Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/239/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého N. M., W.. X.X.XXXX, bývajúceho u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, pracovisko Košice II, na návrh matky K.. Y. M., W.. XX.X.XXXX, bývajúcej U. V. W. G. Q. Č.. XXB, za účasti otca K.. H. M.Š., W.. X.X.XXXX, trvale bývajúceho U. I. R. Č.. XX, I. N. Y., U. konaní o zvýšení výživného takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 3.4.2007 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca voči maloletému N. M., W.. X.X.XXXX, za obdobie od 1.10.2012 do budúcna zo sumy 6.500 Sk, t.j. 215 €, na sumu 300 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť do 15 dňa toho

- ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletému N. za obdobie od 1.10.2012 do 30.11.2013 vo výške 1.105 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého doručila tunajšiemu súdu dňa 8.10.2012 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na dieťa s tým, že výšku výživného ponechávala na zváženie súdu a návrh odôvodňovala tým, že dňa 25.5.2007 nadobudol právoplatnosť rozsudok z Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši sp. zn. zo dňa 3.4.2007, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov dieťaťa a zároveň bola určená výška výživného zo strany otca na maloletého v sume 6.500 Sk mesačne, na základe uvedeného rozsudku otec dieťaťa platil aj v čase podania návrhu matkou výživné vo výške 215 € mesačne, maloletý navštevoval 2. ročník strednej školy a matka zdôvodnila, že výška výživného určená v roku 2007 už nepostačovala na krytie výdavkov súvisiacich s potrebami maloletého, ktorý vo voľnom čase sa venoval bodybuildingu, čo predstavovalo aj zvýšené náklady na stravovanie; a úhrady pravidelných vstupov do posilňovne, uviedla prehľad mesačných výdavkov na maloletého za predchádzajúci rok a to: strava 250 €, oblečenie, obuv 50 €, vreckové 50 €, cestovné 10 €, škola (učebné pomôcky), výlety 20 €, šport, záľuby (lyžovanie, bodybuilding) 50 €, lieky, zubár 5 € spolu 435 €, mesačné výdavky na byt uviedla v sume 300 €. Ďalej uviedla svoj priemerný mesačný čistý príjem za posledný rok 748,97 €, príjem otca nepoznala, tento bol poberateľom výsluhového dôchodku. K návrhu pripojila potvrdenie o návšteve školy maloletým, ktorý v školskom roku 2012/2013 bol žiakom 2. triedy Strednej priemyselnej školy v Košiciach, zároveň pripojila kópiu permanentky na vstup do posilňovne na meno M. s platnosťou do 04/2013 ako doklad o úhrade sumy 31,18 € na 20 vstupov.

Keďže vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností naposledy rozhodoval Okresný súd Liptovský Mikuláš v konaní sp. zn. vo veci rozvodu manželstva účastníkov a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému, tunajší súd dňa 24.10.2012 vyslovil vo veci svoju miestnu nepríslušnosť a vec postúpil príslušnému Okresnému súdu Liptovský Mikuláš, ktorého príslušnosť od uvedeného konania bola v tom čase zachovaná. Následne Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením sp. zn. zo dňa 27.12.2012 preniesol svoju príslušnosť na tunajší súd, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.2.2013, následne spis postúpil tunajšiemu súdu dňa 18.2.2013.

Lustráciou v sociálnej poisťovni tunajší súd zistil zamestnávateľa matky U. U. L. E..L.. V., kde je matka zamestnaná od 15.7.2007.

Lustráciou v evidencii sociálnej poisťovni žiaden zamestnávateľ otca za obdobie od 20.2.2011 doposiaľ zistený nebol.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 13.3.2013 uviedol, že ako bývalý vojak má jediný mesačný príjem a to výsluhový dôchodok vo výške 1.207,94 €, ktorý mu je vyplácaný Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia Bratislava a uviedol, že svoje záporné stanovisko k návrhu matky na zvýšenie výživného predloží v stanovenom termíne alebo priamo na súde.

