Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/303/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: H. F., nar. XX. X.XXXX, bytom Y. č. XX, XXX XX X. zast. Mgr. Róbertom Schronkom, advokátom so sídlom Štúrova č. 37, Nitra proti odporcovi: H. L., H. č. XX, XXX XX X., zastúpený Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom so sídlom Štefánikova č. 15, 949 01 Nitra, Nitra, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi súd náhradu trov konania vo výške 594,60 eur právnemu zástupcovi odporcu Mgr. Martinovi Hurtajovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa žalobou podanou dňa 2.11.2012 domáhal priznať odškodnenie vo výške 10.000 eur od odporkyne z dôvodu, že táto napriek tomu, že riadne poberala výživné po dobu od 1.9.2010 do dnešného dňa, ho krivo obvinila zo zanedbania si vyživovacej povinnosti s úmyslom poškodiť jeho a jeho rodinu. Z nevysvetliteľného dôvodu mu boli vrátené dve platby výživného cez internetbanking, hoci do poznámky uviedol jeho rodné číslo a mená detí, pre ktoré bolo výživné určené. Týmto činom sa začalo exekučné konanie, exekútor uznal, že si povinnosť splnil a exekúciu pozastavil. V tomto čase čakali prírastok do rodiny a odporkyňa nechala 4 člennú rodinu bez finančných prostriedkov. Pretože sa jedná o opakované obťažovanie a poškodzovanie jeho rodiny zo strany odporkyne, žiadal o finančné odškodnenie za ujmu, ktorá mu bola spôsobená krivým svedectvom. Na výzvu súdu podaním zo dňa 21.2.2012 navrhovateľ doplnil žalobu a uviedol, že dôsledky konania odporcu boli tie, že pol roka boli bez finančných prostriedkov, žili z materskej a 1/3 jeho platu. Prežívali psychický stres, ktorý u neho viedol k vážnym zdravotným problémom. Okrem toho mal značné problémy v práci, musel sa uvoľňovať z práce kvôli predvolaniam na políciu a súd a jeho dobré meno bolo poškodené a mohol prísť o prácu.

Navrhovateľ vypočutý ako účastník konania uviedol, že v roku 2008 sa s odporkyňou rozviedli, bolo mu určené výživné na jeho dve mal. deti Z. a L. spolu suma 132,78 eura, ktoré platil vo výške 130,-eur. Výživné platil riadne a včas, až kým neprišla situácia v roku 2010, kedy mu cez internetbanking, boli vrátené dve platby za mesiac október a november 2010. Tieto platby uskutočnil cez účet vtedajšej priateľky U. L., pretože mali spoločný účet s odporkyňou, na ktorý mu peniaze nechodili a nechcel, aby stadiaľ peniaze vybrala a preto zvolil tento spôsob. Prvý krát sa mu suma vrátila, pričom k tejto neuviedol účel platby. Pri druhej platbe už uviedol, že ide o výživné na deti Z. a L., napriek tomu sa mu táto platba vrátila. Odporkyňa ho bola udať na polícii, že si neplní riadne svoju vyživovaciu povinnosť. Poukázal na to, že aj predtým poslal odporkyni výživné z iného účtu a to z účtu kamaráta p. P. asi 3-4 platby, s týmto odporkyňa problém nemala. Problém mala len vtedy, keď jej poslal výživné z účtu svojej priateľky. Následne bol vypovedať na polícii, kde mu bolo doporučené, aby zasielal výživné poštovými

poukážkami a preto už v ďalších mesiacoch za november, december 2010 začal platiť výživné poštovými poukážkami. Sumu, ktorú mi odporkyňa vrátila vo výške 333,-eur uhradil jednorazovo v máji 2011, išlo o dva a pol mesačné výživné. Doplnil, že ešte v mesiaci septembri 2010 bol dlžný polovicu výživného na deti a to z dôvodu, že s odporkyňou na základe dohody platili z ich spoločného účtu úver, ktorého platba bola 4.000 Sk a každý z nich platil polovicu. Keďže k 20 - temu dňu, kedy bola splátka splatná, tam odporkyňa nevložila peniaze, tak mu stiahli celú splátku a potom nemal na zaplatenie celého výživného a preto zaplatil len polovicu. V decembri 2011, teda pred Vianocami mu nadriadená oznámila, že má zablokovanú mzdu z dôvodu exekúcie, pričom išlo o exekúciu na sumu za celý rok od decembra 2010 až do decembra 2011.

