Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/107/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou, v právnej veci navrhovateľa: Slovenské združenie telesnej kultúry, IČO: 00 681 458, so sídlom v Bratislave, Junácka 6, zastúpené Doc. JUDr. Ľubomírom Fogašom, CSc., advokátom v Bratislave, Kýčerského 5, proti odporcovi v 1. rade: G. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom v J., I. X, v 2. rade: R. N., narodená XX.XX.XXXX, bytom v J., I. X, obaja zastúpení Mgr. Miroslavom Golianom, advokátom v Bratislave, Budatínska 16, o vypratanie nehnuteľností, náhradu škody a iné, takto

rozhodol:

Súd návrh v celosti zamieta. Súd nepriznáva odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom, podaním na súd dňa 10.09.2009 a doplneným dňa 01.10.2010 sa domáhal navrhovateľ voči odporcom pôvodne 1/ uloženia povinnosti vypratať nehnuteľnosť - 3 izbový byt č. 3, pozostávajúci z troch obytných miestností a príslušenstva o celkovej podlahovej ploche 83,59 m2, nachádzajúci sa na I. X E. J., na prvom nadzemnom podlaží J. D. - K. Š., Č..G.. W., postavenej na parc.č. 15123/15, zapísané na LV č. XXXX k.ú. L. C., 2/ určenia, že navrhovateľ je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1/1 z nehnuteľností 3/uloženia povinnosti odporcom uviesť nehnuteľnosť do stavu, v ktorom bude spôsobilá splniť svoj pôvodný účel - bývanie, 4/uloženia povinnosti vyprať z predmetnej nehnuteľnosti všetky hnuteľné veci, nachádzajúce sa v nej okrem pôvodného zariadenia, uvedeného v zápise o odovzdaní a prevzatí bytu a odstrániť prípadne neodsúhlasené stavebné úpravy nimi vykonané, 5/ uloženia povinnosti odporcom odovzdať zamestnancovi navrhovateľa - výkonnému riaditeľovi W.. I. P. kľúče od nehnuteľnosti v počte exemplárov 2 a 2 kusy kľúčov od dverí, nachádzajúcich sa na spojovacej chodbe, oddeľujúcej byt od hotelovej časti K. Š., ktoré odporcovia pri preberaní bytu od navrhovateľa obdržali, 6/ďalej sa domáhal v prípade, že sa v priebehu konania zistí, že si odporcovia dali vyhotoviť počas trvania nájomného vzťahu ďalšie kľúče od predmetnej nehnuteľnosti, resp. od priľahlých priestorov, uložiť odporcom vydať spolu s predmetom nájmu aj tieto, 7/ uloženia povinnosti odporcom spoločne a nerozdielne nahradiť škodu v podobe ušlého zisku, spôsobenú navrhovateľovi nemožnosťou prenajímať predmetnú nehnuteľnosť a to výške 20 € za každý deň užívania nehnuteľnosti od 01.08.2009 až do jej vypratania,

- v závere sa domáhal náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, ktorý byt bol odporcovi 1/ odovzdaný do užívania na základe vzniku domovníckeho