Kolízny opatrovník vo svojej správe doručenej súdu dňa 12.6.2013 vzhľadom na ním zistené skutočnosti o náraste nákladov na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého od posledného určenia výživného mal za to, že zvýšenie výživného je v prospech a v záujme maloletého dieťaťa, preto návrhu matky doporučoval vyhovieť. Súd vykonal dokazovanie vypočutím obidvoch rodičov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému N. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 3.4.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.5.2007 a ktorým rozsudkom na čas po rozvode manželstva účastníkov, rodičov maloletého, tohto zveril do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určil výživné vo výške 6.500 Sk mesačne a upravil styk otca s maloletým tak, že tento sa stal oprávneným stýkať sa s maloletým každé tri týždne od piatka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., v čase letných prázdnin od 15.7. do 15.8., v čase vianočných prázdnin od 26.12. do 10,00 hod. do 2.1. do 18.00 hod. s tým, že otec si dieťa mal preberať pred bytom matky a následne jej ho tam vrátiť, pri stanovení výšky výživného súd vychádzal zo zistení, že matka dieťaťa v tom čase dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 16.861 Sk a maloletý bol žiakom 1. prvého ročníka osemročného gymnázia, otec dieťaťa bol poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 25.323 Sk, rodičia prenajímali byt ktorý vlastnili a tak navyše mali 2.400 Sk, rodičia dieťaťa zároveň boli spoluvlastníkmi rodinného domu, ktorý nadobudli počas trvania manželstva, v ktorom v tom čase býval otec dieťaťa.

Matka rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného je pracovníčkou U. U. L. E..L.., kde pracuje ako technický pracovník vodovodov, u tohto zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 746 €, ako to vyplýva zo správy zamestnávateľa.

Zo správ Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave súd zistil, že otec dieťaťa je poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý na začiatku sporného obdobia poberal vo výške 1.207,94 € a od 1.7.2013 tento je mu vyplácaný vo výške po 1.219,52 € mesačne.

Na pojednávaní konanom vo veci dňa 6.11.2013 otec založil do spisu svoje písomné stanovisko k návrhu matky na zvýšenie výživného, v ktorom navrhoval, aby súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, alebo aby zvýšil toto výživné o úmernú sumu k jeho zvýšenému výsluhovému dôchodku do budúcna o 10 € na sumu 225 € mesačne, poukazoval na to, že na syna platí 215 € mesačne, po vysporiadaní BSM účastníkov sa on dostal do finančnej núdze vyplatením sumy 1.850.000 Sk, v priebehu roka 2009 sa mu život zhoršil, mal za to, že sa mu rozhodne znížila jeho životná úroveň, ale matke a synovi sa táto zvýšila, tvrdil, že hnuteľný a nehnuteľný majetok v rámci BSM preplatil minimálne o 500.000 Sk odvolávajúc sa na odhad znalca a súčasné ceny, tvrdil, že jemu zostali dlhy, nepokryté pohľadávky, nutné investície do nedokončeného domu a že v rámci vyporiadania BSM dom vzal na seba len s ohľadom na syna, okrem výsluhového dôchodku iný príjem nemá, ako svoje mesačné náklady uviedol

výživné na maloletého 215 €, strava na deň 10 €, čo je za mesiac 300 €, domácnosť, kúrenie, elektrina, voda 250 €, telefón, TV, internet 60 €, mobilný internet a tablet pre syna 16 €, prevádzka, opravy a údržba 13-ročného auta 80 €, lieky, liečba na udržanie pri živote po infarkte 60 €, ošatenie, kultúrne a športové vyžitie 100 € s tým, že všetky peniaze, ktoré mu zostanú používa na nutné opravy domu, v posledných dvoch rokoch to bolo zateplenie dvoch stien, výmena troch okien, dvoch balkónových dverí, plávajúcich podláh v izbe, predpokladal náklady na dom do budúcna odhadom v sume 13.500 €, na ktoré, tvrdil, že nemá peniaze, do ktorých zahrnul dobudovanie sociálneho zariadenia v podkroví pre syna, kanalizačnú prípojku, povinné prevložkovanie komína, novú pec na kúrenie, výmenu starej práčky, sporáka, chladničky, výmenu zatekajúcej starej škridle z humna na dome. Pokiaľ ide o plnenie jeho vyživovacej povinnosti voči synovi konštatoval, že syn k nemu chodieva pravidelne, rád, má uňho stály domov, za posledné dva roky strávil uňho viac ako 150 dní, v lete 2013 42 dní a 6 dní v čase jesenných prázdnin, pričom konštatoval, že náklady na pobyt maloletého u otca prevyšujú denne 5 €, že okrem stravy, nápojov, sladkostí maloletému zabezpečuje vreckové, teplo, svetlo, vodu, čisté prádlo, náklady na kultúrne a športové vyžitie ako je lyžovanie, hokej, futbal, turistika, poukázal na to, že aj on synovi kupuje športové potreby ako sú kopačky, tenisky, korčule, hokejky, bicykle, obuv, odev aj keď nie je povinný tieto nákupy robiť, matka pobyt maloletého u neho nepokrýva, poukázal na to, že synovi poskytol mobilný internet s tabletom pre potreby výučby, ktorý mesačne hradí v sume 16 € a stál ho 120 € tvrdil, že matka nepokrýva adekvátne zo svojho príjmu odpovedajúce výdavky syna, má prídavky, daňový bonus na nezaopatrené dieťa, ktoré sa blíži k osemnástim rokom, mal za to, že matka si podaným návrhom chce finančne prilepšiť a znížiť svoj podiel na výžive syna.

