Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-3C/266/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci žalobcov: 1/ P., 2/ mal. Q. zast. zákonnou zástupkyňou - žalobkyňou v 1. rade a 3/ Q., zast. zákonnou zástupkyňou - žalobkyňou v 1. rade, všetci právne zastúpení Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia 95, Poprad proti žalovaným: 1/ X. a 2/ U., obaja právne zastúpení Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom so sídlom v Poprade, Mnoheľova 17, v konaní o určenie neplatnosti závetu takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že závet poručiteľa X. zo dňa X. X. XXXX j e n e p l a t n ý .

II. Žalovaní s ú p o v i n n í uhradiť v prospech žalobcov spoločne a nerozdielne sumu 1.177,19 eur z titulu trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet advokátskej kancelárie Beňo & partners, s.r.o., Nám. sv. Egídia 95, Poprad.

odôvodnenie:

Žalobcovia sa podaným návrhom na začatie konania dožadovali vydania rozhodnutia súdu, na základe ktorého by bolo určené, že závet poručiteľa X., zo dňa X. X. XXXX je neplatný. Zároveň si uplatnili právo na náhradu trov konania.

Žalovaní s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasili a žiadali návrh zamietnuť. Prvostupňový súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom v konaní -61 zo dňa 30. 10. 2012, a to tak, že určil, že závet poručiteľa je neplatný. Zároveň zaviazal žalovaných uhradiť v prospech žalobcov trovy konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe podania žalovaných proti prvostupňovému rozsudku tunajšieho súdu rozhodol v predmetnej veci krajský súd svojim uznesením v konaní , pričom zrušil rozsudok prvého stupňa, vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Procesný súd po vrátení spisu z krajského súdu, po doplnení dokazovania, po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré mu boli doložené k návrhu i v priebehu konania, po oboznámení sa so spisom tunajšieho súdu rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Žalobkyňa v 1. rade je bývalou manželkou nebohého poručiteľa - X.. Žalobcovia v 2. a v 3. rade sú maloletými deťmi poručiteľa.

Žalovaní v 1. rade a v 2. rade sú plnoletými deťmi poručiteľa.

Dedičské konanie po nebohom poručiteľovi X. vykonáva súdny komisár - notár X., č.k. , .

Z výsluchu účastníkov súd zistil, že nebohý poručiteľ zanechal po sebe dva závety, a to závet spísaný vo forme notárskej zápisnice zo dňa X. XX. XXXX a holografný závet zo dňa X. X. XXXX.

Žalobcovia v prebiehajúcom dedičskom konaní napadli platnosť holografného závetu z dôvodov relatívnej aj absolútnej neplatnosti, pričom uvádzali právne relevantné dôvody.

Žalovaní neuznávajú absolútnu, ani relatívnu neplatnosť závetu.

Procesný súd vo veci rozhodol po zistení, že žalobcovia spĺňajú podmienku existencie naliehavého právneho záujmu v zmysle ust. Súd je toho názoru, že bez takéhoto rozhodnutia súdu, bez určenia neplatnosti závetu zo dňa X. X. XXXX by sa stalo postavenie žalobcov nejasným, neurčitým, resp. bez takéhoto určovacieho rozsudku by mohli byť ukrátení na svojich právach.

Žalobcovia v priebehu konania trvali na podanom návrhu, poukazovali na ust. § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, kde je uvedené, že právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Žalobcovia ďalej trvali na tom, že závet ako jednostranný právny úkon musí spĺňať zákonom požadované náležitosti platnosti, ktorými je okrem iného aj podmienka určitosti právneho úkonu. Podľa žalobcov obsah závetu, tak ako to vyplýva z jeho písomného vyhotovenia, vzbudzuje isté pochybnosti o tom, čo chcel ním poručiteľ prejaviť. Na pojednávaní právny zástupca žalobcov trval na tom, aby súd vyslovil, že tzv. závet je absolútne neplatný z dôvodu, že z jazykového vyjadrenia, tak ako bola predmetná listina vyhotovená, nie je možné bez akýchkoľvek pochybností usúdiť, že ide o závet, bez akýchkoľvek pochybností nie je možné usúdiť ani že ide o iný právny úkon, je vždy možné sa o týchto jednotlivých úkonoch iba domnievať.

Žalovaná strana v priebehu pojednávania naďalej trvala na tom, že závet poručiteľa je v súlade so zákonom a že je platný. Žalovaná strana zdôvodňovala túto skutočnosť tým, že nie je možné robiť výklad tzv. testamentu tak podrobne ako to robí žalujúca strana, že je potrebné hľadieť zo širšieho kontextu a nie je tak možné posudzovať a „slovičkáriť“. Poukázali na to, že ide o jednostranný právny úkon, ktorý spísal poručiteľ vlastnou rukou a tento závet spĺňa teda všetky prísne formálne náležitosti, ktoré zákon predpisuje. Aj podľa žalovaných je istým problémom zvolená formulácia slov, avšak ako ďalej zdôrazňujú, zákon presne nedefinuje ako má byť posledná vôľa vyjadrená v takomto písomnom závete, teda žeby predpisovala presné, určité spojenie slov. Poukázali ďalej na to, že nebohý poručiteľ nemal právnické vzdelanie, ale podľa nich zo závetu je jednoznačné, že tam je uvedené, že sa jedná o závet a že je to dispozícia aj jeho nehnuteľným a hnuteľným majetkom, aj pre ktorú osobu, vlastne pre dediča

- žalovaného v 1. rade.

