Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_20P-107-2009.pdf
PDF · 122.13 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/107/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Silviou Lipovskou v právnej veci starostlivosti o maloletú P. P., V.. XX.X. XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: S.. O. P., V.. XX.X. XXXX, P. P.N. XX, v konaní zastúpená Centrum právnej pomoci, Nám. Slobody 12, Bratislava, kancelária Centra právnej pomoci - Hlohovec so sídlom M.R.Štefánika 1, Hlohovec D. Y. P., V.. X.X. XXXX, P. J. XXX, O. JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom, AK, Levická 579, Vráble, N. I. Ú. T. N. T. R. D. O. T. N. T. R., B.
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 20 P 107/2009, zo dňa 23.2. 2011 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Trnava, č.k. 23 CoP 35/2011, zo dňa 13.6. 2011 v časti o úprave styku otca s maloletou P. P., V.. XX.X. XXXX tak, že otec sa bude s maloletou P. stretávať každú párnu nedeľu za prítomnosti matky v čase od 14.00 hod. do 15.30 hod. v zábavnom obchodných centrách Max Trnava a Mlyny Nitra. Súd zaväzuje oboch rodičov maloletej, aby spolu s maloletou sa pravidelne každý posledný piatok v mesiaci zúčastnili sedení u Y.. Š. R. v jeho zariadení vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie P., a to v čase od 14.30 hod. do 15.30 hod. V prípade, že sa stretnutie otca s maloletou za prítomnosti matky každú párnu nedeľu nebude môcť uskutočniť a nebude sa môcť ani uskutočniť stretnutie rodičov s maloletou u Y.. Š. R. sú rodičia povinní sa o tejto skutočnosti informovať, a to najneskoršie 24 hodín pred uskutočnením stretnutia a informovať o neuskutočnení stretnutia aj Y.. Š. R., a to 24 hodín pred uskutočnením stretnutia u neho a dohodnúť si zároveň náhradný termín stretnutia, ktorý bude trvať v takom istom rozsahu ako neuskutočnené stretnutie. Matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť a otec je povinný dodržiavať presný začiatok i koniec stretnutí s maloletou. Súd konanie vo veci zákazu styku otca s maloletou z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Na Okresný súd Trnava si dňa 16.4.2009 podal otec maloletej návrh na úpravu styku s maloletou. V odôvodnení návrhu uviedol, že Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 21 P 9/2008, zo dňa 11. 8. 2008 rozhodol, že je oprávnený sa s maloletou stretávať každú druhú nedeľu v mesiaci v čase od 13.00 hod. do 17.00 hod. a druhý sviatok vianočný 26.12. v čase od 13.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky a starých rodičov maloletej. Tento návrh si podal z dôvodu, že matka mu účelovo bráni v stretávaní s maloletou. Matka často udáva, že maloletá je chorá a nemôže sa s ním stretnúť. Ošetrujúca lekárka maloletej v telefonickom rozhovore jemu osobne oznámila, že dieťa sa i napriek chorobe môže s ním stretávať. On si riadne plní vyživovaciu povinnosť a chce sa podieľať spolu s matkou na výchove a opatere o maloletú, a preto chce, aby mu súd upravil tento styk. Vzhľadom k tomu, že s maloletou sa nemôže riadne stretávať, maloletá si ho už ani dobre nepamätá a on to veľmi ťažko znáša. Má dojem, že matka opakovane účelovo marí stretnutia, a to z toho dôvodu, že nechce, aby sa s ním maloletá
stretávala a aby ho poznala. Taktiež správanie matky je voči nemu nevhodné, pretože matka sa voči nemu správa vulgárne, atakuje ho slovnými urážkami aj za prítomnosti maloletej. Ďalej uviedol, že od doby, kedy naposledy bolo súdom upravované jeho stretávanie s maloletou je táto vekovo staršia, a preto žiada, aby sa mohol s maloletou stretávať každú druhú nedeľu v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod. a druhý sviatok vianočný 26.12. v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky a starých rodičov maloletej. Matka sa s takto navrhovanou úpravou styku nesúhlasila a vzniesla protinávrh, ktorým žiadala, aby súd zakázal stretávanie otca s maloletou. Kolízny opatrovník doporučil stretávanie otca s maloletou, avšak výlučne za prítomnosti matky, alebo tretej osoby na neutrálnom mieste, či už u psychologičky, alebo na ÚPSVaR za prítomnosti sociálnej pracovníčky. Súd po vykonanom dokazovaní rozhodol, že povolil otcovi s účinnosťou od 1.9. 2011 stretávať sa s maloletou na neutrálnom mieste za prítomnosti matky a príslušnej psychologičky z ÚPSVaR Trnava, a to každý utorok v čase od 15.00 hod. do 16.00 hod. Pokiaľ ide o návrh matky na zákaz styku otca s maloletou, tento návrh súd v celom rozsahu zamietol. Voči tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie matka a kolízny opatrovník. Matka uviedla, že nesúhlasí s tým, aby sa otec s maloletou stretával na neutrálnom mieste za účasti jej a psychologičky na ÚPSVaR Trnava. Taktiež žiadala, aby krajský súd vyhovel v celom rozsahu jej návrhu a zakázal stretávanie otca s maloletou. Kolízny opatrovník uviedol, že odvolanie voči rozsudku podáva z toho dôvodu, že súd povolil stretávanie otcovi s maloletou v čase, keď pracovníčke, ktorá má byť prítomná pri stretávaní otca s maloletou už končí pracovná doba, čiže je to nad rámec jej povinností a pracovného času, kedy by mala byť prítomná pri stretávaní otca s maloletou.
