Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Sa-27-2022.pdf
PDF · 89.99 KB
Case nature
Subarea
15Sa/27/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: mavirosa trade s. r. o., so sídlom Kragujevackých hrdinov 453/7, 911 01 Trenčín, IČO: 48 290 777, právne zastúpený: Advokátska kancelária MOJŽIŠ a partneri, s.r.o., so sídlom Sasinkova 10, 811 08 Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, Katastrálny odbor, Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 25.05.2022 doručenou správnemu súdu prostredníctvom právneho zástupcu sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť pokračovať v posudzovaní návrhu na záznam vlastníckeho práva žalobcu k špecifikovaným nehnuteľnostiam v kat. území W. do katastra nehnuteľností, ktorý návrh je evidovaný pod č. 11596/2020, zo dňa 18.12.2020, teda aby v tejto právnej veci ďalej konal a aby následne meritórne rozhodol v lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Zároveň žiadal, aby súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo rozsahu 100 %.
2. V podanej žalobe uviedol, že dňa 18.12.2020 doručil žalovanému svoje písomné podanie označené ako návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností, evidované pod sp. zn. Z 11596/2020, predmetom ktorého bol návrh na vykonanie zmeny v osobe vlastníka nehnuteľnosti v katastrálnom území W. v zmysle ustanovenia § 35 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v znení neskorších predpisov. Žalobca ako predávajúci vykonal dňa 02.09.2022 jednostranný právny úkon, ktorým právne účinným spôsobom odstúpil od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30.01.2020 s kupujúcimi, pričom z Občianskeho zákonníka vyplýva, že vlastnícke právo navrhovateľa k dotknutým nehnuteľnostiam sa s účinkami ex tunc obnovilo ex lege doručením odstúpenia od kúpnej zmluvy kupujúcim, a z tohto dôvodu je potrebné zapísať ho do katastra nehnuteľnosti práve záznamom. Žalobca po podaní návrhu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností očakával, že žalovaný ihneď po doručení tohto podania zapíše záznamom do katastra nehnuteľností vlastnícke právo navrhovateľa k dotknutým nehnuteľnostiam a v lehote pätnástich dní odo dňa, kedy tak urobí, oznámi žalobcovi vykonanie tohto svojho úkonu. Vychádzajúc z ustanovení katastrálneho zákona má podávateľ za to, že žalovaný mal právnu povinnosť zapísať do katastra nehnuteľností žalobcu ako vlastníka všetkých nehnuteľností označených v návrhu, najneskôr do 16.01.2021, čo však žalovaný nesplnil.Žalobca ďalej poukázal na to, že podľa jeho názoru, ani okolnosť, že bolo dňa 25.01.2021 žalovanému doručené uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky číslo: VII/3 Gv 147/20/1000-171 o zaistení nehnuteľností, nie je a ani nemôže byť dôvodom na nevykonanie záznamu do katastra nehnuteľností na základe listín, ktoré boli doručené žalovanému skôr. Z týchto dôvodov nie je podľa názoru žalobcu uznesenie vydané
prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry takým príkazom, v zmysle ustanovenia § 96a ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku, resp. nie je takou verejnou listinou, ktorá by bola spôsobilá na zápis práva do katastra nehnuteľností, ergo uznesenie smeruje k zaisteniu majetku fyzickej osoby, ktorá v čase vydania onoho uznesenia zjavne nebola vlastníkom nehnuteľností, hoci tomu nasvedčoval (ešte stále) nesprávny zápis v katastri nehnuteľností.
