Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-46-2013.pdf
PDF · 84.52 KB
Case nature
Subarea
1Cob/46/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove rozhodol v právnej veci žalobcu: KID, a.s. so sídlom v Poprade 058 01, Levočská 866, IČ0: 31 681 271, právne zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Vrábeľom, so sídlom v Košiciach 040 01, Hlavná 70, proti žalovanému: KFŠ - DELTA, s.r.o., so sídlom v Bardejove 085 01, Štefániková 78, IČO: 36 479 411, právne zastúpenému advokátom JUDr. Svätoslavom Vaškom, so sídlom v Bardejove 085 01, Baštová 5/A, o zaplatenie 521,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 2Cb 6/2013-48 zo dňa 4.4.2013, takto
rozhodol:
N e v y h o v u j e návrhu žalovaného na spojenie vecí.
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov konania.
Z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Vrábeľa náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 19,33 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohoto uznesenia.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 9 %- ný ročný úrok z omeškania zo sumy 521,58 eur od 29.7.2010 do 29.11.2012 v lehote 3dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti konanie vo veci zastavil. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania spolu vo výške 235,38 eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 204,38 eur a z iných trov vo výške 31,- eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Výrok o trovách konania právne zdôvodnil ust. §151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 veta druhá O.s.p. Uviedol, že aj keď žalobca vzal svoju žalobu pred prvým pojednávaním čiastočne späť, je treba mať zato, že v konaní bol úspešný v celom rozsahu, lebo k späťvzatiu časti žaloby došlo pre zavinenie žalovaného, ktorý po podaní žaloby istinu pohľadávky žalobcu, ktorej zaplatenie bolo predmetom sporu, dobrovoľne zaplatil a tak žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie trov konania v plnej výške. Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplatenej sumy súdneho poplatku zo žaloby vo výške 31,- eur a z trov právneho zastúpenia za poskytnutie právnej služby advokátom vo výške 204,38 eur, a to za 4 úkony právnej služby (1. prevzatie a príprava zastúpenia; 2. návrh na vydanie platobného
rozkazu zo dňa 13.11.2012; 3. písomné vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 24.1.2013; 4. písomné podanie adresované súdu - čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 15.2.2013) á 34,86 eur, spolu na odmene 139,44 eur; režijný paušál 2 x 7,63 eur za úkony právnej služby vykonané v roku 2012 a 2 x 7,81 eur za úkony právnej služby vykonané v roku 2013 spolu 30,88 eur a 20% daň z pridanej hodnoty zo základu 176,98 eur, čo je 35,39 eur.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Napadol ním len výrok o náhrade trov konania, navrhol zmeniť ho a priznať žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 160,56 eur a žalovanému trovy odvolacieho konania. Je toho názoru, že výška odmeny za úkon právnej služby za 3. a 4. úkon mala byť 16,60 eur v zmysle § 10 ods.1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pretože tarifná hodnota po zaplatení istiny žalovaným dňa 29.11.2012 bola vo výške do 165,97 eur.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.7.2013 navrhol napadnutú časť rozsudku potvrdiť. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 31,28 eur. Ako dôvod poukázal na znenie ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorej sa považuje za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia určená pri začatí poskytovania právnej služby. Je nepochybné, že pri uskutočňovaní úkonov právnej služby vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 24.1.2013 a čiastočnému späťvzatiu žaloby zo dňa 18.2.2013, bola tarifnou hodnotou výška predmetu sporu, t. j. suma 521,58 eur. Predmet sporu v tejto výške bol až do rozhodnutia súdu o zastavení konania v časti istiny 521,58 eur v II. výroku rozsudku.
Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu oznámil súdu, že sa pridržiava právneho názoru prezentovaného v odvolaní v článku II. bod 2./ a zároveň navrhol, aby súd rozhodol uznesením podľa § 167 ods. 1 O.s.p. a v zmysle § 112 ods. 1 O.s.p. spojil veci na spoločné konanie vedené pred tým istým súdom, ktoré skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov. Poukázal na to, že celkovo odvolacie konanie prebieha v pätnástich veciach, ktoré spolu skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov. Vo všetkých bolo podané odvolanie proti výroku o trovách konania, pričom návrh na spojenie vecí bol prednesený už pred súdom prvého stupňa. Žiadal, aby súd vyhovel jeho návrhu z dôvodu hospodárnosti, účelnosti a predídeniu umelého navyšovania trova konania.
