Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/39/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobkyne T. Z. Q. I. N. B. C. P. Q. Y. , bytom Q. Č.. X, G., zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Antolom, Advokátska kancelária so sídlom Košice, Zbrojničná č. 12, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutie žalovanej zo dňa 28. 03. 2012 č. 17172-4/2012-BA, takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 28. marca 2012 č. 17172-4/2012-BA, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava zo dňa 16. januára 2012 č. 2132-35/2012-RV a v r a c i a jej vec na ďalšie konanie.

Žalobkyni p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 161,74 eur, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť advokátovi JUDr. Dušanovi Antolovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Rozhodnutím zo dňa 28. marca 2012 č. 17172-4/2012-BA žalovaná podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava zo dňa 16. januára 2012 č. 2132-35/2012- RV, ktorým podľa citovaného zákona bolo rozhodnuté o tom, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania, zistenej dňa 13. 08. 2002 na základe lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vydaného dňa 05. 04. 2004 a žiadosti o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 10. 03. 2011 z dôvodu premlčania tohto nároku.

Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala zrušenia citovaného rozhodnutia žalovanej, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Uviedla, že vydané rozhodnutia považuje za vecne nesprávne pre jeho rozpor s platným právnym poriadkom. V žalobe uviedla, že správne orgány nerešpektovali postup a rozhodnutie všeobecného súdu podľa , v zmysle ktorého právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované. Zamietavé rozhodnutia považuje za nesprávne, pretože nimi sa jej bráni prístupu a možnosti konať pred súdom podľa SR a čl. 6 Dohovoru. Postup správneho orgánu podľa jej názoru dokumentuje porušenie zásady aktívnej súčinnosti účastníkov konania, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správny orgán najprv požadoval od účastníčky konania doručenie novej žiadosti, aby následne toto použil v jej neprospech vznesenou námietkou premlčania. Zastáva názor, že dňom začatia konania nie je deň doručenia predmetnej žiadosti správnemu orgánu (10. 03. 2011), ale deň, keď si predmetný nárok uplatnila na súde. Za spornú považovala aplikáciu ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa zjavne nerešpektovala rozhodnutie súdneho orgánu, ktorý jej vec postúpil, pričom jej povinnosťou bolo vec v zmysle obsahu ex offo posúdiť aj bez žiadosti poškodenej. Z platného právneho poriadku SR vyplýva, že povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia princípov právneho štátu. Dodržiavanie princípov právneho štátu v rozhodovacej činnosti súdov SR je súčasťou práva na súdnu ochranu zaručeného v SR, ale aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázala na rozsudok ESĽP vo veci Beian v. Rumunsko zo dňa 06. 12. 2007, z ktorého vyplýva, že vzájomne si odporujúca judikatúra vnútroštátneho najvyššieho súdu predstavuje porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv. V súvislosti s pokojným užívaním majetku a jeho zisku (úžitku) v zmysle poukázala na rozsudok NS SR z 31.05.2005 sp. zn. a na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Karakalios c. Grécko, Timbal c. Moldavsko, Almeida Carret, Mascanenhas Falca c. Portugalsko, Akkus c. Turecko a Iatridis c. Grécko.

Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú a nepriznať žalobkyni trovy konania. Uviedla, že podľa na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ak ide o chorobu z povolania, z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom sa vzťahujú doterajšie predpisy. Týmto predpisom je Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia sa podľa poskytuje ak poškodenie na zdraví má preukázateľné nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následky“). Sťaženie spoločenského uplatnenia sa podľa vyhlášky odškodňuje na základe počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené v lekárskom posudku vystavenom ošetrujúcim lekárom poškodeného.

Podľa § 8 vyhlášky o vydanie lekárskeho posudku môže požiadať poškodený a právnická osoba, alebo fyzická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá.

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky posúdenie sa vykoná len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený.

Podľa ods. 4 uvedeného ustanovenia ak ide o chorobu z povolania, profesionálnu otravu alebo iné poškodenie zdravia pri práci, podáva posudok výlučne oddelenie (klinika) pracovného lekárstva nemocnice s poliklinikou príslušné podľa sídla pracoviska poškodeného; ak ide o také poškodenie ne zdraví v odbore vojenskej správy, podáva posudok vojenská nemocnica.,.