Krajský súd Trnava, zo dňa 13.6. 2011 rozhodol, že pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že otec sa bude s maloletou stretávať každý párny utorok v čase od 9.00 hod. do 10.00 hod. na ÚPSVaR v Trnave za prítomnosti matky a príslušnej psychologičky
- pracovníčky ÚPSVaR v Trnave. Pokiaľ ide o návrh matky na zákaz styku otca s maloletou v tejto časti Krajský súd v Trnave rozsudok Okresného súdu v Trnave zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Okresný súd Trnava na základe rozhodnutia Krajského súdu Trnava pokiaľ ide o zákaz styku otca s maloletou vykonal znovu dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne O. L. a do konania pribral znalca Y.. Š. R., znalca z odboru psychológie, taktiež si zadovážil listinné dôkazy.
Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na postoj rodičov navzájom voči sebe, ale aj vzhľadom na odmietavý postoj k otcovi žiadal, aby súd pribral do konania znalca. Matka uviedla, že zákaz styku otca s maloletou žiada z toho dôvodu, že pri stretnutí otca dňa 19.4. 2009 malo prísť zo strany otca k sexuálnemu obťažovaniu maloletej. Od tejto doby maloletá má zo svojho otca strach a odmieta sa s ním stretávať. Preto maloletá sa ani s otcom nestretáva, i keď otec si na druhej strane vyživovaciu povinnosť plní riadne a včas, dlh nemá. V súvislosti so sexuálnym obťažovaním maloletej podala na otca aj trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania maloletej. Podľa vyjadrenia Okresného riaditeľstva policajného zboru - odboru kriminálnej polície v Nitre uznesením zo dňa 2.5. 2011 zastavilo trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania. Matka uviedla, že voči tomuto uzneseniu podala na Generálnu prokuratúru podanie, aby bolo obnovené trestné konanie vo veci pohlavného zneužívania maloletej zo strany otca. Generálna prokuratúra podanie matky odstúpila Krajskej prokuratúre v Nitre a táto následne Okresnému riaditeľstvu policajného zboru v Nitre, ktoré dňa 6.8. 2012 sa začalo konanie v trestnej veci v zmysle § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Následne ďalším uznesením zo dňa 22.11. 2012 do konania pribrali znalca z odboru psychológie E.. Y.. X., aby vypracovala znalecký posudok ohľadom pohlavného zneužívania maloletej zo strany otca.
Svedkyňa O. L.Č.S., ktorá je starou matkou maloletej uviedla, že ona vlastne osobne pritom, že by otec maloletú dňa 19.4. 2009 sexuálne obťažoval nebola. Dozvedela sa to iba z rozprávania jej dcéry, avšak uviedla, že otec už v minulosti mal voči maloletej „sprosté reči“, rozprával maloletej podľa nej veci, ktoré by jej nemal rozprávať, aké má „pekné kozičky, broskynku a pyskáčika.“ Videla ako maloletej dával ruku do rozkroku, načo ho upozornila, ale otec na to nereagoval. Vôbec zo správania otca voči maloletej nadobudla dojem, že otec sa voči maloletej nesprával tak, ako by sa mal otec voči svojmu dieťaťu správať. Domnieva sa, že rozhodujúci postoj maloletej voči otcovi nastal, keď došlo k fyzickému
napadnutiu terajšieho priateľa matky zo strany otca, ktorého svedkom bola aj maloletá. Od tejto doby maloletá sa otca bojí, má z neho strach. Zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave zo dňa 21.9.2011 vyplýva, že od 23.2. 2011 resp. od 13.6. 2011 do podania tejto správy malo dôjsť celkove k piatim stretnutiam na ich úrade maloletej s jej otcom za prítomnosti matky a psychologičky. Prišlo iba k jednému stretnutiu 26.7. 2011 a trvalo približne 5 minúť. Keď maloletá zbadala svojho otca začala usedavo plakať a nepodarilo sa ju vôbec utíšiť a stretnutie muselo byť ukončené Ďalšie stretnutia sa ani neuskutočnili, nakoľko dňa 9.8.2011 maloletá odmietla vstúpiť do budovy ÚPSVaR v Trnave. Otec dňa 12.10.2011 podal na ÚPSVaR v Trnave podnet na podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa ustanovenia § 75 a) O.s.p. a žiadal, aby úrad práce neodkladne začal konať, aby podal na príslušný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Mal za to, že správanie maloletej voči nemu je výsledok manipulácie iných osôb voči nemu a vykazuje znaky syndrómu zavrhnutého rodiča. Mal zato, že práve matka je hlavnou príčinou toho, ako sa maloletá k nemu správa.
