Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25CoPr-5-2013.pdf
PDF · 118.72 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoPr/5/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: U. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, zastúpenej JUDr. Petrom Matejovom, advokátom v Nitre, Hollého 12, proti odporcovi: Obec Mojzesovo, IČO: 00 309 117, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., Nitra, Štefánikova 7, o určenie neplatnosti výpovede a náhradu mzdy, na odvolanie odporcu proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16. apríla 2013 č.k. 5Cpr 2/2012-83, takto
rozhodol:
Odvolací súd čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 5Cpr/2/2012-83 zo dňa 16. 04. 2013, ktorým určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo strany odporcu zo dňa 24. 02. 2012 je neplatná, z m e ň u j e tak, že návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru danej odporcom navrhovateľke z 24. 02. 2012 z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom došlým súdu dňa 15. 05. 2012 domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru danej jej zamestnávateľom - odporcom zo dňa 24. 02. 2012 a tiež určenia, že jej pracovný pomer naďalej trvá. Zároveň sa domáhala náhrady mzdy v sume jej priemerného zárobku od 11. 05. 2012, t.j. odkedy oznámila odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnaní až do času, keď jej odporca umožní pokračovať v práci alebo súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Podľa nej je skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1 Zákonníka práce neplatné, lebo neboli splnené zákonné podmienky jeho rozviazania. Odporca navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť, poukazujúc na zák. č. 553/2003 Z.z., lebo výkon prác vo verejnom záujme môže vykonávať fyzická osoba, ktorá spĺňa kvalifikačný predpoklad - § 2 ods. 1, 2. Argumentoval tiež Zákonom o výkone prác vo verejnom záujme a tiež katalógom pracovných činností s prevahou duševnej práce podľa Zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme. Súd prvého stupňa rozsudkom zo 16. 04. 2013 - označeným v zmysle § 152 ods. 2 OSP ako čiastočný
- rozhodol takto: „Súd u r č u j e, že výpoveď z pracovného pomeru zo strany odporcu zo dňa 24. 02. 2012 je n e p l a t n á.“ Podľa odôvodnenia súd tak rozhodol po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov, svedkov U. D. (bývalého starostu obce Mojzesovo) a A.. G. (prednostky Obecného úradu Mojzesovo), listinnými dôkazmi - pracovnou zmluvou navrhovateľky z 03. 01. 1991, pracovnou náplňou z 01. 01. 2009, osvedčeniami z 18. 05. 2007, z 30. 11. 2007, zo 16. 12. 2008, obsahom originálu osobného spisu navrhovateľky, výpoveďou z 24. 02. 2012, oznámením navrhovateľky o ďalšom zotrvaní v zamestnaní z 11. 05. 2012, zmenami pracovnej náplne zo 04. 11. 1994, 01. 04. 2002, 16. 01. 2006 a 01. 01. 2009. Súd zistil tento skutkový a právny stav: „Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že od 01. 01. 2009 bola preradená bývalým starostom do funkcie samostatný odborný referent a zaradená do platovej triedy 9. Vo februári 2011 nastúpila na PN a počas nej jej terajší starosta viackrát navrhol ukončenie pracovného pomeru a nakoľko s týmto jeho návrhom nesúhlasila, nakoniec dostala výpoveď.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že v máji 2011 ho Inšpektorát práce z Nitry upozornil na prácu, ktorú vykonávala navrhovateľka, pretože na jej výkon práce je predpísaný kvalifikačný predpoklad, a to vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa. Keďže navrhovateľka bola dlhodobo PN, túto okolnosť následne riešil výpoveďou. Dokonca odporca predtým ako zaslal navrhovateľke výpoveď, jej oznámil, že ju preraďuje do nižšej platovej triedy, s čím navrhovateľka taktiež nesúhlasila. Odporca teda považoval výpoveď zo dňa 24. 02. 