Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-237-2013.pdf
PDF · 92.78 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/237/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, práv. zast. Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému B. E., G.. XX. XX. XXXX, K. O., Š.Á. XXX, v konaní o zaplatenie 452,30 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 169,12 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 30. 08. 2010 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Pôvodný žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 452,30 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od 30. 08. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Kežmarok, so žalovaným uzavrel dňa 23. 12. 2008 Zmluvu o pôžičke evidovanú pod číslom 1780064, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.126,47 Eur na zakúpenie spotrebného tovaru. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 24. mesačných splátkach, v sume 43,15 Eur, riadne a včas. Ku dňu podania žaloby, žalovaný zaplatil celkom sumu vo výške 738,17 Eur. Napriek predžalobnej upomienke zo dňa 20. 08. 2010, žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalobcu predstavuje sumu 452,30 Eur.
V priebehu konania žalobca navrhol zmenu účastníka konania na strane žalobcu, a to z pôvodného žalobcu Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Kežmarok, na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 724 803. Súčasne pripojil súhlas spoločnosti EOS KSI Slovensko, so vstupom do konania. Zmena bola navrhovaná z dôvodu postúpenia pohľadávky voči žalovanému spolu s ďalšími pohľadávkami na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06. 06. 2013. V zmysle Prílohy, pohľadávka voči žalovanému bola evidovaná pod číslom 1780064, so zostatkom nezaplateného úveru 457,82 Eur.
Súd uznesením č. k. 12C/237/2013 - 58 zo dňa 02. 09. 2013 pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu v zmysle návrhu. Ako žalobca naďalej vystupovala v konaní spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave.
Súd vo veci vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.
Súd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania. Žalobca súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti, na základe listinných dôkazov. Žalovaný napriek tomu, že prevzal žalobu aj predvolanie na pojednávanie, sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil.
Žalobca sa písomne vyjadril k podanej žalobe zo dňa 03. 12. 2013. Uviedol, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť riadne splatiť poskytnutú pôžičku, čo vyplynulo aj z pripojenej platobnej histórie, kde z celkovej sumy 1.125,58 Eur, žalovaný zaplatil sumu vo výške 738,17 Eur. Úhrady žalovaného boli vedené v položkách „Priradené /EČ splátka/ a Priradené /VS akontácia/“. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou sumy vo výške 387,41 Eur. V zmysle bodu 12.2 Podmienok zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že ak sa klient dostane do omeškania, so zaplatením ktorejkoľvek splátky, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu do výšky 10 %. Podľa bodu 12.3 uvedených podmienok , sa účastníci dohodli, že klient v prípade omeškania s úhradou je povinný uhradiť okrem zmluvnej pokuty aj sankčný úrok vo výške 0,05 % denne. V zmysle bodu 12 Podmienok, boli žalovanému vyčíslené poplatky vo výške 71,55 Eur, ktoré sú v platobnej histórii evidované ako „Pokuta, omeškanie“ a „Pokuta sankcia“. Žalobca si neuplatňuje poplatky vo výške 6,66 Eur. Žalovaná suma predstavuje výšku 452,30 Eur.
Zo Zmluvy o pôžičke č. 812292897 zo dňa 23. 12. 2008 súd zistil, že zmluva bola uzavretá medzi pôvodným veriteľom, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Kežmarok, a žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Predmetom financovania pôžičky bol tovar - čierna technika - 50“ Plazma Samsung. Kúpna cena predstavovala sumu 27.369,- Sk/908,48 Eur, uhradená bola akontácia vo výške 2.736,- Sk, predstavujúca 10 % z hodnoty. Pôžička bola poskytnutá v sume 24.633,- Sk/817,67 Eur, ktorú sumu mal žalovaný zaplatiť v 24 splátkach po 1.300,- Sk/43,15 Eur. Ročná úroková sadzba predstavovala 26,58 %, priemerná hodnota RPMN 34,92 %. V dolnej časti listu, na ktorom sa nachádzali údaje o prevzatí tovaru, vyplýva, že žalovaný prevzal tovar dňa 23. 12. 2008. Pred týmto záznamom sa nachádzal text písaný výrazne menším písmom, kde bolo zaznamenané, že žalovaný sa pred podpísaním zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami /VOP/, s ktorými súhlasí a nemá voči nim výhrady. Rovnako v tejto časti textu bolo napísané, že je oboznámený aj so sankčným úrokom, prislúchajúcim spoločnosti pre prípad porušenia povinnosti platiť splátky riadne a včas. Z výkladových pravidiel nebolo možné vôbec zistiť, ani za pomoci dioptrických pomôcok, čo tvorilo obsah, pretože text bol nečitateľný. Veľkom písma vo výkladových pravidlách je výrazne menšia, ako sú údaje o účastníkoch zmluvného vzťahu na prvej strane zmluvy. Výkladové pravidlá tvorili druhú stranu jedného listu zmluvy o pôžičke, ktorá je v tomto prípade chápaná ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. Okrem nadpisu týkajúceho sa výkladových pravidiel a VOP, nebolo možné zistiť obsah VOP, vzhľadom na nečitateľnosť textu.
Z prehľadu splátok a úhrad bolo zistené, že za obdobie od 23. 12. 2008 uhrádzal žalovaný splátky úveru do 25. 03. 2010, pričom zaplatil celkovo sumu 738,17 Eur, s tým, že celkový nárok uplatňovaný žalobcom z uvedenej pôžičky by predstavoval za obdobie do 19. 06. 2013 sumu 1.125,58 Eur, z toho pokuty vo výške 71,55 Eur.
