Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/181/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zastúpeného spoločnosťou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom tamtiež, IČO: 36862711, proti odporkyni: I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená súdom ustanovenou opatrovníčkou: E. V., zamestnankyňa Okresného súdu Galanta, o zaplatenie 331,94 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 7.3.2013 č.k. -61, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou súd určil označenú zmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku, v časti ktorou súd návrh zamietol včítane závislého výroku o náhrade trov konania, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh zamietol, druhou výrokovou vetou určil, že zmluvná podmienka dojednaná k dodatku k zmluve o pripojení uzatvorenej medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A Bratislava a odporcom zo dňa 30.11.2007 v bode 3 Dodatku k zmluve v znení „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1, písm. c) alebo v bode 2, tohto Dodatku, alebo v článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok, alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM-karty zo strany Podniku je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.1 tohto Dodatku“ je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti, treťou výrokovou vetou súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. , , až 3, a , ako i Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách čl. VI, vecne odôvodnil v podstate tým, že v zmluve o pripojení zo dňa 30.11.2007 uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa T-Mobile a.s. Bratislava a odporkyňou dohodnutá zmluvná pokuta za porušenie zmluvných povinností vo výške 10.000,- Sk je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Súd argumentoval tým, že navrhovateľ žiada od spotrebiteľa zaplatiť pokutu vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Takže i keď spotrebiteľovi zostáva zaplatiť už iba jeden poplatok, navrhovateľ uplatní rovnakú zmluvnú pokutu ako i v prípade omeškania so spotrebiteľom hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Predmetná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa, pričom nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Slovné spojenia použité v dotknutom bode 3 Dodatku k zmluve o pripojení signalizujú

neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinnosti, ktoré dodávateľ označí len indikatívne sú neakceptovateľné a predstavujú neprimeranú zmluvnú podmienku. Navrhovateľ teda uplatňuje od odporcu sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti a vo výške, ktorá je nezmenená, bez ohľadu na to aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Naviac navrhovateľ zmluvnou pokutou vo výške 10.000,- Sk sankcionoval odporkyňu za to, že po dobu 24 mesiacov nevyužívala benefit vo forme zľavy z ceny mobilného telefónu poskytnutej v rozsahu 192,16 Eur, čo označil za neprijateľné. Ust. a pritom nevylučuje možnosť dojednania zmluvnej pokuty za omeškanie s platením peňažného záväzku, pričom umožňuje dojednanie kedy výšku zmluvnej pokuty je možné vyjadriť percentuálnou čiastkou v závislosti na dĺžke doby porušenia povinnosti. Z neplatnej zmluvnej podmienky potom nevzniklo navrhovateľovi ani jeho právnemu predchodcovi právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť. Pokiaľ ide o moderačné právo, prvostupňový súd uviedol, že nevidel riešenie len v čiastočnej neplatnosti zmluvnej podmienky, keďže navrhovateľa by takéto opatrenie neodradilo, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta zmoderovaná a predsa len by zostala a neprimerane by regulovala vzťahy neprimeraného počtu spotrebiteľov. Okrem toho absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vylučuje možnosť súdu obsah zmluvnej podmienky meniť. Keďže potom súd určil zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti a nepriznal plnenie dodávateľovi, v súlade s a v predmetnom rozsudku i bez návrhu vyslovil, že predmetná podmienka využívaná v spotrebiteľských zmluvách právneho predchodcu navrhovateľa je neprijateľná.

Prvostupňový súd poukázal tiež na to, že navrhovateľ napriek poučeniu súdom podľa nepreukázal, že odporca nedodržal zmluvné povinnosti voči jeho právnemu predchodcovi, v dôsledku čoho mala vzniknúť povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, keď samotnú faktúru súd nepovažoval za takýto dôkaz. Súd považoval za nepreukázané skutkové tvrdenia navrhovateľa, že odporca sa zaviazal splácať hodnotu mobilného telefónu po dobu dohodnutej viazanosti a že teda predmetné zariadenie v prípade dodržiavania viazanosti by bolo postupne splatené a že právny predchodca navrhovateľa poskytol dotáciu do predmetného mobilného telefónu v rozsahu 192,16 Eur. Rovnako súd považoval za nepreukázané aj tvrdenia navrhovateľa, že jeho právnemu predchodcovi vznikla škoda vo výške 192,16 Eur (bez bližšej konkretizácie). Okrem toho súd nemal za preukázané ani že by navrhovateľovi bola právnym predchodcom postúpená pohľadávka na náhradu škody v žalovanej výške, keďže to zo zmluvy o postúpení pohľadávky nevyplýva.