2012, ktorú dal navrhovateľke, za platnú, a preto žiadal návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť. Z výpovede svedka U. D., bývalého starostu Obce Mojzesovo súd zistil, že pribúdalo veľa práce na obecnom úrade, navrhovateľka spĺňala všetky predpoklady 9. stupňa, robila účtovníctvo a iné administratívne práce, spĺňala všetky kvalifikačné predpoklady, a preto ju zaradil do 9. platového stupňa, ktorý nevyžadoval vysokoškolské vzdelanie, ale úplné stredoškolské vzdelanie. Vo veci vypočutá svedkyňa A.. G. ako prednostka Obecného úradu Mojzesovo uviedla, že na Obecnom úrade Mojzesovo začala pracovať od 01. 07. 2011. Na presný dátum si nepamätala, keď jej terajší starosta prikázal, aby vypracovala pre navrhovateľku nový platový výmer od 01. 01. 2012 s tým, že ju bolo treba preradiť do nižšej pracovnej kategórie. Vypracovanie nového platobného výmeru bolo potrebné z dôvodov, že Inšpektorát práce vytkol tento nedostatok odporcovi. Navrhovateľka však s novým platobným výmerom nesúhlasila. Dňa 03. 01. 1991 uzavrela navrhovateľka ako zamestnanec s odporcom ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu, na základe ktorej vykonávala od 01. 01. 1991 ako druh práce samostatnú referentku. Pracovný pomer medzi účastníkmi bol dohodnutý na dobu neurčitú. Dňa 24. 02. 2012 bol navrhovateľke doručený od odporcu list zo dňa 24. 02. 2012, označený ako výpoveď z pracovného pomeru, ktorým odporca ako zamestnávateľ oznámil navrhovateľke ako zamestnancovi, že jej dáva výpoveď v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1 Zákonníka práce z dôvodu, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce v zmysle pracovnej zmluvy a pracovnej náplne zo dňa 01. 01. 2009. Odporca ako výpovedný dôvod navrhovateľke vo výpovedi uviedol, že v zmysle pracovnej náplne zo dňa 01. 01. 2009 má navrhovateľka pracovné zaradenie - samostatné zabezpečovanie rozpočtovania alebo financovania, číslo katalógu pracovnej činnosti 09.02 - samostatný odborný referent. V zmysle zák. č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov, nariadenia vlády č. 341/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme, príloha č. 1. - spoločné pracovné činnosti platová trieda 09 na výkon pracovnej činnosti 09.02 - samostatné zabezpečovanie rozpočtovania alebo financovania je vyžadujúce vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka takéto vzdelanie nemá, dostáva od odporcu výpoveď z pracovného pomeru, keďže odporca nemá možnosť ako zamestnávateľ ju naďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas. V zmysle § 62 ods. 4 Zákonníka práce výpovedná doba je dvojmesačná a začína plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Výpoveď zo dňa 24. 02. 2012 bola prerokovaná zo zástupcami zamestnancov dňa 17. 02. 2012. Po obdržaní výpovede navrhovateľka reagovala na výpoveď zamestnávateľa listom zo dňa 11. 05. 2012, v ktorom mu oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Z pripojenej pracovnej zmluvy uzavretej dňa 03. 01. 1991 medzi odporcom a navrhovateľkou vyplýva, že navrhovateľka nastupuje do práce dňa 01. 01. 1991 na funkciu samostatný referent s miestom výkonu práce Obecný úrad Mojzesovo na dohodnutú pracovnú dobu neurčitú. Medzi ďalšie dohodnuté podmienky vyplývajúce z pracovnej zmluvy uzavreli úväzok 1,0 a základný mesačný plat vo výške 2.500,-Kčs. Z obsahu osobného spisu navrhovateľky súd zistil, že v priebehu pracovného pomeru boli odporcom menené pracovné náplne navrhovateľky nasledovne: pracovná náplň bola menená dňa 04. 11. 1994, 16. 01. 2006, 01. 04. 2002 a 01. 01. 2009. Z pracovných náplní vyplýva, že do 01. 01. 2009 navrhovateľka vykonávala funkciu samostatný odborný referent s požadovaným úplným stredoškolským vzdelaním. Navrhovateľka dňa 01. 01. 2009 dostáva od zamestnávateľa novú pracovnú náplň s kvalifikačným predpokladom vzdelania
- úplné stredné vzdelanie, s funkciou samostatný odborný referent. Predmetná pracovná náplň bola odporcom spracovaná v súlade so zák. č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa nariadenia vlády č. 341/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní. Ako číslo katalógu pracovnej činnosti je uvedené: „ 09.02“ - samostatný odborný referent - samostatné zabezpečovanie rozpočtovania alebo financovania. Podľa článku 2 tretia veta Základných zásad Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo zamestnancov.