Matka s maloletým býva v 3-izbovom byte, ktorý má v spoluvlastníctve so sestrou a ktorý nadobudli po rodičoch, v byte býva so synom sama, náklady na bývanie hradí vo výške cca 170 € mesačne, za internet uhrádza 19 € mesačne, maloletý má v tomto byte zariadenú vlastnú detskú izbu.

Maloletý N. toho času navštevuje 3. ročník strednej priemyselnej školy L., matka vo svojej výpovedi uviedla, že maloletý je cieľavedomý a sebavedomý, čo sa prejavuje aj v jeho nárokoch na oblečenie, stravu a voľnočasové aktivity, do budúcna sa chce venovať podnikaniu, s čím súvisia výdavky na zakupovanú odbornú literatúru, ktorú si kupuje v priemere 2x mesačne, čo zvyšuje výdavky naň. V čase podávania návrhu matkou sa maloletý venoval bodybuildingu, ktorú činnosť medzičasom ukončil, s ktorou činnosťou matka mala výrazne zvýšené výdavky, ako boli napr. úhrady permanentky 30 €, pričom syn navštevoval posilovňu niekedy aj denne, permanentka postačovala na 20 vstupov do posilňovne, s touto aktivitou súviseli výrazne zvýšené výdavky na stravu, keďže v rámci tejto aktivity sa musel stravovať každé dve hodiny, strava bola náročná, vyžadovala si mäso, tvaroh a obdobné výrobky, s činnosťou súviseli i výdavky na výživové doplnky, v súčasnosti skúša rôzne aktivity, vždy ho zaujme nejaká nová záujmová činnosť, matka odhadla výdavky na syna 300 - 400 € mesačne, v rámci školy matka synovi hradí poplatok ZRPŠ 20 €, na obedy v školskej jedálni maloletý nechodieva, stravuje sa doma, preto mu matka poskytuje aj výdatnejšie desiaty do školy, v rámci odbornej výuky mu matka zakúpila úbor za 30 € na začiatku štúdia na strednej škole, v školskom roku 2012/2013 potreboval lekárske potvrdenia v súvislosti so zameraním jeho štúdia, s čím súviseli výdavky, mesačne matka uhrádza maloletému lístok MHD v hodnote 10 €, na učebnicu anglického jazyka v tomto školskom roku mu uhradila 25 €, v minulosti doplatila na učebnicu ruského jazyka obdobne. V minulom školskom roku sa maloletý zúčastnil školou organizovanej praxe v Prievidzi, s čím súviseli výdavky na dopravu a potrebu zakúpenia spacáka a matraca, v budúcom školskom roku sa maloletý zúčastní stužkovej, predpokladané náklady na ktorú sú 200 €, v tomto školskom roku sa študenti začali na tieto budúce náklady skladať v priemere po 10 € mesačne. Viac ako dva roky spätne maloletý používa dioptrické okuliare, ktoré mal naposledy menené v septembri 2013, s čím mala výdavok 250 €, maloletý plánuje absolvovať vodičský kurz a chce sa individuálne venovať výuke anglického jazyka, za mobilný telefón maloletému matka hradí mesačne 20

