Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14S-19-2012.pdf
PDF · 133.05 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/19/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobkyne: Fakultná nemocnica Trnava, A. Žarnova 11, 917 75 Trnava, IČO: 006 103 81, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Palárikova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 35 960 728 proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS205/00002/2011/R zo dňa 3.2.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobkyni súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 19.3.2012 sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým nebolo vyhovené jej rozkladu a prvostupňové rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len ÚDZS) pobočka Trnava č. ZS 205/00002/2011 zo dňa 3.6.2011 o uložení pokuty vo výške 1 660 eur bolo potvrdené. Bolo konštatované, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti T. O. nevykonal všetky zdravotné výkony na zabezpečenie včasnej a účinnej liečby, pričom porušenie zákonnej povinnosti v zmysle § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. spočívalo v tom, že pri liečbe pacienta došlo k nesprávnemu diagnostickému a tým aj liečebnému postupu počas ambulantného vyšetrenia dňa 4.2.2010 a 18.2.2010 pred extrakciou endoprotézy. Vo výroku rozhodnutia bolo konštatované, že po prepustení z hospitalizácie na Urologickej klinike FN Plzeň dňa 3.2.2010 neboli využité u účastníka konania všetky diagnostické možnosti na vylúčenie prítomnosti ďalšieho nekontrastného konkrementu (močový kameň) v obličke, ktoré by viedlo k zmene liečebného postupu. Na prítomnosť viacerých konkrementov v obličke poukazoval záznam v prepúšťacej správe z Urologickej kliniky v Plzni. Natívna rtg. snímka močových ciest, ktorá bola vykonaná, nemá v diagnostike rtg. nekontrastnej urátovej litiázy (močový kameň) nijakú výpovednú hodnotu. Ďalej bolo v rozhodnutí uvedené, že k nesprávnemu postupu došlo aj počas prvej hospitalizácie na urologickom oddelení účastníka konania v dňoch 7.3.2010 až 12.3.2010, keď nebolo vykonané potrebné CT vyšetrenie pre správne stanovenie diagnózy. Vykonané ultrasonografické vyšetrenie nebolo dostatočné, resp. bolo nesprávne vyhodnotené, pretože o niekoľko dní sa konkrement v močových cestách dokázal. Drenážou močových ciest v tomto období by sa predišlo kritickému septickému stavu s ohrozením života pacienta, ktorý bol napriek intenzívnej liečbe dňa 27.3.2010 preložený na Kliniku anesteziológie a intenzívnej medicíny účastníka konania pre progredujúcu urosepsu (ťažký zápal močových ciest) so zhoršením celkového zdravotného stavu a vyvíjajúcim sa multiorgánovým zlyhaním.
V žalobných dôvodoch namietala, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s ust. § 34 správneho poriadku, nakoľko odvolací správny orgán nezohľadnil, že prvostupňový správny orgán dostatočne nevykonal dokazovanie (nevypočul zástupcu žalobcu a ani svedkov - konajúcich lekárov v liečebnom procese), náležite nezistil skutkový stav veci, čo znamenalo nedostačujúci poklad pre posúdenie veci a nedal vypracovať znalecký posudok súdnemu znalcovi z príslušného odboru, pričom pri svojom rozhodovaní vychádzal len zo stanovísk pribratých konzultantov. Pri posudzovaní právneho stavu vychádzal z nedostatočne zistených objektívnych podkladov, pričom považoval za nesprávne, ak boli v konaní zohľadnené písomné odborné stanoviská označené žalobkyňou ako „údajné“ odborné stanoviská podané neznámymi osobami označené ako konzultanti, ktorí nemajú kvalifikačné predpoklady pre posudzovanie skutkového stavu súvisiaceho s vykonávaním zdravotnej starostlivosti. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že námietky podané v správnom konaní, vrátane rozkladu nie sú podložené argumentami, ktoré sú významné práve v súvislosti s rozhodnutím o neuložení pokuty. Mal za to, že žalovaný nesprávne postupoval, keď vychádzal z toho, že je tu daná zodpovednosť žalobkyne, ktorá údajne v námietkach proti protokolu ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nevyvrátila. Ďalej poukázala na to, že žalovaný iba konštatoval, že je tu daná zodpovednosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, že by ďalej skúmal, či v skutočnosti došlo k porušeniu povinnosti, a ak áno, tak vôbec nie je uvedené k akej porušeniu povinnosti