Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

45C/26/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci žalobcov: 1/ I. I., L.. XX.XX.XXXX, J. X. XXX/XX, K., štátny občan SR, 2/ S. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. K. XXX, štátny občan SR, 3/ O. D., L.. XX.XX.XXXX, J. J. XXXX/XX, J., štátny občan SR, 4/ S. I., L.. XX.XX.XXXX, J. T. XXX/X, Š., štátny občan SR, žalobcovia zastúpení: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765 proti žalovanej: V. T., L.. XX.XX.XXXX, J. I. XX, J., zastúpenej: ADVOKA, s.r.o., so sídlom Komárnická 36, Bratislava, IČO: 44 449 615 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov 1/ až 4/.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou dňa 17.05.2022 sa žalobcovia 1/, 2/, 3/ a 4/ domáhali proti žalovanej určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu každý o veľkosti 1 k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor pre k.ú. K. na liste vlastníctva č. XXX, pozemok parcely registra „E“ parc.č. XXXX/X o výmere 601 m2, orná pôda a na liste vlastníctva č. XXXX, pozemky parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 613 m2, orná pôda a parc. č. XXXX/XXX o výmere 647 m2, orná pôda (ďalej aj len „sporné nehnuteľnosti“) a zároveň, že žalovaná nie je výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníkmi sporných nehnuteľností každý v jednej štvrtine k celku, pričom nadobúdací titul, v zmysle ktorého odvodzujú svoje vlastnícke právo, je rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava - vidiek v Bratislave zo dňa 30.09.1985 pod č. XXXX v dedičskej veci po por. S. I., X.. K. XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX (v súčasnosti nehnuteľnosti na LV č. XXX a LV č. XXXX, k.ú. K.) prešli do vlastníctva žalobcom 1/ a 2/ a právnym predchodcom žalobcov 3/ a 4/. Žalobcovia nahliadnutím do katastra zistili, že na listoch vlastníctva č. XXX S. XXXX je zapísaný duplicitný vlastník, ktorým je žalovaná, ktorá titul nadobudnutia odvádza od rozsudku Okresného súdu Bratislava - vidiek zo dňa 16.03.1993, č.k. . V zmysle predmetného rozsudku malo dôjsť k určeniu vlastníckeho práva v prospech žalovanej a to okrem iného aj k pozemku v k.ú. K., parc. č. XXXX - rola „Za koštáty“ vo výmere 640 štv. siah v celosti. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto žaloby, patrili pod parc. č. XXXX, k čomu žalobcovia priložili identifikáciu parciel zo dňa 23.11.2021, z ktorej je zrejmé rozčlenenie parciel. Rozsudok Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn. č.k. považovali žalobcovia za absolútne neplatný, nakoľko mu predchádzalo rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava zo dňa 30.09.1985 a teda bolo zrejmé, že nehnuteľnosti majú svojich vlastníkov, s ktorými sa v konaní sp. zn. nekonalo. Zároveň poukázali na

skutočnosť, že žalobca 3/ a právny predchodca žalobkyne 4/ nehnuteľnosti reálne užívali a to na nájom poľnohospodárskych pozemkov v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 02.01.2012. Predmetné nehnuteľnosti užívalo až do roku 1992 Poľnohospodárske družstvo K., ktoré následne zápisnične dňa 24.09.1992 vyčlenila tieto pozemky pre žalobcov, resp. ich právnych predchodcov a nie pre žalovanú.

3. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 19.07.2022 poprela tvrdenie žalobcov, že nevykonávala vlastnícke právo vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam, naopak, žalovaná svoje vlastnícke právo trvalo vykonávala a vykonáva a ako vlastníčka sa aj správa. Čo sa týka rozhodnutia býv. Štátneho notárstva BA-vidiek z r. 1985 č. XXXX o dedičstve po poručiteľke S. I., v zmysle ktorého nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX boli zapísané pre žalobcov, zdôraznila, že nemožno zdediť vec, ktorú poručiteľ nevlastnil a ktorej vlastníctvo žalobcovia nepreukázali. Žalovaná tvrdila, že právni predchodcovia žalobcov predmetné pozemky nikdy nevlastnili. Žalobcami predložené dedičské rozhodnutie je teda irelevantné, resp. pre získanie vlastníctva právne nepostačujúce. Žalobcovia nemohli vstúpiť do práv poručiteľa, ktoré on nikdy nemal. Žalovaná k časovej osi uviedla: k 12.07.1937 pozemok parc. č. XXXX vlastnila I. N., O.. G. a bola nespornou vlastníčkou až do svojej smrti 04.01.1945. Tento pozemok po nej v r. 1947 na základe dedičského rozhodnutia zdedili jej deti, resp. vnuci: C. N. /. D., I. N. /. D., R. F. /., I. D. /., S. J. /., R. K. /., Y. N. /.. V dedičskom konaní zastupoval dedičov, ktorí v tom čase už žili v USA, vnuk poručiteľky E. T., manžel V. T. (žalovanej). Dňa 16.03.1993 vyhlásil býv. Okresný súd Bratislava- vidiek rozsudok č. , ktorým súd právoplatne rozhodol, že inkriminovaný pozemok vlastní V. T., manželka E. T., ktorý bol vnukom spomenutej vlastníčky I. N.. Žalovaná pozemok užívala, vlastníctvo žalovanej bolo v zhode s vôľou vyššie uvedenej rodiny.

4. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovanej vyjadrili v podaní zo dňa 10.08.2022, v ktorom uviedli, že právni predchodcovia žalobcov I. I. a jeho manželka S., O.. J. v roku 1942 odkúpili nehnuteľnosť s parc.č. XXXX, T..Ú.. K. vo vložke XXX od bývalej vlastníčky I. N., O.. G., a to za kúpnu cenu 2 880,- Ks, ktorá bola uhradená dňa 24.02.1942, čo vyplýva z listiny Štátneho pozemkového úradu z 29.09.1943. Žalobcovia dali do pozornosti súdu rozsudok Okresného súdu Bratislava - vidiek zo dňa 12.06.1974 sp.zn. , ktorým súd rozhodol, že I. I., L.. XX.XX.XXXX je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej v EN pod parc.č. XXXX, T..Ú.. K.. Tento pozemok užíval I. I. nepretržite až do založenia JRD. Pokiaľ ide o pozemok parc.č. XXXX/X, ten si nezákonne oplotil I. P., L.. XX.XX.XXXX, oplotenie je vybetónované a ide o čiernu stavbu. Vo vzťahu k čestným prehláseniam predloženým žalovanou, ide len o tvrdenia bez reálneho základu. Do roku 2009 vykonával udržiavacie práce, oranie, kosenie na pozemku XXXX/X S. XXXX/X S. G. Š., D. S. Š.. Žalobcovia záverom poukázali na list žalovanej zo dňa 29.05.1994, z ktorého vyplýva, že už v roku 1994 ak nie skôr, mala žalovaná vedomosť o tom, že tu existuje sporné vlastníctvo vo vzťahu k nehnuteľnostiam a z uvedeného dôvodu je vylúčené, že by tieto užívala dobromyseľne.

5. Žalovaná v podaní zo dňa 24.08.2022 poprela, že by právni predchodcovia predmetný pozemok kúpili v r. 1942-1943 od p. I.B. N., O.. G.. Taký prevod sa nikdy neuskutočnil a žalobcovia k tomu ani nepriložili žiadny dokument. Ich tvrdenie, že čosi „kupovali“ od Slovenského štátu je právne irelevantné. Žalobcovia nepreukázali, že by predmetný pozemok kúpili od I. N. a že by jej zaň zaplatili. Práve naopak, je nepochybné, že I. N. až do svojej smrti bola nerušenou vlastníčkou a držiteľkou predmetného pozemku. Dôkazom toho je aj, že uvedený pozemok sa stal predmetom dedičstva po I. N.. Ďalej žalobcovia tvrdili (a to pritom logicky samozrejme koliduje s ich tvrdením o kúpe pozemku), že nadobúdacím titulom, v zmysle ktorého odvodzujú svoje právo, je rozsudok býv. Okresného súdu Bratislava-vidiek č. zo dňa 12.06.1974. Tu však argumentačná chyba žalobcov spočíva v tom, že súdny výrok sa netýka inkriminovanej parcely č. XXXX. Žalobcovia argumentovali aj vydržaním predmetného pozemku. Na margo toho treba uviesť, že ak by žalobcovia boli presvedčení o tom, že boli a sú právom vlastníkmi, netreba z ich strany argumentovať vydržaním. Práve fakt, že žalobcovia udávajú dôvody pre vydržanie (hoci žalovaná tvrdí, že držba im nesvedčí) eo ipso značí, že neboli vlastníkmi. Ak totiž žalobcovia tvrdia, že pozemok - ako nevlastníci - v dobrej viere užívali (k čomu by držba smerovala), tak sami neboli presvedčení o svojom vlastníctve. Zásadne a opakovane ale žalovaná zdôraznila, že žalobcovia predmetný pozemok nikdy nenadobudli, nikdy neužívali a teda nemohli sa stať jeho vlastníkmi.

6. Po získaní informácií od štátnej katastrálnej správy žalovaná doplnila svoje stanovisko vo vyjadrení zo dňa 05.10.2022, v ktorom uviedla, že v roku 1981 uskutočnila katastrálna správa záznam č. XX/XX do listu vlastníctva č. XXX G. T.. Ú.X.. K., vo vzťahu k parcele č. XXXX. Stalo sa tak zrejme na základe iniciatívy p. I. I. (L.. XX.XX.XXXX), právneho predchodcu žalobcov. Chyba cit. záznamu, urobeného

s poukazom na rozsudok býv. Okresného súdu Bratislava-vidiek č. zo dňa 12.06.1974, spočíva prima vista v tom, že súdny výrok sa netýka inkriminovanej parcely č. XXXX, ale enunciát hovorí o inej parcele (parcele č. XXXX). Tá leží úplne mimo, cca 200 metrov juhovýchodne od parcely č. XXXX. Parcela č. XXXX s parcelou č. XXXX nesusedila ani nesusedí, parcely sa samozrejme ani neprekrývali. Obe parcely sa nachádzajú vpravo od Y. A. E. M. K.. Žalovaná akcentovala, že reč je o situácii v čase právoplatnosti cit. rozsudku býv. Okresného súdu Bratislava-vidiek č. zo dňa 12.06.1974 (teda r. 1974), ako aj v čase realizácie katastrálneho zápisu (v roku 1981). Treba vnímať, že parcela č. XXXX (v majetku žalovanej p. V.. T.) nerušene existovala do r. 2006. Je teda zrejmé že žalobcovia ako nadobúdací titul uvádzajú dokument viažuci sa k inej ploche než je predmetom tangovaného súdneho konania.