- 30 €, poskytuje mu vreckové vo výške 2 - 3 € denne i keď nie každý deň a v prípade, že má maloletý nejakú akciu, poskytuje mu vreckové vo vyššej hodnote. Matka uviedla, že otec inými formami než je súdom určené výživné na úhradu potrieb maloletého od podania tohto návrhu neprispieva s výnimkou daru, ktorý mu dal k narodeninám a to sumy 60 €, ďalej vo svojej výpovedi matka poukázala na to, že keď sa realizuje styk otca s dieťaťom, otec si zráža s tým súvisiace výdavky, ako sú výdavky na dopravu, stravu, niekedy na lieky, takže v priemere mesačne v tomto roku otec na výživu syna neprispieval sumou stanovenou súdom 215 €, ale v priemere len po 150 € mesačne. Matka okrem maloletého N. iné vyživovacie povinnosti nemá.

Otec vo svojej výpovedi poukazoval na to, že počas pobytov maloletého uňho míňa na syna podstatne viac než si strháva z výživného, ktoré má na základe rozhodnutia hradiť k rukám matky, keďže synovi v takýchto situáciách hradí náklady na kompletnú stravu vrátane džúsov, minerálok a pod., teda má za to, že takéto výdavky sú dvojnásobne vyššie než jeho zrážky zo súdom určeného výživného a poukazoval na to, že syn i veľké množstvo nakúpených potravín vie zjesť za pol hodiny, on matku v minulosti upozornil, že ak nebude akceptovať tento jeho postup a nebude prispievať na takéto výdavky syna počas jeho pobytu u otca, on si syna k sebe nebude brávať, o čom údajne upovedomil aj samotného syna, opakovane uviedol, že po vyporiadaní BSM rodičov sa dostal do finančnej tiesne, ktorú rieši pôžičkami, mesačne hradí synovi poplatok za mobilný internet v sume 16 € a to po dobu spätne dvoch rokov, ním spomínaný tablet, uviedol, že synovi kúpil v novembri 2011. Býva sám v rodinnom dome, ktorý po vysporiadaní BSM rodičov zostal v jeho výlučnom vlastníctve, pričom tvrdil, že dom je nedokončený, vyžaduje si rekonštrukciu, vlastní dve autá Opel Astra rok výroby 1995 a Wolksvagen Golf rok výroby 2000, druhé auto používa aj pre potreby syna v čase, keď je uňho, vozieva ho napr. na stanicu, zo stanice, na rôzne aktivity a pod., okrem uvedeného rodinného domu a áut vlastní pôdu, ktorú užíva X. T. L. F., ktorá mu za prenájom nehnuteľností neplatí a preto tieto podĺžnosti od nich vymáha. Uviedol, že ani on okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Má zvýšené výdavky na lieky, keďže prekonal infarkty a na lieky si preto dopláca v priemere 50 - 60 €, trpí na paradentózu a zatiaľ spôsoby liečby boli neúspešné a preto zrejme bude potrebovať výmenu zubov, mal za to, že ako občan SR má prednostné právo na riešenie svojho zdravotného stavu a to prednostne aj pred výživným na syna. Namietal, že matka podala predmetný návrh pred dovŕšením 18-eho roku veku syna, aby si vylepšila svoju situáciu a ušetrila na ďalších výdavkoch so synom. Tvrdil, že počas pobytov syna uňho tomuto zakupuje aj kompletné hygienické potreby ako je zubná pasta, kefka, kompletne prádlo, botasky, obuv a pod. s tým, že väčšinu vecí si syn necháva v jeho domácnosti. Namietal matkou tvrdené výdavky na syna ako trápne. Pokiaľ ide o zakúpené veci pre syna od októbra 2012, uviedol, že o týchto podrobný prehľad nemá, vedel, že synovi zakúpil kopačky za 50 €, loptu za 43 €, ktoré si nechal uňho, zakúpil mu i spodné prádlo, hygienické potreby, nevedel však uviesť, či sa nachádzajú v domácnosti uňho alebo si ich syn zobral so sebou k matke, uvádzal náklady na zariadenie detskej izby pre maloletého v domácnosti otca, poukázal taktiež na zvýšené výdavky na potraviny a na náklady na bývanie v čase, keď syn sa zdržiava v jeho domácnosti. V minulosti si doklady o takýchto svojich výdavkoch odkladal, ale v súčasnosti už takýto postup nerealizuje.