ÚPSVaR v Trnave postúpil tento podnet Okresnému súdu v Trnave. Okresný súd v Trnave uznesením zo dňa 25.10. 2011 začal konanie o nariadení predbežného opatrenia.
Uznesením zo dňa 15.11. 2011 súd návrh otca na vydania predbežného opatrenia zamietol. Voči tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote otec odvolanie a Krajský súd v Trnave napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že konanie zastavil, a to na základe uznesenia vydaného Krajským súdom v Trnave dňa 11.1. 2012. Urobil tak z dôvodu, že ÚPSVaR v Trnave sa k uvedenému podnetu nepripojil, nakoľko mal za to, že nie sú splnené zákonné podmienky na vydanie takého uznesenia. Súd vzhľadom na žiadosť kolízneho opatrovníka maloletej, vzhľadom na vyjadrenie právneho zástupcu otca, ale aj vzhľadom na postoj rodičov maloletej uznesením zo dňa 10.11. 2011 pribral do konania znalca z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie detí Y.. Š. R., ktorému zadal vypracovať znalecký posudok.
Znalec Y.. Š. R. podal Okresnému súdu v Trnave dňa 9.10.2012 znalecký posudok z ktorého záverov vyplýva nasledovné:
Súčasné totálne odmietavé správanie maloletej voči otcovi aj vzhľadom na jej fyzický vek a prostredie, v ktorom je vychovávaná, nemožno z psychologického hľadiska považovať za normálne. Súčasné totálne odmietavé správanie maloletej voči otcovi ohrozuje jej duševné zdravie, pretože je prejavom jej vnútorne negatívneho citového postoja voči otcovi. Toto negatívne citové nastavenie sa v priebehu jej citového a sociálneho dospievania môže stať stabilnou súčasťou jej osobnostnej štruktúry s fatálnymi následkami v tom smere, že toto negatívne citové nastavenie bude nevedome prenášať do svojich partnerských vzťahov. Za súčasného stavu akékoľvek pokusy o styk s otcom maloletú traumatizujú, a preto ich styk otca s maloletou v tejto fáze neodporúčame. Na základe komplexného vyhodnotenia výsledkov znaleckého dokazovania uzatvárame, že odmietavý postoj a následné odmietavé správanie maloletej voči otcovi bolo a je spôsobované najmä pedagogicky a výchovne nesprávnymi prístupmi matky a jej druha, ktoré vyplývajú s pravdepodobnosťou, rovnajúcou sa istote z ich negativistických postojov voči otcovi samotnému. Navyše tento negativistický postoj matky a jej partnera voči maloletej sa formoval na nevedomej úrovni. Postup komplexnej nápravy tejto situácie by mal byť dvojetapový. V prvej etape je potrebné v príslušnom poradenskom, prípadne terapeutickom zariadení dosiahnuť zmenu odmietavého postoja matky a jej partnera voči stretávaniu sa maloletej s otcom aspoň na úroveň akceptácie. Až v druhej etape by malo dôjsť k postupnému emocionálnemu približovaniu sa maloletej s otcom aspoň na úroveň akceptácie. Až v druhej etape by malo dôjsť k postupnému emocionálnemu približovaniu sa maloletej k otcovi, za predpokladu, že tento postup bude matka a aj jej partner (po úspešnej úprave svojich negativistických postojov) pozitívne výchovne ovplyvňovať a podporovať. Tak otec, rovnako ako matka nevykazujú žiadne znaky duševnej choroby. Maloletú sme pre jej nekooperatívny postoj nevyšetrovali, a preto sa k tejto otázke nemožno vyjadriť. Umiestnenie maloletej do žiadneho zariadenia neodporúčame, pretože by to pre ňu znamenalo ďalšiu psychotraumatizáciu. Na pojednávaní dňa 23.1. 2013 bol znalec osobne vypočutý a v plnom rozsahu zotrval na svojom znaleckom dokazovaní. Uviedol, že u maloletej neboli zistené žiadne znaky duševného ochorenia ani u otca, ani u matky. Obaja majú relatívne rovnaké predpoklady v ďalšej výchove maloletej. Problémom
