Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11P-55-2013.pdf
PDF · 113.93 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/55/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa: H. G.K., X.. XX.X.XXXX, L. F., F. XX, zast. JUDr. Jarmila Zvarová, advokátka, Nerudova 14, Košice proti odporkyni: F. G., X.. XX.X.XXXX, L. F., F. XX v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletým deťom: E. G., X.. XX.XX.XXXX C. L. G., X.. XX.X.XXXX, L. F., F. XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 22.11.1997, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F. A. vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XXX r o z v á d z a.
Maloletého E. G., X.. XX.XX.XXXX a maloletú L. G.Á., X.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je p o v i n n ý na čas po rozvode prispievať na výživu maloletého E., X.. XX.XX.XXXX sumou 90 € mesačne a maloletej L., X.. XX.X.XXXX sumou 80 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
Matka je p o v i n n á maloleté deti riadne pripraviť a odovzdať otcovi v mieste ich bydliska a otec je povinný maloleté deti vrátiť v stanovenú hodinu v bydlisku matky.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 14.5.2013 žiadal, aby rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou, nakoľko neplní svoj spoločenský účel.
V prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť mal. E. G., X.. XX.XX.XXXX C. H.. L. G., X.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti odporkyne. Na výživu mal. E. je ochotný prispievať sumou 60 € mesačne a na mal. L. sumou 60 € mesačne. Súčasne žiadal, aby súd upravil stretávanie s mal. deťmi každý druhý týždeň v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila.
V prípade rozvodu manželstva súhlasila so zverením mal. detí do jej osobnej starostlivosti. Žiadala, aby bol navrhovateľ povinný prispievať na výživu mal. E. sumou 100 € mesačne a na mal. L. sumou 100 € mesačne. Ohľadne navrhovanej úpravy styku navrhovateľa s deťmi súhlasila.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. detí písomným podaním doručeným súdu dňa 24.7.2013 navrhol v prípade rozvodu manželstva zveriť mal. deti do starostlivosti matky a zo strany otca určiť primerané výživné s poukazom na odôvodnené potreby mal. detí ako aj príjmy oboch rodičov. Styk otca s deťmi určiť na základe dohody rodičov.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 22.11.1997, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu v F. vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX. U oboch išlo o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú dve mal. deti a to E. G.Á., X.. XX.XX.XXXX a L. G., X.. XX.X.XXXX.
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že manželstvo uzavreli dňa 22.11.1997. U oboch išlo o manželstvo prvé. Počas trvania manželstva sa narodili dve mal. deti: E. G. G. XX.XX.XXXX C. L. G., X.. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali na F. XX Y. F..
Manželstvo s odporkyňou uzavreli približne 1,5 ročnej známosti na základe obojstrannej vzájomnej citovej náklonnosti. Okrem bežných hádok a menších nedorozumení bolo pomerne harmonické až do mesiaca máj 2011, kedy začal pozorovať výrazné ochladzovanie vzťahov odporkyne voči jeho osobe. Približne od uvedeného dátumu sa prestali ako manželia intímne stýkať, pričom tento stav trval viac ako dva roky. Na žiadosť odporkyne opustil spoločnú domácnosť dňa 6.1.2012. Odsťahoval sa. Najskôr býval u svojej mamy, teda rodičov a v súčasnosti býva na záhradnej chate. Od uvedeného obdobia nevedú spoločnú domácnosť. Medzi ním a odporkyňou tak nastalo výrazné citové ochladenie vzájomných vzťahov, ktoré postupne vyústilo až do stavu vzájomného citového odcudzenia. Vzájomné citové, intímne, spoločenské a hospodárske odcudzenie spôsobilo hlboký, trvalý a nezvratný rozvrat manželstva, citové ochladenie vzájomných vzťahov postupne vyústilo až do stavu trvalého vzájomného citového odcudzenia. Manželské vzťahy medzi ním a odporkyňou sú z vyššie uvedených dôvodov vážne narušené, trvalo rozvrátené a manželstvo nemôže plniť svoj účel a ako od manželov nemožno od nich očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo neplní žiadnu zo základných funkcií manželstva, teda neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel. Navrhovateľ nemá nijaký záujem o obnovenie manželského spolužitia s odporkyňou a nie je ani daný žiadny predpoklad, aby trvajúci rozvrat manželstva bolo možné odstrániť. Manželstvo nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu mal. detí, a preto rozvod nebude ani v rozpore so záujmami mal. detí. Ako otec má všetky osobnostné a morálne predpoklady k riadnej a zodpovednej výchove a starostlivosti o mal. deti. Avšak v snahe predísť stresovým situáciám pre deti s ohľadom na kritérium veku a pohlavia navrhol, aby boli tieto zverené matke.
Navrhovateľ je zamestnaný v spoločnosti Kosit a.s. v Košiciach s čistým príjmom 500 €. Mesačné výdavky sú spojené s bývaním a cestou do zamestnania približne 200 €. Vzhľadom na to, že býva v záhradnej chatke má v úmysle po rozvode si zaobstarať byt, ale bude nútený financovať kúpu bytu formou hypotéky, čím jeho náklady spojené s bývaním vzrastú. Spláca ešte spoločnú pôžičku vo výške 85 € mesačne.
