Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-96-2010.pdf
PDF · 105.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11Er/96/2010
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany vo veci exekučného konania oprávneného: CETELEM SLOVENSKO, a.s. IČO: 35 787 783, Panenská č. 7, 812 36 Bratislava, právne zastúpený JUDr. Helenou Strachotovou, advokátkou so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 7, voči povinnému: N. F., r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom T., J. XXXX/XX, o vymoženie 328,29 eur s príslušenstvom vedenej u súdneho exekútora JUDr. Miroslav Šupa, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 30, Nitra, pod číslom Ex 343/2010, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Eva Fajtlová č.k KRS/509/2009 zo dňa 09.12.2009.
Poverenie súd udelil dňa 30.09.2010 na vymoženie sumy 328,29 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 99,52 eur, s úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 368,29 eur od 17.11.2009 do 16.12.2009, zo sumy 348,29 eur od 17.12.2009 do 15.01.2010, zo sumy vo výške 328,49 eur od 16.01.2010 až do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 39,83 eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 73,66 eur a všetky účelne vynaložené trovy exekúcie.
Súd má prvú povinnosť skúmania pred udelením poverenia a to preskúmať žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a tiež exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom a v prípade nesúladu u ktorejkoľvek z takýchto troch listín zamietnuť žiadosť vydanie poverenia; je celkom zrejmé, že podľa rovnakých zásad treba postupovať aj pri zaoberaní sa otázkou, či v už prebiehajúcej exekúcii (teda v takej, kde už došlo k vydaniu poverenia) neexistuje prekážka, pre ktorú správne poverenie ani nemalo byť vydané (a pre ktorú je tak exekúcia neprípustná). Vzhľadom k uvedenému sa v priebehu konania súd zaoberal tým, či prebiehajúca exekúcia je v súlade so zákonom.
Exekučný titul v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok sp.zn. KRS/509/2009 zo dňa 09.12.2009, pričom predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 368,29 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 99,52 eur, úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 368,29 eur od 17.11.2009 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 39,83 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 73,66.
Z predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 262416177166629 zo dňa 28.04.2008 vyplýva, že ním poskytnutá pohľadávka má základ v spotrebiteľskom úvere, ktorý oprávnený poskytol v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinný úver prijal ako fyzická osoba nepodnikateľ. Vzhľadom na
uvedenú povahu účastníkov bol ich právny vzťah spotrebiteľskou zmluvou, na právne posúdenie ktorej sa prednostne aplikujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 Občianskeho zákonníka).
Podľa §-u 57 ods.2 Zákona č.233/1995 Z.z. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení osobitného zákona.
Podľa § 45 ods.1 písm.b), c) zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods.2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 41 ods. 1 a ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 40 písm.a), b) zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§38 ods. 2 Exekučného poriadku), ktoré je tak exekučným titulom. Takýmto exekučným titulom je aj rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. V prípade podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je súd povinný preskúmať túto žiadosť spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom vrátane ich súladu so zákonom. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, má súd povinnosť skúmať aj obsah rozhodcovského rozsudku, napr. či plnenie, na ktoré zaväzuje, nie je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Exekučným titulom v tejto veci je rozhodcovský rozsudok, preto súd z dôvodu jeho preskúmania podľa uvedených hľadísk, vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere, na základe ktorej vznikol medzi účastníkmi záväzkovo- právny vzťah, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Podľa čl. 3 ods. 1, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa č.l. 3 ods. 2 , podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmú v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpavajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. (§ 53 ods. 1, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka)
Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka)
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.( § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka)
Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.( čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie)
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.( čl. 6 ods.1., smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách(ďalej len ako "smernica")
Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice "nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Keďže zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu posudzovať nemožnosť, nedovolenosť a nemravnosť plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom, je nevyhnutné, aby takéto posúdenie bolo možné. Možnosť preskúmania nemožnosti, nedovolenosti a nemravnosti plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom súd vzhľadom na vyššie uvedené považuje za osobitnú podmienku exekučného konania, v ktorom je vykonávaný rozhodcovský rozsudok. Bez splnenia tejto podmienky je vylúčený postup podľa citovaného ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, preto súd nemôže vo veci konať. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd skúma i bez návrhu aj to, či zaväzuje účastníka rozhodcovského konania sa plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-40/80, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodrígues Nogueira zo dňa 06.10.2009. Z výroku uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.