došlo. Ďalej namietala, že žalovaný nerešpektoval jej námietky, ktoré boli podané k protokolu o vykonanom dohľade a ktoré je potrebné považovať za právne významné. Nesúhlasil ďalej s konštatovaním žalovaného, že pri liečbe pacienta došlo k nesprávnemu diagnostickému a tým aj liečebnému postupu počas ambulantného vyšetrenia v dňoch 4.2.2010 a 18.2.2010, tak toto hodnotenie považovala za nesprávne, keď dňa 4.3.2010 došlo k odstráneniu spentu pomocou flexibilného cystoskopu, t.j. po 30-tich dňoch od jeho zavedenia, pričom v prepúšťacej správe bolo odporúčané odstránenie do troch mesiacov. Ďalej poukázala na to, že podľa guitelines pre urolitiázu Európskej urologickej asociácie CT vyšetrenie nie je odporúčané pre sledovanie pacientov po liečbe pre obličkové konkrementy, pričom CT vyšetrenie nebolo odporúčané ani v prepúšťacej správe Urologickej kliniky FN Plzeň. Navyše pacient mal po celý čas od 4.2.2010 nasadenú alkalizačnú liečbu za účelom rozpúšťania možných zostatkových fragmentov konkrementu po laserovej lytotripsii. Mala teda za to, že CT vyšetrenie pred odstránením endoprotézy u pacienta nebolo indikované a nie je ani v žiadnej zo smerníc Európskej urologickej asociácie odporúčané. Taktiež nesúhlasila s tým, že vykonané ultrasonografické vyšetrenie bolo nedostatočné, resp. nesprávne zhodnotené, a že by sa drenážou močových ciest predišlo kritickému septickému stavu s ohrozením života pacienta. Nesúhlasila so závermi protokolu č. 702/2010, najmä odbornými názormi vypracovanými prof. MUDr. U. O., CSc., ktoré hodnotenie nemožno považovať ako objektívne, najmä pokiaľ má hodnotiť námietky k odborným otázkam a záverom, ktoré sám prijal a formuloval, aj keď ide o uznávaného odborníka z odboru urológia. Ďalej tvrdila, že žalovaný nezhodnotil vyššie uvedené námietky žalobkyne ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, týmito sa nezaoberal a vychádzal iba z vyvrátiteľných domnienok prizvaných osôb. Za tohto stavu mal za to, že nedošlo k porušeniu ust. § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z a § 4 ods. 4 v spojení s § 6 tohto zákona, keď zdravotná starostlivosť bola pacientovi poskytnutá správne, boli bezodkladne vykonané všetky zdravotné úkony potrebné na určenie správnej choroby a tým došlo k zabezpečeniu správneho liečebného postupu.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.3.2012 spochybnil všetky žalobné dôvody s poukazom na dodržanie právnej úpravy v zmysle zák.č. 71/1967 Zb., zák.č. 576/2004 Z.z. a zák.č. 581/2004 Z.z. a skutočnosť, že pre vyvodenie zodpovednosti je rozhodujúce zistenie, že žalobkyňa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nepostupovala správne, pri liečbe pacienta došlo k nesprávnemu diagnostickému a tým aj liečebnému postupu počas ambulantného vyšetrenia v dňoch 4.2.2010 a 18.2.2010 pred extrakciou endoprotézy, pričom nevykonala všetky zdravotné výkony na správne stanovenie diagnózy, neurobila všetky diagnostické možnosti na vylúčenie prítomnosti ďalšieho nekontrastného konkrementu (močový kameň) v obličke, ktoré by viedlo k zmene liečebného postupu. Uviedol, že už počas prvej hospitalizácie pacienta v dňoch 7.3. - 12.3.2010 žalobkyňa ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nepostupovala správne, keď na urologickom oddelení nebolo vykonané potrebné CT vyšetrenie pre správne stanovenie diagnózy, pričom vykonané ultrasonografické vyšetrenie nebolo dostatočné, resp. bolo nesprávne vyhodnotené, pretože o niekoľko dní sa konkrement v močových cestách dokázal. Poukázal na to, že drenážou močových ciest v tomto období by sa predišlo kritickému septickému stavu s ohrozením života pacienta, ktorý bol napriek intenzívnej liečbe dňa 27.3.2010 preložený na kliniku anesteziológie a intenzívnej medicíny pre progredujúcu urosepsu (ťažký zápal močových ciest) so zhoršením celkového zdravotného stavu a vyvíjajúcim sa multiorgánovým
