Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_4C-33-2011.pdf
PDF · 120.5 KB
No categories available
4C/33/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobcu PIENSTAV
- STK, s.r.o., Levočská 27A/1373, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO 36 458 368, právne zastúpený JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom Advokátskej kancelárie v Starej Ľubovni, ul. Garbiarská 20, proti žalovanému H.. B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. I., ul. J. XX, právne zastúpený Mgr. Marošom Ježíkom advokátom Advokátskej kancelárie v Poprade, ul. Mnoheľová 17, v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal na tunajší súd žalobu o určenie, že okamžité zrušenie pracovného pomeru vykonané podaním žalovaného zo dňa 13.5.2011, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 16.5.2011 je neplatné. Zároveň žiadal uhradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.4.2006 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá pracovná zmluva s dňom nástupu do práce 01.05.2006. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a následne bola menená dodatkami zo dňa 09.11.2006 a 01.10.2007. Dňa 01.06.2010 žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o mzdových podmienkach, na základe ktorej základná mesačná mzda žalovaného ako výkonného riaditeľa spoločnosti bola stanovená v sume 996,- eur s účinnosťou od 01.06.2010. V čl. III. predmetnej zmluvy boli zároveň stanovené aj ročné prémie za priaznivé hospodárske výsledky spoločnosti dosiahnuté počas príslušného roka. Predmetná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, t.j. od 01.06.2010 do 31.05.2011.
Dňa 28.04.2011 žalovaný dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 28.4.2006 v zmysle ust. § 67 Zákonníka práce, v ktorej zároveň uviedol, že pracovný pomer končí uplynutím 3-mesačnej výpovednej doby, t.j. ku dňu 31.7.2011. Predmetná výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 29.4.2011.
Písomným podaním zo dňa 13.5.2011, doručeným žalobcovi dňa 16.5.2011, žalovaný urobil okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom, ktoré odôvodnil tým, že ako riaditeľ spoločnosti, ktorý je priamo podriadený konateľom spoločnosti a títo konatelia na svojom zasadnutí dňa 2.3.2011 vyhodnotili osobnú hmotnú zainteresovanosť riaditeľa spoločnosti za rok 2010 v zmysle zmluvy o mzdových podmienkach a schválili riaditeľovi spoločnosti vyplatenie prémie za rok 2010 v mesiaci marec 2011.
Keďže mu nárokovateľná zložka mzdy nebola vyplatená ani do 15 dní po stanovenom termíne, okamžite skončil pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, a to ku dňu doručenia tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru. Zároveň si uplatnil náhradu mzdy v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce (priemerný mesačný nárok) za výpovednú dobu 2 mesiacov. V zmysle § 75 Zákonníka práce žiadal o vystavenie pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní.
Žalobca oznámením zo dňa 16.5.2011 žalovanému oznámil, že trvá na pracovnom pomere a nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru. Predmetné oznámenie bolo doručované žalovanému na pracovisku dňa 16.5.2011 za prítomnosti H.. X. O., konateľa spoločnosti a H.. R. Y.. Žalovaný po prečítaní predmetné oznámenie odmietol prevziať.
V predmetnom oznámení žalobca uviedol, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru, pretože mzda za mesiac apríl 2011 vo výške 995,80 eur bola žalovanému riadne a včas vyplatená.
Pokiaľ sa jedná o ročnú prémiu - osobnú hmotnú zainteresovanosť podľa čl. III Zmluvy o mzdových podmienkach, v danom prípade sa nejedná o mesačnú mzdu, ale ide o ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku. Teda podľa názoru žalobcu nie sú splnené zákonné podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle ust. § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, lebo žalobca - zamestnávateľ vyplatil žalovanému mzdu riadne a včas.
Z toho dôvodu žalovanému nenáleží ani nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce. Žalobca naďalej trvá na pracovnom pomere so žalovaným v doterajšom pracovnom zaradení, a to až do uplynutia výpovednej doby na základe výpovede z pracovného pomeru zo dňa 28.4.2011, ktorá končí dňom 31.7.2011.