Uviedol, že žiada priznať nemajetkovú ujmu, z dôvodu, že v tomto čase bola už jeho manželka tehotná, za poškodenie dobrého mena v práci, kde mu hrozilo vyhodenie. Z dôvodu, že mu vznikli zdravotné problémy, mal nádor a bol operovaný a myslí si, že to bolo z tohto dôvodu a potom aj psychická ujma, ale z hľadiska psychických potiaží liečený nebol. Uviedol, že v práci sa to postupne urovnalo.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa odporkyňa sa dopustila neoprávneným zásahom a to podaním návrhu na začatie exekučného konania ako aj trestným oznámením zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, v dôsledku čoho vznikla na strane navrhovateľa nemajetková ujma. Poukázal na to, že na základe doposiaľ vykonaného dokazovania a listinných dôkazov je možné preukázať, že odporkyňa išla ďaleko za hranice toho, čo je nevyhnutné pre účely vymoženia výživného. Tvrdil, že tak konala vedome, pretože dňa 25.11.2011 zaplatil navrhovateľ nedoplatok za obdobie mesiacov 9., 10. a 11. v roku 2010, napriek tomu trvala na pokračovaní exekúcie a neoznámila súdnemu exekútorovi skutočnosti, že navrhovateľ si riadne a včas plnil svoju vyživovaciu povinnosť od decembra 2010 až doteraz. Poukázal aj na to, že mesiac po vyplatení výživného sa voči rozhodnutiu o zastavení trestného stíhania odvolala a domáhala sa pokračovania trestného stíhania. Takéto konanie odporkyne zasiahlo do práv chránených zákonom navrhovateľa, bolo objektívne spôsobilé vyvolať ujmu, čo vyžaduje platná judikatúra, pričom u navrhovateľa preukázali, že k takémuto zásahu skutočne došlo. Táto ujma sa prejavila u navrhovateľa aj v závažnom zásahu na jeho zdraví a psychike a aj z tohto dôvodu požaduje nemajetkovú ujmu za primeranú tomuto zásahu. Navrhol k tomu vypočuť manželku navrhovateľa a oboznámiť dôkazy založené do spisu do skončenia prvého pojednávania, ako aj dotazom na ošetrujúceho lekára, ktoré údaje sú uvedené v písomnom vyjadrení. Rovnako navrhol oboznámiť spis exekučný, ktorý je pripojený k spisu a ktorého súčasťou je aj spis súdneho exekútora.

Poukázal na to, že exekúcia, ktorú podala odporkyňa dňa 22.11.2010 sa netýkala nedoplatkov za mesiace september, október a november 2009 a tieto nedoplatky ani nevymáhala. Navrhovateľ ich doplatil. Navrhovateľ zaplatil v septembri 2010 polovicu výživného z toho dôvodu, že odporkyňa nezaplatila polovicu splátky na úver riadne a včas a preto bola celá výška splátky strhnutá z účtu navrhovateľa, z ktorého už nezostalo na zaplatenie celej splátky výživného. Teda navrhovateľ nevykonal žiadny právny úkon na započítanie výživného v septembri 2010. Máme za to, že protiprávnosť konania preukazujú listiny, ktoré označili a sú založené v spise, okrem toho pri nemajetkovej ujme sa nemusí preukazovať protiprávnosť konania ako pri zodpovednosti za škodu, ale stačí faktický zásah. Konanie odporkyne bolo vedomé, úmyselné a v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že vykonaním dôkazom, ktoré boli navrhnuté do skončenia prvého pojednávania, by sa preukázala dôvodnosť návrhu. Tým, že súd nevykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie a v prípade, že návrh zamietne, budú takéto jeho rozhodnutie považovať za predčasné.

Odporkyňa, vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že pokiaľ ide o spoločný účet, ktorý mali v SLSP, a.s. , ona si po odsťahovaní asi o 1-2 mesiace zriadila nový účet v Tatra banke a následne v sporiteľni riešila spoločný účet tak, že k nemu vrátila platobnú kartu, ktorá bola znehodnotená a žiadala, aby ju vymazali ako spoludisponenta z účtu, lebo išlo o účet navrhovateľa. Vzhľadom na to, že z tohto účtu platili splátky úveru, nemohli ju z účtu vymazať ako spoludisponenta.

V septembri 2010 jej zaslal navrhovateľ výživné len polovicu 66,25 eur a ten dôvod, ktorý uviedol, nie je pravdivý, lebo ona polovicu splátky zaplatila z iného účtu priamo vkladom na úverový účet. V októbri a novembri 2010, kedy zaslal výživné z účtu jeho priateľky ju vôbec neinformoval o tom, že jej bude

