Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-177-2013.pdf
PDF · 92.49 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/177/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou Mgr. Danielou Mamrákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú C., bytom u matky , zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka- K., zastúpená advokátskou kanceláriou NITSCHNEIDER & PARTNERS, s.r.o. Cintorínska 3/A, Bratislava a otec- T. zastúpený advokátkou JUDr. Eva Krištofiaková, Zelená 11, Malinovo o návrhu matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 11.6.2013 žiadala matka, aby súd udelil súhlas matke na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej. Návrh matka odôvodnila tým, že otec sa dlhodobo s maloletou nestretáva, nepodieľa sa na jej výchove, nejaví o ňu záujem, rozdielnosť priezvisk matky a dcéry môže u maloletej viesť k problémom v sociálnej interakcii.
Otec s návrhom nesúhlasil. Otec poprel tvrdenia matky o jeho nezáujme o maloletú. Poukázal na to, že pracuje v zahraničí a s maloletou trávi čas, keď je na území SR a pokiaľ mu to umožní matka. Otec navrhuje riešenia o možnosti kontaktovať maloletú prostredníctvom SKYPE, ale matka k tomu zaujala negatívne stanovisko. Vo vyjadrení uviedol, že priezvisko maloletej bolo udelené na základe spoločného rozhodnutia rodičov, maloletá nikdy neprejavila záujem volať sa inak; neprejavila, že by jej to spôsobovalo problémy. Naviac v dnešnej dobe je celkom bežný jav, že rodičia sa volajú rozdielne. Odporca uviedol, že nejestvujú zákonné dôvody na zmenu priezviska, maloletú ľúbi, plní si voči nej vyživovaciu povinnosť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Rodičia maloletej nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 15P312/2012 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou XXX.- eur mesačne, styk nebol upravený. Maloletá žije v spoločnej domácnosti s matkou a jej priateľom.
Matka vo výpovedi uviedla, že otec za dobu od 13.8.2012 do 28.6.2013 neprejavil absolútny záujem o maloletú. Matka ho opakovane žiadala, aby jej oznámil, kde sa nachádza, čím sa živí zákonným spôsobom, čo chcela vedieť najmä z dôvodu, že sa v minulosti uchádzal o prácu v cudzineckých légiách. Z vlastnej iniciatívy mu ponúkala, aby trávil čas s maloletou a navrhla mu, že v lete môže tráviť s dcérou tri týždne, ak jej oznámi, kde býva a akým spôsobom sa živí. Odporca toto odmietol poskytnúť, a preto mu dcéru na tri týždne nedala. Matka uviedla, že podnetom na podanie návrhu bola vôľa maloletej volať sa po nej, dcéra chce byť ako ona, chce mať rovnakú prácu. Na schránke videla priezvisko matky a jej priateľa a zaujímala sa prečo sa aj ona nevolá L.. Rozdielnosť priezvisk matka maloletej vysvetlila tak, že s ockom sa mali radi, a myslela si, že sa budú navždy ľúbiť a že sa zosobášia, ale potom sa tak nestalo. Matka uviedla, že dcére sľúbila, že sa pokúsi túto situáciu vyriešiť, že sa s otcom porozpráva. Dcéra netrpí tým, že otec tu nie je, má ho rada, ale má za neho veľmi dobrú náhradu, v podobe jej priateľa. Matka uviedla, že dala dcére priezvisko po otcovi bez nátlaku.
Matka konzultovala zmenu priezviska so psychologičkou, ktorá odporučila, aby maloletá používala v škôlke dve priezviská, avšak riaditeľka škôlky s týmto nesúhlasila.
Psychologička sa k zmene priezviska vyjadrila tak, že sa má zrealizovať, pretože dcéra je tak nastavená. Matka uviedla, že dcéra sa predstavuje ako L.. Maloletá sa zmeny priezviska začala dožadovať v marci alebo apríli tohto roka. Maloletá reagovala na odlišnosť priezviska partnera matky tak, že hovorila , že sa volá podľa neho. Potom jej matka situáciu vysvetlila, pričom maloletá chcela, aby sa všetci volali rovnako, chce mať súrodenca, potrebuje patriť niekam. Z týchto troch priezvisk preferuje matkine. Maloletá napodobňuje matku, chce byť ako ona, čo zahŕňa aj túžbu volať sa po matke.
Otec pracuje v zahraničí, konkr. vo U., s maloletou sa stretáva nepravidelne. Má záujem o stretnutia, resp. o kontakt telefonický a prostredníctvom Skype, ale neúspešne, čo matka odôvodnila tým, že maloletá nemá záujem telefonovať ani s ňou keď je mimo bydliska, a Skype nemajú.
