Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/85/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobcu: R Collectors s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovaným: 1./ A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. B. XXX, 2./ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. B. XXX, 3./ D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. D. B. XXX, 4./ F. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. č. 290, v konaní o zaplatenie 8.407,33 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. – 4. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca Poštová banka a.s. sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.11.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému v 1. rade a dedičom po poručiteľovi D. B., zomr. X.X.XXXX, (ďalej aj „poručiteľ“) povinnosť zaplatiť mu sumu 8.407,33 eur s príslušenstvom, titulom porušenia povinností zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi ním a poručiteľom ako dlžníkom a žalovaným v 1. rade ako spoludlžníkom dňa 13.12.2016. V žalobe uviedol, že žalobu podáva aj na neznámych dedičov po poručiteľovi D. B. z titulu neukončenia dedičského konania po tomto poručiteľovi, a to vzhľadom na potrebu ochrany jeho práv pred uplynutím premlčacej doby, nakoľko žalobca nemá vedomosť o výsledku dedičského konania po poručiteľovi.

2. Súd lustráciou v súdnom registri zistil, že dedičské konanie vo veci D. B. sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. a rovnopis rozhodnutia vydaného v tomto dedičskom konaní zaslal žalobcovi na doplnenie/spresnenie žaloby tak, aby špecifikoval dedičov, voči ktorým má žaloba smerovať.

3. Žalobca podaním zo dňa 28.1.2021 na základe výzvy súdu označil na strane žalovaných: A. B. ako žalovaného v 1. rade; E. B. ako žalovanú v 2. rade, žalovaného D. B. ako žalovaného v 3. rade a F. B. ako žalovaného v 4. rade, preto v ďalšom konaní súd pokračoval so žalovanými v 1. – 4. rade tak, ako ich označil žalobca v uvedenom (žalobu dopĺňajúcom/spresňujúcom) podaní.

4. Dňa 31.1.2022 pôvodný žalobca podal návrh na zmenu subjektov na strane žalobcu s poukazom na skutočnosť, že žalobca ako postupca uzavrel dňa 1.10.2021 so spoločnosťou R Collectors s.r.o. zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky na nového veriteľa. Zároveň pripojil súhlas nového veriteľa so vstupom do konania na miesto žalobcu.

5. Súd uznesením č.k. -130 zo dňa 14.2.2022 pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu.

6. Žaloba a jej prílohy boli doručené žalovaným v 1. – 4. rade spolu s výzvou, aby sa v lehote 15 vyjadrili k žalobe, uviedli rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaní v 1. – 4. rade na výzvu súdu nereagovali, k žalobe sa nevyjadrili.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 1.6.2023. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a písomných vyjadreniach. Konštatoval, že po podaní žaloby nedošlo k žiadnym zmenám, ani k žiadnym platbám od žalovaných. Má za to, že žaloba je dôvodná, a preto navrhol, aby jej súd vyhovel a priznal náhradu trov konania žalobcovi.

Súd vykonal dokazovanie a po vyhodnotení dôkazov, za preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje:

8. Právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. uzatvoril dňa 13.12.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, lepšia splátka s dlžníkom D. B. a spoludlžníkom A. B., na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 9.300,- eur s výškou mesačnej splátky 161,47 eur. V zmluve bol dohodnutý počet mesačných splátok 96, termín konečnej splatnosti úveru na 20.12.2024. Z platieb realizovaných dlžníkom bola suma 892,67 započítaná na istinu a suma 1.876,93 eur bola započítaná na úroky. Dlžník D. B. zomrel X.X.XXXX. Následne už splátky neboli uhrádzané v zmysle zmluvných dojednaní, posledná splátka úveru bola realizovaná dňa 20.6.20418 v sume 24,61 eur. Vzhľadom na to, že ďalšie splátky už neboli uhrádzané, právny predchodca žalobcu zaslal spoludlžníkovi – žalovanému v 1. rade list zo dňa 20.9.2018, ktorým ho vyzval na splatenie dlžnej časti úveru, konštatoval, že ku dňu 20.9.2018 je pohľadávka banky viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 648,27 eur a upozornil ho na oprávnenie banky vyhlásiť úver predčasne splatným v prípade, že nedôjde k úhrade dlžnej sumy. Upozornenie odoslal žalovanému v 1. rade dňa 21.9.2018. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 17.10.2018 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému v 1. rade, že predmetná úverová pohľadávka sa k tomuto dňu stáva predčasne splatnou v celom rozsahu. Zároveň ho vyzval na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Predmetná výzva bola odoslaná žalovanému v 1. rade dňa 18.10.2018. Žiadne ďalšie splátky úveru zo strany žalovaného v 1. rade neboli realizované, preto sa žalobca domáha svojho nároku na súde teraz prejednávanou žalobou.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