zasielať výživné z účtu cudzej osoby. Nevedela ani podľa dokladov identifikovať, o akú platbu ide a preto aj po konzultácii s pracovníkmi banky a jej právneho zástupcu JUDr. Štangloviča peniaze vrátila. Až následne ju kontaktoval navrhovateľ a povedal jej, že ak ešte raz vrátim peniaze späť, tak si to zariadi inak. Až vtedy sa dozvedela, že peniaze, ktoré vrátila, boli výživné. Uviedla, že nemala dôvod tieto peniaze vracať, pokiaľ by bola vedela, že ide o výživné, pretože vtedy žili v podnájme a potrebovali každú korunu. Požiadala preto navrhovateľa, aby jej zaslal vyjadrenie alebo poznámku k platbám, z ktorej by bolo zrejmé, že ide o platby výživného na deti a že to bude rešpektovať. Keďže tieto peniaze odmietol znovu zaplatiť, podala trestné oznámenie. Uviedla, že nie je pravdou, že ich vrátil hneď ako mohol, ale až keď mu hrozilo trestné stíhanie a to 20.5.2011. Dňa 25.5.2011 informovala mailom jej právneho zástupcu o tejto platbe. Až 22.11.2010 podala návrh na exekúciu z dôvodu, že jej v tom čase navrhovateľ dlžil výživné čiastočne za september a celé za október a november 2010. Zdravotné problémy, na ktoré poukazuje navrhovateľ, vznikli dávno pred popísanou udalosťou.

Právny zástupca odporcu žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že opodstatnenosť nároku navrhovateľa nebola preukázaná a preto súd správne postupoval, ak zamietol ďalšie vykonanie dôkazov. Navrhovateľ neosvedčil a nepreukázal ani výšku škody a teda potrebné aspekty v tomto konaní : protiprávnosť konania a vznik škody nebol preukázaný. V konaní išlo o vybavovanie si účtov po rozvode, podstata je v tom, že účastníci po rozvode nevedeli spolu komunikovať. O tom, že omeškané výživné zaplatil navrhovateľ až neskôr, uviedol sám vo svojom vyjadrení, keď povedal, že považoval konanie matky za konanie naschvál a sumu 333,- eur vrátil až po tom, čo mu to odporučil vyšetrovateľ.

Poukázal na to, že prvý problém s platením výživného nevznikol len v septembri 2010, ale už v mesiacoch október, november december 2009, kedy zaplatil navrhovateľ výživné po 100 eur z dôvodu, že podal návrh na zníženie výživného. Za toto obdobie odporkyňa nedávala návrh na exekúciu. Neskôr v septembri 2010 zaplatil navrhovateľ len polovicu výživného, a v mesiaci október a november 2010 výživné nezaplatil. Odporkyni boli na jej účet zaslané peniaze vo výške výživného v mesiaci október a november, ale z účtu U. L.. Odporkyňa v tom čase netušila, že sa navrhovateľ rozhodol posielať výživné z účtu svojej priateľky, nevedela ani jej meno. Pretože nevedela túto platbu identifikovať z dôvodu, že by mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na jej strane, tak peniaze vrátila. Odporkyňa podala návrh na exekúciu za nezaplateného výživné a to polovicu výživného za mesiac september 2010 a výživné za október a november 2010 a aj výživné splatné v budúcnosti, pričom tento návrh podala v novembri 2010. Navrhovateľ jednorazovú sumu 330 eur zaslal až 2.5.2011, teda až po 6 mesiacoch od začiatku exekučného konania. Exekučné konanie teda nebolo zastavené z dôvodu, že neexistoval dlh, ale že došlo k jeho dobrovoľnému plneniu. Ak bola v exekučnom konaní zrazená vyššia suma, to si mal vyriešiť navrhovateľ s exekútorom, zrejme išlo o zabezpečenie výživného splatného v budúcnosti. Pokiaľ ide o trestné konanie, došlo k začatiu vo veci zrejme z dôvodu, že vyšetrovateľ zistil, že ku skutku došlo, nedošlo k vzneseniu obvinenia z dôvodu, že navrhovateľ využil účinnú ľútosť a zaplatil dlh. Z tohto dôvodu bolo trestné konanie zastavené.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil listinné dôkazy a to uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. -51, úradný záznam, dôkazy o zaplatení výživného čl. 11-12, správa z internetbankingu, výzva na vyplatenie výživného, dôkaz o zaplatení, žiadosť o zastavení exekúcie, žiadosť o vysvetlenie k exekúcii, VÚSAPL - zrážky zo mzdy, oznámenie o upustení exekúcie, príkaz na začatie exekúcie, správa z urologického oddelenia O. nemocnica X., uznesenie Okresnej prokuratúry Nitra z 19.3.2012, výpisy z účtu odporkyne čl. 45-65, dôkazy o zaplatení od navrhovateľa, návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 22.11.2010, podané trestné oznámenie odporkyňou, uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 6.6.2011, exekučný spis Okresného súdu Nitra č.k. a z neho žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul tunajšieho súdu -15 zo dňa 27.11.2008, poverenie vydané 6.6.2011, námietka voči oprávnenej, úradný záznam, výzva z 2.2.2011, rozsudok, doklady o zaplatení výživného čl. 15, 16, 17, 20-21, upovedomenie o začatí exekúcie, predvolanie povinného, žiadosť exekútorovi o zaslanie exekučného spisu, 23.1.2013 žiadosť o pozastavenie exekučného konania, výpis z účtu navrhovateľa zo dňa 1.9.2010, dôkazy o platení výživného z októbra 2011 čl. 28-30, príkaz na začatie exekúcie z 25.11.2011, námietka voči neoprávnenej k exekúcii, zápisnica o výsluchu s povinným vykonaná 6.2.2012, doklady o zaplatení výživného čl. 44-45, správa od Dr. Štangloviča z 24.1.2012, dohoda o zrážkach zo mzdy, žiadosti o poskytnutie súčinnosti OR PZ, Soc. poisťovňa, REGOB, uznesenie -51 zo dňa 29.2.2012, odvolanie oprávnenej,