Matka uviedla, že so spoluvlastníkmi predala jeden stavebný pozemok, kde spolu so sestrou vlastnili 1/8, na základe ktorého predaja ona získala v októbri 2012 sumu 800 €, vlastní malé podiely lúk, ktoré sú nepredajné. Čiastku, ktorú jej otec vyplatil titulom vyporiadania BSM použila na splatenie dlhov, ktoré jej vznikli po presťahovaní sa s dieťaťom do Košíc na rekonštrukciu bytu v ktorom bývajú, keďže tento bol v pôvodnom stave ešte z roku 1967 a časť použila na kúpu auta značky Mazda rok výroby 2011, zostávajúce peniaze neustále postupne spotrebúva aj vzhľadom na nárast potrieb dieťaťa, keďže si nevie nájsť finančne výhodnejšie zamestnanie. Vyjadrila obavy, z čoho bude do budúcna hradiť stále narastajúce potreby maloletého. Pokiaľ ide o výdavky na pobyty maloletého u otca uviedla, že vždy keď syn odchádza k otcovi ona mu poskytuje vreckové 20 - 30 €, k nákupom otca pre dieťa v čase pobytov maloletého u otca doplnila, že syn sa jej vždy zvykne spýtať vopred, či mu otec môže niečo kúpiť s tým, že následne otec si čiastky na takéto nákupy odratáva z výživného, pokiaľ ide o veci, ktoré si dieťa donieslo domov od otca, matka vedela určite o ponožkách, avšak nevedela kedy a v akej hodnote tieto boli presne zakúpené, ani či tieto následne boli s otcom z výživného zrazené.

Otec na otázku súdu, či v prípade, ak dôjde k zvýšeniu výživného z jeho strany na dieťa rozhodnutím súdu, žiada odpočítať určité konkrétne plnenia takto vzniknutého dlžného výživného uviedol, že jeho príspevky v žiadnom prípade nežiada odpočítať z prípadného dlžného výživného, poukázal na to, že z doposiaľ súdom určeného výživného si zrážal výdavky na maloletého na raňajky 1 €, na obedy 3 €, na večeru 1 € a že v prípade spätného zvýšenia výživného by nemal z čoho uhradiť vzniknuté dlžné výživné. Tvrdil, že v čase ostatnej úpravy výživného okrem výsluhového dôchodku mal príjem z nájmu bytu 3.200 Sk a z výkonu prác na dohodu o vykonaní prác 14.000 Sk. Na ostatnom pojednávaní navrhol výživné zvýšiť na 230 € mesačne. V záverečnom zhrnutí poukázal na to, že ak výživné bude súdom upravené spätne, odnesie si to maloletý N., ktorý už nebude mať do budúcna pôžitky, ktoré užíval počas pobytov u neho a navrhol ako svedka v konaní vypočuť maloletého na ozrejmenie úrovne starostlivosti otca o dieťa počas pobytov maloletého u otca.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a výživné zo strany otca na maloletého zvýšil od prvého dňa mesiaca v ktorom matka doručila súdu návrh, súd dospel k záveru, že matkou podaný návrh bol podaný dôvodne, keďže je nesporné, že od ostatnej úpravy výživného v apríli 2007 došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám na strane maloletého a to už len v dôsledku uplynutia uvedeného časového úseku, lebo podľa ustálenej súdnej praxe už uplynutie troch rokov býva dôvodom pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, keďže za uvedené obdobie narastú odôvodnené potreby dieťaťa v súvislosti s jeho psychickým i fyzickým vývinom, v danom prípade takéto obdobia

