Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/232/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu C.. U. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. X. Č.. XX, XXX XX H. X., občanovi SR, zast. advokátskou kanceláriou Ondrejka & Partners, s. r. o., so sídlom J. Kozačeka 5, 960 01 Zvolen, proti žalovanej F. F., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. N. XX, XXX XX K., občianky SR, zast. JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom AK Zvolen, so sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 17 668,47 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 17 668,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od 08. 03. 2011 do zaplatenia a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 17 668,47 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 08. 03. 2011 do zaplatenia. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov konania.

Žalovaná, zastúpená advokátom žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Súd na základe skutočností opísaných v odôvodnení podaného žalobného návrhu, ako aj na základe výsluchu účastníkov konania, na základe prednesov právnych zástupcov účastníkov konania, listinných dôkazov a to žiadosti o predčasné splatenie úveru, alebo jeho časti mimoriadnou splátkou zo dňa 06. 07. 2009, výpočtu poplatku za mimoriadnu splátku alebo predčasné splatenie úveru zo dňa 06. 07. 2009, výpisu z účtu XXXXXX-XXXXXXXXXXX zo dňa 09. 06. 2010, výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 22. 02. 2011, podacieho lístka s podacím číslom 72954862, vrátenej doručenky zo dňa 25. 02. 2011, kúpnej zmluvy zo dňa 06. 07. 2009, Zmluvy o splátkovom úvere č. 0403553865 zo dňa 08. 09. 2008, výzvy na vrátenie peňažných prostriedkov zo dňa 08. 03. 2010, výzvy na vyporiadanie vzájomných nárokov vyplývajúcich zo spolužitia s klientom zo dňa 22. 06. 2010, výsluchom svedka L. V., C.. R. M., C.. F. U., L. F., ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

Žalovaná uzatvorila v roku 2007 so Slovenskou sporiteľnou, a. s. Zmluvu o splátkovom úvere č. 0403294672, ktorej predmetom bol na jednej strane záväzok peňažného ústavu ako veriteľa poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky - splátkový úver vo výške 19 916,35 Eur a na druhej strane záväzok žalovanej ako dlžníčky poskytnuté peňažné prostriedky splatiť a zaplatiť aj úroky. Písomnou žiadosťou zo dňa 06. 07. 2009 označenej ako „Žiadosť o predčasné splatenie úveru alebo jeho časti mimoriadnou splátkou“ žalovaná, ako dlžníčka požiadala peňažný ústav o predčasné splatenie celého zostatku splátkového úveru, ktorého výška bola k dátumu podania žiadosti (ku dňu 06. 07. 2009) v sume 17

586,41 Eur. Táto písomná žiadosť bola súdu preukázaná listinným dôkazom s vlastnoručným podpisom žalovanej.

Za predčasné splatenie predmetného úveru bola žalovaná povinná v zmysle Sadzobníka poplatkov peňažného ústavu zaplatiť mu ako svojmu veriteľovi poplatok vo výške 82,06 Eur.

Žalovaná teda bola povinná svojmu veriteľovi Slovenskej sporiteľni, a. s. zaplatiť celkovú sumu vo výške 17 668,47 Eur (súčet nesplateného zostatku úveru + poplatok za predčasné splatenie).

Žalobca preukázateľne za žalovanú zaplatil jej veriteľovi (Slovenskej sporiteľni, a. s.) sumu 17 668,47 Eur, pričom túto čiastku mala v plnej výške uhradiť žiadateľka, teda žalovaná ako dlžník.

Žalobca dal dňa 06. 07. 2009 príkaz na bezhotovostný prevod uvedenej sumy zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s. v prospech toho istého peňažného ústavu ako príjemcu peňažných prostriedkov v uvedenej výške. Z výpisu bankového účtu žalobcu jednoznačne vyplýva skutočnosť, že žalobca uhradil za žalovanú dňa 06. 07. 2009 peňažné plnenie vo výške 17 668,47 Eur napriek tomu, že na základe svojej žiadosti táto povinnosť stíhala žalovanú ako dlžníčku. Právny zástupca žalobcu zdôraznil, že žalobca nebol zmluvnou stranou dotknutej Zmluvy o úvere a teda mu nevznikol ručiteľský záväzok z tejto Zmluvy, takisto nebol subjektom, ktorý by podal Žiadosť o predčasné splatenie úveru, na základe ktorého by mu bola vznikla povinnosť záväzok uhradiť.