3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol súdu, že dňa 18.12.2020 mu bolo doručené podanie žalobcu označené ako návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností, ktoré bolo zaevidované v registri katastrálnych konaní záznamom pod sp. zn. Z 11596/2020. Predmetom tohto podania bol návrh na vykonanie vlastníckej zmeny v osobe vlastníka špecifikovaných nehnuteľností, a to z G.. A. L. a G.. G. L. na žalobcu v dôsledku jednostranného odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 30.01.2020. Lehota na vykonanie záznamu podľa § 43 ods. 41 písm. b) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam je 60 dní odo dňa začatia konania o zázname. Zároveň žalovaný poukázal na to, že dňa 25.01.2021 mu bolo doručené uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky číslo: VII/3 Gv 147/201000-171 zo dňa 20.01.2021, ktorým prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry rozhodol v zmysle § 425 ods. 1 Trestného poriadku o zaistení vyššie uvedených nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území W.. V nadväznosti na to žalovaný listom zo dňa 26.02.2021 zaslal Úradu špeciálnej prokuratúry oznámenie o podanom návrhu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností, zaevidované pod sp. zn. Z 11596/2020 a zároveň tento orgán vyzval na vyjadrenie súhlasu, príp. nesúhlasu k jeho zápisu. V reakcii na to Úrad špeciálnej prokuratúry doručil žalovanému dňa 22.03.2021 podanie, ktorým prokurátor neudelil súhlas na zápis záznamu evidovaného pod sp. zn. Z 11596/2020 do katastra nehnuteľností. Žalovaný akcentoval, že v prípade, ak je správnemu orgánu doručená listina na zápis záznamom do katastra nehnuteľností a následne je zapísaná poznámka na LV, je správny orgán povinný oznámiť príslušnému orgánu (v tomto prípade prokurátorovi), že mu listina na zápis práva k zaistenej nehnuteľnosti bola doručená a vyzvať ho na vyjadrenie súhlasu, príp. nesúhlasu s vykonaním záznamu. Keďže prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry vyjadril explicitný nesúhlas, nemôže správny orgán na úseku evidencie vlastníckych a iných práv k nehnuteľnosti túto listinu (odstúpenie od zmluvy) zapísať do katastra nehnuteľností. Osoba, ktorej majetok bol zaistený, má možnosť žiadať o jeho zrušenie alebo obmedzenie zaistenia v súlade s § 425 ods. 2 Trestného poriadku. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že nie je možné vykonať zmenu zápisu vlastného práva k dotknutým nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území W., na základe odstúpenia od zmluvy a ďalších listín pripojených k návrhu na vykonanie záznamu sp. zn. Z 11596/2020. Žalovaný bude môcť pokračovať v danom konaní až po výmaze obmedzujúcej poznámky na príslušnom liste vlastníctva, z čoho vyplýva, že žalovaný v danom konaní nie je nečinný.
4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného doručil súdu podanie, v ktorom poukázal na to, že predmetné katastrálne konanie je v dobe 20 mesiacov od podania návrhu stále bez rozhodnutia. Pokiaľ sa žalovaný bráni úvahou, že znenie § 96 ods. 6 Trestného poriadku mu ukladá povinnosť požadovať vyjadrenie súhlasu s vykonaním záznamu v prípade, že mu je v konaní o návrhu na vykonanie záznamu doručený ďalší dokument a z neho plynúca povinnosť zápisu ďalšej obmedzujúcej poznámky, žalobca uvádza, že takýto postup neplynie z právnej úpravy a dotýka sa subjektívnych vlastníckych práv účastníka konania, ktorému sa vlastnícke právo s účinkami od počiatku v dôsledku § 48 Občianskeho zákonníka obnovilo bez ďalšieho ex lege. Na tom nič menení skutočnosť, že od začatia konania na vykonanie záznamu s deklarovateľnými účinkami bola uplatnená obmedzujúca poznámka smerujúca voči osobe nevlastníka, ktorý je už len technický (bez opory v hmotnom práve) nesprávne vedený na liste vlastníctva. Z pohľadu hmotného práva bol žalobca v čase nastolenia účinkov odstúpenia od zmluvy podľa § 48 Občianskeho zákonníka hmotnoprávnym vlastníkom nehnuteľnosti s dôsledkami ergo omnes, čím bol žalovaný povinný vykonať deklaratórny zápis záznamovej listiny bez ohľadu na poznámky obmedzujúce v nakladaní s majetkom vzťahujúcej sa na nevlastníka. S poukazom na to zotrval na podanom žalobnom návrhu a naďalej sa domáhal vydania rozhodnutia podľa žalobného petitu.
5. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, po zistení, že nie sú splnené podmienky na podanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktoré vyžadujú preukázanie postupu zvoleného pred podaním samotnej správnej žaloby v podobe domáhania sa nápravy prostredníctvom sťažnosti podanej podľa osobitného predpisu alebo podnetu na prokuratúre (§ 244 ods. 1 SSP), konanie o správnej žalobe postupom podľa § 99 písm. f) SSP zastavil.
6. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
8. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy.
9. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
10. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
11. Podľa § 245 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.
12. Podľa § 246 ods. 2 SSP, k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.
13. Z obsahu podanej žaloby pre súd vyplynulo, že sa ňou žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému pokračovať v začatom administratívnom konaní o návrhu žalobcu na vykonanie záznamu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území W., ktorý návrh je evidovaný pod. sp. zn. Z 11596/2020, teda aby v tejto právnej veci žalovaný konal a následne rozhodol v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti vydaného uznesenia. Za účelom preukázania aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že pred podaním žaloby uplatnil revízny postup, keď dňa 24.11.2021 doručil žalovanému podnet na splnenie povinnosti, ktorý možno podľa jeho obsahu posúdiť ako sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach na nečinnosť žalovaného, keďže ten nevykonal požadovaný úkon, na uskutočnenie ktorého bol povinný. K podanej žalobe priložil Odpoveď žalovaného zo dňa 06.12.2021 v neúplnom znení, pričom spomínaný podnet na splnenie povinnosti zo dňa 24.11.2021 adresovaný žalovanému k podanej žalobe pripojil, napriek tomu, že ju označil ako dôkaz a v texte žaloby na túto písomnosť odkazoval. Správny súd vzhľadom na túto skutočnosť vychádzal z listín, ktoré mal k dispozícií z administratívneho spisu žalovaného, z ktorého zistil, že žalobca dňa 24.11.2021 doručil žalovanému „Výzvu na splnenie zákonnej povinnosti štátneho orgánu vykonať záznam vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe návrhu zo dňa 18.12.2020“, ktorou žalobca žiadal žalovaného, aby bez zbytočného odkladu vykonal v katastri nehnuteľnosti záznam vlastníckeho práva ku všetkým nehnuteľnostiam špecifikovaným v tomto podaní, ako aj v samotnom návrhu a jeho prílohách. Žalovaný, ako správny orgán, ktorému bola táto výzva adresovaná, ju posúdil ako žiadosť, čo vyplýva zo samotného textu odpovede žalovaného zo dňa 06.12.2021. Pre správny súd tak zo zvoleného procesného postupu žalovaného vyplynulo, že podanie žalobcu zo dňa 24.11.2021 nepovažoval za sťažnosť podanú podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, ale len ako žiadosť, ktorou žalobca žiadal žalovaného o splnenie zákonnej povinnosti. Žalovaný tak pri vysporiadaní sa s týmto podaním nepostupoval podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach za účelom jej prešetrenia a následného vydania písomného oznámenia o prešetrení sťažnosti, ale doručil žalobcovi „Odpoveď“ zo dňa 06.12.2021. Správny súd uvádza, že ak by zo strany žalovaného bola podaná výzva žalobcu zo dňa 24.11.2021 považovaná za sťažnosť podanú podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, zvolil by tento orgán postup vyplývajúci z tohto zákona smerujúci k prešetreniu podanej sťažnosti a vydaniu písomného oznámenia o výsledku jej prešetrenia, v ktorom by uviedol, či je podaná sťažnosť opodstatnená alebo neopodstatnená (§ 20 zákona č. 9/2010 Z. z.). Toto oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu musí byť pripojené k správnej žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa ust. 246 ods. 2 SSP.