zlyhaním. Na KAIM bol pacient zaintubovaný, napojení na umelú pľúcnu ventiláciu, pričom po zvládnutí kritického stavu bol preložený späť na urologické oddelenie, kde bol hospitalizovaný do 13.4.2010. Ďalej poukázal na to, že v záujme náležitého posúdenia veci prvostupňový správny orgán prizval do procesu výkonu dohľadu podľa § 43 ods. 4 zák.č. 581/2004 Z.z. vysoko erudovaného odborníka prof. MUDr. U. O., CSc., konzultanta v odbore urológia a na žiadosť žalobkyne v predložených námietkach k protokolu aj ďalšieho vysoko erudovaného odborníka Doc. MUDr. P. M., PhDr., odborníka v oblasti klinická imunológia a alergológia. Mal za to, že rozhodnutia tak prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu sú náležite odôvodnené, keď z obsahu odôvodnení sú jednoznačne zrejmé jednotlivé skutkové zistenia ohľadom zdravotného stavu pacienta, vychádzajúc z obsahu protokolu č. 702/2010 o vykonanom dohľade zo dňa 15.11.2010, ktorý bol vypracovaný na základe zadováženej zdravotnej dokumentácie. Pokiaľ ide o uloženie sankcie, tak prvostupňový správny orgán vychádzal zo zistení, ku ktorým dospel procesom výkonu dohľadu striktne v zmysle ustanovení § 43 a nasl. zák.č. 581/2004 Z.z. a z podkladov k rozhodnutiu obstaraných zákonne vykonaným dohľadom, predovšetkým zo zistení uvedených v protokole.
Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobkyne sa pridržiaval všetkých žalobných dôvodoch. Mal za to, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť, nakoľko bolo vydané v rozpore s ust. § 34 správneho poriadku, keď správne orgány náležite nezistili skutkový stav veci, čoho následkom bolo nesprávne právne posúdenie veci. V tejto súvislosti poukázal na to, že zo strany správnych orgánov nebolo v dostatočnej miere vykonané dokazovanie, keď nebol vypracovaný znalecký posudok súdnym znalcom z príslušného odboru, pričom pri rozhodovaní sa vychádzalo len zo stanovísk pribratých konzultantov. Z vyššie uvedených dôvodov považoval rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné.
Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný sa v správnom konaní riadne vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, pričom v plnom rozsahu sa pridržiavala písomného vyjadrenia, ktoré bolo doručené súdu 29.6.2012. Mala za to, že pacientovi ako poškodenému neboli vykonané všetky zdravotné výkony na zabezpečenie včasnej a účinnej liečby, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu diagnostickému a tým aj liečebnému postupu počas ambulantného vyšetrenia v dňoch 4.2.2010 a 18.2.2010, a teda neboli využité všetky diagnostické možnosti na vylúčenie prítomnosti ďalších močových kameňov v obličke, čo už bolo v podstate signalizované v prepúšťacej správe z Fakultnej nemocnice Plzeň. Nepovažovala za odôvodnené spochybnenie odbornej spôsobilosti pribratých konzultantov, ktorí boli pribratí do konania postupom v súlade s § 43 zák.č. 581/2004 Z.z., pričom medzi stanoviskami viacerých pribratých odborníkov (títo boli pribratí z nasledovných medicínskych oblastí - v špecializovanom odbore urológia prof. MUDr. U. O., CSc., ďalej odborníka v oblasti klinická imunológia a alergológia MUDr. P. M. prof., PhD. a z odboru urológie MUDr. Dr.h.c. U. W., DrSc.) nie sú rozpory, títo dospeli k zhodnému záveru, že pri liečbe pacienta došlo k nesprávnemu diagnostickému a tým aj liečebnému postupu počas ambulantného vyšetrenia. Pokiaľ ide o nevykonané znalecké dokazovanie tak poukázala na to, že správny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení v podstate nevylučuje, aby správny orgán na posúdenie odbornej otázky namiesto znalca použil odborný posudok konzultanta úradu.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle právnej úpravy druhej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Predmetom súdneho prieskumu je prvostupňové rozhodnutie vydané ÚDZS pobočka Trnava o uložení pokuty 1 660 eur žalobkyni ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za porušenie § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z., t.j. za porušenie povinností poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, pričom porušenie bolo zistené už počas prvej hospitalizácie pacienta na urologickom oddelení žalobkyne v dňoch 7.3.2010
- 12.3.2010, keď nebolo vykonané potrebné CT vyšetrenie pre správne stanovenie diagnózy, vykonané ultrasonografické vyšetrenie nebolo dostatočné, resp. bolo nesprávne vyhodnotené, pretože o niekoľko dní sa konkrement v močových cestách dokázal. Drenážou močových ciest v tomto období by sa predišlo k kritickému septickému stavu s ohrozením života pacienta, ktorý bol napriek intenzívnej liečbe dňa 27.3.2010 preložený na Kliniku anesteziológie a intenzívnej medicíny pre progredujúcu urosepsu (ťažký
zápal močových ciest) so zhoršením celkového zdravotného stavu a vyvíjajúcim sa multiorgánovým zlyhaním.