pracovného pomeru medzi navrhovateľom ako zamestnávateľskou organizáciou a odporcom 1/ ako jej zamestnancom, pracovný pomer bol založený pracovnou zmluvou s účinnosťou od 01.11.1985, bola uzavretá Dohoda o užívaní služobného bytu a to na dobu určitú s účinnosťou od 01.11.1985 až do ukončenia domovníckeho pracovného pomeru ( a 398 platný v uvedenom období ). Keďže dňom 31.12.1990 navrhovateľ rozviazal s odporcom 1/ pracovný pomer, Dohoda o užívanie služobného bytu stratila platnosť a účinnosť. Navrhovateľ poukázal, že aj po skončení pracovného pomeru odporca 1/ a odporca 2/ ako manželia i naďalej užívali predmetný byt na základe súhlasu navrhovateľa, ktorý dal odporcovi 1/ byt do osobného užívania v súlade s vtedy platného znenia . Teda osobné užívanie bytu odporcami vzniklo konštitutívne ( platného do 31.12.1991 ), teda uzatvorením dohody o odovzdaní a prevzatí bytu, uzavretej formou Zápisu o dohode a odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 01.07.1992. Navrhovateľ poukázal, že uvedené deklaruje aj evidenčný list pre výpočet úhrady za používanie bytu, kde začiatok doby užívania je uvedený dátum 01.07.1992, podľa tohto evidenčného listu obývali predmetný byt okrem odporcov 1/, 2/, aj ich synovia G. S. C.. s účinnosťou od 01.01.1992 - sa zmenilo právo osobného užívania bytu na nájom bytu podľa tohto zákona, keďže vznikol počas trvania manželstva odporcov, vznikol spoločný nájom bytu manželmi ( a nasl. ). Dňa 06.02.2002 uzavreli účastníci konania Dohodu o zvýšení nájomného a poplatkov spojených s užívaním bytu ( ), kde bola stanovená výška nájomného na 5.439,55 Sk / mesačne s platbami mesačne dozadu najneskôr do 5. dňa nasledujúceho kalendárneho dňa, odporcovia prestali uhrádzať nájomné a úhrady za služby počnúc mesiacom marec 2007, odkedy uhrádzali nájomné len sporadicky, dostali sa do omeškania asi o 8 mesiacov. Navrhovateľ poukázal, že pristúpil „ k odstúpeniu od nájomnej zmluvy “ , kedy dňom jej doručenia tohto odstúpenia - 21.04.2009, odporcovia dlhovali na nájomnom za 3 mesiace v roku 2007 a za 6 mesiacov v roku 2008, ďalej navrhovateľ poukázal, že po doručení výpovede „ uhradili odporcovia dlžné faktúry za rok 2008, avšak doposiaľ neuhradili dlžné nájomné za rok 2007, ktorého vymáhanie je predmetnom súdneho konania na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. . Navrhovateľ poukázal, že v dôsledku neuhrádzania nájomného pristúpil dňa 16.04.2009 k vypovedaniu nájomnej zmluvy a Dohody formou odstúpenia od zmluvy, ako dôvod výpovede uviedol hrubé porušenie povinností, vyplývajúcich z nájmu bytu podľa . Ďalej navrhovateľ poukázal, že v prípade skončenia nájomného vzťahu zo zhora uvedeného dôvodu odporcovia nemajú nárok na bytovú náhradu, jedine ak by preukázali hmotnú núdzu, v ktorej sa ocitli z objektívnych dôvodov, dôkazné bremeno je však v tejto časti na nich. Výpoveď bola podľa navrhovateľa odporcom 1/, 2/ doručená dňa 21.04.2009, kedy odporcovia prevzali výpoveď nájomného vzťahu v zastúpení ich synom, o čom svedčia doručenky, ako príloha žaloby, teda odporcom začala plynúť momentom doručenia 3 mesačná výpovedná doba dňa 01.05.2009 a uplynula dňom 31.07.2009. Po uplynutí výpovednej doby vyzval navrhovateľ odporcov listom zo dňa 28.07.2009 na okamžité vypratanie bytu, vrátenie všetkých kľúčov, na ktorú výzvu vôbec nereagovali, z bytu sa doposiaľ nevysťahovali a naďalej ho užívajú, teda bez právneho titulu.

Navrhovateľ sa takisto domáhal náhrady škody v podobe ušlého zisku z nájomného, keďže odporcovia bez právneho titulu užívali nehnuteľnosť, využívali dodávky energii a ďalšie služby poskytované spolu s nájmom nehnuteľnosti, ktoré uhrádzal dodávateľom navrhovateľ, uplatňoval si teda formou ušlého nájomného za užívanie nehnuteľnosti po uplynutí výpovednej doby sumu á 20 €/ denne a to s poukazom, že cena prenájmov podobného typu bytu v danej oblasti predstavuje cca 600 €.

