Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8Er-841-2011.pdf
PDF · 83.57 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/841/2011
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom 829 48 Bratislava, Bajkalská 30, P.O. Box 48, proti povinným: C. X. W. - K. D., R.. XX.XX.XXXX, D. XXX XX J. J., S. XX, C. X. W. - Š. D., R.. XX.XX.XXXX, D. XXX XX J. J., S. XX, C. X. W. - D.. U. D., R.. XX.XX.XXXX, XXX XX J. J.O., D. S. XX, vedenej pred súdnym exekútorom: Mgr. Angelika Slopovská, 810 00 Bratislava 1, Exekútorský úrad so sídlom Sedlárska 6, P.O. Box 86, pod č.k. Ex 228/11, o vymoženie 17.149,19 € istiny s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia takto
rozhodol:
Súd oprávnenému ukladá povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Slopovskej náhradu trov exekúcie vo výške 2.896,80 € do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Dunajská Streda poverením č. 8Er/841/2011-24 zo dňa 07.02.2013 poveril v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 11Cb/169/2010-86, zo dňa 21.01.2011, súdneho exekútora na vymoženie judikovanej povinnosti v prospech oprávneného, pričom žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v časti vymoženia úrokov z omeškania vo výške 11,99 % ročne zo sumy 15.485,17 za deň 02.02.2011 a vo výške 11,99 % ročne zo sumy 14.915,17 € za deň 01.04.2011 zamietol z dôvodu rozporu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie so zákonom. Exekúcia v tejto časti bola zastavená uznesením č.k. 8Er/841/2011-30, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2013.
Uznesením č.k. 8Er/841/2011-32 tunajší súd exekúciu v celom rozsahu zastavil a to z dôvodu, že dňa 08.02.2013 došlo zo strany oprávneného k späťvzatiu návrhu na začatie exekúcie, pričom toto podanie oprávneného bolo posúdené ako návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, keďže bolo predložené po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie (ust. § 38 ods. 3 Exekučného poriadku). Zároveň súd vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
Podľa ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku Ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom 4f) v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku Trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 199 zákona č. 233/1995 Z.z. výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa ustanovenia § 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov touto vyhláškou sa ustanovuje výška odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času a spôsob ich určenia, ako aj výška primeraného preddavku na odmenu súdneho exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov za činnosť podľa Exekučného poriadku.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie.
Podľa ustanovenia § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona <aspi://module='ASPI'&link='233/1995 Z.z.%252346'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov Ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri zastavení exekúcie je povinnosťou súdu rozhodnúť aj o trovách exekúcie, teda aj o trovách súdneho exekútora a o tom, kto bude mať povinnosť tieto trovy
znášať. V danom prípade si súdny exekútor podaním zo dňa 24.04.2013 uplatnil nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov nasledovne:
10 % z vymoženej pohľadávky 23.825,12 € 2.382,51 € hotové výdavky 46,60 € 2.429,11 € DPH 485,82 €
Spolu trovy exekúcie 2.914,93 €
Súd preskúmal predmetné vyúčtovanie súdneho exekútora spolu s exekučným spisom č. EX 228/11 a dospel k nasledovným zisteniam:
Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 24.04.2013 uvádza, že povinní plnili pohľadávku priamo na účet oprávneného a to počas vykonávania exekúcie, t.j. dňa 12.02.2013 zaplatili 10.625,12 €, dňa 14.02.2013 zaplatili 5.000,00 €, dňa 26.02.2013 zaplatili 5.050,00 € a sumu 3.150,00 € teda spolu zaplatili 23.825,12 €. Zo súdneho spisu a z predloženého exekučného spisu má súd za preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňom podania návrhu na vykonanie exekúcie t.j. dňa 19.07.2011, pričom exekútor začal vykonávať exekúciu až udelením poverenia na jej vykonanie (07.02.2013). Súdny exekútor po začatí exekučného konania vykonal úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinných a to: šetrenie majetku povinných cez kataster nehnuteľností a na OR PZ DS, zisťoval platiteľa mzdy povinných, vydal príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu banke a príkazy na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov /nemocenská dávka, dôchodok/. Pokiaľ sa týka príkazov na začatie exekúcie adresované bankám a sporiteľniam, súd poznamenáva, že tieto úkony súdny exekútor vykonal v rozpore s ust. § 95 Exekučného poriadku, ktoré vyžaduje, aby príkazy na začatie