7. Katastrálny odbor Okresného úradu Pezinok v odpovedi zo dňa 09.12.2022 na dopyt súdu uviedol, že vlastnícke právo I. I. L.. XX.XX.XXXX, evidované na liste vlastníctva č. XXX, T..Ú.. K. S. B. Č.. XXXX, T..Ú.. K. (pôvodne evidované na LV č. XXX, k.ú. K.) bolo zapísané v zmysle Rozsudku č. zo dňa 12.6.1974. Dňa 30.9.1985 bolo Katastrálnemu úradu v Bratislave, Správe katastra Pezinok doručené Rozhodnutie zn. D XXXX/XX Štátneho notárstva Bratislava - vidiek , právoplatné dňa 12.7.1985 v zmysle, ktorého bol zrealizovaný dňa 16.07.1991 zápis práv k nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXX, T..Ú.. K.. po vlastníkovi S. I. v prospech S. I.. L.. XX.X.XXXX v podiele 1/4-ina k celku, S. Š., L.. XX.XX.XXXX v podiele 1/4-ina k celku, I. I., L.. XX.X.XXXX v podiele 1/4-ina k celku, C. D., L.. X.X.XXXX v podiele 1/4-ina k celku. Dňa 16.3.1993, napriek tomu, že vlastnícke právo k parcele reg. „E" p.č. XXXX, T..Ú.. K. bolo v tej dobe evidované na LV č. XXX, T..Ú.. K. v prospech vlastníkov I. S., Š. S., I. I. S. D. C. bol vydaný Rozsudok č.k. , právoplatný dňa 5.4.1993 v zmysle ktorého bol zrealizovaný dňa 18.6.1993 zápis práv do katastrálneho operátu k pozemku reg. „E" p.č. XXXX, T..Ú.. K. v celosti v prospech vlastníčky V. T., L.. X.X.XXXX. Na základe Osvedčenia o dedičstve zn. D 521/93, zo dňa 16.7.1996, právoplatného dňa 2.8.1996 bol zrealizovaný dňa 6.8.1997 zápis práv k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX, T..Ú.. K. po vlastníkovi C. D., L.. X.X.XXXX v prospech D. O., L.. XX.XX.XXXX v podiele 1/4-ina k celku. Následne na základe projektu pozemkových úprav (ďalej len „PPÚ") vznikli parcely reg. „C" č. XXXX/XX S. Č.. XXXX/XXX T., T..Ú.. K., ktoré boli zapísané do operátu katastra nehnuteľností na LV č. XXXX, T..Ú.. K. v zmysle Rozhodnutia JPÚ Dubová lokalita X. Y. Č.. M.-G.-XXXX-XXXX-O. zo dňa 22.5.2014 (vstupujúcou parcelou v uvedených PPÚ bola parcela reg. „E" č. XXXX/X KN, ktorá vznikla odčlenením od pôvodnej parcely reg. „E" č. XXXX, T..Ú.. K., a výstupnými parcelami boli vyššie uvedené parcely reg. „C" č. XXXX/XX S. Č.. XXXX/XXX T., T..Ú.. K.). Dňa 14.1.2020 bolo Okresnému úradu Pezinok, katastrálny odbor doručené Uznesenie Okresného úradu Pezinok, zn. -58, zo dňa 17.12.2019 právoplatného dňa 3.1.2020 po poručiteľovi S. I., L.. XX.X.XXXX v zmysle, ktorého bol dňa 10.2.2020 zrealizovaný zápis práv k pozemku reg. „E" p.č. XXXX/X, T..Ú.. K. evidovanej na LV č.XXX, T..Ú.. K. a pozemkom reg. „C" p.č. XXXX/XX S. G..Č.. XXXX/XXX, T..Ú.. K. evidovanej na LV č. XXXX, T..Ú.. K. v prospech C.. S. I., O.. I. L.. X.X.XXXX v podiele 1/4-ina k celku. Nakoľko vlastníkom nehnuteľnosti, evidovanej na LV č. XXX, T..Ú.. K. boli žalobcovia a súčasne v celosti i žalovaná, Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor v zmysle § 39, ods.2 katastrálneho zákona „Okresný úrad vyznačí v katastri poznámku aj o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená" vyznačil k nehnuteľnostiam evidovaným na LV. č. XXX, T..Ú. K. poznámku o tom, že Hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená. Uvedená poznámka o Hodnovernosti údajov bola po zápise Rozhodnutia JPÚ Dubová lokalita X. Y. Č.. M.-G.-XXXX-XXXX-O. zo dňa 22.5.2014 prenesená i na parcely reg. „C" č. XXXX/XX S. Č.. XXXX/XXX T., T..Ú.. K. evidované na LV č, XXXX, T..Ú.. K..

8. V odpovedi Katastrálneho odboru bolo ďalej uvedené, že právna parcela reg. „E" p.č. XXXX, T..Ú.. K. bola pôvodne zapísaná na LV č. XXX, T..Ú.. K. a vlastnícke právo bolo evidované k vlastníkom: N. C. so spoluvlastníckym podielom 4/16 k celku, N. I. so spoluvlastníckym podielom 4/16 k celku, F. R. O.. K. so spoluvlastníckym podielom 1/16 k celku, D. I. O.. K. so spoluvlastníckym podielom 1/16 k celku, J. S., O.. K. so spoluvlastníckym podielom 1/16 k celku, K. R. so spoluvlastníckym podielom 1/16 k celku a N. Y. so spoluvlastníckym podielom 4/16 k celku (pôvodne evidované v PKV č. XXX, T..Ú. K.). Rozsudkom č. zo dňa 12.6.1974 prešlo vlastnícke právo k parcele reg. „E" p.č. XXXX, T..Ú.. K. do LV č. XXX, T..Ú.. K. v prospech vlastníka I. I., L.. XX.XX.XXXX; S. B. Č.. XXX, T..Ú.. K. zostal bez pozemkov s poznámkou ,.ostatné pozemky sú v užívaní soc.org.". Právna parcela reg. „E" p.č. XXXX, T..Ú.. K. bola v čase vydania Rozsudku č. súčasťou len evidenčne vytvorenej parcely EN č. XXXX, T..Ú.. K., ktorá bola bez LV (viď príloha Rozsudku č.k. - Identifikácia č. XXXX-XXXX/ XX). K zmene identifikácie parciel nemohlo dôjsť, nakoľko v Rozsudku č. zo dňa 12.6.1974 je

špecifikované, že vlastníkmi pozemku sú N. C., N. I., F. R., O.. K., D. I. O.. K., J. S., O.. K., K. R. S. N. Y.L. (vyššie uvedení boli pôvodne evidovaní v PKV č. XXX, T..Ú. K. ako vlastníci pozemku reg. "E" p.č. XXXX, T..Ú.. K., ktorá- ako je uvedené vyššie- bola v čase vydania Rozsudku č. súčasťou evidenčnej parcely EN č. XXXX, T..Ú.. K., bez LV). N. C., N. I., F. R., O.. K., D. I. O.. K., J. S., O.. K., K. R. S. N.Á. Y. neboli vlastníkmi parcely reg. „E" č. XXXX, T..Ú.. K., ktorá bola evidovaná v PKV č. XXX, T..Ú.. K. ale bola ňou Š. C., O.. K.. Z uvedeného v zmysle podkladov katastrálneho operátu vyplýva, že v Rozsudku č. sa nejednalo o právnu parcelu reg. „E" č. XXXX, T..Ú.. K.. V zmysle prešetrenia údajov katastrálneho operátu Okresného úradu Pezinok a vyššie uvedených informácií, predmetom Rozsudku č. zo dňa 12.6.1974 je právna parcela reg. „E" p.č. XXXX, T..Ú.. K., ktorá bola v čase vydania Rozsudku č. súčasťou evidenčnej parcely EN č. XXXX, T..Ú.. K., bez LV. Predmetom Rozsudku č.k. zo dňa 16.3.1993 je právna parcela reg.,E" p.č. XXXX, T..Ú.. K.. Právna parcela reg. „E" p.č. XXXX, T..Ú.. K. bola v čase vydania Rozsudku č. súčasťou len evidenčne vytvorenej parcely EN č. XXXX, T..Ú.. K., bez LV (viď špecifikácia vlastníkov, identifikácia č. XXXX-XXXX/XX, ktorá bola prílohou Rozsudku č.k. ). Predmetom Rozsudku č.k. zo dňa 16.3.1993 je taktiež právna parcela reg. „E" p.č. XXXX, T..Ú.. K.. Okresný úrad Pezinok, katastrálny úrad nepochybil pri zápise vlastníckeho práva k pozemku reg. E" p.č. XXXX, T..Ú.. K. (ktorá bola súčasťou evidenčne vytvorenej parcely EN č. XXXX, T..Ú.. K.) v zmysle Rozsudku č. zo dňa 12.6.1974.