vyjadrenie k odvolaniu, uznesenie Krajského súdu v Nitre -66 zo dňa 30.4.2012 a zistil tento skutkový a právny stav:

Účastníci konania boli manželmi, súd ich manželstvo rozviedol rozsudkom č.k. - 15 dňa 27. 11.2008. Na čas po rozvode maloletí deti Z., nar. XX. X.XXXX a L., nar. XX.X.XXXX zveril do starostlivosti matky a otcovi určil platiť výživné na Z. vo výške 66,39 € /2000.-Sk/ a na mal. L. sumou 66,39 € /2.000.-Sk/. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 5.1.2009.

Odporkyňa podala dňa 22.11.2010 cestou svojho právneho zástupcu JUDr. Štangloviča návrh na vykonanie exekúcie na istinu 199,17 eur ako zameškané výživné za mesiaca september, október a november 2010 a bežné výživné od decembra 2010 . Súdny exekútor Mgr. Rosina požiadal súd o udelenie poverenia dňa 1.6.2011 a dňa 6. 6.2011 súd poveril exekútora na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu zameškané výživné zo od 1.9.2010 do 30.11.2010 vo výške 199,17 eur a bežné výživné od decembra 2010 66,39 eur mesačne. Povinný podal námietky voči neoprávnenej exekúcii dňa 11.12.2011, kde uviedol, že si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plní a to aj v termíne 1.9.2010

- 30.11.2011 si ju riadne splnil. Doložil fotokópiu úradného záznamu zo dňa 24.11.12010, z ktorého vyplýva, že sa dostavil na Úrad práce soc. vecí a rodiny, kde žiadala, aby dohovorili matke, ktorá mu po dva mesiace vracia späť výživné, ktoré jej poslal cez internetbanking z účtu jeho priateľky, do správy uviedol, po prvý krát jeho rodné číslo a po druhý krát, že ide o výživné na deti. Predlžil aj fotokópie platieb výživného cez internebanking, ktoré mu boli dvakrát vrátené. Uviedol, že výživné, ktoré mu bolo vrátené cez internetbanking po prešetrení riadne uhradil vo výške 333 eur 20.5.2011. V spise sa nachádza aj výzva príslušníka PZ povinnému, aby zaplatil výživné za január 2009 do 1.9.2010 mu vznikol dlh vo výške 464,73 eur.

Ďalej boli doložené poštové poukážky na sumu 333 eur, zaplatené 20.5.2011 odporkyni, a ďalej od decembra 2010 do 11/2011 vo výške 133 eur mesačne. Ďalej bol doložený výpis z internetbankingu zo dňa 13.10.2011 na sumu 133 eur s uvedením variabilného symbolu 7007316756, zo dňa 9.11.2010 na sumu 133 eur s uvedením neznámy majiteľ účtu a zo dňa 16.11.2010 na sumu 133 eur, kde je uvedené že ide o výživné na deti L. F. a B. F..

Súdy exekútor vydal dňa 25.11.2011 upovedomenie o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy na vymoženie výživného 995,85 eur a trovy exekútora.

Dňa 11. 1.2012 predvolal súd povinného na 6.2.2011 a vyžiadal si exekučný spis. Pri výsluchu uviedol, že oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie 22.11.2010 na zameškané výživné za mesiac september, október a november2010 vo výške 199,17 a bežné výživné od decembra 2010. Poukázal na to, že na súd prišla žiadosť exekútora až 1.6.2011 a v tomto čase mal už výživné riadne uhradené. Nie je mu zrejmé, z akého dôvodu bol vydané súdnym exekútorom upovedomenie o začatí exekúcie až dňa 25.11.2011.