však je, že maloletá totálne odmieta kontakt s otcom, takže ju ani nebolo možné vyšetrovať. Pokiaľ ide o vyšetrenie maloletej uviedol, že maloletá pokiaľ nevidela otca bolo všetko v poriadku, ale akonáhle sa zjavil otec maloletá spustila krik, dostala sa do štádia, kedy nebola vôbec ovládateľná a o žiadnom vyšetrení menovanej nebolo možno uvažovať. Pri vyšetrovaní otca nezistil žiadne príznaky sexuálnej deviácie otca, o ktorej v minulosti hovorila matka. Taktiež pokiaľ ide o obviňovanie otca z agresivity zo strany matky, ani tu žiadnu agresivitu nespozoroval. Súd opierajúc sa o závery znaleckého dokazovania znalcom a berúc do úvahy aj vyjadrenia kolízneho opatrovníka, že vlastne stretávanie sa otca s maloletou tak, ako to nariadil súd na neutrálnom mieste za prítomnosti matky a psychologičky neprebiehajú tak, ako majú a od právoplatnosti rozsudku, ktorý súd zaviazal otca stretávať sa s maloletou na ÚPSVaR Trnava za účasti matky a sociálnej pracovníčky, resp. psychologičky prebehli, a to iba jedno stretnutie a po celkovom dokazovaní v tejto veci vydal dňa 23.2. 2013 rozsudok, kde návrh otca na rozšírenie úpravy styku s maloletou zamietol. Taktiež návrh matky na zákaz styku otca s maloletou zamietol. Voči tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie matka aj otec. Krajský súd uznesením zo dňa 29.5. 2013 pod č.k. 23 CoP 42/2013 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Okresný súd Trnava riadiac sa pokynmi k danému odôvodneniu uznesenia Krajského súdu vo veci začal znovu konať. Na pojednávaní dňa 9.9. 2013 matka maloletej uviedla, že pokiaľ ide o stretávanie maloletej P. s otcom táto sa od 23.1. 2013 pravidelne stretáva s otcom na ÚPSVaR Trnava za účasti psychologičky R.. Š. a jej prítomnosti. Maloletá sa s otcom stretáva každý párny utorok v čase od 9.00 hod. do 10.00 hod. Toto stretnutie však doteraz nikdy netrvalo celú hodinu, ale maximálne 45 minút a toto stretávanie neprináša požadovaný výsledok, pretože maloletá je zakaždým zo strany otca provokovaná vetami, napr. „Teraz sa budeme stretávať častejšie. Budeš musieť chodiť za mnou do J. na víkendy, máš to nariadené súdom a musíš sa so mnou stretávať“, načo sa maloletá rozplače, je problém ju utíšiť, a potom sa musí stretnutie ukončiť. Niekedy maloletá bez plaču sama stretnutie ukončí tým, keď povie, že chce ísť domov, načo otec reaguje, že jej hovorí, že dostanem 200 eur pokutu, ak sa nebude so mnou stretávať. Má za to, že takéto stretnutie s maloletou a takéto vyjadrovania otca voči maloletej neprinieslo požadovaný efekt. Otec sa nesnaží nadviazať s maloletou očný, či iný užší kontakt, preto je za to, aby takéto stretnutia už neprebiehali, pretože nemá význam. Matka mala výhrady aj voči R.. Š., ktorá práve na takéto vyjadrenie otca voči maloletej žiadnym spôsobom nereaguje. Ona sama sa snaží maloletú ukľudňovať a snaží sa aj otca upozorniť, aby takýmto spôsobom voči maloletej nereagoval, ale on na jej vyjadrenia vôbec nereaguje. Taktiež sa domnieva, že otec maloletú skutočne nemá rád, čoho dôkazom je to, že maloletú neustále pri stretnutiach s ním podpichuje a keď maloletá sa rozplače, tak miesto toho, aby ju pomohol ukľudniť, tak sa z toho smeje. Bolo zaujímavé, že raz na stretnutie na ÚPSVaR prišiel aj otcov otec a maloletá na jeho prítomnosť reagovala úplne normálne, rozprávala sa s ním, vôbec sa ho nebála ani neplakala. Starý otec jej na stretnutie priniesol bábiku a vtedy celé stretnutie trvalo celú hodinu. Dokonca stretnutie nakoniec ukončil starý otec maloletej, keď videl, že maloletá začína byť nepokojná. Otec popieral tvrdenia matky, ako sa chová pri stretnutiach na ÚPSVaR Trnava. Uviedol, že nikdy maloletú neprovokuje, ani sa jej nesmeje. Je to práve matka, ktorá ho neustále upozorňuje čo má robiť, čo sa má maloletej pýtať a ako sa ma k maloletej správať a keď tak neurobí spustí krik, zoberie maloletú a odíde a takto sa jeho stretnutie s maloletou skončí. Kolízny opatrovník uviedol, že otec má záujem stretávať sa s matkou u Y.. R. v jeho zariadení, aby došlo k pokroku v stretávaní sa s maloletou, pretože stretnutia, ktoré prebiehajú na ÚPSVaR neprinášajú požadovaný efekt. Otec dokonca sám kontaktoval znalca a ten mu odporučil, aby kolízneho opatrovníka oficiálnou žiadosťou žiadal, aby tento požiadal Y.. Š. R. o spoluprácu. Dňa 7.5. 2013 ÚPSVaR Trnava požiadal Y.. Š. R.B. oficiálne o spoluprácu a tento listom zo dňa 14.6. 2013 upozornil, že zaslal matke predvolanie s tým, aby sa zúčastnila sedenia spolu s otcom v jeho zariadení, ale matka mu následne oznámila, že sa tohto stretnutia nezúčastní, pretože je pracovne zaneprázdnená a keď ju požiadal, aby uviedla termín, kedy sa bude môcť na takéto stretnutie dostaviť uviedla, že je pracovne vyťažená a nevie kedy sa bude môcť týchto stretnutí zúčastniť.