Žalobca písomným podaním zo dňa 18.5.2011, ktoré bolo žalovanému zaslané poštou, opätovne vyzval žalovaného na nástup do práce. S okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 13.5.2011, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 16.5.2011 žalobca nesúhlasí. Žalobca má naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 Občianskeho súdneho poriadku na určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, lebo je toho názoru, že tento pracovný pomer trvá až do uplynutia výpovednej doby, t.j. do 31.7.2011 na základe výpovede žalovaného zo dňa 28.4.2011.
Súd doručil účastníkom poučenia o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému spolu s návrhom na vyjadrenie, vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom práv. zástupcu žalobcu, konateľa žalobcu, práv. zástupcu žalovaného
a žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi doloženými do spisu a zistil tento skutkový stav.
Právny zástupca žalobcu v plnom rozsahu trval na podanej žalobe a jej dôvodoch, ktoré uviedli v predmetnej žalobe. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá pracovná zmluva a taktiež boli uzatvorené aj dva dodatky k zmluve. Ďalej bola medzi účastníkmi uzavretá Zmluva o mzdových podmienkach a to dňa 01.06.2010, v ktorej bola stanovená pre žalovaného ako riaditeľa, základná mesačná mzda 996,- eur, ktorý bol zároveň aj konateľom spoločnosti Pienstav STK v čase, keď táto zmluva bola uzatvorená. Dôvodom pre okamžité skončenia pracovného pomeru, ktorú dal žalovaný dňa 13.5.2011 a doručil žalobcovi dňa 16.5.2011 bolo, že konateľ spoločnosti na svojom zasadnutí dňa 02.03.2011 zhodnotil hmotnú zainteresovanosť riaditeľa spoločnosti za rok 2010 v zmysle zmluvy o mzdových podmienkach a schválil riaditeľovi spoločnosti vyplatenie prémie za rok 2010 v mesiaci marec 2011. Dňa 2.3.2011 bolo zasadnutie konateľov spoločnosti, konatelia spoločnosti boli H.. V. a H.. O.. H.. V. informoval H.. O. o stave hospodárenia a na základe týchto jeho informácii, ktoré predniesol H.. O. bolo prijaté uznesenie č. 1, v ktorom schválili žalovanému - riaditeľovi spoločnosti, vyplatenie prémie v zmysle čl. 3 bod 3 zmluvy.
Následne sa zistilo, že informácie, ktoré predložil H.. V. druhému konateľovi - H.. O. neboli presné. Toto potom následne skonštatovalo aj valné zhromaždenie spoločnosti Pienstav STK, s.r.o. tak, že hospodárske výsledky neboli splnené a z toho dôvodu žalovanému tieto prémie valné zhromaždenie spoločnosti Pienstav STK s.r.o. neuznalo z dôvodu, že neboli splnené ukazovatele. Uviedol tiež, že druhý konateľ - H.. O. nepostrehol, že uznesenie je formulované ináč ako malo znieť.
Ďalej uviedol, že najvyšším orgánom v spoločnosti v zmysle obchodného zákonníka je valné zhromaždenie spoločnosti, ktoré rozhoduje o uzavretí účtovnej závierky, o účtovníctve a predkladá aj daňové priznanie koncom mesiaca marca, toho-ktorého kalendárneho roka. Mzda vo výške 996,- eur - základná mzda, bola žalovanému vyplatená v plnom rozsahu a prémia nie je zložkou mzdy.
Právny zástupca žalobcu však na poslednom pojednávaní uznal, že je pravdou, že aj prémia v tomto prípade je zložkou mzdy, ale naďalej zotrval na tom, že žalovaný nesplnil dohodnuté ukazovatele na to, aby mal nárok na prémiu za rok 2010.
Ďalej uviedol, že žalovaný dňa 28.4.2011 dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru. Žalobca Pienstav STK s touto výpoveďou súhlasil s tým, že plynie výpovedná 3-mesačná doba. Následne 13. mája 2011 dáva žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru, načo ho žalobca vyzval, aby okamžite nastúpil do práce, nakoľko neuznáva jeho okamžité skončenie pracovného pomeru. Keďže nenastúpil do práce, žalobca mu vykazoval absencie a z toho dôvodu potom pristúpil žalobca k okamžitému skončeniu pracovného pomeru pre zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny v zmysle § 69, ods. 1, písm. a/ Zákonníka práce.