V rámci prípravy pojednávania navrhovateľ vzal žalobný petit špecifikovaný pod bodmi 2/, 3/, 5/, 6/ späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, čo mu súd vyhovel uznesením z dňa 16.11.2011, právoplatným dňa 20.03.2012.

Právny zástupca odporcov s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť majúc za to, že k zániku nájmu bytu nedošlo, nie je pravdou že ho odporcovia užívajú bez právneho dôvodu, respektíve z právneho dôvodu, ktorý odpadol, potvrdil, že odporcovia mali nedoplatky na nájme bytu, ktoré však vyrovnali, poukázal, že k platnej výpovedi bytu nedošlo, teda ani nárok na ušlý zisk nie je dôvodný. Dal do pozornosti súdu, že navrhovateľ sa už v minulosti domáhal žalobou v súdnom konaní č.k. o vypratanie sporného bytu, návrh však vzal späť z dôvodu vád hmotnoprávneho úkonu, vykonaného pri doručovaní výpovede z nájmu bytu. Navrhovateľ však ani v tomto konaní nepreukázal riadne doručenie výpovede obom odporcom, odvolával sa, že doručil výpoveď dňa 21.04.2009, ktorú mali odporcovia prebrať zastúpení, pričom odporca 1/ je zamestnaný v Rakúsku konkrétne aj v inkriminovaný dátum, čo preukazuje potvrdením od jeho zamestnávateľa. Takisto podpis odporkyne 2/ nezodpovedá jej podpisu

na prevzatých doručenkách, mal za to že z predložených dokladov zo strany navrhovateľa nevyplýva skutočnosť, ktorá by svedčila a preukazovala, že odporcovia boli pri preberaní doporučených zásielok zastupovaní zástupcom. Odporcovia nemali vedomosť o výpovedí z nájmu bytu, mal za to, že následok sledujúci uskutočneným právnym úkonom je potrebné vykonať tak, aby neboli pochybnosti o tom, že zákonom požadovaný úkonh konajúca osoba aj uskutočnila, a teda ním sledovaný následok aj skutočne nastal a to najmä obzvlášť v takých prípadoch, v ktorých takýto právny následok môže vážne ovplyvniť životy viacerých ľudí, ako je aj v uvedenom prípade, absencia doručenia výpovede nájmu bytu potvrdzuje skutočnosť, že neexistuje hmotnoprávny podklad pre vypratanie bytu.