ÚPSVaR Trnava má však záujem na tom aj vzhľadom na závery znaleckého dokazovanie, aby sa rodičia takýchto stretnutí zúčastňovali, pretože je to v záujme maloletej. Následne 9.7. 2013 sa na ÚPSVaR konalo stretnutie matky, otca i kolízneho opatrovníka, kde sa otec vyjadril, že súhlasí so stretávaním rodičov u Y.. Š. R. a súhlasí stým, aby sa asi po dobu dvoch mesiacov prerušilo stretávanie s maloletou. Matka uviedla, že nakoľko má z minulosti zlé skúsenosti s otcom bude pokiaľ ide o stretávanie otca s maloletou postupovať tak, ako to má nariadené na základe rozsudku Okresného súdu Trnava, ale ak to bude nevyhnutné k Y.. Š. R. pôjde.
Na pojednávaní dňa 4.12. 2013 otec uviedol, že od posledného pojednávania, ktoré bolo na tunajšom okresnom súde dňa 9.9. 2013 došlo k určitému posunu vo veci pokiaľ ide o stretávanie sa otca s maloletou. Vidí náznaky zo strany matky, že má záujem, aby sa s maloletou stretával, pretože stretávanie od tejto doby je pravidelné a okrem stretávania sa na ÚPSVaR Trnava 4 krát prebehlo stretnutie v obchodných centrách Max Trnava a Mlyny Nitra. Od 9.9. 2013 maloletá pri stretnutiach už neplače a začína mu odpovedať, i keď iba jednoslabične a začína s ním nadväzovať očný kontakt, čo dovtedy vôbec nebolo možné. Pri stretnutiach s maloletou sa zúčastnil aj starý otec maloletou, s ktorým maloletá bez problémov komunikovala a bolo vidieť, že je rada v jeho spoločnosti. Napriek tomu otec trvá na tom, aby spolu s matkou a prípadne i s maloletou navštevovali zariadenie Y.. Š. R. tak, ako to on navrhoval a podrobili sa u neho vyšetreniu, pretože nie je si istý, či správanie matky, ktoré nastalo od 9.9. 2013 nie je len prechodné. Matka uviedla, že stretnutia maloletou s otcom od posledného pojednávania sa podstatne zlepšili a zdá sa, že stretnutia v týchto obchodných centrách prinášajú viac prospechu, ako keď sa stretávali na ÚPSVaR Trnava. Uviedla, že tieto stretnutia sú oveľa dlhšie a dokonca jeden krát bolo stretnutie aj nad rámec dĺžky, akú má stanovenú. Otec uviedol, že matka sa už nesnaží ovplyvňovať maloletú tak, ako pri stretnutiach predtým. Kolízny opatrovník uviedol, že veľmi pozitívne hodnotí stav, ktorý nastal po 9.9. 2013 pokiaľ ide o stretávanie otca s maloletou, avšak aj napriek tomuto pozitívnemu stavu doporučuje súdu, aby zaviazal rodičov podrobiť sa vyšetreniu a pravidelnému stretávaniu rodičov v jeho zariadení, pretože majú za to, že by to prinieslo len pozitívum do budúcna. Na pojednávaní dňa 4.12. 2013 bol prítomný aj znalec Y.. Š. R. a tento uviedol, že je i naďalej ochotný poskytnúť rodičom spoluprácu pri riešení ich problému stretávaní sa otca s maloletou do budúcna. Poukazuje na to, že príčina hádok medzi rodičmi môže byť úplne niekde inde ako sa rodičia domnievajú. Ak sa táto príčina na základe diagnostiky preukáže je možné, že sa problémy potom medzi nimi odstránia a stretávanie bude prebiehať bez problémov. Matka uviedla, že ona nemá záujem sa zúčastňovať sedení u Y.. L. R.. Uviedla, že ona si riadne plní rozhodnutie súdu pokiaľ ide umožňovanie stretnutia otca s maloletou. Domnieva sa, že urobila nateraz dosť a je na strane otca, aby túto skutočnosť akceptoval. Kolízny opatrovník uviedol, že navrhuje, aby súd na základe vyjadrenia Y.. Š. R. nariadil po dobu 6 mesiacov stretávanie sa rodičov raz mesačne i s maloletou v jeho zariadení, a to i napriek odmietavému stanovisku matky. Udáva, že i keď nastal postup pri stretávaní sa otca s maloletou, ako to obaja rodičia udávali má za to, že v zmysle záverov rozhodnutia Krajského súdu Trnava sa neplní toto rozhodnutie tak, ako to z týchto záverov vyplýva a je potrebné, aby tomu tak bolo, čo v súčasnosti nie je možné i napriek určitému posunu, ktoré nastalo pri stretávaní. Uviedol, že matka dňa 9.7. 2013 podpísala na ÚPSVaR Trnava zápisnicu, kde uviedla, že je ochotná sa zúčastniť takýchto stretnutí u Y.. Š. R., ak to nariadi súd. Matka uviedla, že toto svoje vyjadrenie, ktoré urobila dňa 9.7. 