exekúcie súdny exekútor doručoval len tej banke, ktorá vedie účet povinného. Súdny exekútor vyhotovil exekučné príkazy bankám /sporiteľniam/ a to bez toho, že by mal zistené, či povinní majú v týchto inštitúciách účty. Z exekučného spisu taktiež nevyplýva, že by súdny exekútor pred vydaním predmetných príkazov zisťoval účty povinných v bankách, ale bez šetrenia vyhotovil príkazy na začatie exekúcie a preto konal v rozpore s citovaním zákonným ustanovením. Súdny exekútor dňa 11.02.2013 vydal upovedomenie o začatí exekúcie na peňažné plnenie, ktoré doručil oprávnenému a doručoval aj povinným spolu s výzvou na vyhlásenie o majetku. V exekučnom spise sa nachádzajú nedoručené zásielky od povinných, ktoré svedčia o tom, že povinní predmetné písomnosti neprevzali v odbernej lehote /predmetné upovedomenia boli doručené povinným cestou ich právneho zástupcu a to dňa 17.04.2013/. V exekučnom spise je založená mailová komunikácia medzi oprávneným a súdnym exekútorom, z ktorej vyplýva, že späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie bolo oznámené súdnemu exekútorovi až 12.03.2013. Posledné úkony súdneho exekútora smerovali k zrušeniu príkazov na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov a k odblokovaniu účtov povinných. Z uvedených je teda zrejmé, že súdny exekútor sa o späťvzatí návrhu na vykonanie exekúcie dozvedel až dňa 12.03.2013, pričom exekúcia bola zastavená dňa 07.03.2013 a rozhodnutie o zastavení doručené súdnemu exekútorovi dňa 15.03.2013.
Súd preskúmal predložené vyúčtovanie trov exekúcie a zistil, že návrh súdneho exekútora na priznanie odmeny vo výške 2.383,00 € + DPH je dôvodný, avšak náhradu vo výške 46,60 € nie je možné v celom rozsahu priznať. Odmenu súdneho exekútora vo výške 2.383,00 € súd považuje za primeranú a vyčíslenú v súlade so zákonom. Ide o odmenu v zmysle ust. 47 ods. 3 Exekučného poriadku a s poukazom na §§ 5 a 16 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Odmena súdneho exekútora vo výške 2.383,00 € predstavuje 50 % z odmeny vypočítanej podľa ods. 1 § 5 cit. Vyhlášky, teda 10 % z vymoženej pohľadávky, pričom výška vymoženej pohľadávky je súčet čiastočných úhrad, ktoré vykonali povinní po začatí exekúcie. Keďže povinní uhradili pohľadávku oprávneného až po začatí exekúcie, teda išlo o nútený výkon rozhodnutia, pričom návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi prináleží odmena vo výške 2.859,60 € /2.383,00 € + DPH/.
Náhradu hotových výdavkov si exekútor uplatnil vo výške 46,40 €. Ide o poštové výdavky, pričom súd je toho názoru, že súdnemu exekútorovi nepatrí náhrada za úkony, ktoré boli vykonané v rozpore so zákonom t.j. s ust. § 95 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené súd exekútorovi nepriznal náhradu za doručenie 11 zásielok, ktorých obsahom boli príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z
účtu banke vo výške 11 x 1,40 € t.j. 15,40 €. Náhrada hotových výdavkov súdneho exekútora priznaná mu exekučným súdom takto predstavuje sumu 37,20 € s DPH.
Pri rozhodovaní o povinnosti zaplatiť trovy exekúcie zohľadnil súd skutočnosť v dôsledku ktorej došlo k zastaveniu exekúcie. Súdny exekútor má v zmysle ust. 197 ods. 1 Exekučného poriadku právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda na trovy exekúcie. V zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný. Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, čo predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady o úhrade trov exekúcie povinným a je možné len v prípadoch, keď to zákonná úprava výslovne umožňuje. Súd s poukazom na uvedené skúmal, či je tu daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom jeho použitie prichádza do úvahy, iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Súd teda skúmal, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a či sú splnené podmienky pre úhradu trov exekúcie oprávneným. Vychádzajúc zo zákonnej dikcie ust. § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého má súd možnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného riadiac sa úvahou o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie, dospel súd k záveru, že oprávnený nesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie, keď svojím návrhom na zastavenie exekúcie spôsobil, že táto musí byť zastavená.
Súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností rozhodol tak, že na zaplatenie trov exekúcie je potrebné zaviazať v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného, lebo jeho zavinením bola táto exekúcia bez uhradenia trov exekúcie zastavená a súd má za to, že oprávnený svojim správaním neumožnil postup súdneho exekútora podľa ust. § 200 ods. 3 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 3 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).