Podľa ust. § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa č.l. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako smernica), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice „ nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z úpravy v odsekov 1 ust. §§ 52 a 53 OZ vyplýva zásada, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah návrhu zmluvy.
Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
V danom prípade ide nesporne o poskytnutý spotrebiteľský úver, na základe ktorého právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky na financovanie kúpy tovaru. Úverová zmluva je upravená ako právny inštitút v Obchodnom zákonníku, ale vzhľadom k tomu, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský úver, tento záväzkový vzťah sa riadi osobitným predpisom, zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere a ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver na základe Zmluvy o pôžičke č. 812292897 zo dňa 23. 12. 2008. V zmysle uvedenej zmluvy mala byť úverom financovaná kúpa tovaru, kde cena tovaru - televízora, predstavovala sumu 27.369,- Sk/908,48 Eur. Žalovaný zaplatil akontáciu vo výške 2.736,- Sk (90,82 Eur). Rozdiel medzi kúpnou cenou tovaru a zaplatenou akontáciou predstavoval sumu 24.633,- Sk (817,67 Eur), pričom celková suma pôžičky bez poistenia bola vyčíslená vo výške 33.936,- Sk (1.126,47 Eur), v percentuálnom vyjadrení sa jednalo o navýšenie minimálne o 38 %. Podľa vyjadrenia žalobcu a pripojeného prehľadu splátok, žalovaný zaplatil na uvedený úver sumu 738,17 Eur.
Zmluva bola uzavretá ako formulárová zmluva, žalovaný nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť jej obsah, mohol len pristúpiť na podmienky uvedené v zmluve. Naviac súd poukazuje na to, že VOP neboli podpísané žalovaným. V texte zmluvy, sa síce sa uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú VOP, avšak vzhľadom na veľkosť písma, je málo pravdepodobné, že by sa s nimi mohol žalovaný oboznámiť pri podpísaní zmluvy. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že len podľa ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka (ObZ), časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky (VOP), vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcich zmluvu známe a priložené. Úprava v Občianskom zákonníku podobné ustanovenie ako je v ust. § 273 ods. 1, neobsahuje. Podľa názoru súdu, pokiaľ žalovaný v časti zmluvy označenej ako „Klient“ podpisoval určité prehlásenie, v zmysle ktorého sa mal oboznamovať nielen s obsahom zmluvy ale aj s VOP, súd konštatuje, že v tomto prípade sa určite nejednalo o individuálne dojednanie so žalovaným. Pokiaľ mienil pôvodný veriteľ dosiahnuť individuálne oboznámenie so zmluvnými podmienkami vrátane VOP, nič mu nebránilo, aby vyhradil priestor aj na podpísanie čitateľného VOP. Takýto postup pôvodného veriteľa možno vnímať, ako postup vedúci k nerovnováhe práv a povinností zmluvných strán, kde jedna zo zmluvných strán nie je oboznámená s podmienkami, ktorými sa zmluvný vzťah riadi.
Zmluvné podmienky spôsobujúce nerovnováhu práv a povinností, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré nemôžu požívať právnu ochranu. Nerovnováha sa v danom prípade prejavuje aj v neprimeranej výške celkového úveru, spôsobenou neprimeranou výškou úroku z úveru. V čase kedy bola zmluva podpisovaná, totiž priemerný úrok bánk , ktorý poskytovali banky v čase uzavretia zmluvy. Výška úroku pri spotrebiteľských úveroch v tomto období podľa údajov Národnej banky Slovenska, predstavovala 10,96 %. Z toho vyplýva, že pokiaľ bol v zmluve uvedený úrok 26,58 %, najmenej jedennásobne prevyšoval priemerný úrok poskytovaný bankami. Súd pri prepočte primeranosti úroku vychádzal z úroku 10,96 %, pričom zistil, že z poskytnutej sumy úveru vo výške 817,67 Eur, by takto prepočítaný úrok z úveru predstavoval výšku 89,62 Eur. Spolu by celková cena úveru vrátane úroku z úveru mala predstavovať sumu 907,29 Eur a nie sumu 1.126,47 Eur. Dojednanie úrokovej sadzby v zmluve o pôžičke je preto dojednaním, ktoré súd považuje za dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, v zmysle ust. § 3 ods. 1 OZ a teda takéto dojednanie je neplatné v súlade s ust. § 39 OZ. Keďže žalovaný zaplatil sumu 738,17 Eur, neuhradená ostala suma úveru vo výške 169,12 Eur, ktorú bude žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi.
Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Žalovaný sa dostal do omeškania nezaplatením splátky už počnúc dňom 20. 04. 2010. Žalobca si však uplatňoval úrok z omeškania až od 30. 08. 2010, zrejme podľa predžalobnej upomienky, kde bola uvedená lehota do troch dní od doručenia. Súd teda pri priznaní úroku z omeškania vychádzal z uvedeného údaja omeškania.
Výška úroku z omeškania sa riadi ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z. z., v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania, tzn. ku dňu 30. 08. 2010m predstavovala 1 %, s pripočítaním 8 percentuálnych bodov, výška úroku predstavovala 9 %.
Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia sumy 169,12 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v zmysle výroku rozsudku, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, z dôvodov vyššie uvedených.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danom prípade mal väčší úspech v konaní žalovaný vo výške 63 %, žalobca 37 %, z toho vyplýva, že konečný úspech vo veci mal žalovaný vo výške 26 %. Keďže žalovanému v konaní preukázateľne nevznikli žiadne trovy, súdne nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu. Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.