2013 berie v celom rozsahu späť. Zároveň uviedla, že svoj návrh na zákaz styku otca s maloletou berie v celom rozsahu späť a žiada súd, aby konanie zastavil. Y.. Š. R. uviedol, že sedenia u neho a podrobenie sa diagnostike rodičov by maximálne trvalo pol roka, kde by sa rodičia raz mesačne u neho stretávali. Záviselo by to od toho, ako by tieto stretnutia prebiehali a možno by mohli trvať aj menej ako pol roka. Táto diagnostika je nevyhnutná na to, aby sa odstránili príčiny tohto vzťahu medzi nimi. Právny zástupca otca po takomto vyjadrení vzniesol nový návrh otca pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou do budúcna tak, že žiadal, aby súd upravil otcovi stretávanie s maloletou, že sa ňou bude stretávať pravidelne každú nedeľu v mesiaci v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky, a to buď v zábavno obchodnom centra Max Trnava, alebo v zábavno obchodnom centre Mlyny Nitra. Obaja rodičia sú ďalej povinní aj s maloletou P. absolvovať stretnutia vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie u Y.. Š. R., a to každý posledný piatok v mesiaci v čase od 14.30 hod. do 15.30 hod. V prípade, že sa nebude môcť uskutočniť stretnutie v zábavných obchodných centrách alebo u príslušného Y.. Š. R. sú rodičia povinní navzájom sa o tejto skutočnosti informovať a informovať aj Y.. Š. R., a to najneskoršie 24 hod. pre uskutočnením stretnutia. Súd na pojednávaní dňa 4.12. 2013 vypočul ako svedka R. N. priateľa matky, pretože tento už dlhodobo s matkou žije a podieľa sa spolu s ňou na výchove, starostlivosti a opatere o maloletú P.. Menovaný uviedol, že s matkou v spoločnej domácnosti žije 6 rokov. V čase, keď nadviazal vzťah s matkou maloletej, tak vedel, že má dcéru a za 6 rokov, čo sú spolu má k nej vzťah ako keby bola jeho vlastná dcéra. Maloletá v súčasnosti navštevuje Základnú školu v Trstíne. Denne ju vozí do školy a pomáha jej pri príprave do školy. Maloletá má k mne vzťah, ako keby bol jej vlastný otec a oslovuje ho „tatino“ a vidí, že maloletá ho má rada. Pokiaľ ide o problémy, ktoré má matka maloletej s jej bývalým manželom
uviedol, že biologický otec nemá záujem o maloletú, ale tieto stretnutia chce len preto, aby mohol vidieť matku maloletej a zakrýva to tým, že sa chce stretávať s maloletou. Pri stretnutiach v obchodných centrách bol iba raz, keď sprevádzal matku s maloletou, ale osobne pri tomto stretnutí nebol. Stretnutí na ÚPSVaR v Trnave sa vôbec nezúčastnil. Myslí si, že stretnutia otca s maloletou nemajú dobrý vplyv na maloletú, pretože maloletá plače a nechce ísť na tieto stretnutia, ale keď sa vracia od otca už je spokojná, pretože je doma. On stretnutia otca s maloletou nepodporuje, pretože maloletá sa zbytočne takýmto spôsobom týra. Uviedol, že on nevie aký vzťah má maloletá k svojmu biologickému otcovi, pretože oni sa o ňom doma vôbec nerozprávajú a spomenie sa iba vtedy, ak má ísť na stretnutie s ním. On sám k biologickému otcovi nemá žiadny vzťah, i keď sa osobne poznajú. Svedkyňa stará matka maloletej O. L. uviedla, že pokiaľ ide o jej postoj k stretávaniu sa otca s maloletou uviedla, že i napriek tomu, že sa stretnutia uskutočňujú maloletá sama sa s otcom stretávať nechce. Viem o tom z rozprávania matky maloletej, pretože maloletá plače a taktiež vie, že keď naposledy bola s otcom povedala, že už má toho dosť a už viac sa s ním stretávať nechce. Ona nie je stále s maloletou, pretože s nimi nebýva a veľa vecí viem len tak, že jej to povie jej dcéra, teda matka maloletej. Pokiaľ ide o priateľa jej dcéry, nemyslím si, že by on ovplyvňoval jej dcéru. Tento sa o maloletú stará od jej pol roka a táto ho oslovuje „tatko“ a myslí si, že ho má rada. Ona sama si myslí, že vynucovať si rôznymi prostriedkami vrátane súdu stretnutia s maloletou význam nemá. Bolo by možno dobre, keby otec počkal 3 až 4 roky, keď maloletá bude staršia a sama prejaví, alebo neprejaví záujem sa s otcom stretnúť. Ona sa so svojou dcérou a maloletou stretáva sporadicky, keď oni viac prichádzajú k nej. Niekedy počas týchto návštev sa o jej otcovi s maloletou rozprávame. Dokonca maloletá