Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5CoE-89-2013.pdf
PDF · 94.83 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/89/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: č. XXX, F. H., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 22264/12 na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 420,-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 12Er/72/2012-12 zo dňa 31.10.2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods.2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 00609/11 zo dňa 16.03.2011, právoplatný dňa 11.04.2011 a vykonateľný dňa 14.04.2011. V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 420,-Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy 420,-Eur od 20.08.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 420,-Eur od 03.11.2010 do zaplatenia a náhradou trov konania vo výške 164,90-Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti daného rozsudku. V odôvodnení exekučného titulu sa ďalej uvádza, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 13.04.2010 zmluvu o úvere. Oprávnený a povinný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 13.04.2010. Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi oprávneným a povinným okresný súd považuje za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods.1 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“), a to vzhľadom na povahu subjektov daného právneho vzťahu, predmet podnikateľskej činnosti dodávateľa (oprávneného) ako aj okolnosti jej uzatvorenia. Zmluva o úvere bola uzatvorená na vopred pripravenom predtlačenom formulári, ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane. Exekučný súd poukázal aj na smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj ako „Smernica“) a viaceré rozsudky Súdneho dvora (ES). Dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavuje neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, pretože umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Účinkom dojednania rozhodcovskej doložky bolo, že ustanovený rozhodcovský súd plnenie na základe tejto neprimeranej zmluvnej podmienky oprávnenému priznal. Názor súdu o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. Proti Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40, v zmysle ktorého, vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice,
ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice kvalifikovaná ako nekalá. Rozhodcovský súd nielenže opomenul aplikáciu príslušných európskych a vnútroštátnych právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa a neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to zmenkový úrok v sadzbe 0,25% denne, teda 91,25% ročne. V zmysle § 4 ods.6 zákona o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) je zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom, ale veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku. Teda je v rozpore s obsahom a účelom uvedeného ustanovenia, aby bol v zabezpečovacej zmenke obsiahnutý zmenkový úrok v neprimeranej sadzbe 91,25% ročne. Sankčné plnenie v uvedenej výške je nielen v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi je aj v príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou. Sankcia v uvedenej výške je sama o sebe v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti plniť včas. Rozhodcovský súd neskúmal ani skutočnosť, že zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) ako jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, ktorej absenciu zákon o spotrebiteľských úveroch sankcionuje tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dojednanie rozhodcovskej doložky podľa názoru súdu je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadnuť ex offo. Dojednanie rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere ako aj uzatvorenie dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru sú neprimeranými podmienkami, ktoré vo svojich dôsledkoch a účinkoch viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia Smernice a OZ, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore so slovenskými právnymi predpismi o ochrane spotrebiteľa a ustanoveniami Smernice.
Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal oprávnený z dôvodov, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len ako „O.s.p.“/) a zároveň, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods.2 písm. b) O.s.p.), a v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s uvedeným uznesením okrem iného z nasledovných dôvodov:
- v prejednávanej veci súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj ako „ZoRK“), teda súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval § 44 ods.2 Exekučného poriadku a § 45 ZoRK,
- v rámci preskúmavania formálnej stránky exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) súd skúma dodržanie jeho formálnych náležitostí tak, ako ich vyžaduje § 34 ZoRK; preskúmavaním materiálnej stránky exekučného titulu súd zisťuje dodržanie hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu (možnosť, dovolenosť a súlad s dobrými mravmi), teda exekučný súd nemôže skúmať len samotné rozhodcovské konanie a musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu,
- postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZoRK dochádza k nahrádzaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (§ 40ZoRK) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní,
- súd sa v napadnutom uznesení obmedzil len na konštatovanie, že napadnutý právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Súd teda neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej danej normy (in concreto ust. § 52 OZ),
- v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch,
- aplikáciou ustanovenia § 54 OZ (v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší), ktorú použil konajúci súd možno dospieť k záveru, že každý občianskoprávny vzťah, v ktorom vystupuje fyzická osoba je zároveň vzťahom spotrebiteľským, lebo v pochybnostiach či sa jedná o spotrebiteľský vzťah alebo nie je nutné sa prikloniť k záveru o existencii vzťahu spotrebiteľského (argumentum ad absurdum). Súd však musí pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského mať napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu je v skutočnosti spotrebiteľom.