Rozhodnutie bolo vydané v konaní o uložení pokuty začatom z vlastného podnetu správneho orgánu. Vychádzalo zo záverov ukončeného dohľadu vo veci správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientovi v súvislosti s prešetrovaním podnetu poškodeného, ktorý vyjadril nespokojnosť zo zdravotnou starostlivosťou jemu poskytnutou a preto podal sťažnosť na liečebný postup žalobkyne.
Začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za zistené porušenie povinnosti bolo žalobkyni oznámené dňa 21.4.2011 písomne, pričom zároveň bola upozornená na rozsah svojich práv v zmysle § 33 správneho poriadku. Protokol o vykonanom dohľade bol žalobkyni poskytnutý 26.11.2010, kedy bol prerokovaný a boli jej poskytnuté aj stanoviská konzultantov k podaným námietkam z protokolu. Výška pokuty (v zmysle § 64 ods. 1 písm. b) zák.č. 581/2004 Z.z. ohraničená sumou 9 958 eur) bolo odôvodnená závažnosťou zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi a ich následkov.
Proti rozhodnutiu podala včas rozklad žalobkyňa a namietala porušenie ustanovení § 34 správneho poriadku z dôvodov zhodných so žalobou. Namietala názory odborných konzultantov, najmä MUDr. U. O., CSc., ktorý hodnotil námietky k odborným otázkam a záverom, ktoré sám prijal a formuloval, pričom zdôraznil, že títo neuviedli relevantné dôvody, ktorými by vyvrátili tvrdenia odborných lekárov, ktorí realizovali liečebný proces. Uviedla, že vykonaním znaleckého dokazovania by mohli byť vyvrátené záverečné stanoviská odborných konzultantov úradu pre dohľad, čím by sa zistilo, či skutočne bola zdravotná starostlivosť pacientovi poskytnutá správne a či pri liečbe pacienta došlo k nesprávnu diagnostickému a tým aj liečebnému postupu počas jeho vyšetrení.
V napadnutom rozhodnutí správny orgán druhého stupňa, predseda ÚDZS rozklad zamietol a rozhodnutie vydané prvostupňovým orgánom potvrdil, pričom žalobkyni bola ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za porušenie § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. uložená pokuta vo výške 1 660 eur. Po opísaní predchádzajúceho priebehu správneho konania vyhodnotil jednotlivé námietky žalobkyne. Rozhodnutie považuje za vydané v súlade so zákonom, po riadnom prerokovaní všetkých námietok účastníka. Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, v konaní vo veci vykonaného dohľadu sa žalobkyňa mala možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam a predloženým dôkazom, pričom nereagovala na doručené upovedomenie o začatí správneho konania, v stanovenej lehote sa vo veci nevyjadrila a nepredložila žiadne návrhy na prípadné doplnenie dokazovania. Zohľadnené odborné stanoviská pribratých konzultantov považuje za dostačujúce z hľadiska odbornosti pre posúdenie poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientovi. V súvislosti s námietkou nezabezpečenia znaleckého posudku poukázal na rozsudok NS SR č.k. 4Sžo 10/2008 zo dňa 26.2.2009, v zmysle ktorého správny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení nezoraďuje jednotlivé dôkazné prostriedky podľa ich dôkaznej sily a nevylučuje, aby správny orgán na posúdenie odbornej otázky namiesto znalca použil odborný posudok konzultanta úradu. Žiadny právny predpis neustanovuje, že by znalecké posudky mali vyššiu odbornú hodnotu, alebo vyššiu dôkaznú silu, ako odborné posudky konzultantov úradu. Všetky vyjadrenia účastníkov boli vyhodnotené v rámci dôkazov postupom v zmysle § 34 ods. 5 správneho poriadku a prvostupňový orgán rozhodol na základe náležitého zistenia stavu veci. Za rozhodujúce pre záver o porušení povinnosti žalobkyne považoval skutočnosť, že táto nevykonala všetky zdravotné výkony na správne stanovenie diagnózy a tým aj liečebného postupu a teda včasnej a účinnej liečby.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, 40) alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
a) pokutu ( § 64 ods. 2) alebo
b) zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok; ak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému zástupcovi.