našla svadobnú fotky a ona jej vysvetľovala, že kto je na týchto fotkách. Keď jej vysvetľovala kto je na fotke pokiaľ ide o mužskú osobu maloletá iba zavrela oči a nič nepovedala, ale neskôr sa vyjadrila, že ona otca už má. Taktiež sa jej snažila vysvetliť, že má ešte druhých starých rodičov. Uviedla, že pokiaľ ide o starého otca zo strany otca, tohto má maloletá rada, pretože tento pár krát na stretnutí otca s maloletou bol a nemalo toto stretnutie na ňu negatívny dopad. Má za to, že maloletá vycíti z postoja, či už otca alebo starého otca, ako sa má k nim správať a aký sú to ľudia. Maloletá sama od seba o svojom otcovi nehovorí. Na stretnutí otca s maloletou bola iba raz. Maloletá, keď zbadala otca začala kričať, plakať a videla ako zle stretnutie na ňu vplýva. Odvtedy sa na stretnutí otca s maloletou nezúčastnila a ani nemám záujem. Z vyjadrenia ÚPSVaR Trnava - referátu poradensko psychologických služieb, zo dňa 30.4. 2013, ktorú správu vypracovala R.. Š. vyplýva, že od 25.1. 2012 až do 19.3. 2013 sa nerealizovane žiadne stretnutie otca s maloletou. Dňa 19.3. 2013 sa stretnutie uskutočnilo. Maloletá už pri príchode plakala, napriek tomu s ňou matka vošla do miestnosti, kde už čakal otec. Chvíľu bola maloletá ešte plačlivá, pomerne skoro sa však upokojila. Zostala, ale stáť medzi dverami. Otec sa snažil nadviazať s ňou kontakt, hovoriť s ňou a upokojiť ju. Maloletá spočiatku na jeho slová nereagovala, neskôr aspoň prikývla, alebo krátko odpovedala. Ponuky otca na kreslenie, či hru spočiatku odmietala, po určitom čase vošla maloletá do miestnosti a začala sa hrať so zvieratkami, ktoré jej ponúkli. Otec s ňou po celý čas komunikoval, snažil sa k nej priblížiť a pripojiť sa k jej hre. Matka zo začiatku stála v blízkosti maloletej, párkrát potichu komentovala správanie, či slová otca, neskôr s nimi nadviazala rozhovor kým sa otec snažil komunikovať s maloletou. V závere stretnutia napomohla rozhovoru otca s maloletou pri vyjasňovaní toho, čo by ju potešilo, čo by jej mohol na najbližšie stretnutie priniesť. Stretnutie trvalo približne 20 až 25 minút, ukončené bolo na žiadosť maloletej. Ďalšie stretnutie sa uskutočnilo 2.4. 2013. Maloletá na stretnutie prichádzala z plačom, hovorila, že sem nechce ísť. Matka jej niekoľkokrát na začiatku povedala, že nech ostatnú aspoň chvíľu. Neskôr na jej prosby buď nereagovala, alebo jej povedala, nech to povie „jemu“ (otcovi). Otec sa k maloletej najskôr prihováral, ukazoval jej korčule, ktoré jej priniesol, volal ju, aby si ich vyskúšala, hovoril jej, že ju má rád. Maloletá po celý čas odmietala, nechcela ani vojsť do miestnosti, zostávala na chodbičke a opakovala, že chce ísť domov, bola plačlivá. Otec jej povedal, že sa musia stretávať lebo to tak nariadil súd. Maloletá povedala, že ona ale nechce. Keď sa jej otec opýtal, že prečo nechce, odpovedala len „lebo“. Stretnutie predčasne ukončila matka, ktorá po opakovanom naliehaní maloletej povedala, že už to ďalej nemôže počúvať. Stretnutie opäť trvalo menej ako pol hodiny. Ďalšie stretnutie sa malo realizovať 16.4. 2013, avšak z dôvodu choroby maloletej sa neuskutočnilo. Posledné stretnutie sa realizovalo 30.4. 2013, zúčastnila sa ho aj R.. T.. Aj na toto stretnutie prichádzala P. s plačom. Spolu s ňou a matkou prišla aj stará matka maloletej, ktorá začala kričať na otca, obviňovala ho, bola vulgárna. Všetko sa odohralo v prítomnosti maloletej. Po odchode starej matky maloletá odmietla vojsť do miestnosti. Otec ju volal, ukazoval jej, že jej priniesol hračky, ktorá si sama vybrala, maloletá však opakovane odmietla vojsť dnu. Po opakovaných pokusoch a vysvetľovania sa R.. T. podarilo maloletú presvedčiť, aby si prišla pozrieť hračky, ktoré jej otec priniesol. Postupne sa maloletá upokojila, neskôr sa aj usmiala. Otec sa jej prihováral, ona naňho takmer nereagovala. Na záver
stretnutia matka spomenula, že by P. rada videla starého otca z otcovej strany, takže sa dohodli, že nabudúce pán P. príde spolu s ním. Samotné stretnutie trvalo len niekoľko minút.