9. Žalovaná na vyjadrenie Katastrálneho odboru Okresného úradu Pezinok reagovala podaním zo dňa 20.01.2023, v ktorom uviedla, že v r. 1968 bol založený LV č. XXX, na ktorom ako vlastníci parcely č. XXXX registra E boli zapísaní dedičia po I. N.. Pôvodne totiž išlo o vlastníctvo I. N. zapísané na pozemno- knižnej vložke č. XXX. Tento LV č. XXX katastrálna správa predložila súdu, je ním potvrdená kontinuita vlastníctva parc. XXXX a jej derivátov v majetku rodiny I. N. (dnes V.. T. ako manželky jej vnuka). Súd teda disponuje právnym, morálnym a faktografickým základom pre vyhodnotenie vlastníctva žalovanej. Žalobcovia nedisponujú ničím, čo by vlastníctvo žalovanej anulovalo. V roku 1981 kataster založil tzv. hluchý list vlastníctva č. 856, kde pod položkou zmien č. 23/81 zapísal vlastníka I. I., zapisoval rozsudok z r. 1974. Kataster ale neuviedol, aké parcely by J. I. mal vlastniť. To, že položka zmien č. XX/XX sa viaže k zápisu rozsudku býv. OS BA-vidiek č. z 12.06.1974 je zrejmé aj z toho, že kataster disponuje uvedeným rozsudkom, na ktorom vyznačil dané číslo svojej zapisovanej zmeny. Katastrom bol teda v r. XXXX vytvorený hluchý list vlastníctva. Tým spôsobom bol popri LV č. XXX založený aj LV č. XXX. Ak by sa kataster v r. XXXX, keď chcel zapísať rozsudok z r. XXXX, domnieval, že výrok rozsudku sa viaže k parcele č. XXXX, bol by predsa tomu korešpondujúco zapísal vlastníctvo v prospech I. I. (nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX) T. parcele č. XXXX na LV č. XXX. Tak ale kataster nepostupoval. Kataster založil nový hluchý LV č. XXX a vôbec neuviedol k akej nehnuteľnosti sa zápis konkrétne viaže. V roku 2006 došlo k rozdeleniu parc. XXXX na dve nové, a to parc. č. XXXX/X a parc. č XXXX/X. Kataster však bez vysvetlenia (pol. vyk. zmien.: XXX/XX) zapísal tieto dve novo-vzniknuté parcely č. XXXX/X S. XXXX/X na už spomenutý LV č. XXX. Ani v roku XXXX však neexistoval žiadny právny titul, ktorým by vlastníci zapísaní na LV XXX, nadobudli vlastníctvo týchto parciel. Z dokladov katastra sa dá potom vidieť, že v roku 2006 pod položkou výkazu zmien 104/06 kataster ešte aj na B. 289 zapísal toto rozdelenie parc. XXXX na dve novo-vzniknuté parcely č. XXXX/X S. XXXX/X. Vlastníctvo ostalo nedotknuté. Na základe čoho a kedy sa následne vyčiarkli tieto dve parcely z LV XXX ostáva nezodpovedané. Parcela č. XXXX/X potom bola katastrom vyčiarknutá z LV XXX - pod položkou zmien č. XXX/XX. Z parcely č. XXXX/X vznikli dnešné dva stavebné pozemky, zapísané na LV č. XXX ako parc.č 1215/87 a parc. č. XXXX/XXX a ostatok plochy bol vyčlenený na spoločnú obslužnú komunikáciu. Treba si pritom uvedomiť, že stále hovoríme o parcelách registra E, pričom netreba si mýliť vtedajšiu parcelu registra E č. XXXX a terajšie parcely registra C v tvare č. XXXX/x. Pritom parcela registra E č. XXXX mala a má svoj samostatný právny osud, avšak mimo tému predmetného súdneho konania. Vlastnila ju konštantne, teda aj v rokoch XXXX/XXXX tretia osoba, mimo okruh účastníkov procesu. Správa katastra od r. 1993 vychádza z premisy - avšak chybnej o údajnej duplicite vlastníctva. Vyjadrenie katastra (list sp. zn. z 09.12.2022) pritom plausibilne nezdôvodňuje vznik údajnej duplicity. Aký bol dôvod a hlavne: na akom právnom základe správa katastra „anulovala“, na už existujúcom liste vlastníctva č. XXX, vzťahujúcom sa k pozemku parc. č. XXXX (a jej derivátom), vlastníctvo dedičov I. N., správa katastra dnes vôbec neobjasňuje. Tu sa vynárajú opodstatnené pochybnosti o motívoch konania správy katastra v r. 1981. Keď v r. 1993 kataster zapisoval rozsudok býv. Okresného súdu Bratislava- vidiek č. z 16.03.1993 v prospech F. T. na LV č. XXX, fakticky ani právne žiadna duplicita neexistovala, existovať ani nemohla. Opakujeme a zdôrazňujeme že parc. č. XXXX S. Č.. XXXX boli dva rôzne, samostatné pozemky. Právne korektne teda mala byť k pozemku parc. č. XXXX (po zápise vlastníctva v prospech dedičov J. N.) zapísaná jedna jediná a duplicitou nespochybnená vlastníčka F.

T., tak ako o jej vlastníctve rozhodol býv. Okresný súd Bratislava-vidiek v r. 1993. Kontinuitu vlastníctva k parc. č. XXXX vidíme v už spomenutom zápise právnych predchodcov F. T. na LV č. XXX.

10. Žalovaná mala ďalej za to, že zápis žalobcov na LV č. XXX - podľa platného práva a stabilnej judikatúry - ako skutočnosť k vlastníctvu parc. XXXX a jej derivátov nepostačuje. Zápis katastra (zdôrazňujúc že mylný) totiž vlastníctvo nekreuje. Zápis vlastníctva katastrálnym úradom predstavuje iba tzv „modus adquirendi“. K nadobudnutiu vlastníctva je kumulatívne potrebný ešte tzv. „titulus adquirendi“ (a ten žalobcom chýba). Rozhodným faktom je, že právne korektným dôvodom pre vyhovenie žalobe nemôže byť zápis (a to dokonca chybný) v evidencii katastra. Údaje katastra nehnuteľností sú totiž hodnoverné a záväzné, ale iba za predpokladu že sa nepreukáže opak ( ). No a pred stavom zapísaným v katastri nehnuteľností má vždy prednosť skutočný právny stav. Aj z vyjadrenia Okresným súdom v Pezinku dožiadanej katastrálnej správy (sp. zn. z 09.12.2022) je zrejmé, že žalobcovia nie sú a nemôžu byť vlastníkmi predmetných pozemkov (parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XXX, vytvorených pozemkovými úpravami ako deriváty z pozemku parc. č. XXXX) - o ktorých je reč v tangovanej žalobe. Niektoré ďalšie pasáže z aktuálneho vyjadrenia katastrálnej správy OÚ v Pezinku sú žiaľ tiež omylom. Právna parcela reg. „E", parc. č. XXXX, v kat. úz. K., bola (vraj - podľa toho čo teraz kataster píše) v čase vyhlásenia cit. rozsudku býv. OS BA-vidiek č. z 12.06.1974 súčasťou len evidenčne vytvorenej parcely EN č. XXXX, k.ú. K., ktorá bola bez listu vlastníctva. Z čoho kataster derivuje tento poznatok nie je jasné. Kto, kedy a na akej právnej báze si údajne dovolil vytvoriť „len bez listu vlastníctva evidovanú parcelu“ správa katastra nevysvetľuje. Tvorenie parciel bez listov vlastníctva platné právo nikdy nepoznalo a ani nepozná. Štát pre evidenciu nehnuteľností pritom samozrejme zásadne právne nepripúšťa, aby si kataster (ako súčasť verejnej správy) akosi „interne“ vytváral parcely bez toho že by existoval na to právny dôvod, a bez toho že by bola parcela riadne zapísaná v mapovom a listinnom operáte. Inými slovami povedané : kataster právne neprípustne insinuuje, že parcela č. XXXX už v r. XXXX bola súčasťou akejsi „bezhraničnej“ novej, konglomerovanej parcely č. XXXX (vytvorenej „dôverne“, pre akési nebulózne „domáce“ potreby katastra, pritom bez špecifikácie plochy a vymedzenia lomových bodov a hraníc v teréne). Objektívnym faktom je, že parc. XXXX sa nikdy „nevliala do parc. č XXXX. Je nesporné, že parcela XXXX sa v roku 2006 rozdelila na parc. XXXX/X S. XXXX/2. Na veci nič nemení, že podľa existujúcich osvedčení o dedičstve žalobcovia nastupovali do „vlastníctva“ poručiteľa. Osvedčenie o dedičstve nie je totiž konštitutívnym rozhodnutím, ktorým by bol všeobecný súd viazaný. lde iba o deklaratórne rozhodnutie, že smrťou poručiteľa tá ktorá konkrétna osoba nadobúda dedičstvo; to ale iba k takým veciam, ktoré poručiteľ verifikovateľne v čase smrti vlastnil. Žalovaná podčiarkla, že žalobcovia predmetný pozemok (parc. č. XXXX) nemohli zdediť, pretože ich právny predchodca k nemu nikdy vlastnícke právo nenadobudol. Pri zápise akéhokoľvek a každého súdneho rozhodnutia sa katastrálna správa samozrejme musí sensu strictu držať výroku rozsudku. Nemôže vnášať vlastné úvahy ani dotvárať deje, akokoľvek „dobre“ by to aj kataster prípadne myslel. Kataster však ani nesnaží objasniť skutočnosti. On má ambíciu za každú cenu obhájiť svoj postup - chybný zápis vlastníctva, urobený v r. 2006 (pod č.XXX/XX). Pri riešení žalobcami na pôde OS v Pezinku (v konaní č. ), aktuálne prednesenej dilemy je nutné vychádzať z toho, ako zákon o evidencii nehnuteľností (č. , účinný v čase vyhlásenia rozsudku býv. OS Ba-vidiek č. ) definoval obsah evidencie nehnuteľností. Jeho fixuje, že evidencia nehnuteľností obsahuje listinný a mapový operát. Katastrálny úrad v Pezinku ale dnes nepredkladá žiadne listiny ani žiadne mapy z r. XXXX, ktoré by mohli viesť k záveru, že pozemky (parcely registra E) č. XXXX a č. XXXX boli identické (úplne, alebo čiastočne). Treba si aj uvedomiť že kataster stavia situáciu do neprijateľnej polohy. On vraj „dávno“ vedel že parcela č. XXXX a parcela č. XXXX sú identické (alebo čiastočne identické). Je ale pozoruhodné - a jedine právne relevantné - že o tom súdy ani v XXXX ani v r. XXXX nič nevedeli a samozrejme sa ani nič dozvedieť nemohli. Veď súdy museli vychádzať z konzistentnej, vecne plausibilnej a právne dokumentárne verifikovateľnej štátnej evidencie pozemkov, nie z prípadnej informácie o „len evidenčne a bez listu vlastníctva vytvorenej parcely“. Ergo: ak by si katastrálny úrad z akéhokoľvek dôvodu interne niečo pre seba aj zaevidoval (bez riadneho, zákonom predpísaného zápisu v mapovom a listinnom operáte), nemôže to byť záväzné. O tom, že by parcela reg. „E" č. XXXX, T.. úz. K. bola v čase vyhlásenia rozsudku býv. OS BA-vidiek č. z 12.06.1974 akousi „súčasťou len evidenčne vytvorenej parcely“ EN č. XXXX, v kat. úz. K., sa vtedajší OS BA-vidiek svojom rozsudku samozrejme a logicky ani nezmieňuje. S takým aspektom sa v súdnom procese neoperovalo. Súd v konaní taký aspekt nevnímal. To isté platí pre konanie býv. OS BA - vidiek č. . Práve naopak. Nemohli byť pochybnosti že parcela č. XXXX S. Č.. XXXX boli dva samostatné pozemky, každá s vlastným právnym osudom. LV č. XXX vyjadruje, že parcelu č. XXXX vlastnili od r. XXXX dedičia G. I. N., pričom fakticky bola parcela