Podľa § 43 ods. 4 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby (ďalej len „osoba oprávnená na výkon dohľadu“) na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom.
Podľa § 32 zák.č. 71/1967 o správnom konaní (Správny poriadok),
(1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 33 Správneho poriadku
(1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
(2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 34 Správneho poriadku
(1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
(2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
(3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
(4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
(5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že žaloba, rozsahom ktorej je pri svojom rozhodovaní viazaný, nie je dôvodná.
Súd nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne, že neboli rešpektované ust. § 34 Správneho poriadku v súvislosti s nevypočutím účastníka, resp. jednotlivých lekárov, keď žalovaný postupoval správne a v súlade so zákonmi, keď do procesu výkonu dohľadu prizval vyššie spomínaných odborných konzultantov v špecializovanom odbore urológia a klinická imunológia a alergológia, ktorí sú uznávanými odborníkmi v jednotlivých oblastiach. Takýto postup žalovaného bol v súlade s § 43 ods. 4 zák.č. 581/2004 Z.z. . Taktiež je potrebné uviesť, že žalobkyňa mala možnosť v priebehu konania o výkone dohľadu vyjadrovať sa k jednotlivým skutočnostiam zisteným v konaní, bol jej daný k dispozícii Protokol č. 702/2010, proti ktorému boli z jej strany podané námietky a tieto boli po konzultácii s odbornými konzultantmi úradu znovu prerokované so žalobkyňou.
Súd nepovažuje za dôvodné ani tvrdenie, že žalovaný sa v rozhodnutí o rozklade nezaoberal námietkami podanými k protokolu o vykonanom dohľade č. 702/2010 zo dňa 15.11.2010. Predpokladom pre vyvodenie zodpovednosti je zistenie skutočnosti, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nevykonal zodpovedne všetky potrebné zdravotné výkony. V danom prípade došlo k pochybeniu tým, že žalobkyňa nevykonala všetky zdravotné výkony na určenie správnej diagnózy a zabezpečenie včasnej a účinnej liečby pri vyššie už spomínaných pretrvávajúcich ťažkostiach u pacienta, napriek zisteniam uvedených v prepúšťacej správe z FN Plzeň, v ktorej bolo vyslovené podozrenie na prítomnosť ďalších konkrementov v dutom systému obličky.
Z administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, že by žalobkyňa predložila nejaký konkrétny relevantný dôkaz, ktorý by nejakým spôsobom spochybňoval odborný záver žalovaného a preto i podľa názoru súdu neexistoval právny dôvod za daného skutkového stavu, aby žalovaný vo veci nariaďoval znalecké dokazovanie. V tejto súvislosti správne konštatuje žalovaný, že s postavením odborníkov v danom medicínskom odbore a súdnych znalcov sa už vysporiadal aj Najvyšší súd SR v rozsudku č.k. 4Sžo 10/2008 zo dňa 26.2.2009, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 10S 207/2006-50. Zákon striktne nevyžaduje, aby vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, ani nepriznáva vyššiu hodnotu znaleckému posudku v porovnaní s odborným posudkom konzultanta. Odborní konzultanti sa kompetentne vyjadrili k jednotlivým námietkam proti protokolu z výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Nie je preukázaný dôvod ani na spochybňovanie výsledkov takto vykonaného dokazovania, ani na ich dopĺňanie o znalecký posudok na účely ako podkladu pre rozhodnutie vo veci pokuty. V žalobe nebola nijakým konkrétnym spôsobom spochybnená správnosť záverov odborných konzultantov, ani nebola relevantným spôsobom vyvrátená zodpovednosť za porušenie povinnosti zo strany žalobkyne.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Uviedol, že už počas prvej hospitalizácie pacienta v dňoch 7.3. - 12.3.2010 žalobkyňa ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nepostupovala správne, keď na urologickom oddelení nebolo vykonané potrebné CT vyšetrenie pre správne stanovenie diagnózy, pričom vykonané ultrasonografické vyšetrenie nebolo dostatočné, resp. bolo nesprávne vyhodnotené, pretože o niekoľko dní sa konkrement v močových cestách dokázal. Poukázal na to, že drenážou močových ciest v tomto období by sa predišlo kritickému septickému stavu s ohrozením života pacienta, ktorý bol napriek intenzívnej liečbe dňa 27.3.2010 preložený na Kliniku anesteziológie a intenzívnej medicíny pre progredujúcu urosepsu (ťažký zápal močových ciest) so zhoršením celkového zdravotného stavu a vyvíjajúcim sa multiorgánovým zlyhaním. Na KAIM bol pacient zaintubovaný, napojení na umelú pľúcnu ventiláciu, pričom po zvládnutí kritického stavu bol preložený späť na urologické oddelenie, kde bol hospitalizovaný do 13.4.2010. Ďalej poukázal na to, že v záujme náležitého posúdenia veci prvostupňový správny orgán prizval do procesu výkonu dohľadu podľa § 43 ods. 4 zák.