nastali už dvakrát, navyše sa zmenili odôvodnené potreby maloletého aj v súvislosti s jeho prechodom na strednú školu, v súčasnosti, ako už bolo uvedené, maloletý navštevuje 3. ročník strednej školy, ktorá skutočnosť taktiež podľa ustálenej súdnej praxe býva dôvodom pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, pričom na takto zvýšených výdavkoch dieťaťa sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia a takýmito potrebami dieťaťa sú potreby súvisiace nielen s jeho bývaním, ošatením a stravovaním, ale aj tie, ktoré súvisia s jeho vzdelávaním ako i kultúrnym a športovým vyžitím. Pri stanovení konkrétnej výšky výživného súd zároveň vychádzal z hodnotenia príjmových, osobných a majetkových pomerov rodičov, prihliadol na to, že medzičasom došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva rodičov maloletého, že matka je spolu so sestrou spoluvlastníčkou bytu, v ktorom býva s maloletým, vlastní menšie podiely nehnuteľnosti a motorové vozidlo značky Mazda rok výroby 2011, pokiaľ ide o príjmy matky súd prihliadol na to, že od ostatnej úpravy výživného sa priemerný mesačný čistý príjem matky zvýšil v priemere o 180 €, zároveň na strane matky zohľadnil súd i pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti voči dieťaťu formou osobnej starostlivosti oň i na rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu určeným na náhradu potrieb dieťaťa a ktoré sú vyplácané k rukám matky. Na strane otca súd zohľadnil jeho majetkové pomery a to výlučné vlastníctvo rodinného domu, vlastníctvo dvoch motorových vozidiel a to vyššie uvedených áut značky Wolksvagen Golf a Opel Astra a vlastníctvo pôdy, pokiaľ ide o príjmy na strane otca súd zohľadnil nárast priemerného mesačného čistého príjmu otca v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného v priemere o 360 € mesačne. Na stranách oboch rodičov súd zohľadnil skutočnosť, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného súd prihliadal na spoluvlastníctvo bytu rodičmi dieťaťa, z ktorého v tom čase bol príjem vo forme nájmu. K otcovmu tvrdeniu, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného súd prihliadal zároveň i k jeho príjmu z výkonu prác na základe dohody o vykonaní práce v sume 14.000 Sk súd prihliadnuť nemohol, keďže z odôvodnenia ostatného rozsudku o úprave výživného takéto zistenia súdu nevyplývajú a teda z uvedeného je nesporné, že súdu takýto príjem otca v čase predchádzajúcej úpravy výživného nebol známy. Z vykonaného dokazovanie v žiadnom prípade nevyplynula pravdivosť tvrdenia otca o rozhodnom znížení jeho životnej úrovne, práve naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo zlepšenie tejto jeho životnej úrovne vyššie uvedeným spôsobom. Súd prihliadal na kontaktovanie sa otca s maloletým.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca k vzniku dlžného výživného za obdobie od 1.10.2012 do 30.11.2013 vo výške 1.105 € (t.j. rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným 215 € a novostanoveným výživným 300 € za obdobie 13 mesiacov sporného obdobia), ktoré dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z tohto vzniknutého dlžného výživného súd neodpočítal žiadne plnenia na strane otca v prospech maloletého, keďže jednak otec sám vo svojej výpovedi uviedol, že takéto plnenie z prípadného vzniknutého dlžného výživného nežiada odpočítať, avšak aj v prípade ak by otec žiadal takéto plnenia odpočítať a vedel by tieto súdu preukázať, súd by tieto z dlžného výživného mu neodpočítal, keďže z vykonaného dokazovania i z výpovede samotného otca jednoznačne vyplynulo, že otec si v podstate dlhodobo neplní svoju vyživovaciu povinnosť v súdom stanovenej výške tak, ako to vyplýva z predchádzajúceho rozhodnutia súdu o úprave výživného, keďže svojvoľne z tohto súdom stanoveného výživného si vykonáva zrážky v súvislosti s pobytom maloletého v jeho starostlivosti, na takýto postup otec v žiadnom prípade nemá právo a jemu stanovená povinnosť na základe právoplatného rozsudku je preňho v celom rozsahu záväzná, konanie otca je svojvoľné a je porušením jeho povinnosti vyplývajúcej z právoplatného rozsudku súdu, preto je nesporné, že na súdom stanovenej výške výživného z tohto titulu má nedoplatky a preto na prípadné plnenia v prospech dieťaťa zabezpečovaním stravy, hygienických potrieb či nákupom veci súd prihliadnuť v danom prípade pri vyhodnocovaní výšky dlžného výživného by prihliadnuť nemohol aj keby otec bol vedel tieto súdu presne špecifikovať.

Súd zamietol návrh otca na vypočutie maloletého ako svedka s cieľom preukázania starostlivosti otca oň počas pobytov v domácnosti u otca, pretože úroveň starostlivosti otca o dieťa v čase pobytov maloletého v domácnosti u otca nebola nikým namietaná.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).