Otec vo výpovedi uviedol, že s matkou sa poznajú od roku 2001. Je pravdou, že zvažoval cudzinecké légie, bol vtedy slobodný a sám. Potvrdil, že pracoval v zahraničí 5 rokov a matke finančne prispieval. Za tých 5 rokov jej dal XXX tisíc korún na účet, s ktorými disponovala. Na materskej dovolenke bol dva a pol roka. Nikdy sa nerozprávali o tom, že ako sa bude dcéra volať. Na matrike uviedol, že dieťa sa bude volať predsa po otcovi. Po rozchode si nevedel nájsť vhodné zamestnanie, pracuje v zahraničí v E., s E., plánuje tam zostať ešte tri roky, aby si zarobil na bývanie. Matka mu bráni v telefonickom kontakte, nemôže si s dcérou skypovať, zrušila všetky telefóny. Ani jeho príbuzní sa nemôžu s dcérou kontaktovať. V škôlke mu tiež odmietli poskytnúť informácie po telefóne. Keď otec navrhol riaditeľke, posielanie informácii mailom, povedala, že to nie je povinná robiť najmä v situácii, keď sa na ňu sťažoval.
Poukázal na mailovú komunikáciu zo strany matky, kde mu matka píše, že ak bude súhlasiť so zmenou priezviska, je pripravená v niektorých veciach mu vyjsť v ústrety. Otec uviedol, že maloletá dcéra sa predstavuje ako U., aj jeho právnej zástupkyni sa predstavila ako C. Nikdy neprejavila vôľu, že by sa chcela volať L..
Otec si plní vyživovaciu povinnosť.
Kolízna opatrovníčka navrhla návrh zamietnuť, pretože nebolo preukázané, že by otec nemal záujem o dieťa, že by nebol v kontakte s maloletou, že by sa jednalo o hanlivé alebo urážlivé priezvisko, ani neodznelo že by dieťa zažilo výsmech kvôli priezvisku. Priezvisko bolo určené na základe dohody rodičov pri narodení a neboli zistené dôvody pre jeho zmenu.
Podľa § 35 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Podľa § 40 ods.1 Zákona o rodine ( ďalej ZR) Deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4.
Podľa § 40 ods.2 ZR ak priezvisko maloletého dieťaťa nebolo určené podľa odseku 1 a rodičia majú rôzne priezviská, dohodnú sa o priezvisku dieťaťa a oznámia to matričnému úradu najneskôr do troch dní od narodenia maloletého dieťaťa.
Podľa § 4 ods. 1) zák.č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v znení neskorších zmien a doplnení ( ďalej aj ako zákon o mene a priezvisku ) každý musí mať priezvisko.
Podľa § 4 ods. 2) zák. č. 300/1993 Z.z. o zmene a priezvisku v znení neskorších zmien a doplnení štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo, ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov.
Podľa § 6 ods. 3) zák. č. 300/1993 Z.z. o zmene a priezvisku v znení neskorších zmien a doplnení zmenu priezviska možno povoliť len na základe spoločnej žiadosti oboch manželov, ak ide o zmenu priezviska
a) manželov, ktorí majú spoločné priezvisko na iné spoločné priezvisko; zmena priezviska sa vzťahuje aj na priezvisko spoločných maloletých detí, aj keď neboli zahrnuté do žiadosti,
b) jedného z manželov, ktorí nemajú spoločné priezvisko, na priezvisko jeho manžela, pričom spoločné priezvisko nadobúdajú aj ich spoločné deti, aj keď neboli zahrnuté do žiadosti,
c) jedného z manželov, ktorí majú spoločné priezvisko, na priezvisko, ktoré používal pred prijatím spoločného priezviska,
d) jedného z manželov, ktorý prijal spoločné priezvisko a ako druhé v poradí žiada prijať priezvisko, ktoré používal pred uzavretím manželstva,
e) jedného z manželov, ktorí si pri uzavretí manželstva ponechali svoje doterajšie priezviská, a ktorý žiada k svojmu doterajšiemu priezvisku prijať priezvisko spoločných detí, na ktorom sa dohodli pri uzavretí manželstva; priezvisko spoločných detí je ako prvé v poradí,
f) jedného z manželov, ktorý prijal pri uzavretí manželstva súhlasným vyhlásením spoločné priezvisko a ako druhé v poradí si ponechal svoje doterajšie priezvisko, na priezvisko spoločné, alebo
g) jedného z manželov, ktorý prijal pri uzavretí manželstva súhlasným vyhlásením spoločné priezvisko a ako druhé v poradí si ponechal svoje doterajšie priezvisko, na priezvisko doterajšie.
Podľa § 8 zák. č. 300/1993 Z.z. o zmene a priezvisku v znení neskorších zmien a doplnení zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu.