č. 581/2004 Z.z. vysoko erudovaného odborníka prof. MUDr. U. O., CSc., konzultanta v odbore urológia a na žiadosť žalobkyne v predložených námietkach k protokolu aj ďalšieho vysoko erudovaného odborníka Doc. MUDr. P. M., PhD., odborníka v oblasti klinická imunológia a alergológia. Mal za to, že rozhodnutia tak prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu sú náležite odôvodnené, keď z obsahu odôvodnení sú jednoznačne zrejmé jednotlivé skutkové zistenia ohľadom zdravotného stavu pacienta, vychádzajúc z obsahu protokolu č. 702/2010 o vykonanom dohľade zo dňa 15.11.2010, ktorý bol vypracovaný na základe zadováženej zdravotnej dokumentácie. Pokiaľ ide o uloženie sankcie, tak prvostupňový správny orgán vychádzal zo zistení, ku ktorým dospel procesom výkonu dohľadu striktne v zmysle ustanovení § 43 a nasl. zák.č. 581/2004 Z.z. a z podkladov k rozhodnutiu obstaraných zákonne vykonaným dohľadom, predovšetkým zo zistení uvedených v protokole.
Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobkyne sa pridržiaval všetkých žalobných dôvodoch. Mal za to, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť, nakoľko bolo vydané v rozpore s ust. § 34 správneho poriadku, keď správne orgány náležite nezistili skutkový stav veci, čoho následkom bolo nesprávne právne posúdenie veci. V tejto súvislosti poukázal na to, že zo strany správnych orgánov nebolo v dostatočnej miere vykonané dokazovanie, keď nebol vypracovaný znalecký posudok súdnym znalcom z príslušného odboru, pričom pri rozhodovaní sa vychádzalo len zo stanovísk pribratých konzultantov. Z vyššie uvedených dôvodov považoval rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné.
Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný sa v správnom konaní riadne vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, pričom v plnom rozsahu sa pridržiavala písomného vyjadrenia, ktoré bolo doručené súdu 29.6.2012. Mala za to, že pacientovi ako poškodenému neboli vykonané všetky zdravotné výkony na zabezpečenie včasnej a účinnej liečby, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu diagnostickému a tým aj liečebnému postupu počas ambulantného vyšetrenia v dňoch 4.2.2010 a 18.2.2010, a teda neboli využité všetky diagnostické možnosti na vylúčenie prítomnosti ďalších močových kameňov v obličke, čo už bolo v podstate signalizované v prepúšťacej správy z Fakultnej nemocnice Plzeň. Nepovažovala za odôvodnené spochybnenie odbornej spôsobilosti pribratých konzultantov, ktorí boli pribratí do konania postupom v súlade s § 43 zák.č. 581/2004 Z.z., pričom medzi stanoviskami viacerých pribratých odborníkov (títo boli pribratí z nasledovných medicínskych oblastí - v špecializovanom odbore urológia prof. MUDr. U. O., CSc., ďalej odborníka v oblasti klinická imunológia a alergológia MUDr. P. M., prof. PhD. a z odboru urológie MUDr. Dr.h.c. U. W., DrSc.) nie sú rozpory, dospeli k zhodnému záveru, že pri liečbe pacienta došlo k nesprávnemu diagnostickému a tým aj liečebnému postupu počas ambulantného vyšetrenia. Pokiaľ ide o nevykonané znalecké dokazovanie tak poukázal na to, že správny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení v podstate nevylučuje, aby správny orgán na posúdenie odbornej otázky namiesto znalca použil odborný posudok konzultanta úradu.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle právnej úpravy druhej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Predmetom súdneho prieskumu je prvostupňové rozhodnutie vydané ÚDZS pobočka Trnava o uložení pokuty 1 660 eur žalobkyni ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za porušenie § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z., t.j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, pričom porušenie
bolo zistené už počas prvej hospitalizácie pacienta na urologickom oddelení žalobkyne v dňoch 7.3.2010
- 12.3.2010, keď nebolo vykonané potrebné CT vyšetrenie pre správne stanovenie diagnózy, vykonané ultrasonografické vyšetrenie nebolo dostatočné, resp. bolo nesprávne vyhodnotené, pretože o niekoľko dní sa konkrement v močových cestách dokázal. Drenážou močových ciest v tomto období by sa predišlo kritickému septickému stavu s ohrozením života pacienta, ktorý bol napriek intenzívnej liečbe dňa 27.3.2010 preložený na kliniku anesteziológie a intenzívnej medicíny pre progredujúcu urosepsu (ťažký zápal močových ciest) so zhoršením celkového zdravotného stavu a vyvíjajúcim sa multiorgánovým zlyhaním.