9. Podľa sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa účinného ku dňu 13.12.2016 (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa 53 ods. 9 , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

14. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného ku dňu 13.12.2016 (ďalej len „“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

16. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 7 ods. 15 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

19. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

20. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

21. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

22. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

23. Podľa , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Súd dospel k právnemu záveru:

24. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že vzťah založený na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere; lepšia splátka zo dňa 13.12.2016 medzi právnym predchodcom žalobcu a dlžníkom D. B.

a spoludlžníkom A. B. je vzťahom spotrebiteľským, a teda že uvedená zmluva spĺňa predpoklady pre jej zadefinovanie ako spotrebiteľskej zmluvy a to jednak v zmysle zákonných definícii jednak a násl. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného a účinného v čase dojednania predmetnej zmluvy (ďalej len „“).

25. V čase uzatvárania uvedenej zmluvy v zmysle vtedy platného a účinného ust. sa za spotrebiteľskú zmluvu považovala každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom v zmysle ods. 3 citovaného paragrafu, dodávateľ bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a v zmysle ods. 4 spotrebiteľom bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. S poukazom na ustanovenia § 7 a § 11 ZoSÚ súd ex offo preskúmaval, či veriteľ pre poskytnutím úveru na základe zmluvy o úvere zo dňa 13.12.2016 postupoval pri preverovaní bonity dlžníka D. B. a spoludlžníka A. B. s odbornou starostlivosťou.

27. Súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C- 377/14, ktorý rozhodol, že v spotrebiteľských zmluvách sú súdy povinné ex offo skúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Okrem uvedenej povinnosti možnosť judikatúry Súdneho dvora EÚ vyvodiť okrem iného aj povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských zmluvách bonitu spotrebiteľa (C - 679/18) a údaje týkajúce sa RPMN (C - 76/10) a v prípade zistených nedostatkov na tieto pri rozhodovaní prihliadať. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-679/18 vyplýva: „Články 8 a 23 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48 ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady87/102 EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmavať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzatvorením zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a sa majú vykladať ďalej v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinností veriteľa posúdiť pred uzatvorením zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.“

28. Cieľom § 7, ako aj § 11 ods. 2 ZoSÚ je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napríklad predpokladaný príjem a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa pritom vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napríklad možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a podobne. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme najmä ním aj preukázaných, tak aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané

informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov domáci rozpočet, a to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver, preskúmať jeho konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, vyživovaciu podobnosť a podobne. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

29. Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí č.k. k otázke skúmania bonity spotrebiteľa uviedol: „Podľa článku 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48 ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102 EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzatvorením zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné od spotrebiteľa, a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môže túto povinnosť zachovať.“

30. V prejednávanej veci zo žiadosti o úver (č.l. 86 spisu) vyplýva, že v rámci žiadosti o spotrebiteľský úver v požadovanej výške 10.000,- eur bolo deklarované, že žiadateľ/dlžník D. B. je invalidným dôchodcom s príjmom/dôchodkom vo výške 281,- eur, iný príjem napr. zo zamestnania alebo z podnikania nemal, neboli prezentované žiadne splátky úverov a pôžičiek a ani žiadne zrážky. Vo vzťahu k spolužiadateľovi/spoludlžníkovi bolo v žiadosti o úver prezentované, že je ženatý, má jedno vyživované dieťa, býva v prenajatom byte, je zamestnaný, jeho zamestnávateľom je Gréckokatolícka cirkev, farnosť C. D., jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu 360,- eur, iné príjmy nemá, nemá žiadne splátky úverov a pôžičiek a ani iné zrážky.

