Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-155-2013.pdf
PDF · 82.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-2T/155/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, členov A.. B. F. a A.. H. J., v trestnej veci vedenej proti obžalovanému J. D., nar. XX.XX.XXXX Y. J., trestne stíhanému pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení nálezu Ústavného súdu SR č. 428/2012 Z.z. (ďalej len „Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. decembra 2013 v Novom Meste nad Váhom, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý : J. D., nar. XX.XX.XXXX Y. J., trvale bytom Č., J. XXX, t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava,
j e v i n n ý, ž e
po predchádzajúcej slovnej dohode s už právoplatne odsúdeným K. D. dňa 18.04.2009 v presne nezistenom čase od 21.00 hod. do 21.45 hod. na ulici Podzámskej v Čachticiach fyzicky napadli poškodenú J. L. tým spôsobom, že keď išla po ulici Podzámskej smerom k rodinnému domu č. XXX, K. D.L. ju udrel otvorenou rukou do oblasti tváre, v dôsledku čoho spadla na zem a následne ju obidvaja bili do hlavy a kopali do oblasti nôh, následne jej odcudzili peňaženku, v ktorej mala finančnú hotovosť vo výške 1000,- Eur, osobné doklady na meno J. L., občiansky preukaz a kartičku poistenca na meno Ľ. L., európsku kartu poistenca a bankomatovú kartu ČSOB s lístkom, na ktorom bol uvedený PIN kód tejto karty, pričom následkom tohto bola poškodená jednorazovo ošetrená na LSPP v Novom Meste nad Váhom a týmto konaním jej bola spôsobená škoda vo výške celkovo 1.000,- Eur,
-2-
t e d a
spoločným konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
č í m s p á c h a l
zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 188 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, 36 písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 1T/203/2009-63 zo dňa 15.01.2010, právoplatným dňa 15.01.2010 a výrok o treste, uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 2T/146/2009-49 zo dňa 20.01.2010, právoplatným dňa 20.01.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.08.2011 (ďalej len „Trestný poriadok“) ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne s odsúdeným K. D. poškodenej J. L., nar. XX.XX.XXXX Y. V., bytom V. Č.. XX, X. H. X. Y., škodu vo výške 1.000,- Eur.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní dňa 05.12.2013 vykonal dokazovanie za účasti obžalova-ného a jeho obhajkyne a zistil nasledovné:
Obžalovaný J. D. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku učinil vyhlásenie podľa § 257 ods.1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 4 Trestného poriadku dopytom na obžalovaného zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, že porozumel právnej kvalifikácii skutku ako 2T/155/2013-66
trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne. Zistiac stanovisko prítom-ného prokurátora v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku a analogicky aj stanovisko obhaj-kyne obžalovaného súd uznesením podľa § 257 ods. 6 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, rozhodnúc podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku tiež, že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere a ohľadne výroku o náhrade škody.
Vzhľadom na priznanie viny obžalovaného súd jeho konanie subsumoval pod právnu normu skutkovej podstaty zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Trestného zákona, keďže obžalovaný spoločným konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom tento trestný čin nielen dokonal, ale aj dokončil. Súd nemal za preukázanú absenciu trestnej zodpovednosti obžalovaného za tento skutok. U obžalovaného ide o konanie úmyselné, nakoľko chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, ktorým záujmom je ochrana majetkových práv tretích osôb a ochrana osobnej slobody jednotlivca.