Poškodená mala 13. 08. 2002 zistenú chorobu z povolania - profesionálne dermatózy z niklu a jeho zliatin. Oznámenie poistnej udalosti vystavil 01. 12. 2003 zodpovedný zamestnávateľ Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava. Poškodená predložila posudok zo dňa 05. 04. 2004 vydaný T.. J. S., v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na 500 bodov. Prvostupňový správny orgán požiadal Fakultnú nemocnicu L. Pasteura Košice, Kliniku pracovného lekárstva a klinickej toxikológie o vystavenie lekárskeho posudku a o doplnenie podkladov k žiadosti poškodenej (písomné potvrdenie, kedy sa mohlo poškodenej uvedené poškodenie na zdraví bodovo ohodnotiť prvýkrát od ustálenia zdravotného stavu. Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie lekársky posudok nevystavila a vo svojom stanovisku zo dňa 22. 08. 2011 uviedla, že je nepravdepodobné, že predmetné ochorenie žalobkyne bolo príčinou depresívnej poruchy podľa vystaveného bodového ohodnotenia T.. S.. Navrhla odborné posúdenie psychiatrom klinického zdravotného zariadenia. Prvostupňový správny orgán požiadal o kontrolu bodového ohodnotenia choroby z povolania Odbor lekárskej posudkovej činnosti SP, pobočka Rožňava, ktorého posudkový lekár konštatoval,, že daný posudok je nesprávny, pretože bol vystavený na bežnom ambulantnom formulári a nie na predpísanom tlačive, že položka 253 sa dotýka odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch hlavy a nie choroby z povolania a tento nebol vypracovaný príslušnou inštitúciou ale súkromnou ambulanciou bez overenia a potvrdenia klinikou pracovného lekárstva.

Citujúc , ,, , konštatovala, že lekársky posudok na účely ohodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bol vystavený 05. 04. 2004 a lehota na uplatnenie predmetného nároku uplynula dňa 05. 04. 2007. Žalobkyňa si tento nárok na základe uvedeného posudku uplatnila žiadosťou dňa 10. 03. 2011 a preto žalovaná považovala tento jej nárok za premlčaný.

Súd v konaní podľa a nasl. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej a oboznámení sa s obsahom jej administratívneho spisu, ako aj spisu správneho orgánu prvého stupňa a spisu tunajšieho súdu sp. zn. dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Právny zástupca žalobkyne sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný nedostavil, pričom svoju neprítomnosť na ňom vopred neospravedlnil, ani z vážnych dôvodov nepožiadal o jeho odročenie. Preto súd v súlade s pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti.

Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a v jeho zmysle navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ako aj zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (, , ).

Podľa ustanovení druhej hlavy, piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa druhej hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v ustanovení , aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký konečný návrh robí ( ).

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni (, ).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (, ).

Prvou námietkou, ktorú žalobkyňa uviedla v žalobe je namietanie postupu správneho orgánu, ktorý nepostupoval podľa , lebo podľa tohto ustanovenia Okresný súd v Rožňave uznesením postúpil na konanie sociálnej poisťovni vec sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože na konanie o sťažení spoločenského uplatnenia je daná vecná príslušnosť sociálnej poisťovne.

Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu i citovaného spisu tunajšieho súdu súd zistil, že Okresný súd v Rožňave uznesením zo dňa 12. 10. 2010 č. k. -241 podľa zastavil konanie o nároku žalobkyne na sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu, že vec nespadá do právomoci súdov, ale na konanie je vecne príslušný správny orgán, t. j. Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava, ktorej bola vec postúpená po právoplatnosti uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30. 11. 2010 a Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava bolo doručené 14. 12. 2010. Písomným podaním zo dňa 25. 01. 2011 adresovaným žalobkyni, ktoré prevzala 01. 02. 2011 tejto bolo oznámené, že uznesením Okresného súdu v Rožňave č. -241 jej bola postúpená vec na konanie o nároku na náhradu škody na zdraví. Podľa dávkové konanie sa začína na návrh a podľa ods. 5 uvedeného ustanovenia žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom sociálnou poisťovňou. Zároveň bolo aj uvedené, že v zmysle o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ak ide o chorobu z povolania, podáva posudok výlučne oddelenie (Klinika pracovného lekárstva). Na základe tohto oznámenia do Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava sa dostavila žalobkyňa, kde bola s ňou na príslušnom tlačive spísaná žiadosť o priznanie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia dňa 10. 03. 2011. K žiadosti bol pripojený okrem iného aj lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 05. 04. 2004.

Podľa ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Postup podľa tohto ustanovenia prichádza do úvahy, ak konanie vykazuje také vady, ktoré bránia tomu, aby súd mohol vo veci konať a vydať rozhodnutie vo veci samej. Bude to tak vždy, ak sa na súde uplatňuje vec, ktorá nepatrí do právomoci súdu. V takomto prípade súd vždy uznesením konanie zastaví a vec postúpi príslušnému súdu. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania však zostávajú pritom zachované.