Rozhodnutie bolo vydané v konaní o uložení pokuty začatom z vlastného podnetu správneho orgánu. Vychádzalo zo záverov ukončeného dohľadu vo veci správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientovi v súvislosti s prešetrovaním podnetu poškodeného, ktorý vyjadril nespokojnosť zo zdravotnou starostlivosťou jemu poskytnutou a preto podal sťažnosť na liečebný postup žalobkyne.
Začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za zistené porušenie povinnosti bolo žalobkyni oznámené dňa 21.4.2011 písomne, pričom zároveň bola upozornená na rozsah svojich práv v zmysle § 33 správneho poriadku. Protokol o vykonanom dohľade bol žalobkyni poskytnutý 26.11.2010, kedy bol prerokovaný a boli jej poskytnuté aj stanoviská konzultantov k podaným námietkam z protokolu. Výška pokuty (v zmysle § 64 ods. 1 písm. b) zák.č. 581/2004 Z.z. ohraničená sumou 9 958 eur) bola odôvodnená závažnosťou zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi a ich následkov.
Proti rozhodnutiu podala včas rozklad žalobkyňa a namietala porušenie ustanovení § 34 správneho poriadku z dôvodov zhodných so žalobou. Namietala názory odborných konzultantov, najmä MUDr. U. O., CSc., ktorý hodnotil námietky k odborným otázkam a záverom, ktoré sám prijal a formuloval, pričom zdôraznil, že títo neuviedli relevantné dôvody, ktorými by vyvrátili tvrdenia odborných lekárov, ktorí realizovali liečebný proces. Uviedla, že vykonaním znaleckého dokazovania by mohli byť vyvrátené záverečné stanoviská odborných konzultantov úradu pre dohľad, čím by sa zistilo či skutočne bola zdravotná starostlivosť pacientovi poskytnutá správne a či pri liečbe pacienta došlo k nesprávnemu diagnostickému a tým aj liečebnému postupu počas jeho vyšetrení.
V napadnutom rozhodnutí správny orgán druhého stupňa, predseda ÚDZS rozklad zamietol a rozhodnutie vydané prvostupňovým orgánom potvrdil, pričom žalobkyni bola ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za porušenie § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. uložená pokuta vo výške 1 660 eur. Po opísaní predchádzajúceho priebehu správneho konania vyhodnotil jednotlivé námietky žalobkyne. Rozhodnutie považuje za vydané v súlade so zákonom, po riadnom prerokovaní všetkých námietok účastníka. Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, v konaní vo veci vykonaného dohľadu sa žalobkyňa mala možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam a predloženým dôkazom, pričom nereagovala na doručené upovedomenie o začatí správneho konania, v stanovenej lehote sa vo veci nevyjadrila a nepredložila žiadne návrhy na prípadné doplnenie dokazovania. Zohľadnené odborné stanoviská pribratých konzultantov považuje za dostačujúce z hľadiska odbornosti pre posúdenie poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientovi. V súvislosti s námietkou nezabezpečenia znaleckého posudku poukázal na rozsudok NS SR č.k. 4Sžso/10/2008 zo dňa 26.2.2009, v zmysle ktorého správny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení nezoraďuje jednotlivé dôkazné prostriedky podľa ich dôkaznej sily a nevylučuje, aby správny orgán na posúdenie odbornej otázky namiesto znalca použil odborný posudok konzultanta úradu. Žiadny právny predpis neustanovuje, že by znalecké posudky mali vyššiu odbornú hodnotu, alebo vyššiu dôkaznú silu, ako odborné posudky konzultantov úradu. Všetky vyjadrenia účastníkov boli vyhodnotené v rámci dôkazov postupom v zmysle § 34 ods. 5 správneho poriadku a prvostupňový orgán rozhodol na základe náležitého zistenia stavu veci. Za rozhodujúce pre záver o porušení povinnosti žalobkyne považoval skutočnosť, že táto nevykonala všetky zdravotné výkony na správne stanovenie diagnózy a tým aj liečebného postupu a teda včasnej a účinnej liečby.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam krajský súd dospel k záveru, že žaloba, rozsahom ktorej je pri svojom rozhodovaní súd viazaný, nie je dôvodná.
