Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-42-2013.pdf
PDF · 129.82 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/42/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:35724803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:36613843, proti žalovanej T. A., N.. XX.XX.XXXX, W. XX, o zaplatenie 726,34 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 666,20 €, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 666,20 € od 9.12.2011 do zaplatenia, všetko v splátkach vo výške 30,- € mesačne splatných vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 20.2.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 726,34eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy 666,20eur od 9.12.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu zdôvodnil tým, že dňa 27.3.2006 uzavrel jeho právny predchodca spol. VÚB, a.s. so žalovanou Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedky. Keďže
žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa Zmluvy, postupca odstúpil od Zmluvy a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2011 uzavretej medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 726,34eur, ktorá pozostávala z istiny 666,20eur a úroku z omeškania vo výške 60,14eur. Žalobca uviedol vo svojej žalobe i to, že žalovaná uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Žalovaná zároveň uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Zároveň si uplatnil i zákonný úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Uviedol tiež, že pokiaľ podľa zmluvy o úvere do dňa zaslania pokusu o zmier nenastala riadna splatnosť úveru, je týmto dátumom deň splatnosti prvej neuhradenej splátky podľa Dohody o uznaní záväzku.
Podaním doručeným súdu dňa 18.10.2013 žalovaná uviedla, že je si vedomá svojej pohľadávky, ale zároveň oznámila, že svoju pohľadávku nemôže splniť jednorazovo, nakoľko sú spolu s manželom nezamestnaní, evidovaní na Úradu práce v Bardejove. Sú poberateľmi sociálnych dávok a starajú sa
o výchovu svojich nezaopatrených detí. Táto skutočnosť jej neumožňuje, aby svoju pohľadávku voči žalobcovi vyplatila jednorazovo. Žiada, aby jej bolo umožnené splniť svoj dlh v splátkach, mesačne po 30eur.
Žalobca svojim podaním doručeným súdu dňa 29.11.2013 oznámil súdu, že súhlasí s úhradou pohľadávky a jej príslušenstva formou splátkového kalendára v minimálnej výške 30 eur mesačne, počnúc mesiacom december 2013, pod stratou výhody splátok až do úplného splatenia.
Na pojednávanie nariadené na deň 4.12.2013 sa dostavila len žalovaná. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Tí svoju neúčasť do termínu pojednávania neospravedlnili, ani nepožiadali o odročenie pojednávania. Preto v zmysle ustanovenia § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku vec bola prejednaná bez prítomnosti žalobcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dokazovanie.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a to s : obsahom žaloby zo dňa 5.2.2013, so Zmluvou o bežnom účte fyzickej osoby a o poskytovaní produktov a služieb k tomuto účtu č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 27.3.2006, s odstúpením od zmluvy zo dňa 8.4.2011, s Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB banky, a.s., s Prehľadom histórie transakcii na bežnom účte, so Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2011 a identifikáciou postúpenej pohľadávky, s Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 3.9.2012, s výpisom z obchodného registra žalobcu a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov - vyjadreniami účastníkov ( tak ako boli oboznamované na pojednávaní ) a zistil tento skutkový stav:
Žalovaná na pojednávaní do zápisnice uviedla, že zmluvu podpísala ona. Požiadala, aby mohla svoj dlh splácať po 20 eur mesačne, nakoľko dostáva s manželom sociálnu dávku len 480 eur na mesiac a majú spolu deväť detí, ktoré navštevujú školy a škôlky, potrebuje im zaplatiť obedy a ďalšie veci. Uviedla ďalej, že nevie o tom, či podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu. Na otázku, či bola oboznámená s VOP pri podpisovaní
zmluvy, žalovaná uviedla, že o tom nevie, podpísala len zmluvu a dali jej pôžičku 17.000,-Sk. Peniaze potrebovala.
Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 726,34eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy 666,20eur od 9.12.2011 do zaplatenia titulom nesplnenia povinnosti žalovanej zo zmluvy o bežnom účte.