Podľa § 13 ods. 3 prvá a druhá veta Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúci z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodu, ak zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa § 1 ods. 1 písm. d/ zák. č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme upravuje odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme zamestnávateľov, ktorými sú vyššie územné celky a obce. Podľa § 5 ods. 1 ZoOZ zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže a psychickej záťaže, ktorú má vykonávať podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve a podľa splnenia kvalifikačných predpokladov, ktoré sú potrebné na jej vykonávanie. Zamestnávateľ podľa § 5 ods. 9 ZoOZ môže zaradiť zamestnanca, ktorý dosiahol úplné stredné vzdelanie do 9. platobnej triedy len vtedy, ak má podľa druhu práce vykonávať pracovnú činnosť zaradenú v katalógu do tejto platovej triedy a spĺňa osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu ustanovený na jej vykonávanie. Osobitný kvalifikačný predpoklad podľa § 2 ods. 2 ZoOZ je absolvovanie špeciálnych skúšok, alebo špecializačných foriem vzdelávania ustanovených osobitným predpisom, ktoré sú nevyhnutné na získanie oprávnenia vykonávať určenú pracovnú činnosť. Podľa § 28 ods. 3 ZoOZ, katalóg podľa 3 ods. 2 písm. a/, s kvalifikačnými predpokladmi v súlade s charakteristikami platových tried pre jednotlivé pracovné činnosti, zmeny a doplnky týchto katalógov, postup predkladania žiadostí o ich doplnenie o nové pracovné činnosti (§ 5 ods. 7) a obsah týchto žiadostí ustanoví nariadenie vlády, ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme. Do vydania nového katalógu podľa tohto zákona postupuje zamestnávateľ podľa katalógu vydaním osobitným predpisom. Podľa prílohy č. 1 k nariadeniu č. 341/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme, časť katalógu 01 - spoločné pracovné činnosti platová trieda 09-02 pracovné činnosti vyžadujúce vysokoškolské vzdelanie I. stupňa, je samostatné zabezpečovanie rozpočtovania alebo financovania. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Neplatnou je teda aj výpoveď zamestnávateľa, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi predpokladá, že motívy výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami právneho poriadku. Pri hodnotení všetkých okolností výpovede musí súd prihliadať aj na článok 2 Zákonníka práce, zakotvujúci pozitívny príkaz výkonu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ktorým je súlad s dobrými mravmi. Vo všeobecnosti za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov, vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Zákaz zneužitia práva, zakotvený v článku 2 základných zásad Zákonníka práce predstavuje právnu normu, ktorej porušenie oprávneným subjektom je protiprávnym úkonom. Osobitosťou takéhoto protiprávneho úkonu je, že nevzniká porušením právnej povinnosti, ale vzniká pri výkone práva spôsobom, ktorý je nedovolený. Treba vychádzať z toho, že subjektívne právo síce podáva zákonom predvídaný všeobecný model správania sa oprávneného subjektu, ale jeho realizácia sa uskutočňuje v rozličných formách. Zneužitie práva možno teda chápať ako využitie konkrétnych nedovolených foriem správania sa oprávneného subjektu, ale v štádiu realizácie subjektívneho práva, pričom každé zneužitie práva je vždy správaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedený článok Zákonníka práce teda upravuje spôsob výkonu práva, počítajúc s prípadmi, že subjekt môže právo vykonať aj