Ďalej poukázal na to, že ak žalovaný tvrdí, že 2.3.2011 bolo rozhodnutie štatutárnych zástupcov - konateľov spoločnosti, H.. O. a H.. V., kde bolo rozhodnuté o prémii, táto prémia mala byť vyplatená žalovanému v najbližšom výplatnom termíne. Najbližší výplatný termín bol 8.4.2011. Výplatnú listinu podpisoval sám osobne riaditeľ - žalovaný a už vtedy mu bolo známe, že mu táto odmena nebude vyplatená, keďže vyplatená mu bola len základná mzda. Čiže najneskôr 9.4.2011 začína plynúť 1- mesačná lehota, ktorá skončila 9.5.2011, v ktorej mohol okamžite skončiť pracovný pomer. V skutočnosti žalovaný podal toto skončenie pracovného pomeru až dňa 16.5.2011, čiže po uplynutí prekluzívnej 1- mesačnej lehoty, ktorá je zákonnou lehotou /prekluzívnou/ a súd musí na túto preklúziu aj prihliadnuť.
Konateľ žalobcu H.. O. v plnom rozsahu poukázal na stanovisko právneho zástupcu, a teda na to, že žalovanému nevznikol nárok na prémiu za rok 2010, nakoľko nenaplnil hospodárske ukazovatele dohodnuté v Zmluve o mzdových podmienkach. Skutočný hospodársky výsledok za rok 2010 bol celkom iný, než bol vykazovaný na zasadnutí konateľov z 2.3.2011. Z toho dôvodu nemá nárok na vyplatenie prémie.
Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalovaný listom zo dňa 13.5.2011 doručil žalobcovi dňa 16.5.2011 okamžite ukončenie pracovného pomeru, kde presne vymedzuje dôvod skončenia pracovného pomeru, a to z dôvodu ust. § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.
Žalobca uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu, ku ktorej bola podpísaná zmluva o mzdových podmienkach, ktorá riešila otázku mzdy žalobcu. Mzda, v zmysle § 118, ods. 1 Zákonníka práce definuje nielen základnú zložku, ale aj ostatné nárokovateľné zložky mzdy, ktoré sa viažu na splnenie pre určitých v zmluve dohodnutých ukazovateľov. Táto zmluva o mzdových podmienkach definovala tieto mzdové nároky tak, že v čl. 2 definovala základnú mesačnú mzdu, ale v čl. 3 definovala ročnú prémiu, to znamená nárokovateľnú zložku mzdy po splnení dohodnutých prémiových ukazovateľov. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu s poukazom na skutočnosť, že mzda, t.j. jej nevyplatenie je spornou otázku v tomto konaní.