Z odpisu z registra trestov bolo zistené, že u obžalovaného prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu. Dokazovaním formou oboznámenia trestných spisov v právoplatne skončených veciach obžalovaného bolo zistené, že súhrnný trest je možné uložiť vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 1T/203/2009-63 zo dňa 15.01.2010, právoplatnému dňa 15.01.2010 a rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 2T/146/2009-49 zo dňa 20.01.2010, právoplatnému dňa 20.01.2010. Prvým bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona za skutok spáchaný dňa 04.09.2009, za čo mu bol uložený podľa príslušných ustanovení Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V poradí druhým z citovaných rozsudkov bol obžalovaný
J. D. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona za skutok spáchaný dňa 01.08.2009, za čo mu bol uložený podľa príslušných ustanovení Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Okrem toho bol obžalovaný J. D. trestne stíhaný ešte dvakrát, naposledy rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04.11.2010, sp. zn. 2T/154/2010, právoplatným dňa 04.11.2010, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon väzby Ilava zo dňa 28.11.2013 vyplýva, že vo výkone väzby je správanie a vystupovanie obžalovaného na požadovanej úrovni. Discipli-nárne riešený doposiaľ nebol. Priebeh výkonu jeho väzby je bezproblémový.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu obžalovaného, na následok tohto činu, na zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľah-čujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. U obžalovaného -4-
bola s prižmúrením očí všetkých členov senátu zistená jedna poľahčujúca okolnosť (§ 36 písm. l) Trestného zákona) a súčasne jedna priťažujúca okolnosť (§ 37 písm. h) Trestného zákona). Hoci obhajkyňa obžalovaného navrhovala uložiť obžalovanému trest podmienečný s probačným dohľadom, súd je toho názoru, že trestnú vec obžalovaného nie je možné takto vybaviť. Predovšetkým tomu bráni zbiehajúca sa trestná činnosť obžalovaného, pre ktorú u neho prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu. Nakoľko oba tresty, uložené obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 1T/203/2009-63 zo dňa 15.01.2010, právoplatným dňa 15.01.2010 a rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 2T/146/2009-49 zo dňa 20.01.2010, právoplatným dňa 20.01.2010, boli trestami nepodmienečnými, nemožno o súhrnnom treste vo vzťahu k týmto odsúdeniam uvažovať ako o treste podmienečnom, keďže by to bolo v priamom rozpore so zákonným imperatívnom uvedeným v § 42 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším výkonom, pričom „miernosťou“ trestu sa má na mysli nielen jeho výmera, ale aj spôsob jeho výkonu. Okrem toho súd poukazuje na to, že obžalovaný sa dopustil prejednávaného zločinu lúpeže krátko po tom, ako bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin majetkovej povahy na pôvodne podmienečný trest odňatia slobody, ktorý bol z dôvodu neskoršej ďalšej trestnej činnosti obžalovaného premenený na nepodmienečný trest. Súdený skutok zapadá časovo a tematicky do obdobia rokov 2009-2010, v rámci ktorého bol obžalovaný (doposiaľ) 4-krát právoplatne odsúdený za úmyselné trestné činy, pričom vo všetkých prípadoch došlo už aj k výkonu uložených trestov odňatia slobody v ústave na výkon trestu. Všetky tieto okolnosti bránili súdu nazerať na skutok zo dňa 18.04.2009 ako na ojedinelé či náhodné vybočenie obžalovaného z noriem právneho poriadku, čo muselo nájsť odraz vo výmere trestu, ktorý nemohol podľa názoru súdu byť ukladaný na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ani nemohlo ísť o trest podmienečný. S poukazom na uvedené uložil súd obžalovanému podľa § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 188 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, 36 písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Súčasne súd podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 1T/203/2009-63 zo dňa 15.01.2010, právoplatným dňa 15.01.2010 a výrok o treste, uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 2T/146/2009-49 zo dňa 20.01.2010, právoplatným dňa 20.01.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, na okolnosti prípadu, za zákonný, dôvodný a primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle príslušných ustanovení Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu pá-chateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Trest súčasne primeranou mierou vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný škodu spôsobenú jeho protipráv-nym konaním spoločne s už právoplatne odsúdeným K.Ó. D. poškodenej doposiaľ neuhradil. Nakoľko výška spôsobenej škody vyplávala priamo zo skutkovej vety obžaloby, ku ktorej obžalovaný na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o vine, ktoré súd uznesením prijal a nárok na náhradu škody bolo možné považovať za uplatnený riadne a včas, 2T/155/2013-67
uložil súd obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť, aby spoločne a nerozdielne s K. D. nahradili poškodenej J. L. škodu vo výške 1.000,- Eur.
Po vyhlásení rozsudku sa prokurátor vzdal práva podať odvolanie proti tomuto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčí-ne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.