14. K podmienke preukázania neúspešného vyčerpania sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre, správny súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Svk/3/2022 zo dňa 24.02.2022: „V predmetnej veci bolo dôvodom zamietnutia žaloby proti nečinnosti nesplnenie procesnej podmienky spočívajúcej v nevyčerpaní sťažnosti alebo podnetu na prokuratúru. V tejto procesnej podmienke sa prejavuje princíp subsidiarity správneho súdnictva spočívajúci v tom, že v zákonom taxatívne určených prípadoch sa možno na správny súd obrátiť až po vyčerpaní príslušných administratívnych postupov (porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok <.. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 66 a 1202 s.). Povahu takéhoto postupu má aj podanie sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z. <. o sťažnostiach alebo podnetu na prokuratúru podľa § 31 <. a nasl. zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Nepostačuje teda akékoľvek predchádzajúce namietanie nečinnosti vo vzťahu k žalovanému orgánu verejnej správy, ale toto namietanie musí mať uvedenú kvalifikovanú podobu.“
15. Z vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že podmienkou podania žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy je okrem iného vyčerpanie zákonom stanovených prostriedkov nápravy proti nečinnosti, a to buď vo forme sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach alebo podnetom na prokuratúre. Táto podmienka zodpovedá základnej zásade subsidiarity správneho súdnictva vo vzťahu k možnostiam odstránenia nezákonnosti v rámci administratívneho konania. Uvedenému zodpovedajú zákonom dané procesné podmienky, ktoré pre jednotlivé správne žaloby ustanovujú povinnosť predchádzajúceho vyčerpania príslušných administratívnych postupov. Súčasťou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy preto musí byť predloženie výsledkov predchádzajúceho konania, teda či už prešetrenia sťažnosti alebo vybavenia podnetu prokurátora. Inak povedané, prílohy vymedzené v § 246 ods. 2 SSP preukazujú vyčerpanie osobitných postupov ustanovených zákonom, ktoré tvoria sine qua non pre obrátenie sa na správny súd. Krajský súd zvýrazňuje, že nedodržanie týchto postupov, resp. nepreukázanie tejto skutočnosti má za následok zastavenie konania podľa § 99 písm. f) SSP.
16. Podľa správneho súdu, z obsahu spisového materiálu a najmä pripojených príloh nevyplývalo, resp. nemal preukázané, že by žalobca túto osobitnú podmienku pre podanie žaloby proti nečinnosti, ktorou je pripojenie oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa zákona. č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach alebo oznámenia o vybavení podnetu na prokuratúre podľa zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, splnil. K argumentácii žalobcu obsiahnutej v podanej žalobe, v rámci ktorej podľa jeho názoru došlo k splneniu tejto podmienky a vybaveniu jeho podania s poukazom na odpoveď žalovaného zo dňa 06.12.2021, správny súd uvádza nasledovné. Aj keď správny súd vníma § 3 ods. 1, 2 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, tak dáva do pozornosti žalobcu § 20 ods. 1 predmetného zákona, podľa ktorého sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia o výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. Súčasne podľa § 20 ods. 3 zákona, ak je sťažnosť opodstatnená, v oznámení sa uvedie, že orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, boli uložené povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. i). Súčasne správny súd dáva do pozornosti žalobcov aj tú skutočnosť, že predmetné konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. SSP, v rámci ktorej sa povinne vyžaduje splnenie osobitnej zákonnej podmienky, nemožno posudzovať neformálne tak, ako je tomu v prípade správnej žaloby v sociálnych veciach. V neposlednom rade správny súd dodáva, že pokiaľ žalobca nedisponoval oznámením o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, nič mu nebránilo za účelom splnenia tejto zákonnej podmienky sa obrátiť s podnetom na príslušnú prokuratúru, na ktorú možnosť žalovaný odkázal žalobcu v odpovedi zo dňa 06.12.2021.
17. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca nepredložil oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom, ktorá písomnosť je povinnou prílohou správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, čím nebola splnená zákonom stanovená požiadavka v zmysle § 246 ods. 2 SSP. Správny súd preto z dôvodu nepreukázania splnenia tejto podmienky vyčerpania zákonom stanoveného prostriedku nápravy proti nečinnosti konanie § 99 písm. f) SSP zastavil.
18. Podľa § 170 písm. b) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.
19. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. b) SSP, tak že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.