Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-121-2013.pdf
PDF · 101.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-13P/121/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Janou Tvrdou vo veci starostlivosti súdu o mal. G. I. , nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: O. G., občianky E., t.č. U. D. G., bytom D., D. D. XXXX/XXX, pr. zast. JUDr. Tatianou Chrenkovou, advokátkou so sídlom Piešťany, A. Trajan č. 12 a G. I., občana E., t.č. U., bytom F., E. Z. XXX/XX o zníženie výživného, o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu
rozhodol:
Návrh otca na zníženie výživného k maloletému G. U.. XX.XX.XXXX sa zamieta.
Maloletý G. U.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživné pre maloletého G. sumou 150 Eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.10.2013.
Dlh na výživnom za obdobie od 01.10.2013 do 30.11.2013 pre maloletého G. vo výške 220 Eur súd otcovi povoľuje splácať k rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 20 Eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec dieťaťa svojím návrhom žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k synovi na 40,- eur mesačne s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku .
Matka mal. dieťaťa s návrhom otca nesúhlasila, návrhom zo dňa 18.10.2013 žiadala mal. G. zveriť do svojej osobnej starostlivosti, s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok , žiadala určiť otcovi vyživovaciu povinnosť k synovi sumou 150,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil potvrdenia a správy ÚPSVaR Piešťany, potvrdenia o príjmoch matky , dohodu o skončení pracovného pomeru, potvrdenie od MŠ Piešťany, potvrdenia od Amslico, pokladničné doklady , listinné dôkazy na preukázanie nákladov na bývanie , rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 18.11.2009, osvedčenia o evidencii, výpis z LV č. XXX, k.ú. F., výpisy z F. R. , dohodu o pracovnej činnosti, potvrdenie od Daňového úradu Trnava, potvrdenia o príjmoch rodičov matky dieťaťa .
Takto bolo súdom zistené, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 5P/ 62/2012- 24 zo dňa 28.06.2012 bol mal. G. zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ho budú
zastupovať a spravovať jeho majetok , otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 150,- eur mesačne. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.07.2012. Matka bola v tom čase na MD, otec dieťaťa bol nezamestnaný.
Ďalej bolo súdom zistené , že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od mája 2013.
Otec dieťaťa vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že je slobodný, býva sám v byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho bratranca, na náklady na bývanie neuhrádza bratrancovi nič, bratranec byt nepotrebuje, tak ho tam nechal bývať. Na pojednávaní 04.12.2013 otec uviedol, že už nebýva v byte svojho bratranca, býva v rozostavanej stavbe v rodinnom dome cca od 11/2013, tu má náklady na bývanie štvrťročne plyn 143 Eur, t.j, 47,66 Eur mesačne a za elektriku mesačne 43,71 Eur, stravuje sa u rodičov. Nezamestnaný je od 19.06.2012, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Na pojednávaní dňa 18.10.2013 uviedol , že dával aj žiadosť v septembri 2013 o sociálne dávky, malo by mu to byť priznané od septembra 2013 spätne 60 eur mesačne. Vyučený je ako strojár, má ukončené SOŠ s maturitou. Zdravotný stav má dobrý. Naposledy pracoval vo W. E. G. v roku 2012 niekedy v marci , tu dosahoval príjem v hrubom 1000 eur, pracoval tu na živnosť, prepúšťali , tak tu skončil. Cca v marci 2012 ukončil živnosť a od apríla 2012 je nezamestnaný. Brigádovať nechodí, od septembra 2013 začal chodiť do školy, navštevuje súkromnú školu v L. - L., kde má výdavky 250 eur ročne na školné. Vlastní osobný automobil značky H. I., A..H.. XXXX a ešte vlastní dodávku N., r.v. 2000. Ďalej má vo vlastníctve ornú pôdu od roku 2006 v F., kde je rozostavaná stavba, ktorá ešte nie je skolaudovaná, tu by chcel bývať a podnikať. Dlhy nemá žiadne, nespláca nič. Po poslednom pojednávaní , ktoré bolo vo veci UPP k mal. G. obnovili spolužitie po všetkých stránkach s matkou dieťaťa, žili v spoločnej domácnosti do mája 2013, potom sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti spoločne s dieťaťom. Čo sa týka vyživovacej povinnosti od mája 2013 platil matke výživné na syna vo výške 150 eur do septembra 2013, v septembri 2013 zaplatil matke na výživu syna 40 eur, v októbri zaplatil matke na výživu syna čiastku 40 eur, v 11/2013 zaplatil na výživu syna čiastku 40 Eur, za 12/2013 synovi ešte výživné neuhrádzal. So synom nebol tri mesiace. Okrem syna G. iné deti nemá žiadne. Záverom výpovede otec uviedol, že ide zakladať s.r.o., kde bude konateľom a majiteľom s.r.o. by mala byť jeho matka, čaká sa len na zápis do obchodného registra a tu by mal mať príjem cca XXX Eur , mínus odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, ktoré sú 185,29 Eur.