Z rozhodnutia č.k. KRS/509/2009 zo dňa 09.12.2009 nie je možné zistiť, z čoho priznaná istina 368,29 eur pozostáva. V rozhodnutí sa uvádza, že ide o istinu pozostávajúcu z dlžných mesačných splátok úveru a nezaplatených zmluvných pokút za omeškanie so splácaním úveru. Zo zmluvy vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver na nákup tovaru vo výške 11.466,- Sk s navýšením o celkové náklady 5214,- Sk.
Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, táto nebola v samotnej úverovej zmluve dojednaná a jej výška vyplýva iba z obchodných podmienok pre úver, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Z uvedených zmluvných podmienok je zrejmé, že zmluva o úvere je vo svojich ustanoveniach( v obchodných podmienkach) evidentne nevyvážená. Táto nevyváženosť sa premieta v ustanoveniach o porušení povinností zmluvných strán, v ustanovení o predčasnom splatení a pod. Zmluva ako celok tak zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán, hlavne čo sa týka jej zabezpečenia, keď za poskytnutý úver sa povinný zaviazal zaplatiť úroky, náklady za vyhotovenie úverovej zmluvy a pod. pričom v prípade omeškania bol dlžník sankcionovaný úrokom z omeškania a za to isté porušenie zmluvy i zmluvnou pokutou. Pre bežného spotrebiteľa sú tieto sankcie len ťažko zistiteľné, nakoľko nie sú upravené v samotnej úverovej zmluve, ktorá na ne odkazuje drobným písmom na obchodné podmienky, s ktorými sa pri podpise zmluvy môže bežný spotrebiteľ len ťažko podrobne zoznámiť. Vzhľadom ku tomuto ide o neprijateľnú podmienku.
Súd zistil, že úverová zmluva obsahuje ďalšie neprimerané podmienky a jednou z nich je aj samotná rozhodcovská doložka. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, pričom môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Účastníci konania dohodu podľa § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní neuzavreli formou rozhodcovskej zmluvy, ale formou rozhodcovskej doložky k zmluve, ktorá bola obsiahnutá v úverových zmluvných podmienkach (Záverečné ustanovenia). Táto rozhodcovská doložka bola podrobená súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, t.j. bolo posúdené, či rozhodcovská doložka začlenená medzi podmienky štandardnej (formulárovej) zmluvy, teda v rámci oprávneným vopred pripravených úverových zmluvných podmienok, nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Neprijateľnou je taká podmienka, ktorá je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy a nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Dobré mravy nie sú zákonom definované, ale považujú sa za ne pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. V prípade rozhodovania rozhodcu totiž nejde o výkon verejnej moci, ale o rozhodovanie súkromnou osobou, ktorej zmluvnú strany delegovali právomoc rozhodnúť ich spor. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v úverových zmluvných podmienkach, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, znemožňuje voľbu povinného (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak oprávnený (dodávateľ) ešte pred povinným podal žalobu na rozhodcovskom súde. Obsah rozhodcovskej doložky bol oprávneným vopred pripravený, povinný si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami nemal na výber ako ju akceptovať
- mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam. Len veľmi ťažko možno pritom predpokladať, že si povinný bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Dokonca vzhľadom na spôsob, akým sú úverové zmluvné podmienky oprávneného písané (drobným len veľmi ťažko čitateľným písmom bez odsekov), je odôvodnená obava, že povinný ani nemal možnosť si ich vôbec riadne prečítať a dôsledne sa s nimi oboznámiť a teda aj pochopiť ich význam a následky. Keďže predmetná rozhodcovská doložka, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná a keďže potom medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasledujúcich zák. č. 244/2002 Z.z., nebola ani založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný nulitný ničotný, neschopný vyvolať právne následky.
Ďalšími neprijateľnými podmienkami úverovej zmluvy sú aj podmienky, ktoré sa týkajú samotných uplatnených nárokov oprávneného, a to dojednania o sankciách - zmluvných pokutách a úroku z omeškania. Tieto sankcie (rovnako ako rozhodcovská doložka) neboli dohodnuté v úverovej zmluve, ale sú súčasťou úverových zmluvných podmienok, ktoré sú na predtlačenom tlačive, sú všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov (spotrebiteľov) a teda nie sú individuálne dojednané a je
nepochybné, že povinný nemal možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech (napr. úrok z omeškania je dojednaný vo výške presahujúcej zákonnú výšku úroku z omeškania podľa občianskeho práva, zmluvné pokuty sú popri úroku z omeškania duplicitnou sankciou za omeškanie s platením úveru). Na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania, sa aplikujú spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod. Právne normy upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch) sú pritom kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak. Znenia spotrebiteľských právnych noriem sú všeobecne známe a oprávnený ako dodávateľ, ktorý v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov podniká a má teda, na rozdiel od spotrebiteľa, vyššiu úroveň informovanosti, by mal uzatvárať také zmluvy, aby podmienky v nich boli v súlade s ustanoveniami spotrebiteľského práva a nie v rozpore s ním a nemal by sa snažiť ich obísť cez rôzne zmluvné dojednania upravené v rámci ťažko čitateľných a neprehľadných podmienok zahrnutých v úverových zmluvných podmienkach, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť nijako ovplyvniť. Nároky, ktoré aj keď sú priznané exekučným titulom, ale vychádzajú z neprijateľných podmienok obchádzajúcich právne normy spotrebiteľského práva, nemožno ani vymáhať v rámci exekúcie, pretože takýto postup by bol v rozpore s dobrými mravmi.
V každom štádiu exekučného konania je súd povinný zaoberať sa tým, či tu nie je nejaká prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným právom. Súd má prvú povinnosť skúmania pred vydaním poverenia a to preskúmať žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a tiež exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom a v prípade nesúladu u ktorejkoľvek z takýchto troch listín zamietnuť žiadosť vydanie poverenia; je celkom zrejmé, že podľa rovnakých zásad treba postupovať aj pri zaoberaní sa otázkou, či v už prebiehajúcej exekúcii (teda v takej, kde už došlo k vydaniu poverenia) neexistuje prekážka, pre ktorú správne poverenie ani nemalo byť vydané (a pre ktorú je tak exekúcia neprípustná). Vzhľadom k tomuto sa v priebehu konania súd zaoberal tým, či prebiehajúca exekúcia je v súlade so zákonom. Súd zistil, že v predmetnom exekučnom konaní je súčasťou exekučného titulu, ktorý predstavuje rozhodcovský, je aj zmluva, na ktorú sa rozsudok odvoláva, nemôže byť preto žiadnej pochybnosti o tom, že tu skúmaniu súladnosti so zákonom podlieha aj takáto zmluva (inak bez ohľadu na to, že zmluva spadá do režimu súkromnoprávnej sféry jej účastníkov a z hľadiska niekdajšieho členenia na právo procesné a hmotné do oblasti práva hmotného). Exekučný súd pritom nie je pri skúmaní súladu so zákonom odkázaný na tzv. sporové konanie, pretože aj na exekučný súd (sprostredkovane cez ustanovenie § 251 ods. 4 O. s. p.) dopadá tá časť úpravy procesného práva, podľa ktorej je súd viazaný len určitými rozhodnutiami a inak je oprávnený si otázky prejednateľné inými orgánmi posúdiť sám (s tou výhradou, že ak už o príslušnej otázke bolo vydané rozhodnutie, je tu povinnosť súdu inak oprávneného si otázku vyriešiť ako predbežnú z vydaného rozhodnutia vychádzať). Exekučným titulom v danom prípade je rozhodcovský rozsudok, v ktorom je obsiahnutý právny záväzok povinného. V prípade predmetnej Zmluvy o úvere, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou rozhodcovského rozsudku súd zistil, že táto obsahuje neprijateľnú podmienku, ktorú súd považuje za neplatnú a ktorá sa týka ustanovení o úroku z omeškania (hlava 12 Zmluvy). S poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere považoval súd za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa v spojitosti s § 52 Občianskeho zákonníka.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil tak, ako je to uvedené vo výroku uznesenia.
O trovách súdneho exekútora súd rozhodne samostatným rozhodnutím( § 151 O.s.p.), po ich vyčíslení súdnym exekútorom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné podať v počte troch rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 ).