Konatelia spoločnosti zápisom zo dňa 2.3.2011 odsúhlasili vykázané hospodárske výsledky v duchu určenia výnosov a prípadného hrubého zisku. Toto presne korešponduje aj s následným konaním valného zhromaždenia, ktoré odsúhlasilo výnosy vo výške 351 655 eur, čo v plnom rozsahu korešponduje so zápisnicou zo zasadnutia konateľov spoločnosti zo dňa 2.3.2011, kde sa uvádza, že výnosy celkom predstavujú čiastku 351 654,46 eur pre účely účtovania je čiastka zaokrúhlená na celé eurá nahor a teda je to čiastka 351 655 eur. To znamená, že nie je možné súhlasiť s tým tvrdením, že výnosy boli iné. Ročnou prémiou a prémiovým ukazovateľom bolo dosiahnutie hlavného hospodárskeho výsledku hrubého zisku v rozpätí do 15 do 36 % skutočných výnosov pred uzávierkovými dispozíciami a mimoriadnymi výnosmi a nákladmi. Tento hrubý zisk bol dosiahnutý, čo vyplýva zo zápisnice z valného zhromaždenia, potvrdzuje to dokonca aj následné schválenie účtovnej uzávierky valným zhromaždením, kde sa vykazuje zisk 36.843 eur, ale čo je podstatné, že aj zo správy audítora, ktorú predložil samotný
žalobca vyplýva, že pokiaľ ide o určenie následnej percentuálnej miery ročnej prémie, aby sa určil podiel, je nesporné to, že zamestnávateľom v tom prípade bol Pienstav - STK, ktorou hlavnou činnosťou bolo prevádzkovanie činnosti stanice technickej kontroly, kde zo zápisu konateľov spoločnosti vyplýva, že od výnosov vo výške 351.655 eur, boli odpočítané mimoriadne výnosy, ktoré audítor sa vyjadril, že nie je možné ich zahŕňať do výnosov, ktorými sú náklady za predaj bytov, ako vlastného majetku, ktoré nesúvisí s činnosťou spoločnosti Pienstav STK v hodnote 84 731,30 eur a zároveň odpis z pôžičky, ktorú poskytla spoločnosti Pienstav STK svojej matke spoločnosti Pienstav a.s., ktorá vstúpila v danom roku do reštrukturalizácie a podľa platného plánu sa uspokojovali pôžičky veriteľov len v rozsahu 20 % to znamená, že zo zákona o účtovníctve si rovno veriteľ, ktorý si prihlásil pohľadávku, zvyšok si rovno ten veriteľ odpísal ako daňový náklad. To sú tie mimoriadne výnosy, ktoré v zmysle potvrdenia audítora nebolo možné zahrnúť do ročného výsledku hospodárenia. Na základe tejto skutočnosti má zato, že nárok žalovaného na vyplatenie nárokovateľnej zložky mzdy ročnej prémie podľa čl. 3 bod 1 podľa zápisnice konateľov spoločnosti, ktorí konajú v mene zamestnávateľa, zo dňa 2.3.2011 bol daný, tento nárok bol splatný do konca marca 2011 a vzhľadom k tomu, že k tomu neprišlo ani 15 dní od lehoty splatnosti mohol, podľa zákonníka práce, žalovaný okamžite skončiť pracovný pomer, čo aj učinil, a preto postupoval v súlade so zákonníkom práce.
Zákonník práce hovorí, že možnosť okamžitého skončenia je v prípade, ak je v omeškaní vyplatenie mzdy viac ako 15 dní, omeškanie bolo k 15.4. lenže právo ukončiť pracovný pomer okamžite vzniklo prvý krát dátumom 16.4.2011. Jednomesačná lehota končila 16.5.2011 a v tejto lehote skončenie pracovného pomeru okamžite aj učinené bolo. Tento nárok nebol prekludovaný a bol urobený v zákonnej lehote. Tiež poukázal, že ak prémia je zložkou mzdy a mzda bola splatná podľa pracovnej zmluvy, kde výplatný termín nebol určený a tým pádom podľa zákonníka práce je mzda splatná do posledného dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Keďže sa jednalo o prémiu splatnú v termíne marec 2011, podľa zákona by mala byť v takýchto intenciách vyplatená do 30.4.2011 s tým, že v takom prípade omeškanie 15 dní, tak do 15.5. , a 16.5. bol prvý deň uplatnenia práva žalovaného a to do 16.6. /lehota 1 mesiaca/. Teda aj v tomto prípade bolo podané okamžité skončenie pracovného pomeru učinené v zákonnej mesačnej prekluzívnej lehote.
Žalovaný uviedol, že dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru bolo nevyplatenie ročnej prémie za rok 2010 v zmysle zmluvy o mzdových podmienkach zo dňa 1.6.2010 a zápisnice o zasadnutí konateľov spoločnosti zo dňa 2.3.2011, ktorí rozhodujú o splnení kritérií pre ročnú prémiu a o vyplatení ročnej prémie za rok 2010, a to v termíne marec 2011. V zmluve mal definované, čo je jeho mzda. Tá bola rozdelená na základnú mesačnú mzdu a ročnú prémiu. V zmluve je ďalej zakotvené, že mzda sa hradí zo mzdových nákladov spoločnosti. Čiže žiadny zisk po zdanení, ale mzdové náklady spoločnosti. Ďalej v zmluve mal určené kritérium pre vyplatenie ročnej prémie dosiahnutie určitého percenta podielu hrubého zisku na výnosoch. Podiel hrubého zisku na výnosoch, ako jeho kritérium, nie je to isté ako ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení, ako je skutkové vymedzenie žaloby. Ďalej má v uvedenej zmluve definovanú zálohu na vyplatenie ročnej prémie.