Z exekučného spisu súd zistil, že uznesením - 51 zo dňa 29.2.2012 súd uložil oprávnenej, aby zaplatila súdnemu exekútorovi Mgr. Rosinovi trovy exekúcie vo výške 33,50 eur. Uviedol, že exekútor súdu oznámil, že upustil od vykonania exekúcie, lebo boli splnené predpoklady na upustenie od jej vykonania a vyčíslil si trovy exekúcie vo výške 33,50 eur. Súd tak rozhodol z dôvodu, že usúdil, že povinný si riadne splnil svoju povinnosť za obdobie o d1.9.2009 do 30.11.2010 vo výške 199,17 eur , čo uhradil cez internetbanking a iba konaním oprávnenej došlo k vráteniu súd, ktorý sumy vrátila. Následne povinný znovu zaplatil uvedenú sumu 20. 5.2011 a to ešte predtým, ako poverený súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia. Bežné výživné odo decembra 2011 povinný riadne platil včas a bolo povinnosťou oprávnenej uvedené skutočnosti súdnemu exekútorovi oznámiť. Preto na trovy exekúcie zaviazal oprávnenú. Proti uvedenému uzneseniu podala oprávnená odvolanie. Krajský súd v Nitre uznesením - 66 zo dňa 30.4.2012 napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom bola tá skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo na návrh v tom čase maloletej oprávnenej zastúpenej matkou. V čase, kedy súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia však už bol oprávnená plnoletá, napriek tomu ju súd uviedol v poverení ako maloletú a konal s jej matkou. Súd teda zistil, že exekútor nekonal s oprávnenou, čím jej bola odňatá

možnosť konať pred súdom a pre tieto vady napadnuté uznesenie zrušil, a vecou sa z hľadiska vecnej správnosti nezaoberal.

Súdy exekútor dňa 17.5.2012 oznámil platiteľov mzdy povinného, že upúšťa od vykonania exekúcie zrážkami zo mzdy, lebo povinný čiastočne splnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie a oprávnený vyslovil s upustením od exekúcie súhlas. Zamestnávateľa povinného oznámil súdu, že sa od mája 2012 prestanú vykonávať zrážky zo mzdy povinného, ktoré sa ukladali na depozitný mzdový účet od decembra 20112 vo výške 1.189,32 eur a tieto finančné prostriedky vyplatia svojmu pracovníkovi.

Povinný podal žiadosť o pozastavenie exekúcie dňa 26.1.2012, v ktorom uviedol, že si svoju vyživovaciu povinnosť splnil a že exekútor s ním odmieta komunikovať. Uviedol, že podal trestné oznámenie na svoju manželku.

Podľa lekárskej správy H.. L., bol navrhovateľ hospitalizovaný od 21. 7.2011 do 24.7.2011, dňa 22. 7.2011 sa podrobil operačnému zákroku - orchiektómie z inguinálneho prístupu pre nádor, výsledok histológie o týždeň.

Uznesením č.k. ČVS : ORP - 167/NR - NR - 2012 zo dňa 1. 5.2012 začal príslušník PZ trestné stíhanie pre prečin podvodu podľa , lebo doposiaľ nestotožnená osoba vystavujúca pod meno H. L. dňa XX.XX.XXXX podala na exekútorskom úrade súdneho exekútora Mgr. Rosinu návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie výživného za mal. Z. za obdobie od 1.9.2010 do 30.11.2010, na základe tohto podania bol vydaný príkaz na začatie exekúcie aj napriek tomu, že mala vedomosť, o tom, že výživné povinný v plnom rozsahu zaplatil, čím uviedla súdneho exekútora do omylu a poškodenému vznikla škoda vo výške 955,85 eur.

Uznesením Okresnej prokuratúry Nitra - 5 zo dňa 19. 3.2012 prokurátor zrušil uznesenie povereného policajta , ktorý odmietol vec podozrenia zo spáchanie prečinu podvodu, ktorého sa mala dopustiť H. L. a uložil poverenému policajtovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Odporkyňa predložila výpisy z jej účtu, z ktorých súd zistil, že navrhovateľ od 12.1.2009 do 17.9.2009 platil výživné vo výške 132.78 eur. V mesiace október, november a december zaplatil výživné po 100 eur. od januára 2010 platil znovu 133 eur do augusta 2010. V mesiaci september 2010 zaplatil výživné 66,25 eur, dňa 14.10.2010 z účtu L. U. bola pripísaná suma 133 eur, ktorá bola 8.11.2010 vrátená. Dňa 18.11. 2010 bola pripísaná suma z účtu L., U. 133 eur, a toho istého dňa vrátená.

Dňa 14.12.2010 zaplatil navrhovateľ odporkyni poštovým poukazom sumu 133 eur a to až do 10.5.2011 po 133 eur mesačne. Dňa 20. 5.2011 zaplatil sumu 333 eur , pričom v správe pre adresáta je uvedené: za mesiace 9,10 a dorovnanie výživného pre deti L. a B. F.. Potom znovu platil navrhovateľ výživné od júna 2011 do marca 2013 po 133, čo preukázal.