v užívaní soc. organizácie - to dokumentuje katastrálny zápis z r. XXXX (XXX/XX). Teda v r. XXXX sa OS BA-vidiek, ani žalobca I. I. (v konaní č. ) nemohli domnievať, že by predmetom súdneho konania bola parcela č. XXXX (ktorej legitímnymi vlastníkmi sa stali v r. XXXX dedičia J. N. - po reštitúcii arizovaného pozemku). Žalobca I. I. pritom ex materiae musel aj vedieť, že parc. č. XXXX neužíva, lebo to výslovne vylučoval zápis v katastri o užívaní tangovaného pozemku soc. organizáciou - žalobca I. I. preto nemohol parcelu č. XXXX ani vydržať. Teda cit. rozsudok z r. XXXX sa nemohol týkať parc. XXXX; všetky skutočnosti a overiteľné poznatky to vylučujú. Enunciát rozsudku č. z 12.06.1974 sa pritom zhoduje s evidenčnou realitou v danom čase - opakujeme a zdôrazňujeme - vo vzťahu k parcele č. XXXX (o parcele č. XXXX výrok súdu nič nehovorí). Resumujeme a podčiarkujeme: v čase rozhodovania býv. OS BA-vidiek (v r. 1974) existovali dve v katastrálnej evidencii samostatne zapísané a na mapách i v teréne odlišné parcely - č. XXXX S. Č.. XXXX. OS BA-vidiek sa nedopustil žiadneho omylu pri identifikácii pozemku, keď v r. XXXX rozhodoval o parcele č. XXXX (v intenciách I. I. podanej žaloby). Býv. OS BA- vidiek teda nerozhodoval o parcele č. XXXX, ktorá bola v majetku právnych predchodcov žalovanej V. T.. Opakujeme a akcentujeme, že o vlastníctve parcely č. XXXX pre F. T. bolo kompetentne rozhodnuté býv. OS BA-vidiek v roku XXXX (rozsudkom č. zo dňa 16.03.1993). Pre rozsudok z r. XXXX bol záväzný stav v čase vyhlásenia tohto rozsudku. Trvale a erga omnes je pritom záväzný len výrok rozsudku. Súd nemal úlohu rozhodovať o parcele č. XXXX, ale tak ako je uvedené vo výroku - o parcele č. XXXX. Vyjadrime sa aj hypoteticky : ak by si aj katastrálna správa myslela že „v kuchyni katastra“ vytvorená akási „len evidenčná pospájaná“ parcela č. XXXX obsahuje parcelu č. XXXX, OS BA-vidiek o tom v r. XXXX zjavne nevedel. Súd teda nechcel rozhodovať a ani nerozhodoval o parcele č. XXXX - či už ako o samostatnej parcele alebo ako o nejakej neidentifikovateľnej a neznámej časti inej parcely. Na tomto mieste je teda nevyhnutné opakovať a akcentovať: súd nemal úlohu a nechcel určovať vlastníctvo žalobcu I. I. k parcele č. XXXX. Súd ani nechcel skúmať čo všetko vlastní alebo by mohol vlastniť I. I.. Súd len a výlučne určil (na báze žaloby formulovanej J. I.) že I. I. vlastní parcelu č. XXXX. Veď žalobcom I. I. nebol prednesený právny dôvod, aby súd určoval vlastníctvo k parcele č. XXXX, ku ktorej boli v r. XXXX (aj predtým - od r. XXXX) legitímnymi a nerušenými vlastníkmi dedičia Júlie Grossovej (zapísaní k parcele č. XXXX na LV č. XXX) a ktorý pozemok bol evidenčne v užívaní soc. organizácie. Žalobca I. I. - dominus litis - otázku o určení vlastníctva k parcele č. 1231 na súde vtedy nenastolil. Súd bol v konečnom dôsledku viazaný postulátom: non ultra petita.

11. Žalovaná trvala na tom, že v právnom štáte nie je prípustné dovoliť, aby ktokoľvek teraz, teda skoro 50 rokov po vyhlásení cit. rozsudku z r. 1974, predkladal jeho akýsi (dokonca extenzívny) výklad. Vyhlásenie rozsudku patrí k ústavným princípom právneho štátu. Inštitút interpretácie súdnych titulov platné právo nepoznalo a nepozná. Vyjadrime sa simplifikovane: ak by niekto teraz aj dospel k myšlienke, že rozsudkom býv. OS BA-vidiek č. z 12.06.1974 o parcele č. XXXX sudca mienil rozhodnúť o parcele č. XXXX, že teda cit. rozsudok „neznalého sudcu“ potrebuje výklad „omnipotentného jasnovidca“, (pričom ale zo žiadnej právne relevantnej skutočnosti, zo žiadneho záväzného právneho dokumentu, nevyplýva zhoda medzi parcelami č. XXXX S. Č.. XXXX), v krajnom prípade by sa taký rozsudok stal nevykonateľným paaktom. Ergo: vôbec by neexistoval tento rozsudok (a nebolo by možné naň vôbec prihliadať). Ak teda katastrálny úrad vyznačil pre žalobcov (resp. právnych predchodcov) vlastníctvo na základe cit. rozsudku z r. 1974 k parcele č. XXXX, urobil tak chybne, nezákonne. A z postupu katastra pri zápise rozsudku z r. 1974 badať že ani kataster nevedel čo má zapísať/urobiť. Veď založil hluchý LV č. XXX (istotne to kataster nechápal tak že má zapísať rozsudok z r. XXXX vo vzťahu k parcele č. XXXX L. B. XXX). Právny poriadok vníma, že k omylom a chybám v štátnej správe dôjsť môže. Ak vo vzťahu k parcele č. XXXX rozhodoval súd v r. XXXX a určil vlastníctvo v prospech F. T., je taký postup súdu z r. 1992 zákonný a správny - pritom žiadnym spôsobom nekoliduje s cit. rozsudkom z r. 1974. Neexistuje žiadna relevantná ani právne významná skutočnosť, ktorá by mohla vlastníctvo F. T. spochybniť. Žalobcovia pozemok parc. č. XXXX nikdy neužívali a nemohli byť ani presvedčení že by ho vlastnili. V podstate teda nejde o duplicitu vlastníctva k parcele č. 1231, ale o chybný zápis katastrálneho úradu. Rezumujeme: v právnom štáte zásadne nemožno dopustiť, aby „výklad“ rozsudku podaný orgánom verejnej správy (jeho dezinterpretácia) mohli zmeniť záväzný výrok súdneho rozhodnutia (máme na mysli rozsudok z r. 1974). Vo vzťahu k pozemku parc. č. XXXX existuje len jedno jediné súdne rozhodnutie o určení vlastníctva, a tým je rozsudok býv. Okresného súdu Bratislava-vidiek č. z 16.03.1993 v prospech V. T..

12. Žalobný návrh uplatnený žalobcami je tzv. určovacím návrhom. Určovacím návrhom sa žalobcovia domáhajú autoritatívneho výroku súdu, že tu určitý právny vzťah, právo je alebo nie je. Takéhoto určenia sa môžu domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne

postavenie žalobcov by bez autoritatívneho rozhodnutia súdu zostalo neisté a ohrozené. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcami a žalovanou.

13. Súd pri určovacom návrhu je vždy povinný skúmať otázku naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva žalobcov alebo neistoty v ich právnom vzťahu. Žalobcovia mali za to, že tento cieľ dosiahnu pozitívnou (určenie vlastníckeho práva žalobcov) a zároveň negatívnou určovacou žalobou (určenie neexistencie vlastníckeho práva žalovanej). V danom prípade má však súd za to, že duplicitu vlastníckeho práva je možné odstrániť rozhodnutím súdu, ktorým by určil vlastníctvo žalobcov k dotknutej nehnuteľnosti, určenie neexistencie vlastníctva žalovanej je nadbytočné. Vyhovujúci rozsudok súdu v časti o určení vlastníckeho práva žalobcov by bol podkladom pre opravu zápisu evidovaných údajov o vlastníkovi, čím by došlo k odstráneniu duplicity vlastníctva. Z rozsudku o pozitívnom určení vlastníckeho práva žalobcov by bez ďalšieho vyplývala neexistencia vlastníckeho práva žalovanej.

14. Po ustálení, že žalobcom svedčí naliehavý právny záujem na určení ich vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov a ustálil nasledujúci skutkový stav veci:

15. Z identifikácie parciel vyhotovenej katastrálnym odborom Okresného úradu Pezinok dňa 23.11.2021 vyplýva, že pozemok parc. č. XXXX roľa o výmere 2302 m2 pôvodne vedený v PK vložke č. XXX bol rozdelený na pozemok parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 601 m2 (pozemok združený, EKN, LV č. XXX) a pozemok parc.č. XXXX/X, orná pôda o výmere 1701 m2 (parcela riešená v obvode pozemkových úprav K. LV č. XXXX).

16. Žalobkyňa 2/, žalobca 3/ a S. I. S. prenajímatelia a C. I. ako nájomca uzatvorili dňa 02.01.2012 Nájomnú zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktorej predmetom bol nájom pozemkov v katastrálnom území K. LV č. XXX, par.č. XXXX/X výmera XXXX m2, par.č. XXXX/1 výmera XXX m2.