Žalovaný uviedol, že bol zamestnancom, mal uzatvorený pracovný pomer podľa zákonníka práce, zodpovedal za podnikateľskú činnosť spoločnosti a za túto prácu mal zmluvne dohodnutú mzdu a nie podiel na čistom zisku spoločnosti. Dosiahnutie čistého zisku je vecou spoločníkov na základe podielu na základnom imaní spoločnosti. Valné zhromaždenie schvaľuje ročnú závierku, v ktorej je hodnotená nielen podnikateľská činnosť, ale aj iná činnosť. Taktiež poukázal na záver zmluvy o mzdových podmienkach, kde mal uvedené, že riaditeľovi je možné poskytovať iba zložky mzdy dohodnuté v tejto zmluve, čiže základnú mzdu a ročnú prémiu. Kým dal okamžité skončenie pracovného pomeru, tak zamestnávateľa písomne vyzval na doplatenie ročnej prémie, na základe zmluvy o mzdových podmienkach a na základe rozhodnutia konateľov spoločnosti, aby to bolo súčasťou ročnej závierky, v zmysle zákona o účtovníctve, pretože mzda sa vypláca zo mzdových nákladov spoločnosti, nie zo zisku. Žalobca na jeho výzvu nereagoval. Takúto zmluvu mal päť rokov a ročná prémia mu bola vyplácaná zo mzdových nákladov spoločnosti, nikdy nie ako podiel na čistom zisku spoločnosti. Zmluva sa obnovovala každý rok, menilo sa iba percento, zmluva ostávala tá istá.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára.
Podľa § 69 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti
Podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
Podľa § 118 ods.1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa ods. 2 mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 28.4.2006 uzavretá pracovná zmluva s dňom nástupu do práce 01.05.2006 na dobu neurčitú. Pracovná zmluva bola menená dodatkami dňa 09.11.2006 a 01.10.2007, a to pokiaľ ide o prac. náplň.
Ďalej dňa 01.06.2010 žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o mzdových podmienkach, na základe ktorej základná mesačná mzda žalovaného bola stanovená vo výške 996,- eur s účinnosťou od 01.06.2010. Zároveň v čl. III. - osobná hmotná zainteresovanosť, boli učené podmienky nároku na ročnú prémiu, a to za splnenia ukazovateľov stanovených v bodoch 1 až 5. Predmetná Zmluva o mzdových podmienkach bola uzavretá na dobu určitú od 01.06.2010 do 31.05.2011.
Dňa 28.04.2011 dal žalovaný žalobcovi výpoveď v zmysle ust. § 67 Zákonníka práce s tým, že pracovný pomer končí uplynutím 3-mesačnej výpovednej doby ku dňu 31.07.2011. Zároveň dňa 28.4.2011 písomne žiadal žalobcu o doplatenie nárokovateľnej zložky mzdy - ročnej prémie, ktorá mu bola priznaná uznesením konateľov zo dňa 02.03.2011.
Následne dňa 13.05.2011 adresoval žalovaný žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu podľa § 69 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce, keďže mu nebola
vyplatená ani do 15 dni po stanovenom termíne nárokovateľná zložka mzdy, a to prémia za rok 2010. Toto bolo žalobcovi doručené 16.05.2011.
Žalobca následne adresoval žalovanému nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru a trval naďalej na trvaní pracovného pomeru až do riadneho uplynutia výpovednej doby t.j. do 31.07.2011, na základe výpovede doručenej dňa 29.4.2011.