Týmto spôsobom sa žalovaná obohatila na úkor žalobcu o sumu 17 668,47 Eur. Pretože išlo o sumu ktorú mala uhradiť sama, vznikla jej povinnosť z titulu bezdôvodného obohatenia vydať žalobcovi to čo za ňu plnil.

Žalobca sa snažil o mimosúdne uspokojenie svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a to jednak vlastnými výzvami, ako aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu - avšak bezúspešne. Na základe uvedeného potom žalobcovi nezostávalo nič iné, len domáhať sa svojho práva a vydanie bezdôvodného obohatenia podaním žaloby na súd.

Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 14. 01. 2013 uviedol, že sa pridržiava skutočností a právneho zdôvodnenia tak, ako to uviedol v písomnom vyjadrení zo dňa 22. 12. 2011. Zdôraznil, že žalobca opiera svoje tvrdenia o existencii nároku na zaplatenie žalovanej sumy voči žalovanej z titulu predčasného splatenia úveru z roku 2007 a to mimoriadnou splátkou zo dňa 06. 07. 2009 s tým, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť a žalobcovi v určenej lehote od prijatia výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia nevrátila čiastku zodpovedajúcu sume predčasného splatenia úveru spolu s poplatkom. Tieto tvrdenia žalobcu nezodpovedajú, podľa neho, skutkovému stavu veci, pričom zdôraznil že žalovaná žila so žalobcom v partnerskom vzťahu tri roky, z čoho približne dva roky bývali aj v spoločnej domácnosti, počas ktorého obdobia opakovane riešili bytovú otázku. Uviedol že pri kúpe prvého bytu (nachádzajúceho sa vo K. O. H.. L.. P.) a jeho zariadenia, boli v roku 2007 zabezpečené finančné prostriedky prostredníctvom splátkového úveru č. 0403294672 zo Slovenskej sporiteľne, a. s. vo výške 600 000,-- Sk. Bytová nehnuteľnosť bola zapísaná a evidovaná v prospech žalobcu, čo znamená že prostriedky získané z úverových zdrojov na meno žalovanej boli čerpané a vynaložené v prospech výlučného vlastníctva žalobcu. Ak pri následnom predaji tohto bytu žalobca uhradil nesplatenú časť opísaného úveru (z prostriedkov získaných z iného úveru), potom iba splácal len tie prostriedky, ktoré boli predtým vynaložené na konto majetku žalobcu. Žalovaná však právne relevantným spôsobom nepreukázala, že úverové prostriedky vo výške 600 000,-- Sk boli použité na kúpu predmetného bytu, ktorý bol vlastnícky výlučne vedený na žalobcu v celosti. Finančné prostriedky v uvádzanej sume boli na základe Zmluvy o splátkovom úvere uzavreté medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., ako veriteľom a žalovanou na strane druhej ako dlžníkom, poukázané na účet žalovanej č. XXXXXXXXXXX/XXXX. Právny zástupca žalovanej tvrdil, že disponuje informáciou o tom, že neskôr žalovaná vybrala z predmetného účtu v hotovosti sumu 400 000,-- Sk, pričom v deň výberu túto sumu odovzdala žalobcovi, ktorý v ten istý deň vložil túto čiastku na svoj účet, resp. na účet predávajúceho vedený v Dexia banke a. s., v súčasnosti Prima banka a. s..

Žalobca sa chronologicky vyjadril na pojednávaní dňa 23. 05. 2013 k danému skutkovému a právnemu stavu. Zdôraznil, že so žalovanou sa poznal od roku 2006, kedy mali k sebe vybudovaný citový vzťah. V roku 2007 sa rozhodol riešiť vlastnú otázku bývania, pričom mal nejaké úspory, nejaké finančné

prostriedky mu poskytli jeho rodičia a časť finančných prostriedkov si ešte priebežne našetril. Súčasne využil možnosť úveru poskytnutého mu Stavebnou sporiteľnou. Pri hľadaní bytu sa rozhodol, že si zakúpi byt nachádzajúci sa vo K. O. H.. L.. T., pričom dohodnutá kúpna cena bola ustálená na sumu 1 485 000,-- Sk. Kúpna cena mala byť splatená v troch splátkach s tým, že prvá splátka bola vo výške 100 000,-- Sk, druhá splátka vo výške 950 000,-- Sk a tretia splátka vo výške 435 000,-- Sk. Išlo o obdobie, kedy si chcela, na druhej strane, žalovaná vyriešiť svoje podlžnosti, ktoré mala voči svojej kamarátke žijúcej v tom čase vo Š.. Žalobca uviedol, že v tom čase sa žalovaná rozhodla, že si zoberie úver v peňažnom ústave. Po vzájomnej dohode žalovaná požičala žalobcovi sumu 400 000,-- Sk, ktorú chcel použiť ako časť úhrady kúpnej ceny zhora uvedeného bytu.

