Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16CoKR-13-2013.pdf
PDF · 89.46 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoKR/13/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Čekanovej a členiek senátu JUDr. Márie Prikrylovej a JUDr. Dariny Legerskej v právnej veci žalobcu Všeobecná zdravotná poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Mamateyova č. 17, IČO 35 937 874, proti žalovanému S. H., obchodné meno: Milan Kozár - služby a stravovanie, miesto podnikania Jasná 5, Nové Mesto nad Váhom, IČO 17 662 877, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., so sídlom Námestie Sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, IČO 36 839 132, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cbi/31/2011-94 zo dňa 19. októbra 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobca je veriteľom pohľadávok proti žalovanému, prihlásených v reštrukturalizácii žalovaného, povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29R/2/2011 - 106 zo dňa 25.07.2011, prihláškami pohľadávok por. č. 1 zo dňa 18.08.2011 v sume 487,23 Eur titulom poplatku z omeškania na základe platobného výmeru žalobcu č. 3419/05/2 zo dňa 23.03.2005, por. č. 2 v sume 343,07 Eur titulom úroku z omeškania na základe platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Trenčín č. 301/05759/2009 zo dňa 16.09.2009, por. č. 10 v sume 2 321,68 Eur titulom poplatku z omeškania na základe platobného výmeru žalobcu č. 1072/96 zo dňa 17.07.1996, por. č. 11 v sume 163,24 Eur titulom poplatku z omeškania na základe platobného výmeru žalobcu č. 9199/00/1 zo dňa 06.04.2001, por. č. 13 v sume 577,83 Eur titulom poplatku z omeškania na základe platobného výmeru žalobcu č. 9064/03/2 zo dňa 26.05.2003, por. č. 14 v sume 236,10 Eur titulom poplatku z omeškania na základe platobného výmeru žalobcu č. 9251/04/2 zo dňa 30.03.2004, por. č. 17 v sume 1 329,54 Eur titulom poplatku z omeškania na základe platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Trenčín č. 301/03189/2007 zo dňa 04.02.2008, por. č. 19 v sume 1 298,87 Eur titulom úroku z omeškania na základe platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Trenčín č. 301/03190/2007 zo dňa 04.02.2008, por. č. 21 v sume 2 024,69 Eur titulom úroku z omeškania na základe platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 301/03773/2008 zo dňa 18.09.2008 a por. č. 23 v sume 219,92 Eur titulom úroku z omeškania na základe platobného výmeru Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Trenčín č. 301/04009/2009 zo dňa 17.07.2009. V konaní mal preukázané, že žalobca prihlásil do reštrukturalizácie žalovaného pohľadávky v celkovej výške 51.544,53 Eur. Správkyňa reštrukturalizácie JUDr. O. G. dňa 11.10.2011 poprela pohľadávky žalobcu v časti AB č. 24/V-1,2,10,11,13,14,17,19,21,23 v celkovej sume 9.002,17 Eur z dôvodu novácie záväzku dlžníka použitím metódy reštrukturalizácie podľa § 135 ods. a/ Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ďalej iba ZoKR uznesením súdu o potvrdení reštrukturalizácie“.
Žalobca popretie pohľadávok neakceptoval z dôvodu, že popretím poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania mu správkyňa odňala právo vymôcť od žalovaného opodstatnené a dôvodné pohľadávky. Súd prvého stupňa dôvodil, že reštrukturalizačný plán možno definovať ako listinu upravujúcu vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne uspokojenie spoločníkov dlžníka alebo jeho členov. Do plánu sa zaraďujú všetky pohľadávky, ktoré sú zapísané v zozname pohľadávok, bez ohľadu na to, či sú popreté alebo zistené. Podľa výsledku zisťovacieho konania, ak nebude pohľadávka zistená, na prihlásenú pohľadávku sa v reštrukturalizácii neprihliada a v prípade potvrdenia plánu súdom, nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať (§ 122 ods. 5 a 6 zákona č. 7/2005 Z.z.). Následne vyvodil, že k tomu, aby sa na pohľadávku prihlásenú v reštrukturalizácii prihliadalo, je potrebné, aby bola zistená, a teda až následne môžu nastať účinky reštrukturalizačného plánu voči zistenej pohľadávke, medzi ktoré patrí aj rozsah a spôsob uspokojenia jej veriteľa. Dôvod popretia žalovaných pohľadávok a použitie metódy reštrukturalizácie považoval za nedôvodný, keď ustálil, že k zániku, príp. novácie záväzku dlžníka na základe súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu môže dôjsť iba u zistených prihlásených pohľadávok. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a v zmysle Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 určil, že žalobca je veriteľom pohľadávok proti žalovanému prihlásených v reštrukturalizácii žalovaného prihláškami pohľadávok č. 1, 2, 10, 11, 13, 14, 17, 19, 21, 23. Konštatoval, že podmienkou existencie popretých pohľadávok nie je ich evidencia v účtovníctve žalovaného ako dlžníka. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, žalobu zamietol a jemu, žalovanému priznal náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca si v postavení veriteľa prihlásil súbor pohľadávok v úhrnnej výške 51.544,53 Eur, pričom správca v súlade s § 124 ods. 1 ZKR prihlásené pohľadávky žalobcu vo výške 9.002,17 Eur poprel z dôvodov uvedených v príslušných častiach konečného zoznamu pohľadávok. Správca pri kontrole prihlášok prihliadol primárne na existenciu splnenia náležitostí prihlášky, exaktne definovaných v § 122 ZKR, pričom v zmysle § 122 ods. 6 ZKR platí povinnosť pre tých veriteľov, ktorí sú povinní viesť účtovníctvo podľa osobitných predpisov, pripojiť vyhlásenie, že prihlasovanú pohľadávku evidujú v účtovníctve, zároveň pripojiť k prihláške listiny, preukazujúce údaje v nej uvedené. Žalobca v prihláškach predkladaných správcovi uviedol evidenciu prihlasovaných pohľadávok v účtovníctve, pričom nedošlo k predloženiu listín osvedčujúcich uvádzanú skutočnosť. Poukázal na to, že žalobca sa v žalobe nevyjadruje k rozsahu opomenutia svojich povinností stanovených príslušnými ustanoveniami ZKR, na nesplnenie ktorých musí správca pri zostavovaní konečného zoznamu prihliadať. Existencia prípadných tvrdení o nemožnosti evidovania prihlasovaných pohľadávok, t.j. sankčného príslušenstva v účtovníctve, je v priamom rozpore s účinným znením všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä § 3 ods. 9 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, keď žalobca spĺňa definíciu správca majetku štátu podľa § 1 ods. 1 tohto zákona a prihlasovaná pohľadávka spĺňa definíciu majetku štátu podľa § 2 ods. 1 tohto zákona. Správkyňa popretím pohľadávok postupovala v súlade a spôsobom, ktorý od nej právne predpisy vyžadujú. Právnym dôvodom vzniku popretých pohľadávok sú poplatky a úroky z omeškania predpísané platobnými výmermi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Trenčín a predstavujú sekundárny sankčný nárok vzťahujúci sa na nezaplatenú istinu. Správkyňa pri popieraní aplikovala metódu reštrukturalizácie podľa § 135 ods. 2 písm. a/ ZKR, pričom vychádzala zo zámerov úpadcu pri tvorení reštrukturalizačného plánu. Takúto metódu ZKR nielenže nezakazuje, ale nepriamo ju uznáva, čo výrazne sprehľadňuje celé konanie. V súlade s prijatým, schváleným a súdom potvrdeným plánom sa veritelia vzdali všetkých sekundárnych nárokov, a teda bol zachovaný rovnaký stav ako popretím týchto nárokov. V náväznosti na uvedené má za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Správkyňa ako dôvod popretia pohľadávky v celkovej sume 9.002,17 Eur (prihlásená pohľadávka bola vo výške 51.544,53 Eur) uviedla nováciu záväzku použitím metódy reštrukturalizácie podľa § 135 ods. a/ ZoKR). Tento dôvod popretia je nedôvodný, nakoľko k novácii záväzku dlžníka na základe súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu môže dôjsť iba u zistených prihlásených pohľadávok. Ako prílohu k podaným prihláškam zaslal vyhlásenie o evidencii pohľadávky v účtovníctve. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii nevyžaduje priloženie listín osvedčujúcich danú skutočnosť. Má za to, že pohľadávky boli preukázané. Navrhoval napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre zmenu, ani pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na citované zákonné ustanovenia žalobe vyhovel.
Predmetom preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu viazaného rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) boli otázky dôvodnosti popretia pohľadávok správkyňou v zozname pohľadávok vedených pod č. 1, 2, 10, 11, 13, 14, 17, 19, 21 a 23, ktoré žalobca prihlásil do reštrukturalizácie prihláškami, a následne v tejto súvislosti, či žalobca má alebo nemá vo vzťahu k týmto pohľadávkam postavenie veriteľa v reštrukturalizačnom konaní. Právo preskúmavať a popierať prihlásené pohľadávky má len správca. Preskúmavaním pohľadávky sa rozumie zisťovanie pohľadávky, ktorá je uplatnená v prihláške v rozsahu, ktorý je stanovený zákonom. Správca musí preskúmať pri každej prihlásenej pohľadávke právny dôvod, vymáhateľnosť, poradie, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom a poradie zabezpečovacieho práva. Veriteľ je oprávnený podať žalobu v takom rozsahu, v akom mu bola pohľadávka správcom popretá, pričom je viazaný údajmi uvedenými v prihláške. V závislosti na dôvodoch popretia veriteľ v konaní preukazuje oprávnenosť tých skutočností, ktoré si prihlásil v prihláške pohľadávky. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s § 206a ods.1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.1.2012 právnu vec posudzoval podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.11.2011 (ďalej len ZoKR), nakoľko v právnej veci ide o konanie začaté pred 1. januárom 2012 (žaloba došla súdu dňa 21.10.2011).
Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného prezentovanou v odvolaní a poukazuje na to, že táto argumentácia nemá oporu v zákone. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že dôvody popretia prihlásených pohľadávok uvedené v konečnom zozname pohľadávok sa v čase ich popretia dňa 26.9.2011 netýkali zákonom stanoveného rozsahu zisťovania pohľadávok (právny dôvod, vymáhateľnosť, poradie, výška, zabezpečenie zabezpečovacím právom a poradie zabezpečovacieho práva). Správca v rámci plnenia svojich povinností s odbornou starostlivosťou porovnáva každú prihlásenú pohľadávku s účtovnou evidenciou, prihliadne aj na prípadné námietky dlžníka, podnety veriteľov, prípadne iných osôb, vykonáva aj vlastné šetrenie. Reštrukturalizačný plán predstavujúci listinu upravujúcu vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, je vypracovávaný po povolení reštrukturalizácie. V období, kedy plynie lehota na popieranie prihlásených pohľadávok, nie je vypracovávaný a tvorený reštrukturalizačný plán záväzný s účinkami podľa § 153 a § 155 ZoKR. V tomto období nemôže byť plán vrátane metód reštrukturalizácie dôvodom popretia prihlásených pohľadávok.
Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa správne ustálil, že použitie metódy reštrukturalizácie, zmeny splatnosti a čiastočné odpustenie pohľadávok, kedy prihlásené pohľadávky ako také nezanikajú, nie sú právne významnými dôvodmi pre popretie prihlásených pohľadávok, a to ani za situácie, že veriteľ je účastníkom reštrukturalizačného konania titulom iných prihlásených pohľadávok, ktoré správkyňa nepoprela. K zániku popretých pohľadávok by došlo v prípade, ak by veriteľ popretej pohľadávky nepodal v zákonnej lehote žalobu voči dlžníkovi o určenie popretej pohľadávky a prípade, ak by bola žaloba veriteľa v konaní o určenie pohľadávky neúspešná. Právoplatné rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému podľa § 124 ods. 6 ZoKR a popretá pohľadávka sa považuje za zistenú. Momentom právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení popretých pohľadávok pôsobí na tieto pohľadávky reštrukturalizačný plán vrátane použitých metód reštrukturalizácie dlžníka.
Odvolací súd ďalej konštatuje, že dôvod popretia pohľadávok uvedený v zozname pohľadávok týkajúci sa skutočnosti, že dlžník neeviduje prihlásené pohľadávky vo svojom účtovníctve, nemožno porovnávať s dôvodom popretia spočívajúcim v absencii vyhlásenia veriteľa podľa § 122 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. a v nepripojení tohto vyhlásenia ako listiny, ktorá preukazuje údaje v nej uvedené. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa poukazuje na to, že tento dôvod popretia pohľadávok sa vôbec netýka zákonom stanovených dôvodov popretia vo vzťahu k právnemu dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho práva.
Odvolací súd sa taktiež nestotožňuje s právnym názorom žalovaného o tom, že žalobcovi vznikla zákonná povinnosť predložiť listinu osvedčujúcu skutočnosť, že žalobca eviduje pohľadávky v účtovníctve podľa § 122 ods. 6 ZoKR, keď evidenciu prihlasovaných pohľadávok v účtovníctve deklaroval zaškrtnutím príslušnej kolónky v prihláške. Zo zoznamu pohľadávok má preukázané, že táto právna skutočnosť nebola dôvodom popretia pohľadávok prihlásených žalobcom do reštrukturalizácie prihláškami. Aj napriek tomu považuje odvolací súd v súlade s poslaním občianskeho súdneho konania podľa § 3 O.s.p. za potrebné uviesť, že zo znenia § 122 ods. 6 ZoKR vyplýva, že veriteľ k prihláške pripája listiny preukazujúce údaje v prihláške uvedené. Ak pohľadávku prihlasuje veriteľ, ktorý je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného zákona, k prihláške pripojí vyhlásenie, že pohľadávku eviduje v účtovníctve. Vyhlásenie veriteľa, že pohľadávku eviduje v účtovníctve sa uskutočňuje priamo na tlačive prihlášky, ktoré pre tieto účely obsahuje zákonný text vyhlásenia. Toto vyhlásenie vykoná veriteľ vyplnením na to určeného miesta, keď do tlačiva zaznačí „X“. Vyžadovanie samostatnej listiny mimo tlačiva prihlášky pohľadávky v tomto prípade je podľa názoru odvolacieho súdu duplicitnou požiadavkou prejavujúcou sa nadbytočným formalizmom. Postup veriteľa podľa právneho predpisu nemôže byť veriteľovi na ujmu a nemôže mu brániť v prístupe k súdu.
Odvolací súd sa podľa § 219 ods.2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi produkovanými účastníkmi konania, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods.1 v spojení s § 224 ods.1 O.s.p. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania by patrila náhrada trov konania, ale žalobca si túto náhradu neuplatnil, preto mu odvolací súd náhradu týchto trov nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.