Podľa dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Podľa ods. 5 prvá veta citovaného ustanovenia žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom sociálnou poisťovňou.

Podľa za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku v pobočke. Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia za deň uplatnenia nároku na dôchodkové dávky a úrazové dávky okrem úrazového príplatku, rehabilitačného a rekvalifikačného a nároku na jej výplatu sa považuje deň, keď fyzická osoba prvýkrát požiadala príslušnú organizačnú zložku sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie dávky.

Z uvedených ustanovení teda vyplýva, že dávkové konanie sa začína na návrh a v danom prípade týmto návrhom je žiadosť o priznanie dávky, ktorá sa podáva na tlačive určenom sociálnou poisťovňou.

V danom prípade žalobkyňa si svoj nárok na dávku sťaženia spoločenského uplatnenia uplatnila na Okresnom súde v Rožňave žalobou zo dňa 17. 05. 2004, ktorá bola doručená Okresnému súdu v Rožňave 27. 05. 2004. Konanie na uvedenom súde prebiehalo pod sp. zn. .

Okresný súd v Rožňave vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28. 04. 2005 a Krajský súd v Košiciach ako odvolací sú uznesením zo dňa 31. 05.2006 č. k. -59 rozsudok okresného súdu zrušil a v odôvodnení uznesenia uviedol, že nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vznikol po 01. 01. 2004. Keďže bol uplatnený po 01. 01. 2004, t. j. 27. 05. 2004, nevznikli pochybnosti o tom, že rozhodnutie o tomto nároku, ktorý vznikol v súvislosti s chorobou z povolania - sťaženie spoločenského uplatnenia je v právomoci sociálnej poisťovne, pokiaľ ide o priznanie základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Na základe toho potom Okresný súd v Rožňave uznesením z 12. 10. 2010 č. k -241 podľa zastavil konanie o priznaní základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia s tým, že po právoplatnosti uznesenia vec postúpil Sociálnej poisťovni, pobočka Košice a sociálna poisťovňa ako prvostupňový správny orgán až na základe tohto právoplatného uznesenia začala vo veci ďalej konať. Z citovaného uznesenia okresného súdu zároveň vyplýva, že súd konal so SP, pobočka Rožňava ako s vedľajším účastníkom, takže prebiehajúce konanie na súde bolo pobočke žalovanej známe a z toho je možné vyvodiť záver, že pobočke boli známe aj súdom vyžiadané podklady a dôkazy príslušných inštitúcií oprávnených posúdiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

Podľa názoru súdu pokiaľ bola žalovanej, resp. jej pobočke súdom podľa postúpená vec, a táto nenamietala nedostatok právomoci, je povinná spravovať sa celým znením citovaného zákonného ustanovenia. V zmysle druhej vety za bodkočiarkou tohto zákonného ustanovenia bola žalovaná povinná vychádzať z premisy, že nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bol žalobkyňou na súde uplatnený dňa 27. 05. 2004. Iný právny názor preto nie je v súlade so zákonom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že počas konania na súde premlčacia lehota neplynula. Ak súd vysloví nedostatok svojej právomoci a vec postúpi príslušnému orgánu, nemožno považovať len skutočnosť, že návrh nebol spísaný na príslušnej organizačnej zložke poisťovne alebo len formálny dôvod nepodania návrhu na predpísanom tlačive za legálny dôvod na popretie právnych účinkov podania návrhu na súde.

Na základe uvedených skutočností po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej i správneho orgánu prvého stupňa pre nesprávne právne posúdenie podľa zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, v ktorom jej úlohou bude rešpektujúc právny názor súdu opätovne vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy a o predmetnej žiadosti žalobkyne opätovne rozhodnúť v súlade s platnou právnou úpravou.

O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania z titulu právneho zastupovania v sume 161, eur, ktoré pozostávajú z odmeny advokáta za 1 úkon právnej pomoci - podanie žaloby v sume 127,16 eur podľa vyhlášky č. (1/6 výpočtového základu v roku 2012) a paušálnej náhrady za 1 úkon v roku 2012 7,63 eur ( cit. vyhl.), takže spolu trovy právneho zastupovania sú 134, eur a % DPH v sume 26, eur ( cit. vyhl.) tak, ako boli vyčíslené v žalobe.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V Košiciach dňa 04. decembra 2013.