Matka dieťaťa vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že je rozvedená, býva s dvomi synmi u rodičov v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov. Na náklady na bývanie rodičom neprispieva . Na pojednávaní dňa 18.10.2013 uviedla , že jej matka pracuje s príjmom cca 2 eurá na hodinu, otec je toho času nezamestnaný, vybavuje si starobný dôchodok, je bez príjmu. Od 21.04.2013 je na predĺženej materskej dovolenke, nič nepoberá, iba brigáduje od 27.09.2013, má tu dohodnutý príjem 3 eur na hodinu s dohodnutým pracovným časom 10 hodín týždenne, za september dostala 26 eur. Poberá rodinné prídavky na dve deti 46,20 eura mesačne. Má ukončenú dievčenskú školu bez maturity. Zdravotný stav má dobrý. Majetok výraznejšej hodnoty nevlastní žiaden, dlhy nemá žiadne, nespláca nič. Matka uviedla, že vo februári 2013 sa s otcom a synom nasťahovali do domčeku, kde sa dohodli, že výživné už otec platiť nebude, nakoľko začali fungovať normálne, samostatne ako rodina. Vtedy došlo k obnoveniu spolužitia po všetkých stránkach, potom spolu žili takto do mája 2013. Potom ona opustila spoločnú domácnosť, lebo otec ju fyzicky napadol. Čo sa týka vyživovacej povinnosti od mája 2013 otec prispieval na výživu syna čiastkou 150 eur, za september 2013 zaplatil 40 eur na výživu syna , za október 2013 uhradil 40 eur na výživu syna, v 11/2013 zaplatil na výživu syna čiastku 40 Eur, za 12/2013 synovi ešte výživné neuhrádzal. Otec sa so synom stretáva. Okrem syna G. má ešte vyživovaciu povinnosť k synovi D. G., ktorý má 15 rokov a chodí do 9. ročníka na ZŠ, jeho otec má k nemu súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť 95 eur mesačne , ale platí si ju dobrovoľne sumou 105 eur mesačne.
Mal. G. má 3 roky, navštevuje MŠ od septembra 2013 , kde matka uhrádza mesačný poplatok cca 40,- eur, ďalej platí ZRPŠ ročne 17,- eur a 3,50 eur polročne poplatok za pranie prádla. G. zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne , matka však so synom navštevuje od 06/2013 detského psychológa , z jej výpovede vyplynulo, že tu zatiaľ platila iba raz , a to 15,- eur v 11/2013.
Kolízny opatrovník doporučil návrh otca na zníženie výživného zamietnuť , nakoľko nie je v záujme maloletého .
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 Zák. o rodine sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Je potrebné zdôrazniť, že Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.
Podľa § 160 ods. l O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd návrh otca na zníženie výživného k mal. dieťaťu zamietol z toho dôvodu , že po úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 5P/ 62/2012- 24 zo dňa 28.06.2012 , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.07.2012 , došlo k obnoveniu spolužitia rodičov mal. dieťaťa po všetkých stránkach , ktorú skutočnosť mal súd za preukázanú zo zhodných výpovedí oboch rodičov , a v takom prípade stratil vyššie uvedený rozsudok svoju účinnosť priamo zo zákona - viď. napr. R 8/1982 , v danom prípade bolo potrebné znova upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu z dôvodu , že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od mája 2013 , v súlade s § 36 ods.1 Zákona o rodine.
