Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_18C-131-2013.pdf
PDF · 83.65 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/131/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti odporcovi: N. G., J..XX.XX.XXXX, Y. G. E. XXXX/ XX, Ž., toho času na neznámom mieste, o zaplatenie 1.810,19 Eur s prísl.,
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.810,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.245,18 Eur od 25.03.2011 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 108,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 213,52 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 20.11.2012, doručeným Okresnému súdu v Žiline dňa 27.11.2012, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 1.810,19 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa na základe zmluvy zo dňa 18.01.2007 poskytol odporcovi úver. Odporca však úver nesplatil riadne a včas. Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu plnomocenstvo; zmluvu o splátkovom úvere, obchodné podmienky, zmluvu o postúpení pohľadávok, pokus o zmier.
Súd vydal platobný rozkaz, ktorý však z dôvodu nedoručenia do vlastných rúk odporcovi bol uznesením zo dňa 25.4.13 zrušil.
Súd pred začatím konania skúmal vecnú legitimáciu a zistil, že aktívna legitimácia navrhovateľa je daná na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011, predmetom ktorej bolo okrem iného aj postúpenie pohľadávky voči odporcovi.
Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie na deň 04.12.2013, na ktoré boli predvolaní účastníci konania, všetci riadne a včas, avšak na pojednávanie sa nedostavil nikto, preto súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
Súd mal preukázané, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 18.01.2007 vo výške 30.00,- Sk s tým, že odporca sa zaviazal splácať úver splátkami v počte 35 po 1.181,- Sk mesačne. Úroková sadzba bola pevná vo výške 18,40 % a RPMN bolo 26,05 %.
Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ zmluvy sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené novelou - zákonom č. 568/2007 Z.z., a je nutné aplikovať aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu. To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom porušené. Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
Podľa článku 2 písm.b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii.
Podľa § 25 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Vzhľadom k tomu, že zmluva bola uzavretá dňa 18.01.2007, teda pred účinnosťou tohto zákona, zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania sa spravuje zákonom č. 258/2001 Z.z. Na základe uvedených skutočností súd má za to, že účastníci konania platne uzavreli predmetnú zmluvu, na základe ktorej vznikol medzi nimi obchodno-záväzkový vzťah, pričom ide o spotrebiteľský vzťah.
Podľa uvedenia navrhovateľa odporca nesplácal úver riadne a včas, hoci ho čerpal.
Podľa uvedenia navrhovateľa a z predložených listín vyplýva, že odporca nesplácal úver riadne a včas. Z predložených listín vyplýva, že žalovaná istina pozostáva z dlžnej nesplatenej sumy 1.245,18 Eur, z úrokov vo výške 292,12 Eur, z úrokov z omeškania vo výške 272,89 Eur.
Odporca bol v konaní nečinný.
Z vykonaného dokazovania mal súd zistené skutočnosti, na základe ktorých odporcu zaviazal na zaplatenie sumy v celkovej výške 1.810,19.Eur, ktorá pozostáva z dlžnej nesplatenej sumy 1.245,18 Eur, z úrokov vo výške 292,12 Eur, z úrokov z omeškania vo výške 272,89 Eur.
Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.245,18 Eur od 25.03.2011 do zaplatenia.
Je nepochybné, že odporca sa dostal do omeškania, čo vyplýva z predložených listín, pričom navrhovateľ úroky z omeškania si uplatňuje od 25.03.2011 ako od nasledujúceho dňa po dni účinnosti postúpenia, aj keď odporca sa dostal do omeškania pred týmto dátumom. Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-záväzkový vzťah, ktorý je absolútnym obchodom, avšak ide o spotrebiteľský vzťah, súd posúdil úroky z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 369 ods.1 Obchodného zákonníka.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 3 ods.2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd preto uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 9 % ročne vo výške v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to od 25.03.2011. Výšku úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu súd nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p. Navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania iba zo sumy 1.245,18 Eur, t.j. z nesplateného úveru.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ si uplatnil trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 108,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia za 2 úkony - prevzatie a príprava, žalobný návrh - 2x 97,60 Eur + 2x réžia 9,16 Eur s DPH.
Súd mal preukázané zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 108,50 Eur.
Uplatnené trovy právneho zastúpenia súd posúdil v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., na základe čoho navrhovateľovi priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia iba za 2 úkony: – prevzatie a príprava - 97,60 Eur + réžia 9,16 Eur s DPH – žalobný návrh - 97,60 Eur + réžia 9,16 Eur s DPH, spolu 213,52 Eur. Súd nezistil dôvody pre aplikáciu § 150 O.s.p.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).