Procesný súd po vykonanom dokazovaní, po doplnení dokazovania, po oboznámení sa s uznesením krajského súdu rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, teda že v danom prípade ide o absolútne neplatný právny úkon, teda neplatný závet.

Podľa § 476 ods. 1 Obč. zákonníka, poručiteľ môže závet napísať buď vlastnou rukou alebo zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa § 476 ods. 2 Obč. zákonníka, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Podľa § 479 Obč. zákonníka, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Pokiaľ ide o listinu zo dňa X. X. XXXX, o tzv. závet nebohého X., je potrebné uviesť, že táto listina nespĺňa podmienky určitosti s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Obč. zákonníka. Táto listina hovorí o predbežnom závete a budúcej darovacej zmluve, pričom v texte je uvedené, citujem: „Dnes som sa slobodne rozhodol pri plnom vedomí a svedomí, že darujem svoj majetok svojmu synovi X.. Je to majetok hnuteľný aj nehnuteľný, keďže mám ešte dve maloleté deti. Je len čiste na ňom ako zváži a rozhodne s kým a ako čomu prináleží.“ Z textu teda nevyplýva, že pôjde o riešenie majetku v rámci dedičského konania po jeho smrti, ale z textu súd chápe, že majetok daroval svojmu synovi, ktorý má rozhodnúť ako naloží s majetkom, a to napríklad aj vo vzťahu k maloletým deťom, ktoré spomína bez toho, aby uviedol čo im prípadne ponecháva, čo im patrí. Uvádza len, že chce mať kľudný život a že syn X. urobí všetko tak ako on sa snažil žiť, robiť, aby to nebolo na škodu druhému. Jedinú podmienku, ktorú uviedol, je len to, že kým bude žiť, aby mal strechu nad hlavou. Ani táto časť mať strechu nad hlavou nie je zrejmá, či myslel, že bude žiť vo svojej nehnuteľnosti, či myslel, že bude mať strechu nad hlavou napríklad v domove dôchodcov alebo v inom objekte. Naviac v texte nie je povedané o akom majetku hovorí, o akých nehnuteľnostiach, o akých hnuteľných veciach, to znamená aj táto časť je neurčitá.

V danom prípade teda možno povedať, že právny úkon, ak vôbec ide o právny úkon, je vyjadrený tak nejasne, tak neurčito, že ani pomocou výkladu v zmysle ust. § 35 ods. 2 a 3 Obč. zákonníka nemožno ustáliť, čo sa chcelo vyjadriť a čo sa chcelo vlastne týmto úkonom urobiť. Súdu sa skôr javí situácia, že nebohý chcel darovať všetok majetok svojmu synovi X. a ponechával na ňom, či dá nejaký majetok alebo časť majetku, ktorý nie je vyjadrený, aj dvom maloletým deťom. Tento úkon však nemožno považovať za platný ani ak by sme ho posudzovali ako darovaciu zmluvu, pretože chýbajú podmienky na splnenie platnosti aj úkonu ako darovacia zmluva.

V žiadnom prípade však tento úkon - právny úkon nemožno považovať za testament, a to ani pri využití ust. § 35 ods. 2 a 3 Obč. zákonníka.

Podľa § 35 ods. 2 Obč. zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 35 ods. 3 Obč. zákonníka, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. Teda opakovane je potrebné zdôrazniť, že skôr sa javí situácia, že nebohý chcel darovať majetok svojmu synovi X..

V súvislosti s týmto úkonom treba zdôrazniť ešte jednu dôležitú vec, a to, že predtým bol urobený testament vo forme notárskej zápisnice. Ak teda žalovaná strana zdôrazňuje, že ide o nebohého poručiteľa, ktorý nemal právnické vzdelanie, v každom prípade je zrejmé, že predtým tento nebohý poručiteľ vedel, že riadny testament je potrebné alebo dobré spísať u notára a tak aj urobil.

Podľa § 476 ods. 1 Obč. zákonníka, poručiteľ môže závet napísať buď vlastnou rukou alebo zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa § 476 ods. 2 Obč. zákonníka, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Pre platnosť závetu ako jednostranného právneho úkonu sa vyžaduje splnenie podmienok § 37, § 38, § 40 ods. 1, ako aj špecifických podmienok podľa ust. § 476 - 479 Obč. zákonníka.

Podľa § 477 ods. 1 Obč. zákonníka, v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké. K tomu je potrebné dodať, že literatúra uvádza, že ustanovenie dedičov je nevyhnutnou obsahovou náležitosťou závetu (esentiália negotii). Zo závetu nebohého poručiteľa je zrejmé, že ani jeho syn Jozef nebol ustanovený za dediča, ale že mal by byť akože obdarovaný, dve maloleté deti, ktoré sa spomínajú rovnako neboli ustanovené za dedičmi, bolo len povedané, že má dve maloleté deti a „X. môže naložiť ako uváži sám“.