Dňa 08. 10. 2007 žalovaná vybrala zo svojho účtu sumu 400 000,-- Sk, túto čiastku mu odovzdala, pričom k tejto sume potom žalobca priložil čiastku ktorou v tom čase disponoval (550 000,-- Sk) a celkovú sumu 950 000,-- Sk vložil na účet predávajúceho ako druhú dohodnutú splátku kúpnej ceny bytu.

V roku 2008 mala žalovaná záujem si zadovážiť osobné motorové vozidlo. Vzhľadom k tomu že nemala dostatok finančných prostriedkov na kúpu vozidla, rozhodol sa žalobca, že sumu 400 000,-- Sk, čo mu rok predtým požičala, jej vráti. Sám túto situáciu riešil úverom, ktorý v rámci uzatvorenej úverovej zmluvy dostal od Slovenskej sporiteľne, a. s., pričom výška poskytnutého úveru bola 430 000,-- Sk. Úverovú zmluvu uzavrel dňa 08. 09. 2008, pričom ako číslo účtu kde mala prísť z peňažného ústavu poskytnutá suma uviedol číslo účtu žalovanej. Týmto si vlastne splnil svoj zväzok vrátiť požičanú sumu žalovanej z predchádzajúceho roku. Toto tvrdenie žalobca aj hodnoverným spôsobom a to listinným dôkazom v konaní preukázal.

V júni v roku 2009 sa žalobca rozhodol, žeby bolo dobre refinancovať úver tak žalovanej ako aj jeho s tým, že v tom čase boli výhodné úverové podmienky a to minimálne vo vzťahu k výške úrokovej sadzby. Druhým dôvodom bol jeho záujem zakúpiť si väčšiu nehnuteľnosť v centre mesta. Z tohto dôvodu tak on, ako aj žalovaná museli dať žiadosť o predčasné splatenie úveru, pričom tento mu peňažný ústav poskytol vo výške 100 000,-- Eur (Slovenská sporiteľňa, a. s.), pričom týmto úverom žalobca vyplatil zostatok jednak úveru ktorý si zobrala žalovaná a jednak úver, ktorý si vo výške 430 000,- Sk zobral on. Rozdiel, ktorý mu po vyplatení oboch spomínaných úverov vznikol, použil na kúpu X-izbového bytu v centre K., pričom peňažnému ústavu ručil v rámci záložného práva na splatenie úveru aj predmetným X-izbovým bytom, ale aj X-izbovým bytom na ulici L.. T..

V roku 2009 sa vzťahy medzi účastníkmi narušili do takej miery, že koncom roku sa ako partneri rozišli. Podľa slov žalobcu ku koncu roku, kedy ešte vzťahy medzi ním a žalovanou neboli tak vyhrotené, mu táto povedala, že sumu ktorú za ňu zaplatil z titulu predčasnej úhrady poskytnutého úveru, mu následne vráti. Začiatkom roku 2010 sa však vzťahy už medzi nimi zhoršili do takej miery, že od jari daného roku už žalovaná s ním prestala akýmkoľvek spôsobom komunikovať. Žalovaná, na pojednávaní dňa 23. 05. 2013 potvrdila, že úverová suma žalobcu vo výške 430 000,-- Sk bola poukázaná na jej účet. Tvrdila aj to, že sa dohodla so žalobcom na tom, že si ona zoberie úver vo výške 600 000,-- Sk a celú sumu mu odovzdá, ktorú následne on mal použiť na vyplatenie jednej zo splátok bytu na H.. L.. T.. Dňa 08. 10. 2007 bola suma vo výške 600 000,-- Sk skutočne aj pripísaná na účet žalovanej. V tento deň bola spolu so žalobcom v peňažnom ústave uskutočniť výber z účtu s tým, že sa vyberala suma 470 000,-- Sk. Žalovaná ďalej tvrdila, že celú sumu vo výške 470 000,-- Sk odovzdala v obálke pred peňažným žalobcovi. Na druhý deň dňa 09. 10. opäť urobila hotovostný výber sumy 115 000,-- Sk, ktorú tak isto mala odovzdať žalobcovi. Na otázku sudcu uviedla, že nevie žiadnym spôsobom preukázať, že skutočne tieto čiastky aj odovzdala. Na otázku zástupcu žalobcu žalovaná uviedla aj to, že nikdy nevyzvala žalobcu, aby jej vrátil poskytnutú pôžičku vzhľadom k tomu že vychádzala z toho že on vyplatil úver ktorý si brala ona a ktorý mal byť použitý na kúpu bytu na ul. L.. T. X. K.. Potvrdila aj to, že v roku 2008 si kúpila osobné motorové vozidlo zn. F. F. za sumu 300 000,-- Sk. Finančné prostriedky na kúpu motorového vozidla jej mali poskytnúť jej rodičia zo sumy ktorú mali zdediť po starej matke. Dohoda medzi ňou a rodičmi bola však taká, že finančné prostriedky jej budú len požičané s tým, že im mesačne bude vozidlo splácať a to asi dva roky. V prípade ak by auto prestala splácať, tak auto prepíše na rodičov, čo sa neskôr aj stalo.