Je potrebné konštatovať, že nemožno považovať za dôvodné námietky žalobkyne v súvislosti s nerešpektovaním ust. § 34 správneho poriadku v súvislosti s nevypočutím účastníka, resp. jednotlivých lekárov a nevypracovanie znaleckého posudku, keď žalovaný postupoval správne a v súlade so zákonmi, keď do procesu výkonu dohľadu prizval vyššie spomínaných odborných konzultantov v špecializovanom odbore urológia a klinická imunológia a alergológia, ktorí sú uznávanými odborníkmi v jednotlivých oblastiach. Takýto postup žalovaného bol v súlade s § 43 ods. 4 zák.č. 581/2004 Z.z. . Taktiež je potrebné uviesť, že žalobkyňa mala možnosť v priebehu konania o výkone dohľadu vyjadrovať sa k jednotlivým skutočnostiam zisteným v konaní, bol jej daný k dispozícii protokol č. 702/2010, proti ktorému boli z jej strany podané námietky a tieto boli po konzultácii s odbornými konzultantmi úradu znovu prerokované so žalobkyňou.
Súd nepovažuje za dôvodné ani tvrdenie, že žalovaný sa v rozhodnutí o rozklade nezaoberal námietkami podanými k Protokolu o vykonanom dohľade č. 702/2010 zo dňa 15.11.2010. Predpokladom pre vyvodenie zodpovednosti je zistenie skutočnosti, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nevykonal zodpovedne všetky potrebné zdravotné výkony. V danom prípade došlo k pochybeniu tým, že žalobkyňa nevykonala všetky zdravotné výkony na určenie správnej diagnózy a zabezpečenie včasnej a účinnej liečby pri vyššie už spomínaných pretrvávajúcich ťažkostiach u pacienta, napriek zisteniam uvedených v prepúšťacej správe z FN Plzeň, v ktorej bolo vyslovené podozrenie na prítomnosť ďalších konkrementov v dutom systému obličky.
Z administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, že by žalobkyňa predložila nejaký konkrétny relevantný dôkaz, ktorý by nejakým spôsobom spochybňoval odborný záver žalovaného a preto i podľa názoru súdu neexistoval právny dôvod za daného skutkového stavu, aby žalovaný vo veci nariaďoval znalecké dokazovanie. V tejto súvislosti správne konštatuje žalovaný, že s postavením odborníkov v danom medicínskom odbore a súdnych znalcov sa už vysporiadal aj Najvyšší súd SR v rozsudku č.k. 4Sžo/10/2008 zo dňa 26.2.2009, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 10S/207/2006-50. Zákon striktne nevyžaduje, aby vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, ani nepriznáva vyššiu hodnotu k znaleckému posudku v porovnaní s odborným posudkom konzultanta. Odborní konzultanti sa kompetentne vyjadrili k jednotlivým námietkam proti protokolu výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Nie je preukázaný dôvod ani na spochybňovanie výsledkov takto vykonaného dokazovania, ani na ich dopĺňanie o znalecký posudok na účely ako podkladu pre rozhodnutie vo veci pokuty. V žalobe nebola nijakým konkrétnym spôsobom spochybnená správnosť záverov odborných konzultantov, ani nebola relevantným spôsobom vyvrátená zodpovednosť za porušenie povinnosti zo strany žalobkyne.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol postupom v zmysle § 250k O.s.p. tak, že procesne neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave, písomne dvojmo.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.