Dňa 22.11.2010 podala odporkyňa na Okresnú prokuratúru Nitra trestného oznámenie na navrhovateľa z dôvodu neplatenia si zákonnej vyživovacej povinnosti na deti mal. Z. vo výške 66,40 eur a mal. L. vo výške 66,40 eur , pričom v ňom uviedla, že H. F. zaplatil v septembri 2010 výživné len 66,39 eur a v mesiaci október a november 2010 neuhradil výživné ani čiastočne.

Uznesením OO PZ Nitra, č.k. ČVS: ORP - 25 /KL - NR - 2011 bolo trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy zastavené, lebo nie je tento skutok trestným činom . V uznesení sa konštatuje, že dlžné výživné zaplatil H. F. vo výške 333 eur dňa 20.5.2011. Proti uzneseniu podala sťažnosť oznamovateľka

- odporkyňa, lebo je toho názoru, že stále mešká s úhradou iných mesačných súd za november 2008, december 2008 a január 2009. Následne pri výsluchu svedkyňa H. F. dňa XX.X.XXXX potvrdila, že povinný H. F. je jej dlžný na výživnom už len za mesiac január 2009 sumu 132,78 eur.

Podľa § 11 Obč. zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Obč. zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Obč. zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Obč. zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovením § 11 a nasl. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Obč. zákonníka a povinnosť súdom uložené sankcie znášať.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobu je nedôvodná a preto ju zamietol. Predmetom sporu bola nemajetková ujma vo výške 10.000.- Eur, ktorá žiadal navrhovateľ od odporkyne titulom ochrany osobnosti, lebo tým, že podala návrh na exekúciu a trestné oznámenie pre neplnenie si vyživovacej povinnosti na vtedy ich maloleté deti Z. a L., zasiahla do jeho osobnostných práv tým, že poškodila jeho dobré meno, v zamestnaní, kde mohol dôjsť o prácu, spôsobila, že štvorčlenná rodina zostala bez finančných prostriedkov, kedy naviac čakali narodenie syna a prežívali psychický stres, v dôsledku čoho utrpel vážne onkologické ochorenie.

Súd má za to, že navrhovateľ žiadal ochranu občianskej cti, ktorá je stránkou osobnosti človeka. Zákon chráni osobnosť fyzickej osoby pri občianskej cti len v prípadoch, závažnejšieho porušenia cti vo sfére občianskoprávnych vzťahov, ktoré predstavujú zásah do osobnosti občana. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú 1. existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených ustanovením § 11 Obč. zákonníka, 2. neoprávnený charakter tohto zásahu, 3. existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Nenaplnením ktoréhokoľvek z týchto predpokladov potom vylučuje možnosť vzniku sankcií podľa ust. § 13 Obč. zákonníka.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že v čase podania návrhu na exekúciu a aj trestné oznámenie boli tieto podané oprávnene, pretože navrhovateľ nezaplatil výživné na deti a to čiastočne za mesiac september 2010 a mesiace október a november 2010. Súd má za to, že odporkyňa konala správne, ak platby, ktoré nevedela identifikovať a to minimálne za mesiac október, vrátila, pretože by mohlo u nej vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Okre toho na jej výpise z účtu poznámky ani na ďalšej platbe nezobrazovali. Nie je zrejmé, z akých dôvodov neoznámil navrhovateľ odporkyni, že jej bude zasielať výživné z účtu inej osoby a že ide o výživné na deti. Tatko by nemusela vzniknúť situácia s vracaním výživného a následne začatím exekučného a trestného konania. K tvrdeniu navrhovateľa, že posielal výživné aj z účtu svojho známeho E. P., ktoré odporkyňa nevrátila, súd uvádza, že je možné, že odporkyňa tohto priateľa navrhovateľa poznala, pričom tvrdila, že nepoznala meno priateľky navrhovateľa a teda minimálne prvú platbu identifikovať nevedela.

Súd má rovnako za to, že navrhovateľ si neoprávnene započítal svoju príp. pohľadávku voči odporkyni a v mesiaci september zaplatil nižšie výživné, než mal. Súd dáva do pozornosti aj následné konanie navrhovateľa, ktorý dlžné výživné vo výške 333 eur zaplatil až v mesiaci máj 2011, teda do tejto doby bol