31. Z listín označených ako „Dáta dopytu“, ktoré predložil žalobca na výzvu súdu, aby preukázal akým spôsobom overoval bonitu dlžníka a spoludlžníka pred poskytnutím úveru na základe zmluvy o úvere zo dňa 13.12.2016, súd zistil, že: I. u dlžníka D. B. boli pred poskytnutím úveru evidované 3 existujúce zmluvy s celkovou poskytnutou čiastkou 12.050,- eur, ktorých zostatková hodnota predstavovala 7.497,- eur a výška mesačných splátok sumu 255,- eur. Z bližšej špecifikácie týchto úverov je zrejmé, že menovaný ku dňu žiadosti o úver už splácal: 1. spotrebný úver, ktorý mu bol poskytnutý dňa 26.6.2015 vo výške 6.550,- eur, mesačná splátka tohto úveru predstavovala sumu 107,- eur, počet zostávajúcich splátok bol 92 a dátum konečnej splatnosti bol stanovený na deň 20.6.2024; 2. spotrebný úver, ktorý mu bol poskytnutý dňa 9.4.2013 vo výške 3.500,- eur, mesačná splátka tohto úveru predstavovala sumu 95,- eur, počet zostávajúcich splátok bol 6 a dátum konečnej splatnosti bol stanovený na deň 20.4.2017; 3. spotrebný úver, ktorý mu bol poskytnutý dňa 23.11.2012 vo výške 2.000,- eur, mesačná splátka tohto úveru predstavovala sumu 53,- eur, počet zostávajúcich splátok bol 25 a dátum konečnej splatnosti bol stanovený na deň 20.11.2018.

II. u spoludlžníka A. B. boli pred poskytnutím úveru evidované 2 existujúce zmluvy s celkovou poskytnutou čiastkou 17.000,- eur, ktorých zostatková hodnota predstavovala 16.959,- eur a výška mesačných splátok sumu 266,- eur. Z bližšej špecifikácie týchto úverov je zrejmé, že menovaný ku dňu žiadosti o úver už splácal: 1. spotrebný úver, ktorý mu bol poskytnutý dňa 8.11.2016 vo výške 12.000,- eur, mesačná splátka tohto úveru predstavovala sumu 180,- eur, počet zostávajúcich splátok bol 96 a dátum konečnej splatnosti bol stanovený na deň 20.11.2024; 2. spotrebný úver, ktorý mu bol poskytnutý dňa 9.8.2016 vo výške 5.000,- eur, mesačná splátka tohto úveru predstavovala sumu 86,- eur, počet zostávajúcich splátok bol 94 a dátum konečnej splatnosti bol vykázaný na deň 20.8.2024.

32. Za danej finančnej situácie právny predchodca žalobcu poskytol úver dlžníkovi D. B. vo výške 9.300,- eur, pričom mesačné splátky boli stanovené v sume 161,47 eur.

