Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-227-2013.pdf
PDF · 63.53 KB
Case nature
Subarea
4Co/227/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne U. Y., bytom Y. N. č. XXX, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybák, s. r.o., Ľudová 14, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s. r. o., Užhorodská 21, Košice, IČO: 47 231 785, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2C 12/2013-64 zo dňa 02. 09. 2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp .zn. 2C 2822/2012 zo dňa 19. 01. 2012 vydaného rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom, rozhodcom Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice do právoplatného skončenia konania o zrušení rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2C 12/2013.
V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, ako aj žiadala o odklad jeho vykonateľnosti. Súd s poukazom na ust. § 41 ods.1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákona o rozhodcovskom konaní) skúmal, či návrh na zrušenie rozsudku je podaný v 30 dňovej prekluzívnej lehote. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že rozsudok jej bol doručený dňa 01. 02. 2013 a z predložených fotokópii doručeniek Arbitrážneho súdu Košice súd zistil, že skutočne rozhodcovský rozsudok prevzala 01. 02. 2013 a žaloba bola podaná na súde 21. 02. 2013, t. j. pri zachovaní prekluzívnej lehoty. S poukazom na ust. § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v snahe predísť vzniku ďalších škôd, sporom medzi účastníkmi konania, zohľadnil skutočnosti, ktoré sú mu známe z úradnej činnosti, a to vedených exekúcií na podklade rozhodcovských rozsudkov s prihliadnutím k tomu, že žiadosti o udelenie poverenia boli v mnohých prípadoch zamietnuté z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Za takého stavu existuje reálna hrozba majetkovej ujmy fyzickej osoby v prípade vedenia exekúcie.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalovaný. Namietal nezákonnosť, neoprávnenosť odloženia vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Poukázal na to, že odložiť vykonateľnosť možno len za výnimočných a preukázaných skutkových okolností, ktoré musia byť aj v odôvodnení rozhodnutia uvedené. Tvrdil, že napadnutým uznesením je mu bránené vo výkone právoplatného rozhodnutia bez uvedenia relevantných skutočností, čo možno považovať za nezákonné, a preto navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Právny zástupca žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní nestanovuje žiadne podmienky pre podanie žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku. Navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Z obsahu spisu, ako aj odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa vyhovel žiadosti žalobkyne o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Oprávnenie požiadať o odklad vykonateľnosti rozsudku vyplýva žalobkyni priamo zo zákona o rozhodcovskom konaní, na čo súd prvého stupňa správne poukázal. Namietané nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia nebolo opodstatnené. Uznesenie nie je rozhodnutím vo veci samej. V danom prípade spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 169 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, je jasné, stručné, zrozumiteľné. Súd správne postupoval pokiaľ skúmal, či žaloba o zrušení rozhodcovského rozsudku, vrátane odkladu bola podaná v zákonom stanovene lehote 30 dní, ktorá je lehotou prekluzívnou. Tvrdené skutočnosti žalovaným týkajúcej sa veci samej nemohli byť predmetom posúdenia a zaujatia k ním stanoviska odvolacím súdom z dôvodu neprejudikovania rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade zákonné podmienky na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku boli splnené, a preto napadnuté uznesenie potvrdil ako správne v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.