Právny zástupca navrhovateľa sa písomne v reakcii na písomné vyjadrenie protistrany vyjadril tak, že výpovedný dôvod podľa ust. existuje, v konaní bol preukázaný, výpoveď z nájmu bytu bola odporcom daná v zákonom požadovanej forme, bola riadne doručená, teda odporcovia sa mohli a mali možnosť s jej obsahom spoľahlivo oboznámiť a po nadobudnutí platnosti výpovede uplynutím výpovednej lehoty mali prenechať užívanie predmetného bytu navrhovateľovi, vo vlastníctve ktorého sa byt nachádza, mal za to že uniesol dôkazné bremeno, ku genéze uviedol, že výpoveď z nájmu bytu sa snažil opakovane doručiť odporcom na adrese bytu, ktorý bol predmetom nájomného vzťahu, nakoľko vychádzal z predpokladu, že sa odporcovia v byte prakticky nepretržite zdržujú, na uvedenej adrese majú trvalý pobyt, v minulosti aj súčasnosti tam preberajú poštovej zásielky, napriek uvedenému odporcovia robili obštrukcie s preberaním poštových zásielok. Právny zástupca navrhovateľa poukázal na , podľa ktorého možno adresátovi doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Navrhovateľ túto podmienku splnil , písomnosť bola doručená inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom v byte, t. j. synovi odporcov, ktorý trvale byt spolu s odporcami obýva. Platí tu teda nevyvráteľná domnienka, že odporcovia ako adresáti zásielky dňom jej prevzatia touto osobou o jej obsahu sa dozvedeli a to aj vtedy, ak by táto nebola fakticky adresátovi odovzdaná. Právny zástupca navrhovateľa sa nestotožnil s tvrdením protistrany o nedostatku hmotnoprávnych podkladov pre účinnosť výpovede, v predchádzajúcom konaní č.k. bol problém, že žaloba bola podaná predčasne , v čoho dôsledku navrhovateľ túto žalobu vzal späť a žiadal konanie zastaviť. Ďalej poukázal, že skutočnosť, že odporcovia uhradili dlžné nájomné v priebehu roka 2009, nemá vplyv na fakt, že v čase nadobudnutia platnosti výpovede z nájmu bytu tu existoval výpovedný dôvod podľa . Takisto sa nestotožnil s tvrdením odporcov, že nemali vedomosť že by mali ku dňu podania žaloby akýkoľvek dlh na nájomnom, ku dňu 10.09.2009 nemali uhradené niektoré faktúry za rok 2007, ktoré sú predmetom súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava III č.k.6 C 99/2007, a to faktúry splatné ešte v roku 2007. Tieto faktúry boli uhradené až v mesiacoch október, november a december 2010. V neposlednom rade poukázal, že odporcovia už za trvania nájomného vzťahu a aj po jeho platnom ukončení permanentne upierajú žalobcovi prístup do nehnuteľnosti, ktorá je jeho vlastníctvom.

Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov sporových strán, výsluchom svedka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to dokladom o právnej subjektivite navrhovateľa, LV č. XXXX, vzájomnou korešpondenciou, Zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, evidenčným listom, dohodou o zvýšení nájomného, jednotlivými faktúrami, odstúpením od nájomnej zmluvy vrátane doručeniek, výzvou na vypratanie bytu, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ je občianskym združením zaregistrovaným na Ministerstve vnútra SR pod číslom reg: VVS/1 - 909 /90 - 21 - 9, súčasne vedený ako výlučný vlastník stavby, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. L. C., parc.č. 15123/15, kde sa nachádza sporný byt, vyšpecifikovaný v návrhu ako 3- izbový byt č. 3, pozostávajúci z troch obytných miestností a príslušenstva o podlahovej ploche 83,59 m2 , nachádzajúci sa v J., na I. X, na prvom nadzemnom podlaží budovy D. - K. Š., Č.. G.. W. /. XXXX.

Dňa 01.07.1992 uzavrel Dom Športu SZTK s odporom v 1. rade Dohodu o odovzdaní a prevzatí predmetného bytu, súčasťou Zápisu o dohode odovzdaní bytu bola aj výška dohodnutého nájomného. Z evidenčného listu vyplynulo, že od 01.07.1992 predmetný byt obýva okrem odporcu 1/ aj odporca 2/- manželka a synovia C. S. G..

Dňa 06.02.2002 uzavrel navrhovateľ s odporcom 1/ Dohodu o zvýšení nájomného a poplatkov spojených s u užívaným predmetného bytu. Navrhovateľ vyfakturoval odporcovi 1/ nájomné za mesiac jún 2007 dňa 30.05.2007 sumu 5 439,50 Sk so splatnosťou k 13.06.2007, ďalej nedoplatok za rok 2006 faktúrou

zo dňa 01.03.2007 so splatnosťou 15.063.2007 sumu 6 668 Sk, ďalej faktúrou za prenájom za obdobie máj 2007 zo dňa 27.04.2007 splatnou 11.05.2007 sumu 5 439,50 Sk.