Žalobca nesúhlasil s okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany žalovaného, ktoré bolo doručené dňa 16.05.2011 z dvoch dôvodov a to: 1/ ročná prémia dohodnutá v zmluve o mzdových podmienkach nie je zložkou mzdy a teda nejde o mzdu a 2/ na vyplatenie prémie za rok 2010 neboli u žalovaného splnené ukazovatele v zmysle čl. III. Zmluvy o mzdových podmienkach.
Poukazujúc na ust. § 118 Zák. práce súd konštatuje, že prémia dohodnutá medzi účastníkmi konania Zmluvou o mzdových podmienkach zo dňa 01.06.2010 je zložkou mzdy. Aj v čl. VII. Uvedenej zmluvy sa konštatuje , že riaditeľovi /žalovanému/ je možné poskytovať iba zložky mzdy dohodnuté v tejto zmluve. Sám teda deklaroval, že aj ročná prémia, ktorá bola dohodnutá v tejto zmluve (Zmluve o mzdových podmienkach) je zložkou mzdy. Toto nakoniec skonštatoval aj právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 13.11.2013, keď sám uviedol, že uvedená prémia je zložkou mzdy.(č.l. 191)
Pokiaľ ide o druhú námietku, že žalovaný nemal nárok na prémiu, lebo nesplnil ukazovatele v zmysle č.l. III. Zmluvy o mzdových podmienkach, súd v plnom rozsahu poukazuje na záznam zo zasadnutia konateľov spoločnosti zo dňa 02.03.2011 a teda uznesenie č. 1 (č.l. 82) z ktorého jednoznačne vyplýva, že sa schvaľuje riaditeľovi spoločnosti vyplatenie prémie za rok 2010 v zmysle čl. III. bod. 3 zmluvy o mzdových podmienkach po zohľadnení a vylúčení výnosov a nákladov z predaja bytov 18 b.j. a pôžičky Pienstavu, a.s. s termínom: marec 2011. Na tomto uznesení je podpis oboch konateľov H.. V. aj H.. O..
Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný na vyplatenie ročnej prémie za rok 2010 mal nárok, tento bol konateľmi schválený a premietnutý do uznesenia č. 1 zo dňa 02.03.2011 kde taktiež bol určený termín, a to marec 2011. Takéto uznesenie je právne záväzné a nemožno súhlasiť so stanoviskom žalobcu, že ide len o predčasné , očakávané výsledky.
Argumentácia žalobcu, že druhý konateľ nepostrehol, že uznesenie je formulované ináč ako malo znieť neobstojí a toto možno vyhodnotiť len ako účelovú obranu.
Aj z obsahu záznamu zo zasadnutia konateľov spoločnosti bodu 3 vyplýva, že v zmysle zmluvy o mzdových podmienkach /č.l. III, bod/ zo dňa 01.06.2010 patrí riaditeľovi spoločnosti prémia za dosiahnuté výsledky a splnenie podnikateľského plánu z hlavnej činnosti.
Vychádzajúc z obsahu predmetného uznesenia konateľov, ktoré prémiu žalovanému schválilo a to konkrétne v zmysle splnenia čl. III zmluvy o mzdových podmienkach, súd neriešil správnosť resp. nesprávnosť výpočtu výšky tejto prémie, nakoľko výška prémie nemá vplyv na rozhodovanie v tejto veci.
Tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný nemal nárok na výplatu prémie za rok 2010 neboli preukázané.
Pokiaľ ide o námietku preklúzie vznesenú právnym zástupcom žalobcu, ktorá mala uplynúť najneskôr dňa 09.05.2011 súd poukazuje na to, že pri termíne pre výplatu prémie - marec 2011 bol žalobca povinný vyplatiť prémiu do 31. marca 2011 a v zmysle ust. § 69 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce ešte do 15 dní po uplynutí jej splatnosti. To znamená, že právo žalovaného okamžite ukončiť pracovný pomer v zmysle citovaných zákonných ustanovení vzniklo 16.04.2011 a teda jednomesačná lehota na takéto okamžite skončenie pracovného pomeru končila dňom 16.05.2011. V tejto lehote bolo aj doručené žalobcovi toto ukončenie pracovného pomeru z dôvodu ust. § 69 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce.