V závere odvolania oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.
Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že dňa 27.09.2012 bol spísaný vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým za účasti splnomocneného zástupcu oprávneného návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 30.10.2012 bola Okresnému súdu Zvolen doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V danom prípade súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava zo dňa 16.03.2011, č.k.: SR 00609/11.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie v danej veci) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 52 ods.1 OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods.1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods.5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods.2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že súd aj pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi skúma, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú zistené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Právny predpis (Exekučný poriadok), resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19).
Skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž rozhodcovská zmluva neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý odvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zastavenie exekúcie, resp. na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá začala na základe takéhoto exekučného titulu trpiaceho neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno pokračovať. Odvolací súd preto konštatuje, že exekučný súd síce správne posúdil dôvody neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, ale v danej veci sa mal v nadväznosti na to zaoberať aj otázkou posúdenia právomoci rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť. Napriek tomu odvolací súd považuje vydané rozhodnutie exekučného súdu za vecne správne, pretože je preukázateľné, že zmluva o úvere, na základe ktorej vznikol zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným a bolo priznané plnenie rozhodcovským rozsudkom je zmluvou spotrebiteľskou. Z tohto dôvodu sa na ňu vzťahuje právna úprava týkajúca sa ochrany spotrebiteľa upravená vnútroštátnou právnou úpravou ako aj európskou judikatúrou. Rozhodcovská doložka upravená v bode 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere), na základe ktorej v danej veci vznikol exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu (porovnaj CSACH, K. Štandardné zmluvy. Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neplatná.
Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii, poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch, si plní prostredníctvom viacerých zákonov, medzi inými OZ, kde v § 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné, ale aj zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu aj v štádiu už prebiehajúceho exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, ukladá exekučnému
súdu exekúciu zastaviť. Skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž rozhodcovská zmluva neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý odvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zastavenie exekúcie, prípadne zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá začala na základe takéhoto exekučného titulu trpiaceho neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno pokračovať.
Vzhľadom na námietky odvolateľa k ust. 54 OZ odvolací súd poukazuje na to, že je irelevantné ako označil oprávnený v zmluve o úvere účel použitia finančných prostriedkov. Základom je platnosť podmienok konkrétnej zmluvy, napríklad aj rozhodcovskej doložky, na základe ktorej vznikol exekučný titul. Platnosť rozhodcovskej doložky je vymedzená len OZ a príslušnými normami Európskeho práva, preto v tomto smere pokiaľ nebolo preukázané, že povinný použil finančné prostriedky, či už na účel zamestnania, povolania alebo podnikania považuje sa tento právny vzťah (medzi oprávneným a povinným) za spotrebiteľský (§ 52 ods. 1 OZ). V zmysle § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa odvolacieho súdu na preukázanie skutočností o použití finančných prostriedkov povinným nestačí len zaškrtnutie kolónky na výkon zamestnania, ako vyplýva zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá medzi oprávneným a povinným.
Odvolací súd uvádza, že v danej veci je právne irelevantné, že bolo plnenie z predmetnej zmluvy zabezpečené blankozmenkou. V danej veci je rozhodujúce, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, ktorý ale nemôže byť vykonateľným exekučným titulom, pretože vznikol na základe neplatného ustanovenia zmluvy, a to s ohľadom na vnútroštátnu právnu ako aj európsku právnu úpravu.
Odvolací súd ďalej považuje za potrebné ozrejmiť znenie dôvodovej správy k § 53 ods.4 písm. r) OZ. V dôvodovej správe sa totiž píše inter alia, že ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť sa arbitráži.
Postup exekučného súdu, ktorý pristúpil k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku bez posúdenia právomoci rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť nespôsobuje v danom prípade nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko exekučný súd v konečnom dôsledku rozhodol správne. Odvolací súd preto rozhodnutie exekučného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie