Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-170-2013.pdf
PDF · 100.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/170/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky H.. C. F., K. F., X.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej Y. F. X. V.. R. XX/A, zastúpenej JUDr. Veronikou Trošanovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Floriánskej ulici č. 16, proti odporcovi Z. F., X.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcemu Y. F. X. V.. R. XX/A, zastúpenému JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Štúrovej č. 20, a v právnej veci maloletých detí F. R., X.. XX.X.XXXX C. R., X.. XX.X.XXXX, detí účastníkov, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, v konaní o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov voči maloletým deťom na čas po rozvode takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov Z. F., X.. XX.X.XXXX, C. C. F., K. F., X.. X.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F. A. vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozvádza.
Na čas po rozvode manželstva účastníkov schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveruje maloleté deti R. F.C., X.. XX.X.XXXX C. R. F., X.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloleté deti osobne starať, zastupovať ich a spravovať ich majetok a zaväzuje odporcu prispievať na výživu maloletého R. výživným vo výške po 200 € mesačne a na výživu maloletého R. výživným vo výške po 140 € mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 23.8.2013 návrh, ktorým žiadala súd o rozvedenie manželstva účastníkov a na čas po rozvode tohto manželstva žiadala zveriť obe maloleté deti účastníkov R. C. R. do jej osobnej starostlivosti a zo strany odporcu určiť výživné na maloletého R. vo výške 220 € mesačne, na výživu maloletého R. po 140 € mesačne, zároveň navrhovala upraviť i styk odporcu s maloletými deťmi. Návrh odôvodňovala tým, že v roku 2006 medzi účastníkmi začali vznikať nezhody, keďže u odporcu sa začala prejavovať neprimeraná žiarlivosť, medzi účastníkmi začalo dochádzať postupne k zhoršovaniu vzťahov, pridružili sa k tomuto i vzájomné hádky, tvrdila, že došlo k fyzickému napadnutiu jej zo strany odporcu, situácia vyvrcholila odsťahovaním sa odporcu zo spoločnej domácnosti, i keď sa následne do spoločnej domácnosti vrátil, vzťahy medzi účastníkmi sa neupravili. Odporca v čase podania návrhu navrhovateľkou hradil výživné spolu na obe deti v sume 300 €, dohodli sa, že staršiemu synovi mal hradiť poplatok za tréningy 35 € a polovicu nepravidelných výdavkov
súvisiacich s vodnopólovými aktivitami synov, ktoré priemerne na oboch ročne činili cca 560 €. Tvrdila, že odporcovi nikdy nebránila v styku s maloletými deťmi.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení danom cestou svojej právnej zástupkyne doručenom súdu dňa 19.11.2013 s návrhom na rozvod manželstva účastníkov súhlasil, avšak na čas po rozvode manželstva žiadal deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti účastníkov v 2-týždňových intervaloch, svoje stanovisko odôvodňoval tým, že on považoval manželstvo účastníkov za harmonické, iba s občasnými nezhodami, ktoré nepresiahli rámec bežných manželských nedorozumení, poprel tvrdenie navrhovateľky, že by nepomáhal v domácnosti, poukazoval na závislosť tejto pomoci od jeho pracovných zmien v zamestnaní, ako i na snahu zabezpečovať chod domácnosti a v čo najväčšej miere sa podieľať na výchove detí. K incidentu popisovanému navrhovateľkou v písomnom návrhu uviedol, že túto skutočnosť popísala navrhovateľka veľmi dramaticky, z jeho pohľadu to upresnil, že navrhovateľka vedela, že sa mal zúčastniť stretnutia s priateľmi preto nemohol odviesť ich syna v nasledujúci deň na 4 dňové stretnutie, napriek tomu, že bol tzv. spoločensky unavený navrhovateľka sama vyprovokovala hádku, došlo medzi účastníkmi k výmene názorov, pri ktorej on navrhovateľku udrel, zo spoločnej domácnosti sa v máji tohto roka odsťahoval na želanie navrhovateľky, následne sa do spoločnej domácnosti vrátil, naďalej sa podieľal na zabezpečovaní potrieb spoločných detí účastníkov, s týmito bol na dovolenke. Deti majú dobrý vzťah s oboma rodičmi, tvrdil, že navrhovateľka sa snaží z neho urobiť agresívneho človeka, aby mala viac dôkazov k rozvodu.
Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe zo dňa 28.10.2013 pre prípad rozvodu manželstva účastníkov pokiaľ ide o úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností sa v čase podania správy nevedel jednoznačne vyjadriť, ponechával si právo vyjadrenia k návrhu po vypočutí účastníkov na pojednávaní.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka je zamestnankyňou spoločnosti H. D. R. C..R.. F. kde je zamestnanou od 1.5.2006, u tohto zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 972 €.
Odporca je zamestnancom spoločnosti N.. R.. R. F. R..K..S.. od 1.8.2000 a u tohto zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 1.239 €.
Účastníci uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX, toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F. A. vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, u oboch účastníkov ide o manželstvo prvé, obaja sú štátnymi príslušníkmi SR, majú slovenskú národnosť, navrhovateľka má ukončené vysokoškolské vzdelanie, odporca má ukončenú strednú odbornú školu s maturitou, ich predmanželská známosť trvala po dobu dvoch rokov, dôvodom uzavretia manželstva bola citová náklonnosť, z manželstva účastníkov pochádzajú dve maloleté deti R. C. R., ani jeden z účastníkov okrem týchto dvoch detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Maloletý R. navštevuje 1. ročník 8-ročného matematického gymnázia, maloletý R. navštevuje 4. ročník základnej školy, R. navrhovateľka hradí poplatok ZRPŠ 30 € ročne, za obedy v školskej jedálni mu uhrádza okolo 20 € mesačne, hradí mu mesačné náklady na mobilný telefón 5 €, na lieky mu dopláca okolo 5 € mesačne, na školské pomôcky okolo 10 € mesačne, maloletému R. hradí poplatok ZRPŠ 15 € ročne, za obedy v školskej jedálni 20 € mesačne, za mobil okolo 5 € mesačne, na školské pomôcky taktiež okolo 10 € mesačne. Obaja chlapci sa venujú vodnému pólu, čo zvyšuje výdavky na deti, staršiemu R. navrhovateľka hradí každý tretí mesiac poplatok 70 € a od tohto obdobia ďalší poplatok 40 € mesačne z dôvodu zaradenia do klubu, s touto činnosťou súvisí i ročný poplatok poistného 25 €, v októbri 2013 sa zúčastnil zájazdu na Ukrajinu, s čím súvisel poplatok 160 €, s aktivitou súvisia jednorazové výdavky podľa požiadaní klubu, u maloletého R. v súvislosti s touto aktivitou je hradený
poplatok poistného taktiež 25 €, aj uňho v súčasnosti začala platiť poplatok za zaradenie do klubu 40 € mesačne.
Účastníci spolu s maloletými deťmi bývajú v 3-izbovom byte, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov, rovnako v BSM účastníci majú i rodinný dom na území Maďarskej republiky, obe nehnuteľnosti boli kúpené z finančných prostriedkov získaných formou hypotéky, ktorú splácajú v sume 360 € mesačne, túto platbu platia napoly, náklady na bývanie v sume 200 € hradia taktiež napoly. Navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou auta značky Volkswagen Polo, rok výroby 2011. Odporca okrem uvedených nehnuteľností iný majetok nevlastní.
Na pojednávaní vo veci v podstate obaja účastníci dospeli k rodičovskej dohode o zverení oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky, o zaviazaní sa odporcu prispievať na výživu R. sumou 200 € mesačne a R. sumou 140 €, obaja zhodne žiadali súd, aby styk odporcu s maloletými neupravoval. Kolízna opatrovníka doporučila v zásade túto rodičovskú dohodu schváliť.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny , ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihladne na záujem maloletých detí.
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdali odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že toto manželstvo v súčasnosti je nefunkčným, neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a nie je tu reálny predpoklad nápravy vo vzťahoch účastníkov do budúcna, navrhovateľka jednoznačne odmieta obnovenie manželského spolužitia s odporcom, preto súd návrhu v tejto časti vyhovel. Ako dôvod rozpadu manželstva súd vyhodnotil povahové odlišnosti účastníkov.
Súd zároveň schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov na čas po rozvode manželstva týchto voči ich maloletým deťom z manželstva pochádzajúcim, keďže dospel k záveru, že táto rodičovská dohoda je jednoznačne v záujme maloletých detí a neprieči sa zákonu, navrhovateľka starostlivosť o maloleté deti preukázateľne vie zabezpečiť po všetkých stránkach, nikto nenamietal zverenie detí do jej osobnej starostlivosti, rodičia sa v zásade vzájomne dohodli i na výške výživného a toto dohodnuté výživné súd považoval za primerané ako k odôvodneným potrebám maloletých detí, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, tak i k zárobkovým, osobným a majetkovým pomerom účastníkov.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo
pomery účastníkov, keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie, pretože účastníci konania sa tohto práva účinne vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).