Ak by aj v uznesení konateľov nebol určený konkrétny termín a keďže v pracovnej zmluve nebol výplatný termín určený, platia ustanovenia zákonníka práce (§ 129 Zákonníka práce), v zmysle ktorých je mzda splatná najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Keďže sa jednalo o prémiu ako zložku mzdy za marec 2011, mala byť vyplatená a teda bola splatná do 30.04.2011. Ak by nebola vyplatená ani do 15 dní od splatnosti t.j. 15.05.2011, prvý deň uplatnenia práva v zmysle ust. § 69 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce bol 16.05.2011 a posledný v lehote 1 mesiaca od kedy sa dozvedel, t.j. do 16.6.2011.
Tvrdenie žalobcu, že výplatný termín mzdy za marec 2011 bol 08.04.2011 neobstojí, keďže v pracovnej zmluve nebol vôbec určený žiadny výplatný termín a tento nebol určený ani žiadnou inou písomnou formou, čo potvrdil aj právny zástupca. Ako to vyplynulo aj zo stanoviska právneho zástupcu žalobcu malo ísť len o zrealizovanie ústnej dohody konateľov spoločnosti s tým, že výplata za mesiac marec 2011 bude zrealizovaná 08.04.2011
Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo teda zrealizované žalovaným vo vzťahu k žalobcovi v zákonnej lehote.
Súd tu zároveň uvádza, že aj keď žalovaný predtým doručil žalobcovi výpoveď, do skončenia výpovednej doby pracovný pomer stále trvá a žiadne ustanovenie Zákonníka práce neustanovuje, že by počas výpovednej lehoty nebolo možné skončiť pracovný pomer okamžite.
Pokiaľ ide o argumentáciu, že jedine Valné zhromaždenie mohlo platne rozhodnúť o priznaní prémií v intenciách schválenia ročnej uzávierky, táto argumentácia neobstojí, nakoľko Valné zhromaždenie svojimi uzneseniami zaväzuje jedine konateľov a nie zamestnancov a konatelia ako štatutárny orgán právnickej osoby vykonávajú zamestnávateľské práva a povinnosti vo vzťahu k zamestnancom na základe uzavretých pracovných zmlúv. Je pravdou, že žalovaný bol aj konateľom spoločnosti - žalobcu a ako konateľ mal práva a povinnosti, ktoré sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka, ale žalovaný bol zároveň zamestnancom s pracovnou náplňou vymedzenou v pracovnej zmluve a jej dodatkoch a ako zamestnanec - riaditeľ spoločnosti mal práva a povinnosti v zmysle ustanovení Zákonníka práce. Žalovaný sa teda domáhal ako zamestnanec svojich práv na základe vydaného uznesenia konateľov žalobcu zo dňa 02.03.2011, ktoré konštatovalo, že žalovanému prémia za dosiahnuté hospodárske výsledky za rok 2010 patrí. Výkon zamestnvateľských práv realizuje konateľ a nie Valné zhromaždenie, nakoľko toto nemá postavenie zamestnávateľa. Valné zhromaždenie schvaľuje ročnú závierku, v ktorej je hodnotená nielen podnikateľská činnosť ale aj iná činnosť žalobcu /náklady na predaj bytov, ktoré nesúvisí s činnosťou STK, odpis z pôžičky/ a žalovaný mal nárok len z podnikateľskej činnosti - prevádzakovanie STK. Prémiovým ukazovateľom pre žalovaného bolo dosiahnutie hlavného hospodárskeho výsledku - hrubého zisku v určenom rozpätí skutočných výnosov a tento hrubý zisk aj bol dosiahnutý, čo vyplýva zo zápisnice z valného zhromaždenia a schválenie ročnej uzvierky, kde sa vykazuje zisk 36.843,- eur.
Aj podľa vyjadrenie auditora pôžičky pre Pienstav, a.s. na náklady a výnosy nemajú pre uplatnenie hmotnej zainteresovanosti vplyv.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to v zmysle ust. § 151 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.