Z dôvodov vyššie uvedených preto súd považuje listinu za absolútne neplatnú, pričom ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania už neboli. Súd zohľadnil výpovede účastníkov konania, posúdil listinu ako takú, prihliadol na to, že bolo prerušené dedičské konanie s tým, že dedičia boli odkázaní na súdne konanie o platnosť, či neplatnosť závetu.

Procesný súd naviac dáva do pozornosti, že pokiaľ ide o predmetnú listinu, predmetný závet, spĺňala by aj podmienky napríklad na určenie relatívnej neplatnosti, a to z dôvodov ust. § 479 Obč. zákonníka, podľa ktorého maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Ide o tzv. inštitút neopomenuteľného dediča. Aj z toho dôvodu, pokiaľ ide o žalobcov - neplnoleté deti nebohého poručiteľa, by v tejto časti bolo potrebné posudzovať tento testament ako neplatný. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je hmotnoprávny jednostranný úkon adresovaný účastníkovi, resp. účastníkom právneho úkonu. Relatívnej neplatnosti sa možno dovolať aj formou žaloby, protinávrhu alebo námietky vznesenej v konaní. Toto dovolanie má taktiež účinky až keď dôjde účastníkovi, resp. účastníkom právneho úkonu. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že nie je rozhodujúce ako oprávnený subjekt sám kvalifikuje neplatnosť právneho úkonu, t.j. či absolútnu alebo relatívnu, urobenou kvalifikáciou nie je súd viazaný.

Z dôvodov vyššie uvedených teda súd rozhodol tak, že žalobe vyhovel, úkon zo dňa X. X. XXXX súd považuje za absolútne neplatný právny úkon, pričom túto neurčitosť právneho úkonu nie je možné odstrániť ani pri použití výkladového právneho úkonu podľa § 35 ods. 2 Obč. zákonníka.

Súd konštatuje, že existuje naliehavý právny záujem žalobcov na určení či už absolútnej alebo relatívnej neplatnosti.

Naviac súd pripomína, že existujú aj dôvody relatívnej neplatnosti právneho úkonu s poukazom na ust. § 479 Obč. zákonníka, keďže v listine sú opomenuté maloleté deti, ktoré sú tzv. neopomenuteľnými dedičmi.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. a podľa výsledku v konaní priznal právo na ich náhradu úspešným žalobcom. Trovy konania boli vyčíslené v celkovej výške vrátane DPH v sume 1.177,19 eur, pričom boli priznané v súlade s vyhl. č. Boli priznané tieto úkony: príprava a prevzatie žaloby 85,50 eur, účasť na pojednávaní dňa 31. 1. 2012 - 88,04 eur, účasť na pojednávaní dňa 6. 3. 2012 - 88,04 eur, úkon - žiadosť o vypočutie svedkov zo dňa 10. 4. 2012 - 88,04 eur, účasť na pojednávaní dňa 30. 10. 2012 - 88,04 eur, účasť na pojednávaní dňa 15. 10. 2013 - 88,04 eur, účasť na pojednávaní dňa 9. 11. 2013 - 88,04 eur.

Ďalej boli priznané 2 režijné paušály za r. 2011 po 7,41 eur, 4 režijné paušály za r. 2012 po 7,63 eur a 2 paušály za r. 2013 po 7,81 eur. Ďalej bola priznaná náhrada cestovného 54,74 eur, náhrada za stratu času 154,32 eur + 20 % DPH. Cestovné bolo priznané za deň 31. 1. 2012 na ceste Poprad - Kežmarok a späť, doba trvania cesty 25 minút, teda cestovné na trase Poprad - Kežmarok a späť 9,13 eur + náhrada za stratu času za 2 polhodiny po 12,71 eur, t.j. spolu 25,42 eur, ďalej náhrada za úkon zo dňa 6. 3. 2012 na trase Poprad - Kežmarok a späť vo výške 9,23 eur + náhrada za stratu času za 2 polhodiny po 12,71 eur, t.j. spolu 25,42, ďalej náhrada cestovného za deň 30. 10. 2012 na trase Poprad

- Kežmarok a späť vo výške 9,28 eur + náhrada za stratu času za 2 polhodiny po 12,71 eur, t.j. 25,42 eur, ďalej náhrada cestovného za deň 15. 10. 2013 na trase Poprad - Kežmarok a späť vo výške 9,08 eur + náhrada za stratu času za 2 polhodiny po 13,01 eur, t.j. 26,02 eur, ďalej náhrada cestovného za deň 19. 11. 2013 na trase Poprad - Kežmarok a späť vo výške 9,01 eur + náhrada za stratu času za 2 polhodiny po 13,01 eur, t.j. 26,02 + náhrada za stratu za dobu trvania jednej cesty 25 minút, t.j. náhrada za 2 polhodiny po 13,01 eur.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. O Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. O Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).