Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29C-144-2012.pdf
PDF · 92.95 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/144/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcov: X. I. M., V. O. F. XXX, X. U. M., V. O. F. XXX, obaja zastúpení JUDr. Jozefom Karabášom, advokátom, so sídlom v Sabinove, Ružová 10, proti žalovanej: R. B., V. O. F. Č.. XXX, zastúpená JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom, so sídlom v Prešove, Hlavná 61, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
žalobu zamieta,
žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 200,52 EUR na účet právneho zástupcu žalovanej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 20.7.2012, upravenou podaním doručeným súdu dňa 20.11.2012 domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k novovytvoreným parcelám o výmere 100 m2 v k. ú. O. F. tak ako sú znázornené na laickom náčrtku na č. l. 22 ako plocha medzi bodmi A, B, C, D z dôvodu nesprávne ustálenej právnej hranice medzi parcelami žalobcov CKN XX, XX zapísaných na LV č. XXX k. ú. O. F. a parcelami žalovanej CKN XX, XX/X R. XX/X O. LV č. XXX O. F. v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. XXCXXX/XXXX, ktorej ustálenie bolo v uvedenom konaní riešené ako predbežná otázka o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam KN XX/X o výmere 20 m2 a M. XX/X - záhrady o výmere 13 m2.
Žalovaná so žalobou nesúhlasila.
Súd dokazovaním vykonaným oboznámením obsahu spisu 11C 367/2008 zistil tento skutkový stav:
Žalobcovia v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. XXC XXX/XXXX pôvodne negatórnou žalobou žiadali, aby žalovaná sa zdržala vstupu a užívania najmä orbou parciel M. XX R. XX zapísaných na G. Č.. XXX M.. Ú.. O. F. vychádzajúc z toho, že táto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva tým, že užíva časti týchto parciel, ktoré sú zapísané v ich podielovom spoluvlastníctve. Zdôraznili, že táto je vlastníčkou len susednej parcely KO., pričom hranica medzi ich pozemkami bola ustálená uznesením bývalého Ľudového súdu v Prešove zo dňa 20.10.1960 pod sp. zn. XXC XXX/XX.
Po vypracovaní znaleckého posudku Ing. L. V. žalobu zmenili a žiadali určiť, že hranica medzi ich parcelami M. R. M. vedených na LV č. XXX k. ú. O. F. a parcelami žalovanej EKN XXX R. W. XXX zapísaných na LV č. 347 prebieha lomovými číslami 1, 2, 3, 4, 5 podľa geometrického plánu č. XX/
XXXX vyhotoveného Ing. L. V. dňa 21.1.2010 a s určením, že sú výlučnými podielovými spoluvlastníkmi novovytvorených parciel XX/X D. X. XX U. R. XX/X D. X. XX U. na základe vyššie uvedeného geometrického plánu.
Znalec Ing. V.M. v posudku uviedol, že hranica medzi pozemkami účastníkov je v katastri nehnuteľnosti dlhodobo evidovaná ako sporná. V posudku znalec graficky znázornil priebeh hranice podľa tvrdenia žalobcov a žalovanej. Zo súdnej pokonávky však znalec nenašiel žiadny grafický podklad, vychádzal preto z pôvodných objektov ako drevený chliev a základy maštale a stodoly. Vychádzajúc z týchto pevných bodov po premeraní vzdialenosti v zmysle spomínanej pokonávky znalec rekonštruoval hranicu v zmysle nej a keďže sa nehoduje s hranicou podľa mapy katastra nehnuteľnosti vyhotovil aj geometrický plán č. 29/2009. Podľa neho hranica medzi parcelami účastníkov prebieha bodmi 1, 2, 3, 4, 5. V geometrickom pláne znázornil tak aj novovytvorené parcely KN XX/X - záhrady o výmere 13 m2 a M. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, ktoré vznikli z parciel KN XXX a 189 zapísaných na LV č. XXXX R. XXX M..Ú.. O. F.. Tieto novovytvorené parcely vzhľadom na ustálenú hranicu znalcom patria žalobcom. Znalec zdôraznil, že ustálená hranica prebieha približne v strede medzi znázornením žalobcov a žalovanej. Ku geometrickému plánu Geografu Prešov uviedol, že bol zhotovený len za účelom identifikácie parciel súboru E - 181 a 189 a tento geometrický plán prevzal formálne zakreslenú, ako už bolo uvedené, spornú hranicu z mapy v katastri nehnuteľnosti.
