Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-112-2013.pdf
PDF · 86.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6C/112/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Alanom Strelákom, Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti odporcovi: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XXX, o zaplatenie 103,83 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 31.7.2013 domáhal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 103,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 103,83 eur od 11.9.2010 do zaplatenia, a nahradiť navrhovateľovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 3.7.2009 uzatvoril navrhovateľ s odporcom ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 320091473. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 500,- eur. Odporca sa zaviazal splatiť úver v 13 mesačných splátkach vo výške 65,00 eur, spolu 845,00 eur. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil odporca podpisom zmluvy o úvere. Do dňa podania žaloby odporca uhradil celkovo 741,17 eur. Keďže odporca nesplácal úver riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok. V predžalobnej upomienke zo dňa 20.11.2009 navrhovateľ upozornil odporcu na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 16.1.2012 navrhovateľ oznámil odporcovi, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 10.9.2010. Po zosplatnení celého dlhu odporca uhradil sumu 420,00 eur.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 29 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ide o drobný spor, súd konal a rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to najmä: zmluva o úvere č. 320091473 zo dňa 3.7.2009 vrátane obchodných podmienok, predžalobná upomienka z 20.11.2009 s poštovým podacím hárkom a oznámenie o zosplatnení záväzku zo 16.1.2012 s poštovým podacím hárkom, a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 3.7.2009 zmluvu o úvere č. 320091473 (ďalej len „zmluva“). Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 500,- eur. Poplatok za správu úveru, ktorý zahŕňal aj úrok, bol určený na 345,- eur. Odporca sa zaviazal splatiť úver vrátane poplatku za správu úveru v pravidelných rovnomerných 13 mesačných splátkach vo výške 65,- eur. Odporca uhradil spolu 741,17 eur. Predžalobnou upomienkou z 20.11.2009 oznámil navrhovateľ odporcovi, že v prípade neuhradenia dovtedy splatného záväzku do 15 dní bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky a uplatní voči odporcovi zmluvné sankcie. Následne oznámením zo 16.1.2012 navrhovateľ oznámil odporcovi, že záväzok zo zmluvy bol ku dňu 10.9.2010 zosplatnený z dôvodu omeškania odporcu so splácaním dlhu. Po zosplatnení uhradil odporca sumu 420,- eur.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.
Podľa § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu.
Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov.
Podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať.
Podľa § 4 ods. 3 poslednej vety zákona č. 258/2001 Z. z., ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Na základe vykonaného dokazovania (keďže dlžník je v zmluve označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ menom a priezviskom, rodným číslom a bydliskom, samotná zmluva obsahuje odkaz na zákon č. 258/2001 Z. z., zo zmluvy nevyplýva a navrhovateľ v konaní nepreukázal a ani netvrdil, že by bola zmluva uzatváraná zo strany odporcu na účely povolania, podnikania alebo zamestnania) súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Zákon č. 258/2001 Z. z. v § 4 ods. 2 ustanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade, že tie z nich, ktoré stanovuje § 4 ods. 3, v zmluve uvedené nie sú, považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom neobsahuje jasné a presné vyjadrenie konečnej splatnosti úveru, ročnej úrokovej sadzby ani ročnej percentuálnej miery nákladov, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov.
Konečná splatnosť (konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky) v zmluve nie je uvedená a bez pochybností sa nedá ani určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok a ich počet. Zmluva ustanovuje, že prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Podľa tohto kľúča mala byť prvá splátka splatná dňa 13.7.2009, druhá dňa 12.8.2009, tretia dňa 11.9.2009, štvrtá dňa 11.10.2009, piata dňa 10.11.2009, šiesta dňa 10.12.2009, siedma dňa 9.1.2010, ôsma dňa 8.2.2010, deviata dňa 10.3.2010, desiata dňa 9.4.2010, jedenásta dňa 9.5.2010, dvanásta dňa 8.6.2010 a trinásta dňa 8.7.2010. Zároveň je však v zmluve uvedené, že „doporučený termín úhrady jednotlivých splátok je 22. dňa v mesiaci“. Tieto dva spôsoby určenia dátumov splatnosti jednotlivých splátok si však vzájomne odporujú (podľa kľúča „10. deň a potom vždy +30 dní“ by mala byť posledná splátka splatná 8.7.2010, avšak podľa odporúčania, ktoré je takisto súčasťou zmluvy, až 22.7.2010), preto mal súd za to, že splatnosť jednotlivých splátok a tým aj konečná splatnosť úveru nie je v zmluve uvedená jasným a zrozumiteľným spôsobom, čo má rovnaké dôsledky, ako keby nebola uvedená vôbec. Splnením zákonnej požiadavky uviesť v zmluve konečnú splatnosť úveru nie je ani ustanovenie bodu 2 obchodných podmienok zmluvy, podľa ktorého sa konečnou splatnosťou rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo jej uhradenie do pokladne spoločnosti. Takéto ustanovenie nevyjadruje, kedy konkrétne má nastať konečná splatnosť úveru, ale to, kedy sa úver považuje za splatený, čo je podstatný rozdiel. Konečná splatnosť úveru musí byť v zmluve vyjadrená presným dátumom a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli ktorejkoľvek zmluvnej strany (v tomto prípade na vôli dlžníka, kedy uhradí poslednú splátku).
Aj úroková sadzba je uvedená dvoma vzájomne sa vylučujúcimi spôsobmi. V texte zmluvy je uvedené, že „úver je poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny za celú dobu splácania úveru“, čo znamená, že úrok je určený fixne, nezávisle na počte splátok a dĺžke času splácania úveru, teda je 20 % z istiny (t. j. 100 eur pri istine 500 eur). V bode 1 obchodných podmienok zmluvy je však uvedené, že „ročná úroková sadzba činí 20 % z istiny za každý rok splácania úveru“, tam je teda úrok vyjadrený ako 20 % ročne, nie 20 % z istiny za celú dobu splácania úveru.
Pokiaľ ide o ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), v bode 1 obchodných podmienok zmluvy je uvedená RPMN 206,73 %. Použitím zákonom stanoveného vzorca dospel však súd k ročnej percentuálnej miere nákladov 166,08 %. Údaj uvedený v zmluve tak zjavne nezodpovedá skutočnosti a uvedenie nie skutočnej RPMN nemožno považovať za splnenie podmienky uviesť v zmluve RPMN. Okrem toho v zmluve uvedená RPMN ani nemôže zodpovedať skutočnosti vzhľadom na zmätočnú a neurčitú splatnosť splátok a ročnú úrokovú sadzbu.
Keďže zmluva neobsahuje konečnú splatnosť úveru, reálnu ročnú úrokovú sadzbu ani reálnu ročnú percentuálnu mieru nákladov, úver treba považovať v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Odporca teda bol povinný vrátiť navrhovateľovi len poskytnutú istinu úveru, teda sumu 500,- eur. Keďže odporca už pred podaním žaloby vrátil navrhovateľovi sumu 741,17 eur, súd považoval dlh za v celom rozsahu uhradený, preto súd návrh zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Keďže však odporca nepožiadal o náhradu trov konania, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.