Na základe Zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby a o poskytovaní produktov a služieb k tomuto účtu č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 27.3.2006 medzi právnym predchodcom žalobcu spol. VÚB banka a.s. a žalovanou, poskytla VUB, a.s. žalovanej povolené prečerpanie na bežnom účte v prípade splnenia podmienok stanovených VÚB. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky. Právne vzťahy zmluvou neupravené sa riadia ust. Obchodného zákonníka a ďalšími všeobecne záväznými predpismi.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou VUB, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 8.12.2011 bola pohľadávka voči žalovanej vo výške dlžnej istiny 666,20 eur s prísl. postúpená spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.. Z prílohy k zmluve vyplýva : posledné prečerpanie dňa 24.04.2008, výpoveď zaslaná dňa 08.04.2011, dlh v sume 726,34 eur, vrátane údajov o žalovanej a účte. Úroková sadzba z omeškania 25 % ročne.
Po postúpení predmetnej pohľadávky žalovaná svoj záväzok neuhradila ani len sčasti.
Z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 3.9.2012 uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom vyplýva, že žalovaná uznala čo do právneho dôvodu
a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej s pôvodným veriteľom (VUB, a.s.) v sume istiny 666,20 eur, nákladov na inkasné konanie 108,95 eur , úroku z omeškania 25 % ročne zo sumy 666,20 eur od 15.11.2011. Splácať to mala v splátkach vo výške 20 eur mesačne od 20.09.2012. V bode 4. je uvedená rozhodcovská doložka.
Výzvou zo dňa 28.01.2013 bola žalovaná vyzvaná na úhradu sumy 796,24 eur ( 666,20 eur istina, 69,90 eur úrok, úrok z omeškania 60,14 eur ). V lehote do 04.02.2013. Dňa 28.04.2011 bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, čo jej bolo oznámené.
Podaním doručeným súdu dňa 8.7.2013 doplnil svoj žalobný návrh žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaná v priebehu zmluvného vzťahu splnila stanovené podmienky, pôvodný veriteľ jej poskytol povolené prečerpanie zostatku účtu s úverovým rámcom vo výške 564,30eur. Bežný účet žalovanej pozostáva zo súčtu debetných operácií vo výške 5.575,87eur. Táto suma pozostáva z položky - výber hotovosti z bankomatu vo výške 5.052,11eur, poplatkov vo výške 89,49eur a debetných úrokov vo výške 434,27eur. Kreditné operácie na účte žalovanej v celkovej výške 4.909,69eur pozostávajú z položky - prevod peňažných prostriedkov na účet vo výške 4.909,68 eur a kreditné úroky vo výške 0,01eur. Rozdiel debetných a kreditných operácií na účte žalovaného vo výške 666,20eur predstavuje nepovolené prečerpanie na účte. Úrok z omeškania vo výške 60,14 eur bol počítaný z neuhradenej istiny odo dňa výpovede do postúpenia pohľadávky sadzbou 9,25%. Zároveň zaslali súdu Dohodu o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku, plnomocenstvo, Prehľad limitov kontokorentu a Výpoveď Zmluvy o bežnom účte zo dňa 8.4.2011.
Dňa 08.04.2011 banka zmluvu o bežnom účte so žalovanou vypovedala z dôvodu porušenia zmluvy a VOP s účinnosťou k druhému mesiacu nasledujúcom po mesiaci, v
ktorom bude doručená výpoveď.
Limit kontokorentu bol povolený do sumy 564,30 eur ( čl. 39 ).
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o bežnom účte), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: o zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
V zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 708 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (ďalej aj OZ ), ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 OZ, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (ďalej aj „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
V súlade s § 2 písm. c) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií,
ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovanej / teda ku dňu 9.12.2011, t.j. ku dňu nasledujúcemu po dni účinnosti postúpenia pohľadávky / výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu; v tomto prípade vo výške 9,25 % ročne.
Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. ( o ochrane spotrebiteľa ) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9), odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. ( o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu ) spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
------------------------------------------------------------------
13d) § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
Na zmluvný vzťah založený na základe uzavretej zmluvy o bežnom účte zo dňa 27.03.2006 sa vzťahuje úprava v § 708 a nasl. ObZ, upravujúca zmluvu o bežnom účte a taktiež úprava uvedená v § 497 a nasl. ObZ, upravujúca zmluvu o úvere, nakoľko bežný účet, ktorý bol predmetom zmluvného vzťahu, bol dojednaný s povoleným prečerpaním, na ktoré sa vzťahuje v zmysle § 710 ObZ, úprava uvedená v § 497 a nasl. ObZ. Uzvaretú zmluvu je však nutné posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať úpravu uvedenú v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko účastníkom zmluvy je žalovaná ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah sa vzťahuje aj úprava uvedená v § 3 ods. 6 v spojení s § 1 ods. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ žalobca vzhľadom na predložené všeobecné podmienky a ich odkaz na Obchodný zákonník považoval za dohodu o tom, že na vzťahy neupravené úverovými podmienkami a zmluvou sa majú riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka (čo jednostranne určil žalobca vo svojich všeobecných podmienkach, preto je tu pochybnosť o uzavretí dohody o voľbe práva), potom takáto dohoda, ak by sa mala považovať za vylúčenie aplikácie ustanovení slúžiacich na ochranu spotrebiteľa, by bola neplatná, nakoľko by stavala do nevýhodnejšieho postavenia spotrebiteľa ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (myslí sa Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o bežnom účte zo dňa 27.3.2006, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 564,30 Eur. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd nemal pochybnosti o tom, že si žalobca splnil svoje povinnosti z tejto zmluvy, a zároveň, že si žalovaná svoje povinnosti z tejto zmluvy nesplnila, a to povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas; na pojednávaní uviedla, že zmluvu podpísala ona. Požiadala len, aby mohla svoj dlh splácať po 20 eur mesačne, nakoľko dostáva s manželom sociálnu dávku len 480 eur na mesiac a majú spolu deväť detí, ktoré navštevujú školy a škôlky, potrebuje im zaplatiť obedy a ďalšie veci. Uviedla ďalej, že nevie o tom, či podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu. Na otázku, či bola oboznámená s VOP pri podpisovaní zmluvy, žalovaná uviedla, že o tom nevie, podpísala len zmluvu a dali jej pôžičku 17.000,-Sk. Peniaze potrebovala. Z tohto postoja žalovanej možno vyvodiť záver, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej
sumy s príslušenstvom nepopiera. Žalobca si titulom porušenia zmluvných povinností uplatňuje sumu 726,34 eur pozostávajúcej zo sumy 666,20 eur ( ako rozdielu debetných a kreditných operácií ) a úroku z omeškania vo výške 60,14 eur ( z neuhradenej istiny odo dňa výpovede do postúpenia pohľadávky sadzbou 9,25%, t.j. od 08.04.2011 do 08.12.2011 ).
Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď pôvodný žalobca ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (žalovaný) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu( spotrebiteľskú ). Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka ( ustanovenia § 497 a nasledujúce upravujúce úverovú zmluvu ) na vznik Zmluvy, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 OZ. Tým pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, ale aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania či premlčania nároku. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny. Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ, zák. č. 258/2001 Z.z. ), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Taktiež vzhľadom k tomu, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 564,30 eur, vzťahuje sa na predmetnú zmluvy o úvere aj osobitná právna úprava, a to zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Súd v tomto názore ( ohľadne spotrebiteľskej zmluvy ) podporuje aj ust. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, teraz ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa s odkazom na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka.
Je nepochybné, že pôvodný žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania /viď výpis z Obchodného registra a predmet činnosti/ a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ
ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzoval zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ ). Aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 OZ ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná do výšky 666,20 eur, a preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto sumy spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške 9,25 % ročne zo sumy 666,20 Eur odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky (8.12.2011), t.j. od 9.12.2011 do zaplatenia, keďže sa so splácaním poskytnutého úveru dostala do omeškania. Súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a to v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 60,14 eur, nakoľko v tejto časti bola žaloba nedostatočne odôvodnená a tejto sume v žiadnom prípade nezodpovedá udávaná doba omeškania. Rovnako nie je jasné, kedy nadobudla výpoveď zmluvy účinnosť a kedy nastala splatnosť celej dlžnej sumy, keďže nebol predložený dôkaz
o jej doručení žalovanej. Možno predpokladať, že sa tak udialo do postúpenia pohľadávky na žalobcu. Súd vychádzal z premisy, pochybnosti v prospech spotrebiteľa.
V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. súd určil, že žalovaná je povinná zaplatiť dlžnú sumu spolu s príslušenstvom a trovami konania v splátkach vo výške 30,- € mesačne splatnými vždy k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, vychádzajúc pritom z návrhu žalovanej a vzhľadom na jej momentálnu finančnú situáciu, avšak pod stratou výhody splátok v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky, čo bude mať za následok zročnosť celého plnenia.
O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia. Proti výroku rozsudku o vylúčení veci na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 205 ods. 2 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.