Navrhovateľ oznámil odporcom 1/,2/ listom zo dňa 16.04.2009 odstúpenie od nájomnej zmluvy a od dohody o zvýšení nájomného a poplatkov spojených s užívaním bytu z dôvodu neplatenia nájomného s poukazom na , a s tým, že nakoľko predpokladá, že výpoveď bude doručená v mesiaci apríl 2009, začne výpovedná doba plynúť dňom 01.05.2009 s ukončením k 31.07.2009. Podľa pripojených doručeniek zásielky adresované na meno odporcu 1/,2/, J., I. X pod č. I /1-18/09 boli prevzaté dňa 21.04.2009 osobou uvedenou na poštových doručenkách ako „syn“. Listom zo dňa 28.07.2009 vyzval právny zástupca navrhovateľa odporcov 1/,2/ k okamžitému vyprataniu predmetného bytu.

Z rozsudku tun. súdu zo dňa 11.05.2010 č.k. - 142 tých istých účastníkov ( okrem odporkyne 2/) súd konštatoval, že súd zaviazal odporcu G. N. k úhrade príslušenstva pohľadávky, nakoľko v priebehu konania istinu vo výške 1 266,51 € uhradil, súd konanie o nej zastavil.

Z výsluchu svedka C. N. - syna odporcov vyplynulo, že sa nejedná o jeho podpis na sporných doručenkách, uviedol, že jeho brat G. N. býva asi 3-4 roky v Prahe, nekontaktuje sa s ním, jeho adresu nevie, uviedol, že podpis na doručenkách nie je jeho, ani podpis jeho brata, nakoľko ten sa podpisuje plným menom. Takisto poukázal, že odporca 1/ pracuje v Rakúsku od roku 1991-1992, na víkendy chodieva domov, pričom matka - odporkyňa 2/ priebežne chodí za ním.

Podľa , účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa , súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môžu súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pri tom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Odporcovia v 1 / a 2/ rade sa napriek množstvu pojednávaní, vytýčených v danej veci ani na jedno pojednávanie nedostavili, častokrát bez ospravedlnenia, preto súd pojednával v ich neprítomnosti podľa .

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Sporové strany doložili množstvo listinného materiálu do spisu, s ktorým sa súd oboznámil, právny zástupca odporcov žiadal ešte vykonať výsluch svedka G. N. - syna odporcov 1/, 2/ ( adresu neoznámil súdu do posledného pojednávania ), ďalej žiadal v závere vypočuť i poštovú doručovateľku v súvislosti s doručovaním výpovede odporcom ešte v roku 2009, čomu súd nevyhovel, považujúc to za nadbytočné, majúc za to, že v spise je dostatok dôkazov na rozhodnutie vo veci samej.

Predmetom sporu je uloženie povinnosti odporcom vypratať nehnuteľnosť- byt, vyšpecifikovaný v návrhu, vrátane hnuteľných vecí, ďalej náhrada škody formou ušlého zisku.

Podľa , ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa , ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Podľa , , prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné

alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

Súdnej ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa možno domáhať okrem iného typickou vlastníckou žalobou podľa O. z., v danom prípade - vindikačnou žalobou -, teda žalobou na vydanie veci (vypratanie nehnuteľnosti). Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa 126 ods. 2 , obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Základnou podmienkou úspechu - vindikačnej žaloby - je preukázanie vlastníckeho práva, teda aktívna legitimácia navrhovateľa v danom spore ako aj skutočnosť, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby, než vlastníka. Konštrukcia právnej úpravy nájomnej zmluvy je obsiahnutá vo všeobecnej úprave až O. z. a v úprave osobitnej pre nájom bytu ( až 716), obytných miestností ( a 718), podnájom bytu, či časti bytu (), nájom a podnájom nebytových priestorov ( O. z. a v platnom znení ) a následne k pozemkom a iné. Všeobecne platí, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou prejednávajúcou, a preto sú účastníci povinní tvrdiť skutočnosti, z ktorých vyvodzujú pre seba priaznivé právne dôsledky. Na tieto tvrdenia sú povinní navrhnúť súdu dôkazy ( ), pri hodnotení dôkazov súd starostlivo prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo ( ). Pokiaľ však účastník o skutočnostiach, na ktorých existencii by bolo možné založiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci netvrdí, a tieto skutočnosti nevyjdú v konaní najavo, je dôsledkom jeho nečinnosti pre neho nepriaznivé rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ nepreukazuje vlastníctvo (to že je vlastníkom, je už právnou kvalifikáciou, ktorá je vecou súdu), ale dokazuje, že nastali skutočnosti na ktoré právo viaže nadobudnutie vlastníctva. Navrhovateľ sa domáhal vypratania nehnuteľnosti opierajúc sa o svoju pozíciu prenajímateľa spornej nehnuteľnosti, poukázal na uzavretú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú ( Zápis o odovzdaní a prevzatí bytu z 01.07.1992 ), ktorej platnosť už vypršala, nakoľko navrhovateľ pristúpil k výpovedi z nájmu bytu oznámením zo dňa 16.04.2009, doručeným odporcom 1/,2/ v zastúpení syna dňa 21.04.2009, ako deklaroval súdu doručenkami. Odporcovia teda podľa jeho názoru užívajú nehnuteľnosť od 01.08.2009 bez právneho dôvodu ( uplynutie 3-mesačnej výpovednej lehoty, uvedenej vo výpovedi ).

Súd mal v konaní za preukázané, že pôvodne sa jednalo o služobný byt daný do užívania odporcovi 1/, po ukončení pracovného pomeru odporcu 1/ mu vzniklo právo osobného užívania ( konštitutívne do 31.12.1991- kedy i naďalej so súhlasom prenajímateľa byt užíval so svojou rodinou ), od 01.01.1992 na základe ust. a a nasl. zák.č, vznikol spoločný nájom odporcov 1/,2/, dňa 01.07.1992 došlo k Zápisu o Dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, odporcovia od marca 2007 uhrádzali nájomné a služby s tým spojené len sporadicky, v dôsledku čoho navrhovateľ pristúpil k výpovedi z nájmu bytu, ktorú podľa doručeniek mal prevziať „syn“ dňa 21.04.2009. Súd mal v konaní riadne preukázanú vecnú legitimáciu sporových strán, aktívnu legitimáciu navrhovateľa ako prenajímateľa nehnuteľnosti a pasívnu legitimáciu odporcov ako nájomcov sporného bytu. Súd však mal za to, že navrhovateľ v priebehu konania riadne nepreukázal doručenie výpovede odporcom 1/, 2/, čo je základný atribút pri posudzovaní výpovede ako takej po jej formálnej a obsahovej stránke.

Ako vyplýva z judikatúry, k platnému dourčeniu písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk v zmysle nedôjde, ak sa adresát v mieste doručovania v čase doručovania nezdržiaval. V danom prípade navrhovateľ volil formu doporučenej zásielky.

Podľa , ak nebol adresát písomností, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do 3 dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

V prípade náhradného doručovania je uvedeným ustanovením konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomností nastanú ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty ), musí rešpektovať

všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. Poštový doručovateľ písomnosť doručovanú do vlastných rúk, hoci aj po druhom bezúspešnom pokuse, uložil na pošte, hoci sa mal znovu pokúsiť ju doručiť, najmä keď vedel, že adresát sa v mieste doručovania nezdržiaval, neuplatní sa ustanovenie poslednej vety o tom, že sa písomnosť pokladá za doručenú tretí deň po jej uložení. Základným predpokladom náhradného doručenia podľa je skutočnosť, že adresát nebol zastihnutý na adrese doručovania, hoci sa na tejto adrese v čase doručenia, ale aj počas plynutia úložnej doby, zdržiaval, tento predpoklad nie je daný nielen pri dlhodobej neprítomnosti adresáta na tomto mieste, ale aj pri krátkodobo ( prechodnom ) pobyte v čase doručenia mimo adresy doručenia, napr. z dôvodu liečenia, dovolenky, práce v zahraničí a pod. Ak je adresátom dostatočne preukázané, že záver o tomto predpoklade náhradného doručenia bol nesprávny, ide o doručenie neúčinné. V danom prípade navrhovateľ volil zaslanie výpovede formu doporučenej zásielky. Tu treba skúmať či nastala účinnosť tejto výpovede, keďže ju podľa všetkého prebral „syn“. Len riadne a zákonným predpisom vyhovujúce doručenie ( v danom prípade výpoveď z nájmu bytu obom odporcom ) má ten dôsledok, že začne plynúť lehota ( v danom prípade výpovedná lehota z nájmu bytu ).

Zo zoznamu oprávnených odosielateľov úradných zásielok zahrnutých v interných predpisoch Slovenskej pošty vyplýva, že žalobca ako občianske združenie zaregistrované na MV SR sa v tomto zozname nenachádza. Treba však brať do úvahy, že výpoveď z nájmu bytu je taký právny úkon, ktorého doručenie musí prenajímateľ nehnuteľnosti v konaní riadne, vierohodne preukázať, čo sa v danom prípade nestalo.

Podľa Poštových podmienok bod 18, 18.3. oprávneným prijímateľom zásielok adresovaných fyzickej osobe sú a/ manžel / manželka b/ osoby, ktoré bývajú s adresátom v tom istom rodinnom dome / byte c/ osoby, ktoré adresát splnomocnil, aby zaňho prijímali jemu adresované zásielky d/ jednej z rodičov mal. adresáta, resp. iný zákonom alebo právoplatným rozhodnutím súdu určený zástupca e/ opatrovník adresáta pri pozbavení spôsobilosti na právne úkony alebo jej obmedzenie

Podľa bodu 18, 18.3. b/ tieto osoby nie sú oprávnené preberať za adresáta zásielky s doplnkovou službou Do vlastných rúk, zásielky s poistením vyšším ako 200 €, a poštové poukazy s poukazovanou sumou vyššou ako 200 €, týmto osobám sa nedodá zásielka, ku ktorej sa vyžaduje potvrdenie prevzatia v prípade, ak ich adresát vylúčil z prijímania zásielok.

Podľa Všeobecných podmienok bod 20, 20.5., oprávnený prijímateľ zásielky adresovanej fyzickej osobe, doplní k svojmu podpisu poznámku vyjadrujúcu vzťah k adresátovi, napr. „ manžel“, „ syn“, „ matka“, „ opatrovník“, „ splnomocnenec“ a pod.

V tomto konkrétnom prípade treba mať na zreteli rozdielnosť doručovania podľa Poštového poriadku ( podmienok ) čo sa týka účinnosti doručenia písomnosti, akou je v danom prípade výpoveď z nájmu bytu. Navrhovateľ nevyužil poštový úrad na zaslanie tak dôležitej zásielky, akou je nesporne VÝPOVEĎ Z NÁJMU BYTU ako jednostranný hmotnoprávny úkon smerujúci k zmene právneho stavu, a nezaslal výpoveď obom odporcom s doplnkovou službou „do vlastných rúk“ ( i keď to zákon kogentne neprikazuje a len odkazuje na osobitný predpis, ktorým je ust. ) - čím by v konaní jednoznačne bolo preukázané, že výpoveď obaja odporcovia (spoločný nájom bytu manželov ) prevzali, resp. nie.. Navrhovateľ sa odvoláva na doručovanie podľa Poštového poriadku - t.j. prevzatie zásielky ( výpoveď ) tretím subjektom „syn“, a tým účinnosti doručenia odporcom 1/, 2/ dňom 21.04.2009.