Svedok L. V. - otec žalobcu - vo svojej výpovedi uviedol, že sa v minulosti rozhodol so svojou manželkou poskytnúť synovi dar vo výške 400 000,-- Sk s tým, že 200 000,-- Sk bolo poukázaných priamo na účet, ktorý im syn oznámil a zostávajúcich 200 000,-- Sk bolo fyzicky odovzdaných v hotovosti do rúk žalobcu

a to na dvakrát (2 x 100 000,-- Sk). Svedok potvrdil aj to, že synovi pomáhal s vnútornou rekonštrukciou bytu na ul. L.. T.. Potvrdil aj to, že žalobca sa po rozchode so žalovanou dostal do nezávidenia hodnej finančnej situácie, kedy sa dokonca bál chodiť domov k rodičom. Mal vedomosť o tom, že si neskôr syn zobral úver, no v akej výške, to uviesť nevedel.

Svedkyňa C.. R. M. - pracovníčka Slovenskej sporiteľne, a. s. Bratislava, pobočka Zvolen, nechcela a tvrdila, že ani nemohla zodpovedať na otázky spojené s jej prácou tak, ako jej boli na pojednávaní či už zo strany sudcu, alebo právnych zástupcov účastníkov konania položené vzhľadom k tomu, že je viazaná mlčanlivosťou.

Svedkyňa W. F. - matka žalovanej uviedla, že v čase kedy žalobca mal s jej dcérou partnerský vzťah, žalobca si kúpil vo K. O. H.. L.. T. byt, pričom dcéra si zobrala úver vo výške 600 000,- Sk, z čoho 400 000,-- Sk odovzdala žalobcovi. Zostávajúcu sumu vo výške 150 000,-- Sk, možno aj 200 000,-- Sk mala dať dcéra na kúpu zariadenia do bytu. Toto tvrdenie však v priebehu dokazovania nebolo žiadnym spôsobom či už zo strany žalovanej alebo iným spôsobom preukázané. Svedkyňa ďalej uviedla položkovito (podľa toho, ako si pamätala) veci, materiál a vybavenie, ktoré mala jej dcéra zakúpiť do predmetného bytu z finančných prostriedkov, ktoré získala z poskytnutého úveru. Aj v tomto prípade žalovaná právne relevantným spôsobom nepreukázala, že vôbec zakupovala nejaké veci, resp. ak zakúpila, že tieto veci, zariadenie, či materiál boli uhradené z poskytnutého úveru a použité na zhodnotenie, či rekonštrukciu a vybavenie bytu žalobcu. Svedkyňa poprela, že žalobca mal požičať jej dcére 250 000,-- Sk. Takisto poprela aj to, že mal poskytnúť jej a manželovi 50 000,-- Sk na odkúpenie bytu od SBD Zvolen.

Svedok C.. F. U. - realitný maklér uviedol, že účastníkov pozná ako klientov. Potvrdil že v minulosti ho požiadali o sprostredkovanie kúpy bytu vo K. O. H.. L.. T.. Potvrdil, že predmetný byt bol kupovaný do výlučného vlastníctva žalobcu. Vedel aj to, že finančné prostriedky na kúpu bytu mali byť zabezpečené z úverových zdrojov, ktorého peňažného ústavu to však už uviesť nevedel. Svedok však nevedel zodpovedať na otázku, prečo sa „byt“ nadobúdal do výlučného vlastníctva žalobcu, čo preňho bolo dosť neobvyklé, no viac-menej rešpektoval rozhodnutie klientov a zmluvu pripravil tak, ako to požadovali.