33. Súd poukazuje na to, že u menovaného D. B. bol deklarovaný jediný príjem – dôchodok vo výške 281,- eur a listín, ktorými právny predchodca žalobcu overoval bonitu žalovaného je zrejmé, že D. B. v uvedenom čase mal 3 existujúce úvery v zostatkovej hodnote 7.497,- eur, s mesačnými splátkami v celkovej sume 255,- eur. Ak súd zohľadní to, že spolu s novým úverom mal dlžník D. B. splácať na všetky 4 úvery mesačné splátky spolu vo výške 416,47 eur (255,- + 161,47 eur), tak menovanému by jeho mesačný príjem – invalidný dôchodok vo výške 281,- eur nepostačoval ani na úhradu všetkých splátok jeho úverov. Z uvedeného logicky vyplýva, že dlžníkovi by tak na zabezpečovanie základných životných potrieb neostala žiadna suma, keďže stanovené mesačné splátky prevyšovali príjem menovaného o 135,47 eur (416,47 – 281,- eur).

34. Pokiaľ ide o spoludlžníka A. B. – žalovaného v 1. rade, aj tu súd poukazuje na to, že u menovaného bol deklarovaný jediný mesačný príjem vo výške 360,- eur a 3 existujúce úvery v zostatkovej hodnote 16.959,- eur, s mesačnými splátkami v celkovej sume 266,- eur. Ak súd zohľadní to, že spolu s novým úverom by mal žalovaný v 1. rade ako spoludlžník splácať na všetky 3 úvery mesačné splátky spolu vo výške 427,47 eur (266,- + 161,47 eur), tak menovanému by jeho mesačný príjem vo výške 360,- eur nepostačoval ani na úhradu všetkých splátok jeho úverov, keďže stanovené mesačné splátky prevyšovali príjem žalovaného v 1. rade o 67,47 eur (427,47 – 360,- eur). Uvedenému dlžníkovi by tak jeho príjem nepostačoval ani na úhradu stanovených splátok, a teda samozrejme ani na zabezpečenie základných životných potrieb. Navyše súd poukazuje na skutočnosti vyplývajúce zo žalobcom predloženej listiny „Dáta dopytu“, z ktorej vyplýva, že žalovanému v 1. rade boli vo veľmi krátkom časovom intervale pred uzavretím teraz posudzovanej zmluvy o úver poskytnuté dva osobné úvery, a to v pomerne vysokých finančných čiastkach, a to dňa 8.11.2016 mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 12.000,- eur a dňa 9.8.2016 mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- eur, na ktorú skutočnosť bolo potrebné, podľa názoru súdu, pri posudzovaní bonity žalovaného v 1. rade a jeho schopnosti splácať dlh (pri zohľadnení výšky jeho mesačného príjmu – 360,- eur) zvlášť prihliadať.

35. Súd zároveň zdôrazňuje, že zo strany žalobcu nebol podaný žiadny dôkaz o tom, že by právny predchodca žalobcu pred poskytnutím úveru žiadateľovi D. B. preveril jeho výdavky, ako aj výdavky spolužiadateľa/spoludlžníka – žalovaného v 1. rade, súvisiace s peňažnými záväzkami, chodom domácnosti a živobytím, pričom súd poznamenáva, že nie je možné vychádzať len z tvrdení, či čestného prehlásenia spotrebiteľa, ak tieto nie sú podopreté konkrétnymi podkladmi a nestačí mať preukázaný len príjem spotrebiteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch jasne a zreteľne stanovuje veriteľovi povinnosť preveriť údaje nielen o príjme, ale aj o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa. V tomto prípade právny predchodca žalobcu nielenže žiadnym spôsobom nepreveril výdavky žiadateľa a spolužiadateľa o úver, ale ani nepožadoval od nich uvedenie akejkoľvek výšky výdavkov. V žiadosti o spotrebiteľský úver absentujú akékoľvek údaje o ich výdavkoch. Na tomto mieste súd poukazuje najmä na informácie o spolužiadateľovi – žalovanom v 1. rade, uvedené v žiadosti o spotrebiteľský úver, kde je deklarované, že žalovaný v 1. rade má 1 vyživované dieťa a býva v prenajatom byte, teda zrejme musel mať výdavky na zabezpečenie základných potrieb vyživovaného dieťaťa, či výdavky na bývanie. V zmluve pritom žiadne výdavky žalovaného v 1, rade na tieto účely nie sú označené. Nedôsledne zisťovanie finančných výdavkov a uspokojenie sa s „nulovými“ výdavkami, pri jednom vyživovanom dieťati a bývaní v prenajatom byte, svedčí o porušení povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou. Bez toho, aby veriteľ skúmal všetky aspekty a okolnosti na strane žiadateľov o úver, napr. aj ich mesačné výdavky na bývanie, na zabezpečenie základných životných potrieb, stravy, atď., nemohol si vytvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žiadateľov o úver, potrebnej pre posúdenie ich spôsobilosti splácať dlh zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd poukazuje na to, že pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa.