17. Rozhodnutím D XXXX/XX - 8 právoplatným dňa 12.07.1985 Štátne notárstvo Bratislava - vidiek potvrdilo nadobudnutie dedičstva po poručiteľke S. I. zomretej dňa XX.XX.XXXX, do ktorého patria nehnuteľnosti v k.ú. K. LV č. XXX poľ. pôda združená v soc. org. p.č. XXXX do vlastníctva deťom poručiteľky: S. I., S. Š., I. I. S. C. D. každému v podiele 1. Z pečiatky súd zistil, že listina došla dňa 30.09.1985, prevedené v EN dňa 16.07.1991, pol. výkazu zmien XX/XX.

18. Rozsudkom č.k. zo dňa 16.03.1993 právoplatným dňa 05.04.1993 Okresný súd Bratislava

- vidiek v právnej veci navrhovateľky V. T. proti odporcom C. N. S. spol. určil, že V. T. je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných v k.ú. Dubová okrem iných parc.č. XXXX - roľa „X. T.“ vo výmere 640 štv. Siah. Rozsudok došiel dňa 17.05.1993, prevedený v EN 18.XX.XXXX pod pol. Výkazu zmien 51/93.

19. V zápisnici spísanej na Poľnohospodárskom družstve v K. podľa a o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách dňa 24.09.1992 z prerokovania uplatnených vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v nájme Poľnohospodárskeho družstva K. medzi vlastníkmi Š. S. S. S. I., Poľnohospodárskym družstvom a Pozemkovým úradom Bratislava - vidiek bola prerokovaná žiadosť o vrátenie nehnuteľností podaná vlastníkom dňa 22.08.1992, ktorou vlastník nehnuteľnosti žiadal vyčleniť na pôvodný stav nehnuteľnosť evidovanú na č. vl. XXX LV č. XXX, parc. č. XXXX, roľa, o výmere XXXX m2, k.ú. K. (X. Y.).

20. V Čestnom prehlásení zo dňa 18.07.2022 I. P., nar. 21.11.1988 prehlásil, že: „V. T., krstná mama R. P., mi vyšla v ústrety, keď som ju požiadal, či by som nemohol užívať jej pozemok, ktorý susedí s mojím domom v K.. Mám na mysli jej parcelu č. XXXX/X o výmere 601 m2. Som jej vďačný za to, že tento pozemok môžem užívať, a to od roku XXXX doposiaľ. Pozemok som si s jej súhlasom aj oplotil. Na pozemku je vysadený vinohrad, ktorý obrábam. Viem, že vinohrad predo mnou užívala rodina pani V. T., aj jej brat a jeho syn. Po nich už ja.“

21. V Čestnom prehlásení zo dňa 18.07.2022 I. P., nar. XX.XX.XXXX prehlásil, že: „Krstná mama mojej manželky R. P., teda p. V. T. ma v 90-tych rokoch poprosila, aby som jej pomohol s obrábaním jej pôdy, medzi iným aj parcely XXXX/X (C. byť XXXX/X, pozn. súdu). S kombajnom som tam žal obilie. Stalo sa, že som zašiel kombajnom cez hranicu pozemku a zo susedného som vytiahol nejaké zemiaky, tak si preto na to dobre pamätám. Bolo to spôsobené tým, že kombajn mal väčšiu šírku ako jej parcela. Vypomáhal som kosiť na parcele XXXX/2 pre zvieratá, ktoré p. V. T. na K. chovala (zajace, ovce, sliepky,...). Toto som robil, lebo s krstnou mamou mojej manželky máme trvalo dobré vzťahy, vzájomne si ako rodiny pomáhame a keď, vzhľadom na svoj vek, nevládala robiť na pozemku, tak som jej príležitostne pomohol ja, inokedy jej syn, prípadne aj iní z rodiny, tak aby bolo zabezpečené čo bolo treba.

22. V Spoločnom čestnom prehlásení zo dňa 18.07.2022 E. I., nar. XX.XX.XXXX S. P. I., L.. XX.XX.XXXX prehlásili, že: „Vieme, že na K., v obci z ktorej pochádzame, mala a má V. T. pozemok parcela XXXX/ X S. XXXX/2, ten sa potom nejako ďalej preparcelovával, ale k tomu nič bližšie nevieme, to nás ani nezaujímalo. Vieme, že I. G. X. K., na jednej časti uvedených pozemkov nasadil vinohrad a v druhej časti bola orná pôda. Vinohrad je tam dodnes. Po I. G., približne od roku 1998 sme začali vypomáhať V. T. s pozemkom my, teda najskôr E. I. ako jej brat a G. P. I. ako jej synovec, syn E.. Chodili sme tam a robili po dohode s ňou čo bolo treba, obrábali sme vinohrad na parcele XXXX/X, pomáhali kosiť XXXX/ X a podobne. Po nás od roku 2018 sa o pozemok stará I. P., vnuk V. sestry P. I., ktorý na susednom pozemku aj býva.

23. Z výťahu náhradnej pozostalostnej jednacej zápisnice č. XXX/XX verejného notára v Pezinku Dr. W. J. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že v pozostalostnej veci po neb. I. N., rod. G., býv. obyv. z K., odumretej tamže dňa X. I. XXXX dedičia uzatvorili medzi sebou pokonanie, podľa ktorého nehnuteľnosti vo vl. č. XXX (vrátane parc.č. XXXX) pripadnú do vlastníctva C. N. v X/XX, I. N. v X/XX, R. F., O.. K. E. X/XX, I. D., O.. K. E. X/XX, S. J., O.. K. E. X/XX, C.. R. K. E. X/XX S. Y. N. E. X/XX.

24. Žalovaná ako prenajímateľka a I. G. ako nájomca uzatvorili dňa 01.01.1994 Zmluvu o nájme, ktorej predmetom bol nájom nehnuteľnosti - role X. Y., k.ú. K., parc.č. XXXX o celkovej výmere 2302 m2 pozostávajúcej z vinohradu a ornej pôdy. Zmluva bola uzatvorená na obdobie od 01.01. do 31.12.1994.

25. Z listu vlastníctva č. XXX k. ú. K. súd zistil, že I. I. nar. XX.XX.XXXX bol pod položkou výk. zmien č. XX/ XX zapísaný ako vlastník „Združených pozemkov“. I. S. bola ako vlastníčka zapísaná pod položkou výk. zmien č. XX/XX. Pod položkou XX/XX boli ako vlastníci každý v 1 zapísaný S. I., nar. 19.XX.XXXX, S. Š., nar. XX.XX.XXXX, I. I., nar. XX.XX.XXXX a C. D. nar. XX.XX.XXXX. V. T. bola zapísaná ako vlastníčka pod položkou výk. zmien XX/XX (z LV XXX). Pod položkou výk. zmien XX/XX zapísaný vlastník v 1 O. D. a pod položkou výk. zmien XX/XX vlastníčka v 1 S. I.. Pod položkou výk. zmien XXX/XX boli zapísané parcely č. XXXX/X o výmere 601 m2 orná pôda a č. XXXX/X o výmere 1701 m2 orná pôda. Pod položkou výk. zmien XXX/XX bola parcela č. XXXX/X z listu vlastníctva vyčiarknutá. Z časti D listu vlastníctva je uvedená poznámka: časť p.č. XXXX (G..Č.. XXXX) je v užívaní socialistickej organizácie

- XX/XX. P.č. XXXX prečiarknutá, poznámka PK 246 prečiarknutá. K parcele č. XXXX uvedené PK trojčíslie začínajúce na X, ostatné čísla nečitateľné. Pod položkou výk. zmien XX/XX zapísaný Rozsudok . Dedičské rozhodnutie D/. zapísané pod položkou výk. zmien XX/XX. Rozsudok zapísaný pod položkou výk. zmien XX/XX. Dedičské rozhodnutie D XXXX/XX zapísané pod položkou výk. zmien XX/XX. Dedičské rozhodnutie D XXX/XX zapísané pod položkou výk. zmien XX/XX. Ďalšia zapísaná poznámka: Na parc.č. XXXX je duplicitné vlastníctvo s LV XXX - XXX/XX.

26. Z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. K. súd zistil existenciu Obmedzujúcej poznámky „Hodnovernosť údajov KN o práve k nehnut. bola spochybnená v zmysle § 39 ods. 2 duplicitné vlastníctvo (B. Č.. XXX, XXXX, G. B. Č.. XXX). Ako vlastníci pozemkov registra „C“ parc.č. XXXX/XX o výmere 613 m2 a parc.č. XXXX/XXX M. výmere 647 m2 od zápisu pozemkov na list vlastníctva dňa 27.08.2014 boli zapísaní každý v 1 S. I., nar. XX.XX.XXXX (vyčiarnutý pol. zmeny 25/20), S. Š., L.. XX.XX.XXXX, Ján I., L.. XX.XX.XXXX S. O. D. L.. XX.XX.XXXX. Ako duplicitný vlastník zapísaná V. T., nar. XX.XX.XXXX. Ako titul nadobudnutia zapísané Rozhodnutie JPÚ K. B. X. Y. M.-G.-XXXX-XXXX-O. zo dňa 22.05.2014. Pod č. zmeny zapísaná ako vlastníčka v 1 S. I., nar. 05.03.1987 na základe uznesenia o dedičstve XXD/ XXX/XXXX, K. XXX/XXXX X. XX.XX.XXXX.

27. Z PKV č. XXX súd zistil, nehnuteľnosti vrátane parcely č. XXXX Rola „X. Y.“ o výmere 640 štvorcových siah boli od 17.02.1921 vo vlastníctve I. N. rodenej G.. Dňa 23.01.1940 bola vykonaná poznámka, že

nemovitosti patriace vdove I. N. O.. G. podliehajú súpisu podľa vlád. nar. zo dňa 21.06.1939 čís. XXX Slov.zák. Dňa 20.11.1947 bol vykonaný vklad vlastníckeho práva C. N. v 4/16inách, I. N. v 4/16inách, R. F., O.. K. v 1/16ine, I. D., rod. K. v 1/16ine, S. J., rod. K. E. X/XXine, maloletému R. K. E. X/XXine a Y. N. v 4/16inách, a to na základe uznesenia okresného súdu Pezinok čís. D XXX/XX zo dňa 02.10.1947.

