneho predchodcu žalobcu bez overenia výšky čistého mesačného príjmu, celkového objemu výdavkov, vrátane tých na živobytie, vyživovacích povinností, nie je postačujúce pre splnenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z. Bez toho, aby právny predchodca žalobcu skúmal aj iné spomínané aspekty, napr. celkové mesačné výdavky žalovaného okrem úverových záväzkov, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného potrebnej pre posúdenie jeho schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Nemožno teda konštatovať, že zo strany právneho predchodcu žalobcu sa jednalo o konanie s odbornou starostlivosťou. K posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver, pristúpil právny predchodca žalobcu len formálne, nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovaného a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný
ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd poukazuje na to, že pre posúdenie splnenia povinností v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (právny predchodca žalobcu) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa. Podľa dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu by toto ustanovenie malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedaného požičania na strane spotrebiteľov.
16. Postup právneho predchodcu žalobcu je preto možné v konkrétnych okolnostiach hodnotiť podľa ustanovenia § 11 ods. 2 veta prvá a druhá Zákona o spotrebiteľských úveroch ako nekonanie s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti splácať spotrebiteľský úver a zároveň hrubé porušenie tejto povinnosti s dôsledkami, ktoré z porušenia vyplývajú, a to jednak zánik oprávnenia od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a jednak bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Odvolacia námietka žalovaného o nesprávnom posúdení súdom prvej inštancie sankcií za nesplnenia si povinnosti právneho predchodcu žalobcu konať s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovaného je tak opodstatnená. S nesplnením tejto povinnosti veriteľa sa spája aj sankcia v podobe straty oprávnenia vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, keďže sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa ustanovenia § 11 ods. 2 veta prvá Zákona o spotrebiteľských úveroch. Dôsledkom toho je potom aj absolútna neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, pretože tento odporuje zákonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Nakoľko veriteľ využil svoje právo na zosplatnenie pohľadávky v rozpore so zákonom, je zosplatnenie úveru zo dňa 26.09.2018 neplatné.
17. Žalovaný v odvolaní namietal, že neboli splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov pre platné postúpenie pohľadávky banky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalobca tak nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu.
18. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej aj „Zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
20. Ako už odvolací súd vyššie konštatoval, v súdenom spore, v dôsledku neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky na základe oznámenia
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.09.2018. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol medzi stranami sporu dohodnutý termín konečnej splatnosti dňa 20.06.2021. Z dôvodu neplatnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu zo dňa 26.09.2018 v zmysle ust. § 17 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pohľadávka podľa zmluvy sa stala splatná dňa 20.06.2021 a nasledujúcim dňom, t.j. 21.06.2021 začala plynúť trojročná premlčacia doba (§ 103 Občianskeho zákonníka) čo znamená, že žalobcom uplatnený nárok nie je premlčaný. Ak spoločnosť Všeobecná úverová banka (pôvodne spol. CONSUMER FINANCE HOLDING, a.s.), ďalej ako postupca, postúpila svoju pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej dňa 18.11.2017 medzi stranami sporu ku dňu 21.10.2021, je takéto postúpenie pohľadávky platné, nakoľko do času postúpenia pohľadávky zo zmluvy, uzavretej medzi stranami sporu, došlo k riadnemu zosplatneniu pohľadávky na základe konečnej splatnosti úveru (20.06.2021).
21. Vzhľadom na vyššie uvedené závery sa žiada vo vzťahu k odvolacej argumentácie žalovaného dodať, že bolo by nadbytočným zaoberať sa splnením podmienok predpokladaných v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky, keďže veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru, čo znamená, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.09.20218 je neplatné, avšak vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky (21.10.2021) nastala riadna splatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 20.06.2021, v čase postúpenia pohľadávky, pohľadávka už bola splatná, a preto došlo k platnému postúpeniu pohľadávky.
22. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal skúmaním posudzovania bonity žalovaného pred uzavretím úverovej zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu. Dospel k správnemu záveru, že právny predchodca žalobcu nepostupoval s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Žalobca nepreukázal preverenie výdavkov žalovaného tak, ako zákon vyžadoval. Tým došlo k hrubému porušeniu povinnosti veriteľa zistiť konkrétnu výšku výdavkov, nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca, resp. jeho právny predchodca nepreukázal, že by náležite skúmal a vyhodnotil bonitu žalovaného v zmysle § 11 ods. 2 vety druhej z. č. 129/2010 Z.z. v kontexte s § 7 ods. 1 citovaného zákona, čo spôsobilo dôsledok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedenej skutočnosti správne postupoval súd prvej inštancie, ak priznal žalobcovi len nesplatenú časť istiny vo výške 660,77 eur (785,77 eur - 125 eur) s príslušenstvom a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
23. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu pred poskytnutým úveru sa nezaoberal skúmaním posudzovania bonity žalovaného, čo v danom dôsledku znamená, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, správne ustálil aj výšku priznaného nároku, odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej výrokovej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane správneho výroku o trovách konania.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).