Z výpovede odporkyne súd zistil, že s výpoveďou navrhovateľa ohľadne uzavretia manželstva súhlasí. Ku skutočnostiam, ktoré uviedol ohľadne spoločnej domácnosti uviedla, že dňa 6.1.2012 mali hádku, kedy mu v amoku povedala, aby si zbalil veci a odišiel. Na to sa navrhovateľ pobalil, odišiel, ale o 3 dni sa vrátil. Od uvedeného obdobia fungovali v režime striedavo býval navrhovateľ na záhradnej chatke a v byte. Počas letných prázdnin boli spolu na dovolenke v Chorvátsku, každý druhý víkend strávili spoločne. Problém, ktorý nastal v manželstve je ten, že po intímnej stránke nežijú spolu vyše
2 rokov a fungujú ako kamaráti. O rozvode manželstva okrem rodičov a bratov navrhovateľa nemá nikto vedomosť. Podľa názoru odporkyne problém nastal v manželstve vtedy, keď začala študovať na vysokej škole, pretože pôvodne navrhovateľ mal takú predstavu, že si zoberie dievča z mesta. Keď začala študovať, tak sa všetko zmenilo. Napriek tomu zvládala štúdium, starostlivosť o deti, domácnosť ako aj zabezpečovanie 11 árovej záhrady. Navrhovateľ viac počúva svoju matku a bratov než ju. Myslí si, že po rozvode manželstva sa nič nezmení, pretože sa nebude vedieť osamostatniť a kúpiť si byt. Pokiaľ však navrhovateľ na rozvode trvá, súhlasí s návrhom na rozvod manželstva.
Odporkyňa je zamestnaná v spoločnosti ThyssenKrupp Ferostav, spol. s r.o. v Košiciach s príjmom vo výške 550 € mesačne, 44 € daňový bonus. Výdavky má nasledovné: nájomné, SIPO 260 € mesačne, internet 18 € mesačne, telefón pre ňu a mal. Jakuba 30 € mesačne, inak výdavky na chod domácnosti.
Mal. E. má 15 rokov, navštevuje 9. triedu ZŠ. Výdavky mala nasledovné: ZRPŠ 12 €, triedny fond 5 €, školské potreby, pomôcky 20 € na 6 mesiacov, anglický jazyk 4 hodiny v mesiaci, 1 hodina 8 €, krúžok 35 € ročne, letný tábor 140 €, školská jedáleň 1 obed 1,10 €, mimoriadne výdavky nemá.
Mal. L. má 7 rokov, je žiačkou 1. triedy ZŠ. Výdavky: ZRPŠ 12 €, hygienické potreby 10 €, školská jedáleň 22 € mesačne, družina 11 € mesačne, krúžok 35 € ročne. Maloletá by chcela navštevovať tanečný krúžok, pričom poplatok bude 10 € mesačne. V škole zaplatila 10 € na začiatku pri zápise, 18 € anglický jazyk, školské potreby, pomôcky, školská taška, finančné prostriedky jej požičala matka vo výške 100 €. Z uvedenej sumy zakúpila dcére všetky veci, ktoré potrebuje. Po zdravotnej stránke je v poriadku, mimoriadne výdavky nemá.
Odporkyňa predložila súdu listinné doklady ohľadne zaplatenia úhrad v školskom roku 2013/2014 na Základnej škole J. C. Č.. X Y. F.A. pre mal. E. a mal. L..
Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom navrhovateľa bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 7/2012 do 6/2013 bol vo výške 926 € netto, za obdobie 7/2013 do 9/2013 vo výške 657 € netto.
Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom odporkyne bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 8/2012 do 7/2013 bol vo výške 687,55 € netto, za obdobie 8/2013 do 10/2013 vo výške 727,66 € netto.
Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania ( § 18, § 19 ods. 1,2, veta prvá Zákona o rodine ).
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ust. § 19 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ust. § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa ust. § 24 ods. 1,3,4,5 citovaného zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 ods. 1,2 citovaného zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické, trvalé, životné spoločenstvo a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine ( § 18 a § 19 ), a toto ich správanie so zreteľom na dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov konania na fungovanie a udržiavanie manželstva.
Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia a rozvod manželstva bude aj v záujme mal. detí. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva, ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, obaja účastníci odmietajú obnovenie manželského spolužitia, dospel k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.
V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľa týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.
Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k mal. deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. deťom súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky majú vytvorené u odporkyne. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive detí. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre deti. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Z citovaných zákonných ustanovení ako i z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľa a odporkyne, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane oboch rodičov, na osobnú odporkyne o mal. deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a navrhovateľ ním môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil skutočnosť, že mal. deti chodia do školy, vzrástli náklady na ich výchovu, výživu, ošatenie, pričom starostlivosť zabezpečuje odporkyňa. Prihliadol aj na zárobkové pomery a schopnosti navrhovateľa ako aj odporkyne. Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam navrhovateľa a zohľadňuje aj odôvodnené potreby detí. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb mal. detí, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že navrhovateľ mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol mal. deťom formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia ktorého nežijú spolu má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený vrámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča súd zhodnotil zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu, ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu z časti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.
Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiska pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 90 € mesačne na mal. E. a 80 € mesačne na mal. L. je primerané.
V prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane matky, otca alebo mal. dieťaťa, môže matka alebo otec podať návrh na zmenu predmetného rozhodnutia o výživnom, o čom môže v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnúť súd aj bez návrhu.
Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku navrhovateľa s mal. deťmi sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov k mal. deťom, ktoré mu neboli zverené do osobnej starostlivosti, v tomto prípade ide o úpravu styku navrhovateľa s mal. deťmi. Pri úprave styku zohľadnil vek mal. detí, školské povinnosti a mimoškolské aktivity.
O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 144, veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.