Z vyjadrenia Základnej školy v Trstíne zo dňa 26.9. 2013 vyplýva, že maloletá je žiačkou 1. ročníka. Po vyučovaní navštevuje školský klub detí. Do školy chodí včas, čistá a riadne upravená. Na desiatu máva dosť jedla a zabezpečený pitný režim. Stravuje sa v školskej jedálni. Zapája sa do krúžkovej činnosti. S maloletou nie sú žiadne výchovné problémy. Na vyučovanie sa pravidelne pripravuje a nosí všetky potrebné pomôcky. Na vyučovacích hodinách je aktívna. V kolektíve spolužiakov je obľúbená. Matka sa o prospechu a správaní žiačky informuje. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Súd na základe opätovného dokazovanie dospel k záveru že je potrebné, aby sa maloletá i naďalej stretávala za prítomnosti matky so svojim otcom, pretože v poslednom období, ako to otec prezentoval 4.12. 2013 došlo k posunu pri stretávaní sa s ním. Pri stretnutiach s ním už neplače, začína mu odpovedať na otázky a začína s ním nadväzovať aj očný kontakt. V tomto smere prišlo k posunu aj u matky. Matka sama vyjadrenie otca v tomto smere potvrdila, že skutočne k posunu pokiaľ ide o stretávanie otca s maloletou došlo a ona sama dbá na to, aby stretnutia s maloletou prebiehali pravidelne a tak, ako to má otec určené na základe posledného rozhodnutia súdu. Má za to, že stretávanie sa v obchodných centrách má na maloletú možno lepší účinok, ako keď sa stretávali na ÚPSVaR Trnava. Kolízny opatrovník sám uviedol, že sú radi, že k posunu v tomto smere došlo, nie sú proti tomu, aby sa maloletá v budúcnosti stretávala v týchto nákupno obchodných centrách so svojim otcom. Taktiež matka nebola proti tomu, aby sa otec stretával s maloletou v nákupno obchodných centrách, ako to na pojednávaní dňa 4.12. 2013 uviedol právny zástupca otca. V neposlednom rade znalec, ktorý bol prítomný na tomto pojednávaní uviedol, že by bolo dobre, aby sa rodičia aj s maloletou podrobili diagnostike, ktorá by odhalila príčinu a problémy, ktoré sú pri stretávaní otca s maloletou doteraz a nebolo možné ich odstrániť. V prvej etape by bolo dobré, aby sa rodičia podrobili poradenstvu, prípadne diagnostike, aby sa dosiahla aspoň úroveň vzájomnej akceptácie. Znalec i naďalej je ochotný byť rodičom nápomocný a týmto stretnutiam sa nebráni, práve naopak on sám sa bojí, aby súčasný stav, ktorý je pri stretávaní s maloletou sa nezmenil a nevrátilo sa všetko do starých koľají, preto chce, aby tieto stretnutia u neho prebiehali raz mesačne. Má zato, že práve týmito sedenia a podrobení sa diagnostike sa môže tieto problémy a príčiny odstrániť. Takého istého názoru je aj kolízny opatrovník, ktorý predložil zápisnicu, ktorú aj matka podpísala a v ktorej je uvedené, že ak to bude mať nariadené súdom i s maloletou podrobiť a zúčastňovať. Na pojednávaní dňa 4.12. 2013 uviedla, že kategoricky odmieta zúčastňovať sa týchto stretnutí s maloletou, pretože nebudú mať žiaden význam. Ona sama prehodnotila svoj vzťah k otcovi a snaží sa pravidelne s maloletou zúčastňovať stretnutí tak, ako to má nariadené a nevidí preto dôvod, aby sa zúčastňovala aj sedení u znalca. Kolízny opatrovník je toho názoru, že takéto stretnutia môžu v pozitívnom slova zmysle do budúcna ovplyvniť stretávanie otca s maloletou. Podľa § 37 ods. 2, písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa súd môže rozhodnúť, že uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach. Súd berúc do úvahy vyjadrenie otca, kolízneho opatrovníka a opierajúc sa aj o závery znaleckého dokazovania a vyjadrenia znalca na pojednávaní dňa 4.12. 2013 dospel k záveru, že je potrebné i napriek pokroku pri stretávaní sa otca s maloletou, ako to uviedli obaja rodičia s maloletou, aby sa podrobili u znalca Y.. Š. R. v jeho zariadení diagnostickému vyšetreniu a pravidelne sa zúčastňovali sedení. Súd preto pokiaľ ide o návštevu takéhoto zariadenia rodičmi i s maloletou rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pokiaľ ide o späťvzatie návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku v zmysle § 96 ods. l O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.