návrh na exekúciu podaný oprávnene. K tvrdeniu navrhovateľa, že zaplatením dlhu aj treťou osobu tento jeho dlh zanikol súd uvádza, že je pravdou, že dlh môže zaplatiť dlžník aj treťou osobou, je však potrebné, aby veriteľ, ktorý platbu prijíma, bez akýchkoľvek pochybností vedel, že ide s plnenie konkrétneho dlhu konkrétneho dlžníka. Podľa názoru súdu si odporkyňa nemusela všimnúť variabilný symbol a to rodné číslo navrhovateľa, písané bez lomítka, i keď tento znak obsahovali aj predchádzajúce platby. Súdu nie je zrejmé, z akých dôvodov odmietol navrhovateľ znovu zaplatiť výživné, ktoré mu odporkyňa vrátila potom, čo mu vysvetlila dôvod a to ten, že nevedela platby identifikovať. Navrhovateľ nemal dôvod nezaplatiť výživné za polovicu septembra, za október a november 2010 a to aj vtedy, ak sa vnútorne nestotožnil s konaním odporkyne. Finančné prostriedky boli určené pre jeho maloleté deti, nie pre odporkyňu.

Súd má za to, že je právom každého občana podať návrh na exekúciu, ak podľa jeho názoru dlžník neplní, to čo podľa práva plniť má. Okrem toho, ak sa odporkyňa mylne domnievala, že exekúcia sa týka aj nezaplateného výživného za obdobie pred podaním exekúcie, nemožno tento je omyl považovať bez ďalšieho za úmysel poškodiť navrhovateľa. Odporkyňa uviedla, že na podanej exekúcii trvá aj po zaplatení dlhu 333 eur, lebo jej navrhovateľ nezaplatil výživné za mesiac január 2009 vo výške 132,78 eur, čo vyplynulo z výpovede odporkyne ako svedkyne dňa 30.5.2011 a uznesenia Okresnej prokuratúry zo dňa 18.7.2011 / č.l.77/ - K tvrdeniu právneho zástupcu navrhovateľa, že výživné za tento mesiac nie je povinný platiť navrhovateľ súd uvádza, že rozsudok č.k .15 C 188/2008 - 15 zo dňa 27.11.2008 nadobudol právoplatnosť 5.1.2009, výživné mal navrhovateľ platiť vždy do 15 dňa v mesiaca dopredu, t.j. už 15. 1.2009 mal zaplatiť prvé výživné na základe tohto rozsudku.

Odporkyňa bola v exekučnom konaní zastúpená právnym zástupcom JUDr. Štanglovičom, ktorý na dotaz advokáta JUDr. Ďurana listom zo dňa 17.1.2012 oznámil, že matka započítala plnenie otca vo výške 333 eur za obdobie decembra 2008, január 2009 a február 2009 a teda výživné, ktoré je predmetom exekúcie uhradené nebolo a matka naďalej trvá na pokračovaní exekučného konania. Z uvedeného je zrejmé, že právny zástupca matku nesprávne informoval, že si môže započítať výživné aj za obdobie, na ktoré nebola nariadená exekúcia, z tohto však nie je možné vyvodiť, že odporkyňa konala s úmyslom poškodiť navrhovateľa, o to viac, že sa spoľahla na právne názory svojho právneho zástupcu. Je pravdou, že odporkyňa mala informovať súdneho exekútora o platbách zaplatených navrhovateľom, riadiac sa však názorom svojho právneho zástupcu sa nesprávne domnievala, že exekúcie beží dôvodne, lebo navrhovateľ nezaplatil výživné za mesiac január 2009. I keď tu odporkyňa pochybila, má súd za to, že v konaní nebolo preukázané, že takéto jej konanie je spôsobilé vyvolať tak nepriaznivé následky u navrhovateľa, aby odôvodnili priznanie nemajetkovej ujmy a zasiahnuť tak do jeho osobnostných práv.

Súd vykonaným dokazovaním nedospel k názoru, že postup odporkyne v exekučnom ako aj trestnom konaní bol protiprávny a že by závažným spôsobom zasiahol do osobnostných práv navrhovateľa. Navrhovateľ ani neuviedol, ktoré z osobnostných práv malo konanie odporkyne zasiahnuť, poukazoval na to, že mu hrozilo, že bude s ním ukončený pracovný pomer, ktorý ale naďalej trvá. Čo sa týka jeho zdravotných problémov, o týchto predložil lekársku správu, nenavrhol však vykonať dokazovanie, či skutočne stresy spôsobené podaným trestným oznámením a exekučným konaním mohli mať za následok vznik zdravotných problémov. Súd nedospel k názoru, že by konanie odporkyne, i keď nebolo správne minimálne v tom, že mala oznámiť exekútorovi zaplatenie dlhu na výživnom, bolo možné posúdiť ako zásah, ktorý bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených ustanovením § 11 Obč. zákonníka, rovnao má súd za to, že nešlo o neoprávnený charakter tohto zásahu a nebola ani preukázaná príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniknutou ujmou.

Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ bol poučený v písomnom predvolaní na prvé pojednávanie podľa a , že vo veciach ochrany osobnosti musia účastníci opísať rozhodujúce skutočnosti vo veci samej, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skočenia prvého pojednávania. Súd naviac poučil navrhovateľ aj na konci prvého pojednávania, kedy ešte nebol zastúpený právnym zástupcom. Po poučení navrhol, aby súd vypočul súdneho exekútora, ktorý návrh súd zamietol, lebo postup v exekučnom konaní si zistil súd objektívne z pripojeného exekučného spisu a preto nevidel dôvod vypočúvať exekútora. V texte jeho výpovede uviedol, že došlo k poškodeniu dobrého

meno v práci, hrozilo mu vyhodenie, čo môže potvrdiť jeho kolegyňa, ktorej meno neuviedol, a ani ju nenavrhol vypočuť. Okrem toho navrhol vypočuť manželku, ktorá mala dosvedčiť to, čo prežili počas toho roka, kedy bola manželka tehotná. Ani tento dôkaz súd nevykonal, lebo nezistil základ nároku a to konanie odporkyne, ktoré by bolo spôsobilé zasiahnuť do osobnostných právo navrhovateľa. Okrem toho výpoveď manželky nemohla nahradiť dôkaz o tom, či navrhovateľ utrpel zdravotné potiaže, na ktoré sám poukazoval, v dôsledku konania odporkyne. Skutočnosť, že prebiehajúca exekúcia mala za následok nepriaznivé zabezpečenia fungovania rodiny navrhovateľ je zrejmé zo samotného charakteru exekúcie, ale aj z pripojených dôkazov od zamestnávateľa navrhovateľa, z ktorého bolo zrejmé, aká výška afinačných prostriedkov mu bola uložená do depozitu.

Súd poukazuje na to, že exekúcia je iste nepríjemnou vecou a v dôsledku blokácie finančné prostriedky nepochybne chýbajú, ale má za to, že odporkyňa tým, že využila právo podať návrh na vykonanie exekúcie, nemohla konať v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ sa exekúcii mohol vyhnúť tak, že mal riadne platby identifikovať, resp. potom, ako zistil, že mu boli neoprávnene vrátené, mal ich obratom zaslať odporkyni, aby si riadne splnil svoju vyživovaciu povinnosť. Takto konal však až v máji 2011. Súd má za to, že celý problém spôsobil nedostatok komunikácie medzi bývalými manželmi, keď navrhovateľ mohol dať vopred vedieť odporkyni, že jej bude posielať výživné z účtu priateľky, a rovnako aj odporkyňa potom, čo dostala peniaze na účet, mohla preveriť u navrhovateľa, či ide o výživné. Namiesto toho, aby si obaja vysvetlili vzniknutý problém, konali síce v medziach zákona, ale zbytočne si navzájom spôsobili nepríjemnosti spojené s jednotlivými konaniami, vrátane tohto.

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu stanovuje jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce.

Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Závažnosť ujmy treba posudzovať aj vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, ktoré vznikli. Pritom však nie sú rozhodujúce len subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. Súd nezistil, že by konaním odporkyne bolo zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľa a ani to, že by v dôsledku konania odporkyne vznikla závažná ujma navrhovateľovi a preto mu nemajetkovú ujmu nepriznal.

Z uvedených dôvodov súd považoval žalobu za nedôvodnú a preto ju zamietol.

O náhrade trov konania súd podľa a v konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania podľa , ,, , c/, vyhl. č. za nasledovné úkony právnej pomoci. :

- 14. 3.2013 prevzatie a príprava ....................... 91,29 €

- 8.4.2013 vyjadrenie k žalobe ...........................91,29 €

- 10.4.2013 účasť na pojednávaní ......................91,29 €

- 9. 9.2013 účasť na pojednávaní ......................91,29 €

- 11.10.2013 vyjadrenie .....................................91,29 €

- 4.12.2013 účasť na pojednávaní.......................91,29 €

Spolu : 547, 74 eur + rež. paušál 46,86 eur = 594, 60 eur.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu odmenu za ním vyúčtovaný úkon, návrh na postup a , lebo tento nepovažoval za účelný, naviac, tento bol podaný v ten istý deň, ako vyjadrenie a preto nebol dôvod, aby netvoril súčasť vyjadrenia alebo prednesený na pojednávaní.

Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu trov konania za ostatné úkony tak, ako si ich právny zástupca vyúčtoval, lebo všetky boli vykonané, čo vyplynulo zo súdneho spisu. Výšku odmeny však počítal iným spôsobom a to v súlade s platným znením vyhlášky č. v čase realizovania úkonov právnej pomoci, pričom súd vychádzal z odmeny za úkony spojené so zastupovaním ochrany osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, kde je určená vyhláškou výška hodnoty úkonu na 2.000 eur, t.j. výška odmeny predstavuje 91,29 eur, k čomu mu prináleží aj režijný paušál vo výške 7,81 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám zvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.