Podaním odvolaním nebol dotknutý výrok rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 9 %- ný ročný úrok z omeškania zo sumy 521,58 eur od 29.7.2010 do 29.11.2012 v lehote 3dní od právoplatnosti rozsudku V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutie o trovách konania nie je rozhodnutím vo veci samej, preto túto časť rozsudku odvolací súd preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.). Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený túto časť rozsudku preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O. s. p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je opodstatnené.
Po preskúmaní veci sa odvolací súd v prvom rade zaoberal návrhom žalovaného na spojenie veci a dospel k záveru, že v danom štádiu konania nie je možné návrhu žalovaného vyhovieť.
Podľa ustanovenia § 112 ods. 1 O.s.p. v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
Žalovaný navrhol spojiť na spoločné odvolacie konanie celkom pätnásť veci týkajúcich sa tých istých účastníkov konania, t. j. žalobcu KID, a.s. a žalovaného KFŠ - DELTA, s.r.o. Odvolací súd zistil, že tieto veci boli po nápade na nadriadený súd pridelené na rozhodnutie náhodným systémom do šiestich senátov odvolacieho súdu. V jednej z uvedených veci už bolo o odvolaní žalovaného rozhodnuté. Odvolací súd má za to, že spájanie zostávajúcich štrnástich vecí na spoločné konanie (zo šiestich senátov odvolacieho súdu) by nebolo v záujme hospodárnosti konania, navyše uvedeným postupom by nedošlo ani k urýchleniu konania, práve naopak, týmto postupom by sa mohlo konanie na odvolacom súde ešte predĺžiť. Preto návrh žalovaného na spojenie veci zamietol.
Pre rozhodnutie o podanom odvolaní žalovaného je potrebné ustáliť, či a odkedy sa mení tarifná hodnota veci (§ 10 ods. 1, 2 vyhlášky č.655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len Vyhláška) v prípade čiastočného späťvzatia žaloby, ako základ pre výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny za ten ktorý úkon právnej služby.
Základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykoná, ak vyhláška neustanovuje inak (§ 9 ods. 1 Vyhlášky). Ak nie je ustanovené inak považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorej sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Ani v ustanovení § 10, ani v ustanovení § 11 Vyhlášky upravujúcej osobitnú výšku základnej tarifnej odmeny za úkony právnych služieb v jednotlivých druhoch sporov, nie je upravená zmena výšky tarifnej hodnoty veci a teda v náväznosti na to zmena výšky základnej sadzby tarifnej odmeny v prípade čiastočného späťvzatia žaloby v priebehu súdneho konania.
Podobne ani ustanovenie § 14 Vyhlášky v znení účinnom v rozhodnom období, respektíve § 13 a účinný v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ktoré konkretizujú tie úkony právnej služby (za ktoré sa priznáva odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny, ako aj tie úkony právnej služby, za ktoré sa priznáva odmena vo výške 2/3,1/2, 1/3 či 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny), nemajú osobitnú úpravu týkajúcu sa výšky základnej sadzby tarifnej odmeny v prípade čiastočného späťvzatia žaloby.
Pri posudzovaní tejto otázky je treba brať do úvahy aj skutočnosť, že v prípade čiastočného späťvzatia žaloby a zastavenia konania, rozhoduje súd o náhrade zastavenej časti konania podľa § 146 ods. 2 O. s. p.. Pokiaľ ide o zvyšok nároku, o ktorom rozhodne rozsudkom vo veci samej, tak o trovách konania rozhoduje podľa zásady úspechu uvedenej v
§ 142 ods. 1, 2 O. s. p.. V tejto súvislosti vystáva otázka, či v prípade zastavenia časti konania pre späťvzastie návrhu, zostáva tarifná hodnota veci nezmenená, teda taká, ako bola pri začatí poskytovania právnej služby.
Späťvzatie žaloby v Občianskom súdnom konaní je treba považovať za podanie týkajúce sa veci samej (v zmysle § 14 ods. 1 písmeno d) Vyhlášky v znení účinnom do 30.6.2013). Preto sa za tento úkon právnej služby priznáva náhrada trov konania vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny. To platí aj v prípade, že prejav vôle o späťvzatí žaloby sa týka len časti žalobného nároku.
Keďže v preskúmavanej veci došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby pre správanie sa žalovaného, ktorý až po začatí konania vo veci samej zaplatil istinu tvoriacu predmet konania, vzniklo nepochybne právo na náhradu trov zastavenej časti konania žalobcovi, a to výške základnej sadzby tarifnej odmeny, vypočítanej z pôvodnej tarifnej hodnoty veci. Rozsah, v akom došlo k späťvzatiu žaloby môže mať vplyv len na ustálenie podielov úspechu tej-ktorej procesnej strany v porovnaní s tou časťou pôvodnej tarifnej hodnoty veci, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom o veci samej. Nakoľko v preskúmavanej veci mal žalobca v konečnom dôsledku úspech v plnom rozsahu, má právo na náhradu trov právneho zastúpenia za všetky 4 úkony právnej služby uvedené v napadnutom rozsudku vo výške zodpovedajúcej základnej sadzbe tarifnej odmeny.
Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods.1 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti.
Pri preskúmavaní spisového materiálu neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že žalovaný podal návrh na spojenie veci aj na súd prvého stupňa a odôvodnil ho tým, že dňa 14.11.2012 boli podané na Okresný súd Bardejov návrhy na vydanie platobného rozkazu celkovo v 15-tich veciach, ktoré spolu skutkovo súvisia, nakoľko sa týkajú nezaplatenia faktúr za prenájom teletextových strán v Teletexte Slovenskej televízie za účelom umiestnenia a odvysielania reklamy a týkajú sa tých istých účastníkov.
V návrhu uviedol, že spojenie vecí navrhuje z dôvodu hospodárnosti, účelnosti a predídeniu umelého navyšovania trov.
V tomto smere odvolací súd uvádza, že ide o vadu konania, ak prvostupňový súd nerozhodol o návrhu žalovaného na spojenie veci, avšak nejde o takú vadu, ktorá má alebo mohla by mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto táto vada konania nemôže byť dôvodom pre zrušenie napadnutej časti rozsudku, ba ani na jeho zmenu (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O s. p. vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalobca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia len za jeden úkon právnej služby, a to za napísanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného zo dňa 26.7.2013. Právoplatným skončením konania vo veci samej došlo k zániku dovtedy platnej tarifnej hodnoty veci. Novou tarifnou hodnotou, z ktorej sa vychádza pri výpočte trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, sa stala výška trov prvostupňového konania, ktorá je namietaná v podanom odvolaní. Ani § 13a Vyhlášky v znení účinnom od 1.7.2013, ani § 14 tejto Vyhlášky, účinnej do 30.6.2013, nemajú osobitnú úpravu pre odmeňovanie právnych služieb poskytnutých pri podaní odvolania, či vyjadrenia k odvolaniu tykajúcemu sa len trov
prvostupňového konania. Ustanovenie § 13a ods. 2, písmeno b) Vyhlášky v účinnom znení, ako aj § 14 ods. 3 písmeno b) Vyhlášky v znení účinnom do 30.6.2013, sa týkajú odvolania proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a vyjadrenia k takémuto odvolaniu, ktorým je aj rozhodnutie o trovách konania. Preto sa základná sadzba znižuje o polovicu.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného si uplatnil nárok na náhradu odvolacieho konania vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny vypočítanej z pôvodnej tarifnej hodnoty veci 521,58 eur. Tarifnou hodnotou vo veci v odvolacom konaní je však len suma 23,91 eur tvoriaca rozdiel medzi prisúdenými trovami prvostupňového konania a trovami, ktoré uznáva za správne žalovaný vo svojom odvolaní. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vypočítanej z tejto tarifnej hodnoty, sa rovná sume 16,60 eur a 1/2 z tejto základnej sadzby sa rovná sume 8,30 eur. K tejto náhrade odmeny sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov, ktorá je v roku 2013 priznávaná vo výške 7,81 eur (16 ods. 3 Vyhlášky). Súčet týchto náhrad 16,11 eur sa v súlade s § 18 ods. 3 Vyhlášky zvyšuje o 20 % daň z pridanej hodnoty, t. j. o sumu 3,22 eur na celkovú výšku náhrady 19,33 eur. Preto odvolací súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania len vo výške 19,33 eur.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0 (§ 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.