Podľa § 11 ods. 3 zák. č. 300/1993 Z.z. Žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov,
k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj výber mena a priezviska dieťaťa, pričom zákon preferuje dohodu rodičov a v prípade, ak k dohode nedôjde, rozhodne o tejto otázke súd, nakoľko v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona o mene a priezvisku každý musí mať priezvisko. Slovenská právna úprava neumožňuje nesúhlas otca so zmenou priezviska obísť tak, že rozhodne o zmene priezviska. Súd má iba kompetenciu nahradiť nesúhlas jedného z rodičov na podanie žiadosti na zmenu priezviska tak, že udelí súhlas druhému rodičovi na podanie žiadosti o zmenu priezviska. Zákon č. 300/1993 z.z. o zmene a priezvisku presne špecifikuje v cit. ust. § 6 zákona o mene a priezvisku, za akých okolností je možné povoliť zmenu priezviska a v cit. ust. § 8, kedy sa zmena priezviska nepovolí.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia maloletej C. určili jej priezvisko dohodou v zmysle § 4 ods. 2 zákona o mene a priezvisku a § 40 ZR. Rodičia maloletej nežijú spolu, matka maloletej je slobodná, používa rodné priezvisko „L.“.
Súd návrhu nevyhovel, pričom zohľadnil stanovisko otca a kolíznej opatrovníčky , ktorí so zmenou priezviska nesúhlasili. Súd poukazuje na skutočnosť, že rodičia dieťaťa sa po narodení maloletej dohodli na priezvisku podľa otca a na základe súhlasného prejavu vôle bolo toto priezvisko zapísané v knihe narodení do rodného listu maloletej.
Otec sa jednoznačne vyjadril, že trvá na priezvisku tak, ako bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pri jeho narodení a nevidí žiadne dôvody, pre ktoré by sa priezvisko malo zmeniť. Súd neakceptoval dôvody matky, pre ktoré chce meniť priezvisko maloletej, ktoré matka prezentovala na pojednávaní súdu tak, že sa jedná o vôľu maloletej. Súd má vážne pochybnosti o tom, či sa v skutočnosti jedná o vôľu maloletej zmeniť priezvisko. Tieto pochybnosti súdu vyplývajú zo skutočnosti, že návrh na začatie konania bol zo strany matky podaný dňa 11.6.2013 , pričom matka v odôvodnení návrhu netvrdila, že dôvodom zmeny priezviska je vôľa dieťaťa, ale odôvodnila návrh nezáujmom otca o maloletú, absenciou kontaktu otca a participácie na jej výchove, a tiež problematickosťou rozdielnosti priezvisk matky a dcéry, ktorá môže viesť k problémom v sociálnej interakcii. O vôli dieťaťa zmeniť priezvisko sa matka zmienila prvýkrát až na pojednávaní súdu. Pochybnosti o prejavenej vôli dieťaťa podporuje aj skutočnosť, že vo výpovedi matka uviedla, že dcéra sa tejto zmeny domáhala už v marci , apríli tohto roka, avšak v dôvodoch návrhu takéto tvrdenie absentuje, pričom otec poprel , že by maloletá sa zmeny priezviska domáhala. Je nesporné , že otec sa s maloletou stretáva nepravidelne, čo je však odôvodnené výkonom povolania v zahraničí. Neprítomnosť otca na území SR, nepravidelnosť osobného kontaktu však ešte neodôvodňuje záver, že otec nemá záujem o dieťa. Vzhľadom na problematickú komunikáciu rodičov, je problematický aj kontakt s dieťaťom, hoci je súd názoru, že v dnešnej dobe pri technologických možnostiach je možné kontakt zabezpečiť, avšak podstatná je vôľa rodičov.
Čo sa týka argumentu ohľadom problémov rozdielnych priezvisk, súd sa stotožňuje s argumentom, že v súčasnosti rozdielnosť priezvisk rodičov a detí nie je ojedinelým spoločenským javom.
Otec si riadne plní vyživovaciu povinnosť, má citový vzťah k maloletej, bol s ňou na rodičovskej dovolenke, nie je pre ňu len formálnym rodičom, ktorý je zapísaný v rodnom liste, rodičovské práva a povinnosti si vykonáva. Súd nespochybňuje fakt, že maloletá sa chce podobať na matku, avšak vo veku 4 rokov dieťaťa nie je možné bez ďalšieho prikladať veľký význam vôli dieťaťa ( o prejave ktorej má súd pochybnosti ako bolo uvedené vyššie) zmeniť priezvisko na matkine, naviac keď zohľadníme fakt, že dieťa žije v domácnosti s partnerom matky a lavíruje medzi troma priezviskami ( matkine, otcove, priezvisko partnera matky). Rozhodnutie o zmene priezviska je jedným z množstva rodičovských práv a nie je možné nesúhlas rodiča so zmenou priezviska obísť a nahradiť ho autoritatívnym rozhodnutím súdu v zmysle § 35 Zákona o rodine najmä v prípade, ak si rodič všetky rodičovské práva a povinnosti v celom rozsahu neplní z akceptovateľného dôvodu, akým je výkon povolania v zahraničí.
Na základe uvedených skutočností súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny
výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O. s. p. /.