O trovách konania súd rozhodol podľa (správne 142 ods. 1 ) s tým, že odporca mal vo veci plný úspech, avšak v súvislosti s predmetným konaním mu žiadne trovy nevznikli, preto mu náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie navrhovateľ, ktoré odôvodnil s poukazom na a a ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zdôraznil, že odporkyňa sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas dohodnuté poplatky podľa aktuálneho cenníka. Jej povinnosťou bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Dodatku k zmluve o pripojení. S poukazom na ust. , a zdôraznil, že odporkyňa nerealizovala riadne a včas dohodnuté pravidelné zmluvné dobíjanie, čím porušila povinnosti vyplývajúce jej z Dodatku k zmluve o pripojení v bode 1 písm. c). V prípade ak by súd neuznal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedala hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia, keďže právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson K550i za cenu 0,03 Eur (1,- Sk) s DPH, pričom štandardná cenníková cena v čase uzavretia zmluvy bola 192,19 Eur (5.790,- Sk), čo zároveň predstavuje hodnotu dotácie. Odporkyňa mala pritom predmetné mobilné zariadenie uhradiť počas celej doby trvania zmluvného vzťahu postupnými splátkami, čo ale nedodržala.

K odvolaniu odvolateľ opätovne pripojil listinné dôkazy (ktoré sa v spise ale už nachádzali v priebehu prvostupňového konania) a to zmluvu o pripojení FIX uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou dňa 30.11.2007, preberací protokol z toho istého dňa, z ktorého vyplýva, že

odporkyňa prijala predmetný mobilný telefón Sony Ericsson K550i, listinný dôkaz platný od 22.10.2007 do 30.11.2007 v zmysle ktorého takýto mobilný telefón má cenu 5.790,- Sk, prehľad o dobíjaní mobilného telefónu odporkyňou v období od novembra 2007 do februára 2009, z ktorého vyplýva, že od decembra 2008 mobilný telefón nedobíjala v dojednanej sume 500,- Sk.

Odporkyňa, resp. jej ustanovená opatrovníčka odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je iba čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky, aby bol rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola označená zmluvná podmienka určená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti v zmysle potvrdený a v časti, ktorou súd návrh zamietol musela byť vec v zmysle zrušená a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Pokiaľ ide o závery prvostupňového súdu, že žalobou uplatnený nárok nemožno navrhovateľovi priznať z titulu zmluvnej pokuty, odvolací súd sa s nimi plne stotožňuje. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku z titulu zmluvnej pokuty a pretože v celom rozsahu zdieľa i závery súdu prvého stupňa vo veci s poukazom na ust. , odvolací súd už iba odkazuje na správne, presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie tejto časti vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že označená zmluvná podmienka dojednaná v spotrebiteľskej zmluve spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú zmluvnú sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku (, , ), ktorá je neplatná (, resp. 5 ) a pre spotrebiteľa, teda pre odporkyňu nie je záväzná. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou nebol viazaný.

K správnemu záveru prvostupňového súdu, že danú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku nie je možné súdom ani moderovať sa žiada poukázať na to, že ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.6.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v . Neprijateľná podmienka je neplatná ako celok (a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná iba v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie) v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú.

Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu bolo potom dôvodným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola určená predmetná zmluvná podmienka za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, s použitím a potvrdil.

Neboli ale splnené podmienky pre potvrdenie preskúmavaného rozsudku v celom jeho rozsahu, teda aj v časti, ktorou súd návrh na zaplatenie žalovanej sumy zamietol, z dôvodu, že procesným postupom prvostupňového súdu bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom.

Už v priebehu prvostupňového konania, pred pojednávaním prvostupňového súdu, na ktorom bol preskúmavaný rozsudok vyhlásený, navrhovateľ vo svojom vyjadrení spojenom s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní okrem iného v prípade, ak by súd neuznal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, uplatňoval žalovanú sumu z titulu náhrady škody, ktorá má zodpovedať hodnote dotácie poskytnutého telefónneho zariadenia, ktorý bol predaný odporkyni za cenu 0,03 Eur, pričom jeho štandardná cena v rozhodnom období bola 192,19 Eur.