Žalobcovia s týmto znaleckým posudkom a geometrickým plánom súhlasili, výhrady voči nemu nemali a po vypočutí znalca Ing. Jozefa Bujňáka, ktorý vysvetlil postup pri rekonštrukcii pôvodnej hranice účastníci konania už návrhy na doplnenie dokazovania nemali a aj žalovaná so znaleckým posudkom súhlasila.
Rozsudkom Okresného súdu v Prešove 8.9.2010 pod sp. zn. XXC XXX/XXXX súd žalobu zamietol v časti o určenie hranice a určil, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi, každý z nich v 1 novovytvorených parciel KN 79/2 - o výmere 20 m2 a KN 80/3 o výmere 13 m2 v k. ú. O. F. podľa geometrického plánu č. 29/2009 vyhotoveného Ing. L. V. zo dňa 21.1.2010. Súčasne žalovanej bola uložená povinnosť zdržať sa vstupu a užívania najmä orbou parciel KN 80/3 a KN 79/2 spolu s povinnosťou účastníkov konania nahradiť trovy štátu a žalovanej nahradiť trovy konania úspešným žalobcom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2010 bez podania opravného prostriedku zo strany účastníkov konania.
Zo záverov odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobcovia sa pôvodnou žalobou domáhali aj určenia hranice.
Súd v tejto časti žalobu zamietol z dôvodu, že v rozsudku o určenie vlastníckeho práva k pozemku sa ustálením hranice takéhoto pozemku zaoberá ako otázkou predbežnou vo vzťahu ku konaniu o určenie vlastníckeho práva.
Poukázal na dôvodnosť žaloby o určenie vlastníckeho práva žalobcov k novovytvoreným parcelám, ktoré vznikli na ploche v mape katastra nehnuteľnosti a správnou hranicou, ktorú ustálil znalec vo svojom znaleckom posudku a geometrickom pláne.
Súd sa v celom rozsahu stotožnil so spomínaným znaleckým posudkom, podľa ktorého hranica medzi parcelami účastníkov prebieha bodmi 1, 2, 3, 4, 5. Takto totiž bola hranica ustálená ešte medzi právnymi predchodcami účastníkov formou právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorým je súd viazaný. V ďalšom období nedošlo k žiadnej relevantnej zmene tejto hranice, neexistuje k tomu žiaden právny titul. Podľa tejto skutočnej a právnej hranice následne sa nadobudli pozemky aj terajších vlastníkov, teda účastníkov, aj keď v mape katastra nehnuteľnosti táto skutočná hranica znázornená nebola, keďže znázornená bola iná hranica označená ako sporná (bodkočiarkovane).
Preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
Súd v danom prípade poukazuje, že v predmetnom konaní sa pôvodne riešila hranica medzi parcelami žalobcov označených ako CKN XX R. XX O. G. Č.. XXX a parcelou žalovanej č. EKN XXX na LV č. XXX k. ú. O. F., ktorá následne geometrickým plánom vypracovaným Ing. L. V. bola identifikovaná ako parcely 80/1, 80/2 a 79/1, toho času vedené na LV č. 230 k. ú. Nižný Slavkov.