Podľa , adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, v sídle ( mieste podnikania ), na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Podľa , ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť, uloží sa písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť

vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

V danom spore bolo preukázané, že odporcovia pracujú v zahraničí, teda nebola splnená podmienka pri doručovaní „ zdržuje sa v mieste doručenia“, takisto nebolo preukázané, že tretí subjekt, ktorý zásielky prevzal „syn“, ktorý sa mal v mieste ich bydliska zdržiavať, bol aj ochotný im ich odovzdať, nebolo preukázané, či ich vôbec odovzdal, a ak áno - tak kedy. Z výsluchu svedka a množstve podpisov, ktoré učinil pred súdom nevyplynulo, že tieto zásielky prevzal osobne, ďalej druhý zo synov žije dlhodobo v zahraničí. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola, alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky vyhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností je na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ktorý teda existenciu týchto skutočností tvrdí. V danom prípade bolo na navrhovateľovi, aby v súdnom konaní preukázal hodnoverným spôsobom, kedy tretí subjekt ( syn ) odovzdal zásielku ( výpovede ) obom odporcom a či vôbec ich odovzdal. V tejto rovine postačuje, ak výpovede odovzdal tretí subjekt jednému z adresátov (manželov), ktorý bol ochotný odovzdať zásielku ( výpoveď ) druhému z adresátov - manželovi. Dôkazné bremeno v tomto smere nie je možné presúvať na samotných odporcov, pričom navrhovateľ neprodukoval žiadne návrhy na dokazovanie v tomto smere. Jedným zo základných hmotnoprávnych predpokladov pre rozhodnutie súdu v danej veci je existencia nájomného vzťahu odporcov k predmetnému bytu, čo na základe dokazovania mal súd preukázané, obom odporcov vznikol spoločný nájom manželov. Ďalej súd prejudiciálne skúmal samotnú výpoveď, jej essenciálne náležitosti, doručovanie z dôvodu skúmania účinnosti výpovede. V danom prípade účinky výpovede nenastali ani doručením rovnopisu žaloby vo veci samej odporcom, nakoľko súd je viazaný žalobným petitom, ktorý v danej veci neobsahoval samotnú výpoveď z nájmu bytu. Navyše súd dáva do pozornosti, že zo samotných doručeniek, predložených navrhovateľom nevyplýva, že obsahom zásielok, prevzatých tretím subjektom boli skutočne výpovede z nájmu bytu. Vzhľadom na to, že v konaní navrhovateľ nepreukázal súdu, že nastali právne účinky výpovedí ich doručením odporcom 1/,2/, súd mal za to, že nájomný vzťah odporcov k predmetnej nehnuteľnosti trvá, keď si súd prejudiciálne vyriešil zhorauvedenú otázku. Vzhľadom na uvedené súd návrh na vypratanie nehnuteľnosti, ako aj hnuteľných vecí v nej sa nachádzajúcich zamietol, takisto zamietol naväzujúce navrhovateľom v konaní uplatnené nároky na tom skutkovom základe ako v návrhu popísal. Je na navrhovateľovi v prípade neplnenia si záväzkov odporcov, vyplývajúcich pre nich z nájomnej zmluvy, či podá návrh na súd, podopretý skutkovým základom na vec sa vzťahujúcim.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v náväznosti na ust. , a v konaní úspešným odporcom nepriznal ich náhradu, majúc za to, že sú tu dôvody osobitného zreteľa, kedy súd nemusí výnimočne náhradu trov konania priznať. Súd na základe posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, postoja odporcov v priebehu konania, ktorí sa bez vážneho dôvodu nezúčastňovali pojednávaní, ich samotný právny zástupca nebol schopný zabezpečiť ich účasť, nakoľko s ním riadne nespolupracovali, súd vyhodnotil, že ide o výnimočný prípad aplikácie ust.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia , písomne v dvoch rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( a nasl. ).