Svedok L. F. - otec žalovanej uviedol, že robil aj so svojim kolegom z práce určité úpravy a opravy v byte vo K. O. H.. L.. T.. Svedok tvrdil, že za 3 roky minula jeho dcéra (žalovaná) z vlastných finančných prostriedkov 800 000,-- Sk. Súčasne potvrdil, že dcéra urobila veľkú chybu, keď si neodkladala bloky od materiálu ktoré zakupovala a ktorý materiál bol použitý na rekonštrukciu jedného, či druhého bytu. Svedok uviedol, že dcéra si zobrala pôžičku vo výše 600 000,-- Sk, pričom banke musela na úrokoch zaplatiť ďalšiu sumu 180 000,-- Sk. Jeho manželka dcére požičala 250 000,-- Sk, pričom nevedel uviesť, načo tieto peniaze boli určené - nevylúčil že aj na kúpu motorového vozidla. Poprel že žalobca mu mal poskytnúť 50 000,--Sk na odkúpenie bytu od SBD K.. V závere potvrdil aj to, že pri rekonštrukčných prácach na byte sa podieľal aj otec žalobcu.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 citovaného zákona bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenie, ako aj vykonané dokazovanie, súd mal predovšetkým listinnými dôkazmi preukázané, že žalovaná požiadala Slovenskú sporiteľňu, a. s. na predpísanom tlačive označenom ako „Žiadosť o predčasné splatenie úveru alebo jeho časti mimoriadnou splátkou“ a to dňa 06. 07. 2009, pričom išlo o úver č. 0403294672 s aktuálnym zo statkom ku dňu podpísania žiadosti vo výške 17 586,41 Eur. Takisto súd mal preukázanú výšku poplatku za mimoriadnu splátku/predčasné splatenie úveru ktorá predstavovala čiastku 82,06 Eur. Tak isto mal súd preukázané, že suma 17 668,47 Eur bola na základe bezhotovostného trvalého príkazu poukázaná z účtu žalobcu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX na účet vedený na meno F. F. č. účtu XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX a to dňa 06. 07. 2009. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že sumu z titulu zostatku úveru ktorú mala žalovaná

na základe vlastnej žiadosti peňažnému ústavu, ktorý jej úver poskytol zaplatiť, uhradil za ňu žalobca a to spolu so „sankčným poplatkom“ vo výške 82,06 Eur.

V konaní žalovaná nepreukázala, že žalobcovi vrátila čo i len časť ním zaplatenej sumy, pokiaľ tvrdila že z vlastných finančných prostriedkov, resp. finančných prostriedkov získaných úverom uhrádzala aj rekonštrukciu, či opravu bytov ktoré vlastnícky patrili žalobcovi, toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala. Túto jej „chybu“ potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi aj jej otec, ktorý uviedol, že dcéra pochybila keď si doklady, pokladničné bloky, či iné účtovné dôkazy ktoré by preukázali nákup materiálu či zariadenia neodkladala. Naopak tie tvrdenia, ktoré na pojednávaní produkoval žalobca, resp. jeho právny zástupca a to v určitej chronológii celkového vývoja, či už úverových vzťahov, alebo nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa súdu skôr javili logickými a na seba naväzujúcimi ako prosté - ničím právne relevantne nepreukázané tvrdenia žalovanej. Dôkazy ktoré v závere navrhoval vykonať právny zástupca žalovanej súd považoval za irelevantné, neriešiace podstatu súdneho sporu. Naopak v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca plnil za žalovanú, žalovaná nevedela preukázať že, čo i len časť predmetného plnenia vrátila žalobcovi a preto súd žalobe ako plne dôvodnej a opodstatnenej vyhovel.

Pretože žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania v zmysle a to odo dňa nasledujúcom po dni, dokedy mala v zmysle výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 22. 02. 2011 žalobcovi bezdôvodné obohatenie vydať. Uvedená výzva bola žalovanej doručená dňa 25. 02.2011, lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia bola žalobcom určená v dĺžke 10 dní. Posledný deň na vydanie bezdôvodného obohatenia bol 07. marec 2011. Z tohto dôvodu potom súd priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúcom po dni, kedy uplynul posledný deň lehoty na vydanie žalovanej sumy.

Výška úrokov z omeškania bola určená v súlade so zákonným ustanovením v spojení s Nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia o výške, ktorá je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorou sa v zmysle o zavedení meno euro považuje sadzba hlavné refinančné obchody vykonávané Eurosystémom v rámci Európskeho systému centrálnych bánk, pričom ide o výšku úrokov z omeškania platnú k prvému dňu omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia.

Vzhľadom na charakter sporu súd o trovách konania rozhodol v zmysle tak, ako to vyplýva z druhej časti výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v t.j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t.j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).