Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7C-435-2013.pdf
PDF · 88.22 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/435/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67 - 69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus, reg. č.: HE 308237, v konaní zastúpenom Advokátskou kanceláriou Gallo s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, IČO: 36 715 352, proti odporcovi O. I., E.. XX. XX. XXXX, I. F. XXXX/X, I. I., K. D. Y.Z. F. B. G., Y. F. S. I. I., S. S. S. XX, I. I., o zaplatenie 271,15 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 271,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 271,15 Eur od 18. 07. 2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 74,52 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26. 07. 2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 271,15 Eur s príslušenstvom. V návrhu uviedol, že odporca spolu so Všeobecnou úverovou bankou a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej len „právny predchodca navrhovateľa“) zmluvu, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 829,85 Eur. Odporca sa zaviazal splácať úver, avšak svoje povinnosti neplnil riadne a včas. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a navrhovateľom zo dňa 20. 08. 2012 došlo k postúpeniu pohľadávky odporcu na navrhovateľa. Preto navrhovateľ písomne vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 271,15 Eur. Na základe uzavretej zmluvy navrhovateľ požaduje od odporcu zaplatiť sumu 271,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 18. 07. 2013 až do zaplatenia a náhradu trov konania.
Súd v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz č. k. 10RO/260/2013 - 50 zo dňa 08. 08. 2013, kde zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej sumy a náhradu trov konania.
Platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk, a preto súd uznesením č. k. 10RO/260/2013 - 63 zo dňa 16. 10. 2013 platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.
Súd vykonal lustráciu pobytu odporcu v registri obyvateľov, v ústrednej evidencii väzňov, v Sociálnej poisťovni, v evidencii priestupkov a prešetrením pobytu policajným zborom. Súdu sa nepodarilo zistiť
pobyt odporcu, preto uznesením č. k. 7C/435/2013 - 68 zo dňa 05. 11. 2013 ustanovil odporcovi opatrovníka.
Postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil tento skutkový stav:
Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že zmluva označená ako zmluva o poskytnutí flexipôžičky bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom uzavretá dňa 16. 05. 2005. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 25 000,00 Sk. Odporca sa zaviazal splatiť úver v šesťdesiatich mesačných splátkach vo výške po 647,14 Sk. V zmluve bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov vo výške 10,92 %. Celkové náklady predstavovali sumu vo výške 41 978,40 Sk, z čoho istina bola vo výške 25 000,00 Sk a výška úrokov s poplatkami vo výške 16 978,40 Sk.
Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 08. 2012 súd zistil, že navrhovateľovi bola postúpená pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcovi na navrhovateľa. Z prílohy k tejto zmluve bolo zistené, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 829,85 Eur s mesačnou splátkou po 21,48 Eur. Pohľadávka predstavovala sumu vo výške 557,35 Eur, z toho istina vo výške 271,15 Eur, úroky vo výške 166,37 Eur, úrok z omeškania vo výške 39,49 Eur a poplatky vo výške 80,34 Eur (č. l. 44 spisu).
Navrhovateľ vo vyjadrení doručenom súdu dňa 13. 11. 2013 uviedol, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 829,95 Eur, pričom odporca sa zaviazal splatiť úver v šesťdesiatich mesačných splátkach po 21,48 Eur. Dátum prvej splátky bol 16. 06. 2005 a poslednej dňa 16. 05. 2010. Do dňa podania návrhu uhradil odporca na istine sumu vo výške 567,35 Eur. Predmetom konania je len zaplatenie dlžnej istiny vo výške 271,15 Eur (t. j. 829,85 Eur - 558,70 Eur). Žalovaná suma teda nezahŕňa žiadne úroky z omeškania, poplatky či zmluvné pokuty.
Účelom predmetnej zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi finančné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi je zmluvou v zmysle zákona č. 258/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 829,85 Eur. Poskytnutý úver mal odporca splácať v šesťdesiatich mesačných splátkach po 21,48 Eur. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné úverové podmienky. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na strane poskytovateľa (navrhovateľa) je podnikateľ a na strane príjemcu služieb (odporcu) ide o fyzickú osobu. Z hľadiska povahy subjektov ide však o vzťah obchodnoprávny, pretože v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka je zmluva o úvere absolútnym obchodom. To znamená, že záväzkové vzťahy z takej zmluvy sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú Obchodným zákonníkom. Preto súd na záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvou o úvere použil príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 369 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 786k ods. 2 Obchodného zákonníka práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd konštatuje, že predmetná zmluva o poskytnutí flexipôžičky uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 16. 05. 2005 má písomnú formu a obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
Súd mal z dokazovania za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi finančné prostriedky vo výške 829,85 Eur vo forme spotrebiteľského úveru. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala pohľadávka na istine sumu vo výške 271,15 Eur, ktorá je predmetom konania.
Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver, ktorý odporca nesplácal. Nárok navrhovateľ v celom rozsahu preukázal, odporca ho nespochybnil. Preto súd vyhovel navrhovateľovi v celom rozsahu a priznal mu nárok v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia.
Pokiaľ ide o úrok z omeškania vo výške 8,50 % denne, súd konštatuje, že tento úrok nie je v rozpore so zákonom a nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ide o záväzok, ktorý vznikol pred 1. februárom 2013 a v zmysle prechodných ustanovení Obchodného zákonníka sa použijú predpisy účinné do 31. januára 2013. Preto súd priznal navrhovateľovi pohľadávku vo výške 271,15 Eur spolu úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 271,15 Eur od 18. 07. 2013 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ si trovy konania uplatnil a vyčíslil. Súd preskúmal výšku a účelnosť trov konania. Keďže navrhovateľ bol v celom rozsahu úspešný a trovy konania boli účelne vynaložené na bránenie práva, súd priznal navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 74,52 Eur (t. j. 2 x 23,24 Eur - príprava a prevzatie zastupovania, podanie na súd, 2 x režijný paušál á 7,81 Eur + 20 % DPH). Odporca je povinný zaplatiť trovy konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Advokátskej kancelárie Gallo s. r.o., na jeho účet vedený v UniCredit Bank, číslo účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXXX.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.