28. Žalovaná v liste zo dňa 29.05.1994 žalobkyni 2/ a spol. oznámila: „Milá S., dávam Ti odpoveď na Tvoj list zo dňa 23.5.1994, ktorý si poslala, neviem prečo sa celá rodina vždy na toho nepravého obracia. G. nemá s tým nič spoločné, tak prečo píšeš jemu a nie mne. Rola je naša a nie tvoja ani I., tak píš mne, že tvoj otec rolu arizoval a nechcete ju vrátiť, to neviem čo ste za ľudia, ako sa modlíš desatoro Božích prikázaní alebo sa nemodliš, to znie takto: Nevezmeš ani domu ani role ani ničoho čo jeho je. Amen. S., ty celej dediny si sama a ešte aj z rodiny, čo nechceš nám vrátiť ukradnutú roľu, ako hovoril pán prezident, čo mali naše role, všetci nám už ich vrátili. Myslím, že máte ešte viacej rolí okrem N.. Tvoj otec urobil čo žiaden z arizatorov neurobil, dal si v roku XXXX prepísať N. rolu, hoci Tvoj otec dobre vedel, že v roku XXXX nám bola štátnym notárstvom súdne vrátená a sme ju niekoľko rokov užívali. S., pozri i do rozsudku Okresného súdu Bratislava - vidiek čo Vás zastupoval Dr. Ján Čarnogurský, kde tam je uvedená parc.č. XXXX roľa X. Y., tam ju nenájdeš a na liste vlastníctva taktiež nie je uvedená výmera pozemku čo to znamená, že roľa nie je vaša a žiadaš od G. nájomné vo výške Ks 5,500,- korún neviem ako si na to došla. Ak ti niekto roľu dal do užívania nech si dá každý svoju a nie moju. Okrem toho som napísala na Ministerstvo poľnohospodárstva žiadosť o zrušenie tohto rozhodnutia, roľu obrábam ja aj ju budem obrábať, lebo mi bola riadne Okresným súdom v roku 1993 prepísaná. Som poslednou vlastníčkou tejto role, ak nesúhlasíš, môžeš ma ísť žalovať.

29. Štátny pozemkový úrad adresoval I. I. a manželke S. r. J. dňa XX.XX.XXXX podanie č. B 86/43, v ktorom uviedol, že v rámci výkonu pozemkovej reformy Štátny pozemkový úrad Vám odpredal nehnuteľnosť zapísanú vo vložke č. XXX parc.č. XXXX /býv. vlastníčka vd. I. N. r. G./ v katastrálnom území K., za kúpnu cenu Ks 2.880,-. Na túto kúpnu cenu ste zaplatili dňa 24.02.1942 sumu Ks 1.440,-. Vyzývam Vás, aby ste do 15 dní od doručenia tejto výzvy zaplatili pripojeným šekovým výplatným lístkom na účet Fondu pre pozemkovú reformu na nedoplatku kúpnej ceny Ks 1.440,- istiny so 6% úrokmi odo dňa 1. marca 1942 do zaplatenia. Ak uvedený nedoplatok v stanovenej lehote nezaplatíte, budem mať za to, že sa uchádzate o úver u príslušnej Roľníckej vzájomnej pokladnice v rámci dohody medzi Štátnym pozemkovým úradom a Sväzom roľníckych vzájomných pokladníc. Upozorňujem Vás, že v prípade úverovania musíte sa podrobiť všetkým podmienkam uvedenej dohody a že pri zápise vlastníckeho práva odpredanej nehnuteľnosti na Vás vloží sa súčasne na odpredanú nehnuteľnosť zákaz scudzenia a obťaženia a právo ätnej kúpy pre Štátny pozemkový úrad a záložné právo po výšku nedoplatku s príslušenstvom pre roľnícku vzájomnú pokladnicu, ktorá Vám úver poskytne. Ak by ste sa podmienkam úverovania nepodrobili, bude na Vás nedoplatok kúpnej ceny s príslušenstvom exekučne vymáhaný. Zo šekových lístkom vyplýva zaplatenie sumy 1.580,- Ks (dňa 16.10.1943) a 1.440,- Ks (24.2.1942) I. I. a S. O.. J. Štátnemu pozemkovému úradu, Fondu pre pozemkovú reformu.

30. Rozsudkom č.k. zo dňa 12.06.1974 právoplatným dňa 06.09.1974 Okresný súd Bratislava

- vidiek v právnej veci navrhovateľa I. I. proti odporcovi C. N. a spol. určil, že I. I., nar. XX.XX.XXXX je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej v EN pod parc. č. XXXX kat. úz. K.. V odôvodnení rozsudku bolo konštatované, že navrhovateľ návrhom žiadal, aby súd určil, že je vlastníkom parc.č. XXXX kat.úz. K. na tom skutkovom základe, že pozemok mu bol pridelený v rámci pozemkovej reformy výmerom št. pozemkového úradu č. B XX/XX zo dňa 29.09.1943. Vlastníkmi pozemku sú odporcovia, ktorí sú na neznámom mieste. Keďže pozemok využíval nerušene až do založenia JRD žiadal návrhu vyhovieť, pretože v súčasnosti sa bude na pozemku prevádzať výstavba, prichádza do úvahy jeho vyvlastnenie, preto má právny záujem na tom, aby bol vedený ako vlastník tejto nehnuteľnosti. V odôvodnení bol citovaný z r. 1950 podľa ktorého vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. Podľa z r. 1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti možno nadobudnúť ak je oprávnená držba 10 rokov. Súd konštatoval, že v danom prípade bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ užíval pozemok až do založenia JRD nerušene v domnení, že je vlastníkom tohto a na základe tohto súd dospel k záveru, že nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Rozsudok došiel na kataster dňa 1.7.1981, zapísaný bol 28.7.1981 pod pol. výkazu zmien XX/XX.

31. Z kópie z mapy určeného operátu na parcelu XXXX S. XXXX (č.l. 188 súdneho spisu) súd zistil, že sa jedná o neidentické pozemky v rámci lokality „X. Y.“.

32. V identifikácii parciel č. XXXX-XXXX/XX Správy geodézie a kartografie Bratislava - vidiek zo dňa 28.08.1992 v časti A Stav podľa pozemkovej knihy - listiny parc. č. XXXX o výmere 2302 m2 je v časti B stav v evidencii nehnuteľností uvedené „Pozemok združený do parc. č. XXXX/X, XXXX/X v užív. PD Modra.

33. Z listu vlastníctva č. XXX pre obec K. súd zistil vlastníkov C. N. v 4/16inách, I. N. v 4/16inách, R. F., rod. K. v 1/16ine, I. D., rod. K. v 1/16ine, S. J., rod. K. v 1/16ine, R. K. v 1/16ine a Y. N. v 4/16inách zapísaných pod položkou výk. zmien 277/68. V. T. ako výlučná vlastníčka zapísaná pod položkou výk. zmien 51/93 do zápisu Ing. C. T. pod položkou výk. X. XXX/XX. Nehnuteľnosti zapísané na LV označené číslom parcely XXXX S. XXXX pod položkou výk. zmien XX/XX - združené pozemky. Ďalej uvedené č. parcely XXX o výmere 755 m2 trvalý trávnatý porast, č. XXX o výmere 133 m2 trvalý trávnatý porast a č. XXX o výmere 3521 m2 orná pôda. V časti D „Poznámka“ uvedené: Ostatné pozemky v užívaní soc. Org. - XXX/XX (prečiarknuté a uvedené XX/XX), X. XXXX/XX - Rozsudok - 51/93 - rozs. , Darovacia zmluva E. zo dňa 2.7.2013 - 129/13, Kúpna a zámenná zml. E. XXXX/XXXX z 13.10.2017

- XXX/XX. ...zapísané aj parcely XXXX/X S. XXXX/X - vyčiarknuté z LV pod pol XXX/XX??.. (č.l. 262 z druhej strany?) dopísať?

34. Z PKV č. XXX pre k.ú. K. súd zistil, že vlastníčkou pozemku parc. č. XXXX bola od XX.XX.XXXX C. Š., O. K..

35. V zápisnici napísanej Štátnym pozemkovým úradom v Bratislave dňa 07.07.1943 v K. vo veci prevzatia a odovzdania do držby bývalých židovských poľnohospodárskych nehnuteľností bývalého židovského vlastníka: vd. I. N., rod. G., v k.ú.K. bolo konštatované, že zástupca Štátneho pozemkového úradu podľa § 3 ods. 1 zák. č. 108/42 Sl. z. prevzal do držby Slovenského štátu býv. židovské poľnohospodárske nehnuteľnosti vrátane nehnuteľností zapísaných vo vložke č. XXX. Pod bodom ch) boli uvedení I. I. a jeho manž. S. O.. J. a nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. XXX, parc. č. XXXX. V závere zápisnice je konštatované, že nadobúdatelia do úžitku horeuvedených nehnuteľností vstúpili dňom 5.2.1942. I. I. S. S. I. zápisnicu podpísali.