V danom prípade zo zhodných výpovedí rodičov vyplynulo, že títo nežijú v spoločnej domácnosti od 5/2013 , starostlivosť o mal. G. odvtedy zabezpečuje matka. Súd mal. G. zveril do osobnej starostlivosti matky, nakoľko v jej starostlivosti o syna neboli zistené žiadne nedostatky ,poukazujúc pritom i na útly vek mal. dieťaťa, s tým, že obaja rodičia budú mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, keď ani jeden z nich nebol pozbavený ani obmedzený rodičovských práv a nepreukázal dôvodnosť , prečo by mal dieťa sám zastupovať , či spravovať jeho majetok, a preto aj súd rozhodol tak , ako je vyššie uvedené.
Matka dieťaťa je od 21.04.2013 na predĺženej MD, od 27.09.2013 pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti , za 9/ 2013 mala čistú mzdu vo výške XX,XX eur , za 10 / 2013 mala čistú mzdu vo výške XX,XX eur , za 11/ 2013 mala čistú mzdu vo výške XX,XX eur . Matka poberá rodinné prídavky na 2 deti vo výške 46,20 eur mesačne. Matka okrem mal. G. má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. D. G., ktorý má 15 rokov , navštevuje 9. ročník na ZŠ , jeho otec si k nemu plní vyživovaciu povinnosť v sume 105,- eur mesašne. Matka dieťaťa majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní. Z výpovede matky vyplynulo, že býva u svojich rodičov v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jej rodičov, jej rodičia mali do 30.11.2013 mesačný
príjem z prenájmu nebytových priestorov X.XXX,- eur , otec matky dieťaťa poberá od 18.10.2013 predčasný starobný dôchodok vo výške XXX,XX eur mesačne, predtým bol nezamestnaný , bez príjmu, matka matky dieťaťa za 8/2013 mala čistú mzdu vo výške XXX,XX eur , za 9/2013 mala čistú mzdu vo výške XXX,XX eur , za 10/2013 mala čistú mzdu vo výške XX,XX eur a z dôvodu PN jej bola priznaná v 10/2013 suma 59,41 eur , poberá invalidný dôchodok vo výške XXX,XX Y. mesačne. Z výpovede matky vyplynulo, že na náklady na bývanie rodičom neprispieva . Mal. G. má 3 roky, navštevuje MŠ od septembra 2013 , kde matka uhrádza mesačný poplatok cca 40,- eur, ďalej platí ZRPŠ ročne 17,- eur a 3,50 eur polročne poplatok za pranie prádla, G. zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne , z výpovede matky vyplynulo, že so synom navštevuje od 06/2013 detského psychológa , tu zatiaľ platila iba raz , a to 15,- eur v 11/2013. Otec dieťaťa je nezamestnaný od 19.06.2012 doposiaľ , evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie , sociálne dávky nepoberá . Z výpovede otca vyplynulo, že brigádovať nechodí , od 09/2013 chodí do školy , navštevuje súkromnú školu v L. - L., kde má výdavky na školné 250,- eur ročne. Z výpovede otca ďalej vyplynulo, že v marci 2012 ukončil živnosť, otec bol živnostníkom v oblasti stavebné práce , zámočníctvo a ďalšie . Zo správy od Daňového úradu Trnava vyplynulo, že otec za rok 2012 mal príjmy vo výške X.XXX,- eur , výdavky vo výške X.XXX,XX eur , čiastkový základ dane vo výške XXX,XX eur. Otec je vyučený ako strojár, má ukončené SOŠ s maturitou , má dobrý zdravotný stav . Z výpovede otca vyplynulo, že naposledy pracoval vo firme E. v 3/2012 na živnosť, dosahoval tu príjem X.XXX,- eur brutto mesačne , pričom súd výpoveď otca , že tu skončil , resp. živnosť ukončil z dôvodu lebo prepúšťali, považoval za účelovú z dôvodu, že vrámci konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn . 5P/62/2012 sa otec na pojednávaní dňa 28.06.2012 vyjadril , že v roku 2012 živnosť zrušil z dôvodu, že sa potrebuje venovať výstavbe rodinného domu. Je potrebné zo strany súdu uviesť, že otec napriek tomu, že sa mu poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti v podnikaní darilo, zrušil živnosť v roku 2012 z dôvodu , ako je vyššie uvedené , čo však súd v žiadnom prípade nepovažoval za dôležitý dôvod , a následne zostal nezamestnaný . Súd vyššie uvedené konanie otca posúdil v súlade s § 75 ods. 1 Zák. o rodine ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu zamestnania, zárobku , keď otec dieťaťa mal i naďalej pokračovať v podnikaní , aby tak dosahoval príjem, z ktorého by si mohol plniť výživné na syna v takom rozsahu, aby boli uspokojené jeho odôvodnené potreby, a preto aj súd pri rozhodovaní vychádzal z príjmu otca, ktorý tento dosahoval naposledy - a to ako živnostník vo výške cca X.XXX,- eur mesačne brutto . Taktiež súd poukazuje na tú skutočnosť , že otec uviedol, že predal v 08/2012 byt , ktorý mal v F. Q. XX.XXX,- eur , podľa jeho vyjadrenia peniaze investoval do rodinného domu , ktorý stavia v F., ktorú skutočnosť však súd otcovi nezohľadnil, nakoľko prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu , Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa, pričom každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Rovnako za účelovú súd považoval aj výpoveď otca ohľadom jeho úspor, keď na pojednávaní 4.12.2013 uviedol, že nemá žiadne úspory a nemal žiadne úspory ani v 6/2012 ,kedy boli súdom upravované práva a povinnosti k dieťaťu , peniaze mu požičiavala matka , a to z dôvodu, že vrámci konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn . 5P/62/2012 sa otec dňa 28.06.2012 vyjadril , že žije z úspor z predaja rodinného domu , ktorý realizoval v minulom roku . Otec dieťaťa má vo vlastníctve osobný automobil značky H. I., A..H.. XXXX a dodávku značky N., A..H.. XXXX a ešte má vo vlastníctve od roku 2006 ornú pôdu v F., na ktorej je rozostavaný rodinný dom, stavba je neskolaudovaná . Z výpovede otca vyplynulo , že v roku 2012 dokupoval ešte ornú pôdu ,a to 370 m2 za cca 400 eur. Otec okrem mal. G. iné vyživovacie povinnosti nemá žiadne . Z výpovede otca na pojednávaní 18.10.2013 vyplynulo, že býva sám v byte bratranca , ktorému na bývanie ničím neprispieva, na pojednávaní 04.12.2013 otec uviedol, že už nebýva v byte bratranca , býva cca od 11/2013 v rozostavanej stavbe v rodinnom dome , kde má náklady na bývanie štvrťročne plyn 143,- eur , t.j. 47,66 eur mesačne , elektriku 43,71 eur mesačne.
Súd s účinnosťou od 01.10.2013 , t.j. od mesiaca , v ktorom matka podala návrh na úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu na tunajšom súde , určil otcovi dieťaťa vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti povinnosť prispievať na výživu G. E.umou 150,- eur mesačne s poukazom na § 62 ods.2 a § 75 ods. l Zákona o rodine -poukazujúc na možnosti, schopnosti a celkové majetkové pomery otca dieťaťa ,ako i na odôvodnené potreby mal. dieťaťa . V zmysle § 62 ods. 2 Zák. o rodine dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd dospel k záveru, že bolo a je v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa prispievať na výživu G. vyššie uvedenou sumou, keď naviac otec dieťaťa
takouto sumou na výživu syna od 05/2013 , t.j. od odchodu matky zo spoločnej domácnosti až do podania svojho návrhu na súd v 9/2013 na zníženie výživného prispieval, pomery otca sa však počas predmetného obdobia nezmenili. Súdom bolo zistené , že za 10/2013 otec prispel matke na výživu syna sumou 40,- eur , v 11/2013 sumou 40,- eur, čo mal súd zo zhodných výpovedí rodičov za preukázané. Dlh na výživnom za obdobie od 01.10.2013 do 30.11.2013 pre mal. G. vo výške 220,- eur / 110,- eur x 2 mesiace / súd otcovi povolil splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 20,- eur až do úplného vyrovnania dlhu tak , že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia /§ 160 ods. l O.s.p./.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (trojmo).
Náležitosti odvolania:
- ktorému súdu je určené
- kto ho robí
- ktorej veci sa týka
- čo sleduje
- musí byť podpísané a datované
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje
- v akom rozsahu rozhodnutie napáda
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- čoho sa odvolateľ domáha
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.