36. Na základe vyššie rozpísaných dôvodov súd uzatvára, že právny predchodca žalobcu porušil povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žiadateľa o úver D. B. a žalovaného v 1. rade A. B. splácať úver. Podľa názoru súdu nemožno za konanie s odbornou starostlivosťou považovať prípad, ak si žalobca rozhodujúce skutočnosti o bonite žiadateľov o úver žiadnym spôsobom neoveril. Absencia zohľadnenia príjmov a výdavkov a ich vzájomné porovnanie neumožňuje objektívne posúdiť finančnú situáciu a solventnosť spotrebiteľa, vrátane jeho schopnosti splácať úver a plniť si svoje záväzky aj v budúcnosti. Povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť splácať spotrebiteľský úver zaťažuje veriteľa, nie spotrebiteľa.

37. Vychádzajúc z ustanovenia § 7 ods. 1, 2, 15 a 16 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy a s prihliadnutím na žalobcom predložené dôkazy súd nemal inú možnosť ako konštatovať porušenie povinnosti právneho predchodcu žalobcu konať s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľov splácať spotrebiteľský úver.

38. Podľa § 11 ods. 2, prvá veta ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver, nie je oprávnený od spotrebiteľa požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Inak povedané, veriteľ nie je oprávnený úver predčasne zosplatniť.

39. Aplikujúc uvedené ustanovenie na prejednávanú vec dospel súd k záveru, že právny predchodca žalobcu nemohol pre nedôsledné skúmanie bonity dlžníka D. B. a žalovaného v 1. rade úver predčasne zosplatniť, a preto nemohol ani platne postúpiť pohľadávku voči žalovaným na žalobcu, keďže zákonnou podmienkou postupiteľnosti takejto pohľadávky v zmysle § 17 zákona o spotrebiteľských bolo, aby išlo o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čo v tomto prípade splnené nebolo, keďže konečná splatnosť úveru má byť až 20.12.2024. Nedodržanie zákonných podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch je na ťarchu veriteľa a nemôže ho zhojiť ani neplnenie povinnosti žalovaných splácať úver, ktorí predmetnú neplatnosť postúpenia nezavinili.

40. Podstatnou otázkou pri každej žalobe je to, či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, rovnako je súd povinný preskúmavať pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Hmotné právo definuje vecnú legitimáciu ako stav vyplývajúci z hmotného vzťahu, teda nárokov, ktorých sa žalobca domáha. Postup a podmienky platnosti postúpenej pohľadávky upravuje § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase postúpenia pohľadávky. V zmysle cit. zákonného ustanovenia ak v prejednávanej veci súd dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru, uvedené je potrebné považovať za neplatný právny úkon. Pohľadávka z neho nemohla byť predmetom postúpenia ani z dôvodu, že konečná splatnosť úveru mala nastať podľa zmluvy až 20.12.2014. Keďže pohľadávka nemohla byť predmetom postúpenia, na strane žalobcu absentuje aktívna vecná legitimácia.

41. Preto súd z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie tejto žaloby jeho žalobný návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol takto:

42. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR z 28.2.2018 sp. zn. , zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).

45. Riadiac sa vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami a citovaným právnym názorom Najvyššieho súdu SR, súd žalovaným v 1. – 4. rade, ktorým v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa