Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11C-158-2013.pdf
PDF · 79.77 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/158/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobcu H.. J. V., K.. XX.X.XXXX, O. W.. K. B., Q. XX, zast. splnomocneným zástupcom JUDr. Pavlom Putiškom, bytom Sp. Nová Ves, Fraňa Kráľa 9 proti žalovanej H.. S. S., K.. X.X.XXXX, O. W. K. B., I.. X. Q. XX/X, o zaplatenie 5000,- Eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5000,- Eur počnúc od 16.10.2009 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 300,- Eur a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
odôvodnenie:
Dňa 16.8.2013 podal žalobca na tunajší súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k úhrade sumy 5.000,- Eur s 15%-tným ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy počnúc od 16.10.2009 do zaplatenia a trov konania. Uviedol, že žalovanej poskytol na základe zmluvy o pôžičke, zo dňa 27.8.2009 sumu 5000,- Eur, s tým, že žalovaná sa zaviazala, že dlh splatí do 15.10.2009. Pre prípad, že by do tejto doby splatnosti svoj záväzok nesplnila, zaviazala sa zaplatiť mu 15%-tný ročný úrok. Následne, keďže žalovaná svoj dlh riadne nezaplatila, uzavreli dohodu o uznaní záväzku, kde žalovaná uznala dlh z pôvodnej pôžičky čo do dôvodu i čo do výšky a zaviazala sa ho zaplatiť najneskôr ku koncu roka 2012. V prípade, že by ani do tohto termínu zapožičanú čiastku nevrátila, zaviazala sa zaplatiť 15%-tný ročný úrok z dlžnej sumy od splatnosti pôvodnej pôžičky, t.j. od 15.10.2009. Žalovaná svoj dlh doposiaľ ani len čiastočne nezaplatila.
V predmetnej veci vydal tunajší súd platobný rozkaz 11Ro 904/2013-10, zo dňa 25.9.2013, v ktorom zaviazal žalovanú k úhrade žalovanej sumy s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu však žalovaná podala v zákonnej lehote odpor, čím sa tento v celom rozsahu zrušil a súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie. Následne podaním zo dňa 26.11.2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.11.2013 žalovaná zobrala svoj odpor späť. Žiadala, aby bol odpor súdom považovaný za bezpredmetný a uznala, že nárok žalobcu je oprávnený.
Z výsledkov vykonaného dokazovania, výsluchom žalobcu, oboznámením sa s obsahom zmluvy o pôžičke zo dňa 27.8.2009, dohody o uznaní záväzku zo dňa 28.9.2011, žalovanou podaným odporom i jeho späťvzatím, i s ostatnými listinnými dôkazmi súd zistil nasledovný skutkový stav :
Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 27.8.2009 súd zistil, že žalobca poskytol žalovanej bezúčelovú pôžičku v sume 5 tis. eur, ktorú táto prevzala osobne pri podpise zmluvy. Splatnosť dlhu bola stanovená najneskôr do 15.10.2009. V prípade, že by sa dlžníčka dostala do omeškania, bolo dohodnuté, že túto skutočnosť veriteľovi oznámi najneskôr 5 dní pred splnením dlhu. Zároveň bol dohodnutý 15%-tný ročný úrok v prípade, že žalovaná svoju povinnosť riadne nesplní.
Z Dohody o uznaní záväzku, zo dňa 28.9.2011, súd zistil, že žalovaná uznala svoj záväzok zo Zmluvy o pôžičke, zo dňa 27.8.2009, voči žalobcovi čo do dôvodu i čo do výšky a zaviazala sa dlh zaplatiť najneskôr do konca roka 2012. V prípade, že by dlh nesplnila v lehote splatnosti bude sa jej účtovať 15%-tný ročný úrok od pôvodnej doby splatnosti, t.j. 15.10.2009 do zaplatenia celého dlhu.
Z odporu proti platobnému rozkazu, zo dňa 8.10.2013 doručeného tunajšiemu súdu 11.10.2013 súd zistil, že žalovaná potvrdila, že uzavrela so žalobcom zmluvu o pôžičke a následne aj dohodu o uznaní dlhu, avšak v súčasnosti je bez finančných prostriedkov, pretože bola sama podvedená. O týchto skutočnostiach informovala žalobcu s tým, že v dohľadnej dobe vykoná opatrenia, aby mu dlh zaplatila. Konštatovala, že z toho dôvodu sa jej zdá podanie žaloby ako predčasné, ona si je vedomá svojej povinnosti dlh zaplatiť a zaplatí ho čo najskôr.
Zo späťvzatia odporu zo dňa 26.11.2013, doručeného tunajšiemu súdu dňa 27.11.2013 súd zistil, že žalovaná dospela k názoru, že nárok žalobcu je oprávnený. Žiadala, aby súd považoval za ňou podaný odpor za bezpredmetný, zobrala ho v celom rozsahu späť a navrhla správoplatniť pôvodne vydaný platobný rozkaz.
Podľa § 657 Obč. zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Obč. zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola skutočne uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej sumu 5 tis. Eur, ktorú táto prevzala osobne pri podpise zmluvy. Splatnosť dlhu bola stanovená najneskôr do 15.10.2009. Keďže žalovaná dlh riadne a včas nesplnila bola medzi účastníkmi konania následne uzavretá dohoda o uznaní záväzku, zo dňa 28.9.2011, v ktorej žalovaná uznala svoj záväzok z pôvodnej zmluvy o pôžičke, voči žalobcovi čo do dôvodu i čo do výšky a zaviazala sa dlh zaplatiť najneskôr do konca roka 2012.
Žalovaná riadne ani dodatočne určenej lehote splatnosti neuhradila žalobcovi poskytnutú pôžičku, z toho dôvodu má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny je v celom rozsahu opodstatnený, a preto žalovanú k úhrade predmetnej čiastky zaviazal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovanej ako dlžníka popri plnení úroky z omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. V súlade s čl. III bodu 2 zmluvy o pôžičke a čl. III dohody o uznaní záväzku si žalobca uplatnil voči žalovanej dohodnutý 15 %-tný ročný úrok z omeškania z dlžnej čiastky, počnúc od 16.10.2009, t.j. odo dňa nasledujúceho po pôvodnej splatnosti pôžičky. Keďže zmluva o pôžičke bola medzi účastníkmi konania uzavretá v zmysle Občianskeho zákonníka, súd považoval požadovanú výšku úrokov z omeškania za odporujúcu dobrým mravom poukazujúc na ust. § 3 Obč. zákonníka. Preto dohodu o výške úroku z omeškania medzi účastníkmi v časti nad úrok uvedený v § 517 ods. 2 Obč.
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. považoval súd za neplatnú, a preto v časti úrokov omeškania presahujúcich 9% žalobu, ako nedôvodnú, zamietol. Poukazuje aj na rozhodnutie NS SR č. 1 Cdo 58/1998 /Rc 5/2000/, z ktorého vyplýva, že horná hranica úrokov z omeškania je stanovená kogentne a jej prekročenie nie je prípustné. Priznal však žalobcovi právo na zákonný úrok z omeškania tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
Podľa §174 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba ( § 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.
V závere súd uvádza, že žalovaná síce svoj odpor proti platobnému rozkazu zobrala podaním zo dňa 26.11.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.11.2013 späť, avšak keďže platobný rozkaz sa dňom podania odporu zo zákona zrušil, bol tento úkon žalovanej neúčinným a teda súd naň prihliadnuť v konaní nemohol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci neúspech iba v pomerne nepatrnej časti priznal ich náhradu. Trovy konania pozostávajú zo žalobcom zaplateného súdneho poplatku 300,- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.