36. Svedok G. Š. na pojednávaní uviedol, že v roku XXXX vznikla duplicita na základe rozsudku žalovanej, svedok pozná celý ten spis. Bol to svedkov dedko ktorý to vykúpil od štátu a v roku 1974 to získal rozsudkom do vlastníctva. Na otázku, či má svedok vedomosť, kde sa pozemok fyzicky nachádza svedok uviedol, že konkrétne vytýčený nie je, lebo sa nachádza ako súčasť celej lokality X.. Je vlastne vyparcelovaný, od roku 2014, kedy došlo ku komasácií (dva z tých pozemkov, s parc. č. XXXX). V súčasnosti obrába celú lokalitu C. I., s ktorým bola uzavretá nájomná zmluva asi v roku 2012. Momentálne tam má zasiatu ďatelinu. Ten tretí pozemok je medzi domami, medzi radovou zástavbou a I. P. (jeho mama je krstné dieťa žalovanej) si to oplotil a žalobcovia tam nemajú teraz prístup. Svedok pozeral v spise, pre V. T. napísal aj nejaké čestné vyhlásenie. Na otázku, čí má svedok vedomosť, že by V. T. dala do užívania C. I. parc. č. XXXX/XX S. XXXX/XXX, svedok uviedol, že o tom nemá vedomosť. Na otázku, čo si svedok pamätá o užívaní sporných pozemkov v minulosti, svedok uviedol, že v 1943 to dedko kúpili, to svedok vie z papiera Štátneho pozemkového úradu. Užíval to nerušene do založenia JRD, čo je zaznamenané v rozsudku v 1974. Mama svedkovi hovorila, že dedko tam chodil sadiť zemiaky aj s mamou, keď bola malá. V 1992 to mama vybavila za seba aj svojho nesvojprávneho brata, v r. 1992 im družstvo pozemky vydalo. V tom čase tam bola ďatelina, ktorú chodili aj s rodinou kosiť. V 1993 tam vstúpila do vlastníctva V. T. a s nimi sa nedalo rozumne rozprávať. Chodili sme tam kosiť ďatelinu, niekedy to svedok preoral so sestriným traktorom. Na otázku, v akom období to užívalo družstvo, svedok uviedol, že družstvo v Dubovej, bolo jedno z posledných, ako počul, začalo užívať nehnuteľnosti niekedy asi v 50-tych rokoch, svedok predpokladal až do 1992. Na otázku odkedy C. I. užíva nehnuteľnosť, svedok uviedol, že väčšinu pozemkov začal užívať okolo roku 2010. Teraz užíva skoro celú oblasť, ľudia o to nemajú záujem. Väčšinou tam má trávnatý porast alebo ďatelinu. Na otázku ako bola užívaná nehnuteľnosť od 1992-2010, svedok uviedol, že väčšinou tam siali T.Á., keď tam bola ďatelina, chodili sme tam aj my. Na otázku, či mali v tom období nejaké spory, teda od roku 1993, svedok uviedol, že mama im dopisovala, lebo roľu užívalo družstvo a pozemok medzi domami užíval I. G.. Nezhody preukazuje aj list od V. T. adresovaný svedkovej mame, ručne písaný. Okolo roku 2012 písala JUDr. I. v našom mene V. T., aby veci vysporiadali. Keď sa syn žalovanej dozvedel, že sme podali žalobu, my sme pred tým navrhovali dohodu, avšak on uviedol, že dohoda je možná jedine tak, že im pozemky darujeme. Na otázku, čí má svedok vedomosť o označení parciel č. XXXX S. XXXX, svedok uviedol, že

len z počutia, že to aby nemuseli registrovať malé parcely, tak spravili z toho celú lokalitu X.Á. očíslovanú 1215-kou. Na otázku, ako vnímala spor medzi vami V. T., svedok uviedol, že oni stále vystupujú, že pozemky sú ich. Na otázku, či svedkov dedo vedel, kde sa pozemky reálne nachádzali, svedok uviedol, že áno a vedela to aj mama. Bola v tom r. 1942 dieťa, vedela presne kam chodili sadiť tie zemiaky, vedela že sa jedná o pozemok medzi domami a na roli. Na otázku kto v roku 1993 rozprával s V. T., keď svedok uviedol, že sa s ňou nedá rozumne rozprávať, svedok uviedol, že mama S. Š. aj s manželom I. Š., aj krstný otec I. I., o čom svedčí aj dopis z 1993 od V. T.. Na otázku, či ostatní rodinní príslušníci vedeli o rozporoch s V. T., svedok uviedol, že S. I. bol nesvojprávny, o toho sa starala svedkova mama, a ku koncu aj svedok. O. D. bol v 1993 teenager, nehnuteľnosti prededil po nebohej mame. Na otázku o aký spis sa jedná, keď svedok spomínal, že čítal v spise čestné vyhlásenie, svedok uviedol, že to bolo vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej zo spisu s prílohami, ktoré zaslal JUDr. D..

37. Svedok C. I., nar. X.X.XXXX, vnuk žalobkyne 2/ S. Š. na pojednávaní uviedol, že predmetom konania je spor, ktorý sa ťahá dlhé roky a chce ho vyriešiť, lebo babka mu povedala, že mu jej časť daruje, ale na katastri sa to teraz nedá. Aj žalobca 1/ I. I. svedkovi povedal, že mu svoju časť daruje, len si to musí vyriešiť právne. Nechce to finančne ťahať, lebo vie, že to stojí peniaze. Má s ním aj predbežnú zmluvu, že keď sa to vyrieši, jeho časť pôjde na svedka. Na otázku odkedy žije svedok na Dubovej, svedok uviedol, že sa tam narodil a doteraz tam žije. Na otázku, či má svedok vedomosť, kde sa nachádzajú sporné pozemky a ako sa využívajú, svedok uviedol, že XXXX/X je medzi domami vedľa I. P.. Už od strednej školy, od roku 2002, tam chcel svedok obrábať vinohrad, čo však nemohol, nakoľko ho obrábal P. I.. P. I. sa dohodol so synom V. T., že P. môže vinohrad obrábať a tým pádom sa svedok k parcele nedostal. Čo sa týka ostatných dvoch pozemkov tieto od roku 2002 užíval C. I.. V roku 2010 sme spravili zmluvu s C. I.. Potreboval to písomne, nakoľko chcel žiadať o dotácie. C. I. užíva tie dva pozemky od roku 2002 doteraz. Jedná sa o celú lokalitu, kde sa tie 2 pozemky nachádzajú. Užíva skoro celú lokalitu. Na otázku ako sa užívali pozemky od roku 1992 - 2002 (1215, 1231), svedok uviedol, že to vie krstný viacej (svedok G. Š.), to si svedok nepamätá. Na otázku, či má vedomosť ako došlo k duplicite vlastníctva a čo sa týka označenia parciel XXXX S. XXXX, svedok uviedol, že o tom nemá vedomosť. Na otázku, či má svedok informáciu, že by S. Š. komunikovala s V. T., svedok uviedol, že má o tom vedomosť, komunikovali listami celé roky, dokonca aj so synom V. T. C.. Svedok by to chcel teraz vyriešiť. Jeho názor je taký, že je to celé ich. Odkedy spolu tie dve komunikovali presne nevedel. Svedok to skúšal s C. T., nedalo sa s ním dohodnúť.

38. Podľa () účinného od 1.4.1964 do 31.12.1992 osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

39. Podľa () účinného od 01.01.1992 vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

40. Ustanovenie upravuje originárne ako aj derivatívne nadobudnutie vlastníckeho práva. Originárne sa nadobúda vlastníctvo vytvorením novej veci, spracovaním veci, nadobudnutím úžitkov a prírastkov veci, prisvojením si veci. K týmto prípadom možno priradiť aj nadobudnutie vlastníctva zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu alebo vydržanie. Odvodene (derivatívne) sa vlastnícke právo najčastejšie nadobúda právnymi úkonmi medzi živými, predovšetkým zmluvami, alebo v dôsledku smrti fyzickej osoby, a to dedením.

41. Podstatou dedenia je vstup dediča do právneho postavenia svojho predchodcu, pričom dedičské aktíva tvoria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili v okamihu smrti poručiteľovi, jeho smrťou nezanikli a prechádzajú na dedičov (napr. Cirák, J. a kol.: Dedičské právo. Šamorín: Heuréka, 2009. s. 56, 58). Deklaratórne osvedčenie o dedičstve nemôže preto založiť vlastnícky vzťah dedičov k veciam, ktorých vlastníkom nebol v čase smrti ich právny predchodca, teda poručiteľ (uznesenie ÚS SR sp. zn. -10 zo dňa 17. mája 2016).

42. Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke právo mimo pozemkovej knihy nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Vlastnícke právo však nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby. (Svoboda, J. a kol.: . Komentár a súvisiace predpisy, V. vydanie, Eurounion, Bratislava 2005, s.

205, obdobne rozhodnutia Z IV str. 163, R 65/1975, §18, § 19, §20 Nástin súkromného práva platného na Slovenku a Podkarpatskej Rusi, Doc. Dr. Vladimír Fajnor, Dr. Adolf Záturecký, III.vydanie, Heuréka, 1998).

43. Podľa zákona č. 141/1950 Sb. účinného od 1.1.1951 (Stredný ) vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene () a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu (, )

44. Podľa § 145 ods.1,2 zákona č. 141/1950 Sb., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

45. Ustanoveniami zákona č. 141/1950 Sb., sa spravovali aj právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951, do tohto dňa sa tieto právne pomery spravovali skorším právom (§562). Lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe (§566 ods. 1,2 zák.č. 141/1950 Sb.)

46. Podľa kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má, pokiaľ nie je ustanovené inak, obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.

47.Podľa , vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( ) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( ).Do doby podľa odsekov 1 a si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (4).

48. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Podľa pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

49. Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 (Svoboda, J. a kol.: . Komentár a súvisiace predpisy, V. vydanie, Eurounion, Bratislava 2005, s. 205, obdobne rozhodnutia Z IV str. 163, R 65/1975) vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Bolo to tak napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný ale aj hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník zapísaný niekto iný. Podľa Stredného z roku 1950 () mohol vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti ten, kto oprávnene držal nehnuteľnú vec po dobu 10 rokov. Oprávneným držiteľom bol ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí; v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená. , ktorý bol účinný od 1.4.1964, inštitút vydržania úplne vypustil. Až novela č. zakotvila v inštitút vydržania, ktorý však bol limitovaný okruhom objektov, ktoré neboli spôsobilým predmetom vydržania, najmä z dôvodu existencie vlastníckeho práva štátu, resp. určených právnických osôb k týmto veciam. Tieto reštrikcie boli odstránené novelou účinnou od 1.1.1992. Intertemporálne ustanovenie v spojení s znamenalo, že ak držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako vlastným) spĺňal k 1.1.1992 podmienku držby trvajúcej desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí) nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo vydržaním.

50. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov: a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, b) držba musí byť oprávnená, c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržiteľom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby.

51. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

52. Pre vydržanie je rozhodujúci stav v prírode v akom držiteľ po zákonom predpísanú dobu s pozemkom nakladá ako so svojím a je so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu tento pozemok v príslušných hraniciach určených v prírode vlastnícky patrí. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Za držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky vec ovláda. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne a že si neprisvojuje cudziu vec, sa navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod (titulus putativus). V pochybnostiach platí, že držba je oprávnená ( ), na tom, kto nadobudnutie v dobrej viere popiera bude, aby túto domnienku vyvrátil, t. j. aby podal plný dôkaz zlej viery nadobúdateľa a na jeho ťarchu pôjde, pokiaľ sa mu to nepodarí preukázať (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. , rozsudok NS SR sp. zn. z 25.2.2021).

53. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobnutia vlastníctva. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale nietorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúcevlastníctvo veci, (c) kúpa alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2017, sp. zn. ).

54. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto žaloby, pôvodne tvorili parcelu č. XXXX zapísanú na PKV č. XXX, k. ú. K., ktorej pôvodnou vlastníčkou bola I. N., O.. G..

55. Žalobcovia v konaní tvrdili svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, ktoré odôvodňovali viacerými nadobúdacími titulmi. V žalobe odvodzovali svoje vlastnícke právo od vlastníckeho práva svojej právnej predchodkyne, keď mali za to, že nehnuteľnosť nadobudli dedením po poručiteľke S. I., rod. J.. V prvom rade súd uvádza, že vo výroku samotného rozhodnutia o prejednaní dedičstva je predmet dedenia identifikovaný ako nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX poľnohospodárska pôda združená v socialistickej organizácii parcela č. XXXX. V rozhodnutí o dedičstve sa parcela č. XXXX vôbec neuvádza, pričom v konaní nebolo preukázané, že by pozemky parc. č. XXXX S. Č.. XXXX boli identické (prípadne aspoň čiastočne identické) alebo že by pozemok parc. č. XXXX bol súčasťou pozemku parc. č. XXXX. V rade druhom, samotné dedičské rozhodnutie, keď vlastnícke právo poručiteľky k predmetu dedenia je sporné, pre preukázanie nadobudnutia vlastníckeho práva dedením nepostačuje. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva dedičmi S. I. bolo nevyhnutné preukázať, že práve S. I. v čase smrti svedčilo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. V tejto súvislosti vyvstáva otázka, na základe akého titulu bolo zapísané výlučné vlastnícke právo S. I. (keď na základe rozsudku OS Bratislava - vidiek sp.zn. bolo zapísané výlučné vlastnícke právo I. I., manžela S. I.). Z LV č. XXX

vyplýva existencia rozhodnutia D 150/79, samotné rozhodnutie o prejednaní dedičstva po poručiteľovi I. I., ktoré by preukazovalo nadobudnutie vlastníckeho práva S. I. v spise absentuje. Katastrálny odbor Okresného úradu Pezinok k odpovedi na dopyt súdu doručil do spisu všetky súvisiace listy vlastníctva, pozemkovoknižné vložky, nadobúdacie tituly, na základe ktorých boli vykonávané zmeny v osobách vlastníkov okrem jediného, a to práve nadobúdacieho titulu preukazujúceho vlastnícke právo S. I.. I. I. zomrel dňa XX.XX.XXXX, S. I. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Ak by však nehnuteľnosť bola predmetom dedenia po I. I., nededila by len S. ako manželka ale aj deti poručiteľa. Bez ohľadu na pochybnosti ohľadom spôsobu prechodu vlastníckeho práva z I. I. na S. I., bolo na žalobcoch preukázať tiež nadobudnutie vlastníckeho práva I. I..

56. Žalobcovia teda ďalej tvrdili nadobudnutie vlastníckeho práva svojim právnym predchodcom I. I. a to na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn. zo dňa 12.06.1974. Súd sa však stotožnil s názorom žalovanej o nemožnosti extenzívneho výkladu výroku rozsudku, keď rozsudok jednoznačne určil vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcov I. I. k nehnuteľnosti vedenej v EN pod parc. č. XXXX, T..Ú.. K., pričom však predmetom konania je vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré podľa vyjadrenia samotných žalobcov boli pôvodne parcelou č. XXXX. Z výroku rozsudku (a napokon ani z jeho odôvodnenia) nevyplýva, že by súd rozhodoval o parcele č. XXXX. Postup katastra, ktorý na základe rozsudku, ktorého výrok sa týkal parcely č. XXXX, zapísal vlastnícke právo k parcele č. XXXX je neprípustný. Súd nemôže odobriť extenzívny výklad rozsudku, kataster mal postupovať výhradne v zmysle výroku rozsudku. Tvrdenie katastra, že rozsudok sa týka parcely č. XXXX, čo má vyplývať z prílohy rozsudku sp.zn. - identifikácia č. XXXX-XXXX/XX a z identifikácie pôvodných vlastníkov nehnuteľnosti je takisto neprípustné. V prvom rade z výroku rozsudku sp.zn. nevyplýva, že by mal tento akékoľvek prílohy. Existencia prílohy by musela vyplývať z výroku rozsudku, na ktorú by súd odkazoval a musela by byť pevne s rozsudkom spojená. Ďalej je súd toho názoru, že výklad rozsudku sp.zn. zo dňa 12.06.1974 listinou z roku 1992 je úplne proti základným zásadám elementárnej logiky. Ani vyjadrenie katastrálneho odboru o tom, že parcela č. XXXX mala byť súčasťou „len evidenčne vytvorenej“ parcely č. XXXX, nie je spôsobilé obhájiť postup katastra pri zápise vlastníckeho práva Jozefa Jakubca na základe rozsudku . Výrok rozsudku jednoznačne určuje vlastnícke právo k parcele č. 1215 a kataster nebol oprávnený akýmikoľvek metódami odvodzovať, že sa vlastne v skutočnosti jednalo o parcelu č. XXXX. V prípade, že kataster na základe rozsudku sp. zn. zapísal vlastnícke právo I. I. k parcele č. XXXX, jednalo sa podľa názoru súdu o nesprávny postup. Súd v tejto parciálnej otázke uzatvára, že rozsudok Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn. nepreukazuje nadobudnutie vlastníckeho práva I. I. k parcele č. XXXX, k.ú. K..

57. Žalobcovia v jednom zo svojich písomných podaní tvrdili, že I. I. a S. O.. J. E. O. XXXX odkúpili nehnuteľnosť s parc. č XXXX, k.ú. K. vo vl.č. XXX od bývalej vlastníčky I.B. N.. Toto svoje tvrdenie však žiadnym spôsobom nepreukázali, práve naopak, vyvracia ho skutočnosť, že peňažné prostriedky, ktoré mali predstavovať kúpnu cenu zaplatili Štátnemu pozemkovému úradu a nie I. N. a nepriamo ho vyvracia odôvodnenie rozsudku , z ktorého vyplýva, že I. I. v žalobe na určenie vlastníckeho práva kúpnou zmluvou vôbec neargumentuje. Argumentuje pridelením pozemku v rámci pozemkovej reformy výmerom štátneho pozemkového úradu č. B 86/43 zo dňa 29.09.1943. A opäť tak, ako kúpnu zmluvu s I. N. ako predávajúcou, ani výmer Štátneho pozemkového úradu žalobcovia nepredložili. Pod č. B 86/43 zo dňa 29.09.1943 je v spise založené podanie Štátneho pozemkového úradu adresované I. I. S. S. I.,v ktorom sa spomína, že v rámci výkonu pozemkovej reformy Štátny pozemkový úrad adresátom odpredal nehnuteľnosť zapísanú vo vl. XXX parc.č. XXXX. Štát zastúpený Štátnym pozemkovým fondom I. I. a jeho manželke však uvedenú nehnuteľnosť odpredať nemohol, nakoľko nebol jej vlastníkom (a žalobcovia ani nadobudnutie vlastníctva I. S. S. kúpnou zmluvou uzavretou so štátom netvrdia). Od počiatku chopenia sa držby sporného pozemku dňa 05.02.1942 (doslovne odkedy „nadobudli nehnuteľnosť do úžitku“) I. S. S. mali vedomosť, že spornú nehnuteľnosť preberajú do držby, čo vyplýva zo zápisnice Štátneho pozemkového úradu zo dňa 07.07.1943. Zo zápisnice podpísanej okrem iných aj I. S. S. jednoznačne vyplýva, že sa jednalo o odovzdanie držby nehnuteľnosti na jej užívanie a teda sa nejednalo o prevod vlastníckeho práva.

58. Čo sa týka ďalšej žalobcami uvádzanej argumentačnej línie nadobudnutia vlastníckeho práva, a to vydržaním vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalobcov, súd má za to, že podmienky vyžadované zákonom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním neboli splnené. Právni predchodcovia sa síce chopili držby sporných pozemkov v roku 1942, ale ako už bolo vyššie uvedené,

zo zápisnice nepochybne vyplýva, že mali vedomosť, že sa jedná o púhe užívanie nehnuteľností a nie o prevod vlastníckeho práva k nim. Pri začiatku držby právnymi predchodcami žalobcov teda neexistovala základná podmienka pre vydržanie a to dobromyseľnosť držiteľov. Ďalej žalobcovia uviedli skutkové okolnosti súvisiace s oprávnenou držbou samotných žalobcov, keď domnelým právnym titulom pre vydržanie by mohlo byť rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava - vidiek o prejednaní dodatočného dedičstva po S. I. zo dňa 30.09.1985. Opätovne však, totožne ako v rozsudku tak aj v dedičskom rozhodnutí nie je uvedená parcela č. XXXX, ale parcela č. XXXX, čo vylučuje dobromyseľnosť ohľadom nadobudnutia ich vlastníckeho práva k parc.č. XXXX a navyše by nebola splnená podmienka uplynutia vydržacej doby, keď žalobcovia sa najneskôr v roku 1994 dozvedeli o spornosti svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - zoznámili sa so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že im nehnuteľnosť patrí (písomná korešpondencia žalobkyne 2/ so žalovanou).

59. Záverom súd uvádza, že aj samotná držba sporných pozemkov žalobcami, resp. ich právnymi predchodcami bola žalovanou spochybnená čestnými prehláseniami o užívaní pozemkov žalovanou a jej rodinou predloženými žalovanou a výpoveďou svedka G. Š., ktorého výsluch navrhli žalobcovia a ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v období 1992 - 2010 na pozemku väčšinou siali T..

60. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci súd dospel k názoru, že žalobcovia nepreukázali žiaden nadobúdací titul pre vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, preto žalobu zamietol. Súd považuje za potrebné dodať, že predmetom konania bolo posúdenie existencie vlastníckeho práva žalobcov. Nebolo ním určenie vlastníckeho práva žalovanej alebo jeho neexistencie (pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v tejto časti žalobného petitu).

61. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ust. a priznal žalovanej voči žalobcom 1/ až 4/ nárok na náhradu trov konania, keďže bola úspešná vo veci, keď súd žalobu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.