Predmetnou žalobou sa žalobcovia opätovne domáhali konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zakreslenej na laickom náčrtku na č. l. 22 ako plocha medzi bodmi A, B, C, D s uvedením, že v konaní vedenom pod sp. zn. XXCXXX/XXXX bola nesprávne ustálená hranica medzi pozemkami žalobcov XX R. XX O. G. Č.. XXX k. ú. O. F. a parcelami žalovanej XX, XX/X R. XX/X vedených na LV č. 230, nakoľko vytýčená právna hranica v zmysle geometrického plánu vypracovaného Ing. L. V. prebiehajúca lomovými bodmi 1, 2, 3, 4, 5 neprebieha v obvyklej priamke, ale je bezdôvodne zalomená smerom do pozemku žalobcov, čo sa reálne v praxi nevyskytuje a zároveň takto zameraná hranica v prírode vôbec nerešpektuje ustálenú hranicu v zmysle pokonávky právnych predchodcov účastníkov konania schválenú uznesením bývalého Ľudového súdu v Košiciach zo dňa 20.10.1960 pod sp. zn. XXC XXX/XX.
Z uvedeného dôvodu žalobcovia podali novú žalobu a žiadali, aby súd nariadil znalecké dokazovanie na vyhotovenie znaleckého posudku, ktorý by správne ustálil hranicu susediacich pozemkov účastníkov konania.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Žaloba o určenie vlastníckeho práva a o vydanie veci, resp. vypratanie nehnuteľností je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení.
Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať splnenie povinnosti.
Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide priaznivo ovplyvní postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému, ale aj v založení možnosti uplatnenia vlastného vynutiteľného práva k predmetu určenia.
Predmetnou žalobou sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti toho času vlastnícky patriacej žalovanej s odôvodnením nesprávne ustálenej právnej hranice medzi ich susediacimi pozemkami v konaní pod sp. zn. 11C 367/2008 geometrickým plánom vypracovaným Ing. L. V. P. Č.. XX/XXXX prechádzajúcej lomovými bodmi 1, 2, 3, 4, 5 s tým, že táto nezodpovedá hranici ustálenej ešte ich právnymi predchodcami pokusom o pokonávku zo dňa 20.10.1960 pod sp. zn. 17C 124/60 za súčasného tvrdenia, že podľa ich laického náčrtu v spise na č. l. 22 táto prechádza bodmi A a B a teda v ich prospech svedčí vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalovanej znázornenej ako plocha medzi bodmi A, B, C, D.
V danom prípade súd dospel k záveru, že na strane žalobcov nie je daný naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti označenej na laickom návrhu na č. l. 22 prebiehajúcou bodmi vyznačenej ako plocha medzi bodmi A, B, C, D z dôvodu, že v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 11C 367/2008 bola vrámci riešenia prejudiciálnej otázky už právoplatným rozhodnutím súdu ustálená právna hranica medzi susediacimi pozemkami účastníkov konania.
Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní vedenom pod sp. zn. 11C 367/2008 sa všeobecný súd už zaoberal otázkou hranice medzi susediacimi pozemkami vlastnícky patriacich medzi účastníkmi konania súd sa zaoberal otázkou, či v danom prípade nejde o otázku res iudicata a či v tomto súdnom konaní je súd viazaný určitou otázkou hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania, ktorá bola už právoplatne vyriešená v inom občiansko-súdnom konaní.
Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej nie je významné ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne, či neúplné. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej subcesie (uznesenie NS SR z 27.9.2012 sp. zn. XCdoXX/XXXX).
V danom prípade súd dospel k záveru, že nie je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci predmetného konania s konaním vedeným pod sp. zn. 11C 367/2008, v ktorom sa riešila ako predbežná otázka otázka hranice medzi susediacimi pozemkami účastníkov konania, nakoľko v uvedenom konaní bola riešená otázka vlastníckeho práva žalobcov v časti k parcelám vytvoreným v zmysle geometrického plánu č. 29/2009 vyhotoveným Ing. L. V. označených ako parc. M. XX/X R. M. XX/X, pričom predmetnou žalobou sa domáhajú žalobcovia v 1. a 2. rade určenia vlastníckeho práva, toho času vlastnícky patriacej žalovanej o výmere 100 m2 zakreslenej ako plocha medzi bodmi A, B, C, D na laickom náčrte na č. l. 22, ktorá nebola predmetom konania o určenie vlastníckeho práva pod sp. zn. XXC XXX/XXXX.
Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či je viazaný rozhodnutím súdu v inom konaní, v ktorom už bola právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania, ktorá bola posúdená ako otázka prejudiciálna.
Z uznesenia Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. 32Odo 243/2003 zo dňa 22.2.2006 vyplýva, že podľa § 159 Občianskeho súdneho poriadku je výrok právoplatného rozsudku záväzný pre účastníkov konania a pre všetky orgány a pokiaľ je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je záväzný výrok rozsudku, ale nie však odôvodnenie. V prípade zamietajúceho výroku je však nutné výrok posúdiť v súvislosti s odôvodnením rozhodnutia, čo má význam jednak z hľadiska posúdenia prekážky veci právoplatne rozhodnutej, jednak z hľadiska záveru, či predbežná otázka v spore medzi účastníkmi bola už záväzne právoplatne rozhodnutá. Z toho je potrebné vyvodiť, že aj právoplatný rozsudok, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu k veci z dôvodu, že žalobca vlastníkom nie je, je záväzný nielen pre účastníkov konania, ale aj pre súd, lebo deklaruje neexistenciu vlastníckeho práva žalobcu k veci.
Obdobné rozhodnutie bolo aj vydané NS SR z 31.12.2012 pod sp. zn. 1Cdo44/2010, ktorého právna veta znie, že pokiaľ už bola v občiansko-právnom konaní vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu viazaný jej skorším posúdením a v konečnom dôsledku uznesením NS SR pod sp. zn. 5MCdo16/2010 zo dňa 25.4.2012 zo záveru ktorého vyplýva, že ak určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania bola už vyriešená v právoplatne skončenom konaní, je súd rozhodujúci v inom konaní riešením tejto otázky viazaný. V opačnom hodnotení okolností konkrétneho prípadu by v značnej miere bola ohrozená právna istota ako dôležitý pilier ochrany práva, jasnosti, určitosti a stálosti v štátnych rozhodnutí a riešenie sporných otázok a pomerov.
Keďže súdy v inom konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 11C 367/2008 vrámci predbežného posúdenia právoplatným rozhodnutím vyriešili spornú otázku hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania, teda, že právna hranica medzi susediacimi pozemkami vo vlastníctve žalobcov CKN XXa XX O. G. Č.. XXX a pozemkami žalovanej XX, XX/X, XX/X O. G. Č.. XXX prechádza lomovými bodmi 1, 2, 3, 4, 5 na základe geometrického plánu vypracovaného Ing. L. V. zo dňa 29.9.2009 súd je v predmetnom konaní viazaný týmto ustálením hranice susediacich pozemkov účastníkov konania,
nakoľko v prípade opätovného riešenia otázky ich hranice by došlo k Ú. O. P. E. F. X. M. X. P. F.. K.. XXC 367/2008, v ktorom súd vrámci konania o určenie vlastníckeho práva žalobcov právoplatne vyriešil aj otázku hranice medzi pozemkami účastníkov konania ako otázky predbežnej.
V prípade, ak žalobcovia nesúhlasili so závermi znaleckého posudku v konaní pod sp. zn. 11C 367/2008, mohli voči uvedenému rozhodnutiu využiť opravné prostriedky, avšak z obsahu spisu ako aj rozhodnutia vo veci samej nesporne vyplýva, že žalobcovia so závermi znaleckého posudku vypracovaného vrámci súdneho konania ako aj geometrickým plánom, v ktorom bola ustálená právna hranica medzi ich pozemkami súhlasili a žiadali rozhodnúť na základe jeho záverov.
Na základe uvedených skutočností súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej žalovanej bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci:
- prevzatie a príprava 24.8.2012 58,69 EUR
- vyjadrenie vo veci samej 11.9.2012 58,69 EUR
- účasť na pojednávaní 4.12.2013 60,07 EUR
- režijný paušál 2 x 7,63 a 1 x 7,81 EUR v celkovej výške v zmysle ust. § 10, § 14 a § 16 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v sume 200,52 EUR
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.