Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-117-2013.pdf
PDF · 83.81 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/117/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Márie Nagyovej, v právnej veci navrhovateľov: 1. Y. J., nar. XX.X.XXXX, 2. E. J., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, 3. Y. J., nar. XX.XX.XXXX, 4. Y. J., nar. XX.XX.XXXX, všetci občania SR, bytom S. XXX, (právne zastúpení pôvodne JUDr. Mariánom Szabom, advokátom v Leviciach, Sv. Michala 4), proti odporkyni: Y. J., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. N., ul. L. č. 8, občan SR, zastúpená R.. Danicou Sitárovou, advokátkou v Leviciach, Nám. hrdinov13, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu v Leviciach č. k. 14C/157/2008-212 zo dňa 15. novembra 2012, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh navrhovateľov z a m i e t a .
Odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom (žalobou) zo dňa 7. augusta 2008 sa navrhovatelia (žalobcovia) domáhali vydania rozhodnutia súdu, ktorým by bolo odporkyni (žalovanej) uložená povinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. M. N. zapísané na LV č. XXX a XXXX do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na tom skutkovom základe, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností (rodinného domu a pozemkových nehnuteľností), ktoré nehnuteľnosti odporkyňa užíva bez akéhokoľvek právneho dôvodu (titulu), keď ich začala užívať po prisťahovaní sa k svojmu synovi R. J., ktorý však v roku 2005 zomrel.
Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom Okresný súd v Leviciach ako súd prvého stupňa vo veci takto rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á vypratať a vysťahovať sa z nehnuteľností a to pozemkov so stavbou rodinného domu, ktoré sú vedené v katastri nehnuteľností KÚ W., Správa katastra N. na liste vlastníctva č. XXX a č. XXXX pre okres N., obec a katastrálne územie M. N., parc. č. 338/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 338 m2, parc. č. 338/3 ostatné plochy vo výmere 1139 m2, parc. č. 338/4 zastavené plochy a nádvoria vo výmere 102 m2 so stavbou rodinného domu so súpisným číslom 260 a parc. č. 341/2 záhrady vo výmere 169 m2, ktoré parcely sú evidované na katastrálnej mape v registri C do 30 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu a uzatvorenia nájomnej zmluvy k tomuto bytu.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na vykonané (a doplnené) dokazovanie a citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov
- § 3 ods. 1, § 123, § 126, § 712 ods. 1 a § 712a ods. 4) tým, že bol v konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a mal v konaní jednoznačne preukázané to, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, do ktorých sa odporkyňa nasťahovala k svojmu synovi R. J., ktorý dňa 21.9.2005 zomrel, pričom sa do predmetnej domovej nehnuteľnosti nasťahovala po tom, čo sama najprv svoj rodinný dom predala. Vrámci hodnotenia súd prvého stupňa dospel k presvedčeniu, že návrh navrhovateľov bol dôvodný, preto tomuto vyhovel, ale v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu o práve odporkyne na náhradný byt jej priznal právo na zabezpečenie náhradného bytu vzhľadom k tomu, že s bývalým manželom ešte pred uzatvorením manželstva jej syna s navrhovateľkou v 2. rade zakúpili pozemok, na ktorom bola výstavba rodinného domu vo vlastníctve navrhovateľov zahájená, pričom spolu s bývalým manželom na stavbu domu investovali 178.000,-Sk. Rovnako podľa súdu je zrejmé, že podanému návrhu mohol vyhovieť len za predpokladu priznania bytovej náhrady a to náhradného bytu odporkyni vzhľadom k zdravotnému stavu odporkyne, ktorá sa dlhodobo lieči na onemocnenie onkologického charakteru. Náhradné ubytovanie odporkyni priznal aj s poukazom na vyjadrenie navrhovateľky v 3. rade, ktorá v súčasnosti sama zabezpečuje starostlivosť o maloletého syna R. A., keď jej pomery umožňujú zabezpečenie náhradného bytu pre zabezpečenie súčasných potrieb odporkyne. Okrem zdravotného stavu zohľadnil aj odkázanosť odporkyne na zabezpečenie bývania, nakoľko inú nehnuteľnosť nevlastní, pôvodnú stavbu rodinného domu predala s bývalým manželom práve z dôvodu získania finančných prostriedkov na kúpu a predaj uvedenej nehnuteľnosti. V protiklade s potrebami odporkyne sú aj prirodzené potreby navrhovateľov ako súčasných podielových spoluvlastníkov. Nakoľko si navrhovatelia neuplatnili nárok na náhradu trov konania, ich náhrada žiadnemu z nich v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 OSP (Občianskeho súdneho poriadku - zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) priznaná nebola; poukázal tiež na ust. § 132 a § 226 OSP.
Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadla len odporkyňa domáhajúca sa jeho zmeny a zamietnutia podaného návrhu alebo jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítala to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní zohľadnil jej zásluhy o nadobudnutie a zachovanie vlastníctva predmetných nehnuteľností a jej odkázanosť na zabezpečenie bývania, vôbec sa však nezaoberal tou skutočnosťou, či vyprataniu predmetných nehnuteľností nebránia práve jej investície do nehnuteľností v celkovej výške 178.000,-Sk, keď z konania navrhovateľov je zrejmé, že nemajú záujem jej ňou vynaložené náklady nahradiť. Je toho názoru, že vyprataniu predmetných nehnuteľností bráni jej právo voči navrhovateľom na úhradu vynaložených investícií do týchto nehnuteľností, na ktorú skutočnosť poukázal aj odvolací súd, keď s poukazom na uvedené skutočnosti by bolo nepochybne v rozpore s dobrými mravmi, ak by navrhovateľom mala byť priznaná ochrana ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a jej stanovená povinnosť ich vypratania.
Navrhovatelia vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. Nesúhlasia s tvrdeniami odporkyne uvádzanými v odvolaní, sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, keď odporkyňa sa do rodinného domu nasťahovala v minulosti bez akéhokoľvek súhlasu spoluvlastníkov i napriek tomu, že bola vlastníčkou domovej nehnuteľnosti, ktorú si však predala. To, že odporkyňa v minulosti svojmu synovi dala finančné prostriedky na zaplatenie jeho dlhu voči peňažnému ústavu, neznamená, že má právo brániť im v užívaní ich nehnuteľností, dnes sú už všetci spoluvlastníci dospelí a chcú predmet svojho vlastníctva užívať. Súd priznal odporkyni právo na zabezpečenie náhradného bytu a majú preto za to, že odporkyňa odvolaniami len predlžuje trvanie tohto sporu. Dom je pre nich v súčasnosti neobývateľný, odporkyňa v ňom nezabezpečovala ani bežné nevyhnutné opravy a úpravy, o údržbu domu sa nestarala, preto jej požiadavka na náhradu vynaložených investícií je neopodstatnená a jej zotrvanie v predmetných nehnuteľnostiach je pre nich neprijateľné, na čom nič nemení ani to, že sú v príbuzenskom zväzku, keď dobré mravy odporkyňa sama nikdy nedodržiavala.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 220 OSP zmeniť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, keď daný skutkový stav súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil nesprávnym posúdením ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a o dobrých mravoch a v dôsledku toho potom vo veci nesprávne rozhodol.
Odvolací súd nepovažuje za správny (a tento vzhľadom k ďalšiemu už neriešil) názor súdu prvého stupňa o tom, že vo svojom uznesení zo dňa 2. decembra 2010 č. k. 8Co/287/2010-116 vyslovil pre súd právne záväzný názor o práve odporkyne na náhradný byt (vec mu vrátil na ďalšie konanie, po zrušení rozhodnutia, pre procesné vady konania a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok odôvodnenia), keď túto otázku vôbec neriešil (ide o názor odporkyne z odvolania). Odvolací súd tiež nezdieľa názor odporkyne z odvolania o tom, že jej vyprataniu z predmetných nehnuteľností bránia bez ďalšieho jej neriešené nároky na náhradu investícií do nich (na ktorú odvolaciu otázku inak napadnutý rozsudok odpoveď nedáva), keďže vlastnícke právo požíva silnejšiu právnu ochranu ako majetkové nároky z prípadného porušenia občianskoprávnych vzťahov (na vydanie bezdôvodného obohatenia) a v danej veci nejde ani o prípad synalagmatických (vzájomne podmienených) plnení (ako z neplatného právneho úkonu), ktoré plnenia (vzájomné nároky) sa musia riešiť len súčasne. Aj pri ochrane vlastníckeho práva však treba skúmať, či zo strany oprávnených osôb nejde o taký prípad výkonu práva, ktorý je proti dobrým mravom a nemožno mu preto výnimočne poskytnúť súdnu ochranu, čo však súd prvého stupňa správne neposúdil.
Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
O dobrých mravoch a zmysle ich úpravy v Občianskom zákonníku (OZ) platí to, čo uviedol už súd prvého stupňa, pričom ich treba skúmať v každom jednotlivom prípade osobitne a so zreteľom na všetky dotknuté subjekty (konkrétne, nie abstraktne).
Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ možno aplikovať na výkon existujúceho práva (povinnosti), avšak aktom aplikácie ust. § 3 ods. 1 OZ nemožno konštituovať dosiaľ neexistujúcu povinnosť vlastníka (a ani dosiaľ neexistujúce právo vypratávaného), ale možno ním výkon práva len odoprieť, keďže nerešpektovaním uvedeného by došlo k porušeniu ústavných práv vlastníka. Uvedené ustanovenie predstavuje všeobecné ustanovenie hmotnoprávnej povahy, ktoré súdu umožňuje vec posúdiť v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je (v danom konkrétnom prípade) v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť poskytnutie právnej ochrany uplatňovanému právu. Práva a právom chránené záujmy osôb, ktoré stratili (vlastnícke alebo iné) právo k domu, v ktorom bývajú, je treba vždy porovnať s právom vlastníka na ochranu proti tomu, kto do jeho práva (už) neoprávnene zasahuje. Toto ustanovenie nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť a jeho extenzívny výklad by bol v rozpore s jeho poslaním (účelom), umožňuje však súdu výnimočne dať prednosť ľudským právam žalovaných (na bývanie) pred majetkovým právom žalobcov, a to aj pri nedostatku ich kvalifikovanej obrany. Použitie korektívu „dobrých mravov“ pri výkone práva má slúžiť dosiahnutiu idey spravodlivosti a ochrany pred nepoctivým konaním v očiach verejnosti, keď rozhodnutia súdom majú byť (okrem zákonnosti) aj spravodlivé.
Vychádzajúc z uvedeného, z nesporovaných skutkových záverov súdu prvého stupňa o tom, že odporkyňa sa (spolu s bývalým manželom) jednoznačne veľkou (výraznou) mierou pričinila o nadobudnutie a zachovanie vlastníctva právneho predchodcu navrhovateľov R. J. k predmetným nehnuteľnostiam, že inú nehnuteľnosť nevlastní a je tak vzhľadom na svoj vek a zlý zdravotný stav odkázaná na zabezpečenie bývania a tiež z toho, že nehnuteľnosti neužívala bez právneho dôvodu (za života syna R. J. s jeho súhlasom), že navrhovateľom v ich spoločnom užívaní nehnuteľností nebráni, že finančné prostriedky na platenie nájomného za iné bývanie nemá, že navrhovatelia jej investície do nehnuteľností riešiť ich kompenzovaním nemienia a starostlivosť jej ako príbuzní neposkytujú, že pre zachovanie nehnuteľností vo vlastníctve syna obetovala i vlastné bývanie, že je pokročilého veku, že jej presťahovanie by mohlo (stresom) ohroziť jej zdravotný stav (onkologickej pacientky) a že predmetné nehnuteľnosti by neboli inak ako predajom schopné pokryť potreby všetkých navrhovateľov, mal odvolací súd za to, že výkon vlastníckych práv navrhovateľov proti odporkyni vo forme ich návrhu (práve) na
ich vypratanie odporkyňou je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi poškodzujúcim postavenie odporkyne, v dôsledku čoho odoprel ochranu uplatňovanému právu navrhovateľom (návrh zamietol) a v konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, keďže pred súdom prvého stupňa si ich náhradu neuplatnila a pred odvolacím súdom nevyčíslila - neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.