Prvostupňový súd sa s touto právnou kvalifikáciou nároku uplatňovaného navrhovateľom vysporiadal iba minimalisticky v závere preskúmavaného rozsudku slovami: „Rovnako súd považoval za nepreukázané aj tvrdenie navrhovateľa, že jeho právnemu predchodcovi vznikla škoda vo výške 192,16 Eur. Okrem toho je potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že by navrhovateľovi bolo postúpené jeho právnym predchodcom právo náhradu takejto škody vymáhať. Z navrhovateľom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky žiadnym spôsobom nevyplýva, že spoločnosť Slovak Telekom postúpila navrhovateľovi svoju pohľadávku voči odporcovi na náhradu škody v žalovanej výške.“

Z cit. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku je zrejmé, že prvostupňový súd pri posudzovaní nároku navrhovateľa z titulu náhrady škody na vec neaplikoval žiadne z hmotnoprávnych ustanovení a nasl. . Okrem toho zo strohého odôvodnenia nie je možné zistiť prečo súd považoval za nepreukázané, že právnemu predchodcovi navrhovateľa nevznikla škoda vo výške 192,16 Eur, keď prvostupňový súd mal už v čase pred vyhlásením rozsudku k dispozícii listinné dôkazy predložené navrhovateľom, ktoré mali slúžiť na preukázanie štandardnej ceny daného mobilného telefónu v rozhodnom období, ako i listinné dôkazy preukazujúce koľkokrát si odporkyňa splnila svoju zmluvnú povinnosť dobíjaním mobilného telefónu v hodnote po 500,- Sk mesačne a kedy s plnením tejto povinnosti prestala. Prvostupňový súd tieto listinné dôkazy obsiahnuté v spise ani v rámci vymenovaných dôkazov nespomína. Z odôvodnenia rozsudku potom nie je možné zistiť, či pri uvedenom závere prvostupňový súd na tieto dôkazy prihliadal a ak áno, akým spôsobom ich vyhodnotil a na základe čoho potom dospel k záveru, že vznik škody nebol preukázaný. Odôvodnenie rozsudku v tejto časti sa preto javí byť arbitrárnym. Obdobne je arbitrárnym a nedostatočne odôvodneným i strohý záver prvostupňového súdu, že zo zmluvy o postúpení pohľadávky nevyplýva, že by navrhovateľovi bola postúpená pohľadávka právneho predchodcu voči odporkyni na náhradu škody v žalovanej výške, keď prvostupňový súd bližšie neuviedol na základe akých myšlienkových úvah k tomuto záveru dospel, keď ani nerozoberá, čo bolo predmetom postúpenia podľa danej zmluvy. Text čl. I bod 1 predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok pritom postupovanú pohľadávku definuje všeobecne ako „...peňažnú pohľadávku postupcu vzniknutú na základe zmlúv o pripojení“.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne

a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného , pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

Porovnajúc odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu v časti posudzovania uplatneného nároku z titulu náhrady škody s vyššie citovaným ust. a uvedenými kritériami pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil, keď z jeho odôvodnenia v danej časti s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie je možné zistiť na základe akých dôkazov, skutočností, úvah a akého právneho posúdenia súd dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok nie je možné navrhovateľovi priznať ani z titulu náhrady škody.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá a v závislom výroku o náhrade trov konania zrušil s použitím ust. , keďže odôvodnením prvostupňového rozsudku sa účastníkom odňala možnosť konať pred súdom, ale i podľa , keďže súd zároveň vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil zákonné ust. o náhrade škody a zároveň v tejto súvislosti i nedostatočne zistil skutkový stav, a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude opätovne o nároku navrhovateľa rozhodnúť, tento krát so sústredením sa na kvalifikáciu uplatňovaného nároku navrhovateľom z titulu náhrady škody, za tým účelom bude nevyhnutné vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a vec právne posúdiť i podľa ust. a nasl. , pričom rozhodnutie bude nevyhnutné riadne v súlade s ust. odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.