nedovoleným spôsobom, a teda v rozpore s dobrými mravmi. Zneužitie subjektívneho práva a jeho zákaz má špecifický právny zmysel, ak správanie oprávneného subjektu je síce v hraniciach obsahu subjektívneho práva, ale v rámci možností tvoriacej jeho obsah, oprávnený subjekt použije také konkrétne formy, ktoré nie sú bežné, ale sú v rozpore so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnych vzťahoch. Pri uplatnení subjektívneho práva zamestnávateľa na výpoveď z pracovného pomeru môže ísť o prípady, kedy síce výpoveď z pracovného pomeru je naoko (navonok) v súlade s objektívnym právom, ale v rámci dania výpovede (naplnenia jej zákonných predpokladov - obsahu) oprávnený subjekt použije také konkrétne formy správania sa, ktoré vykazujú znaky zneužitia práva. V zmysle § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1 Zákonníka práce, pokiaľ zamestnanec nespĺňa predpoklady stanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, môže mu dať zamestnávateľ z tohto dôvodu výpoveď. Ide o situácie, keď sa zamestnanec nepodrobí napr. povinnému preskúšaniu, ktoré je podľa právnych predpisov podmienkou na predĺženie príslušného oprávnenia na výkon určitej činnosti, alebo dôjde k odobratiu tohto oprávnenia (napr. vodičské preukazu). Nemusí však vždy ísť o situácie, keď zamestnanec po nástupe do zamestnania stratí predpoklady na výkon dohodnutej práce, ale môže ísť aj o prípady, keď ubezpečil zamestnávateľa, že určité predpoklady má a po nástupe do práce sa zistí, že jeho informácia nebola pravdivá. Nie je rozhodnuté, či k stanoveniu predpokladov došlo právnym predpisom už pred vznikom pracovného pomeru alebo až v dobe jeho trvania. Zamestnancovi preto možno dať úspešne výpoveď z dôvodu, že nespĺňa predpoklady stanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce i za tej situácie, že tieto predpoklady boli právnym predpisom stanovené už v dobe trvania pracovného pomeru zamestnanca a pri vzniku pracovného pomeru neboli ešte právnym predpisom vyžadované. Posudzovanie predpokladov na výkon dohodnutej práce, podľa novej, resp. zmenenej právnej úpravy nie je neprístupnou retroaktivitou, t.j. spätnou účinnosťou právneho predpisu. Ide o tzv. nepravú retroaktivitu, ktorá znamená, že platnosť právnych skutočností, vznik právnych vzťahov a ich následky, ku ktorým došlo pred účinnosťou nového zákona, sa posúdia podľa skoršieho práva, ale ak trvá skôr vzniknutý právny vzťah i naďalej, posúdi sa odo dňa účinnosti nového zákona podľa tohto nového zákona a podľa tohto zákona sa posúdia aj právne následky dotyčného právneho vzťahu vzniknuté po účinnosti nového zákona. Poukazujúc na vykonané dokazovanie v predmetnej veci skutkové a právne zistenie má súd bezpečne preukázané, že navrhovateľka mala uzavretý pracovný pomer s odporcom podľa pripojenej pracovnej zmluvy a vykonávala ako zamestnankyňa práce vo verejnom záujme pre Obec Mojzesovo ako samostatný referent. Počas pracovného pomeru bol druh jej práce špecifikovaný v pracovných náplniach, ktoré boli menené a naposledy jej pracovná náplň bola zmenená dňa 01. 01. 2009, na základe ktorej vykonávala funkciu - samostatný odborný referent, pričom jej hlavnou pracovnou náplňou bolo komplexné zabezpečovanie účtovnej agendy. V rámci odmeňovania bola navrhovateľka zaradená samotným zamestnávateľom, teda odporcom do platobnej triedy 09 - pracovné činnosti 02. Podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1 Zákonníka práce, pokiaľ zamestnanec nespĺňa predpoklady stanovené právnymi predpismi, môže mu dať zamestnávateľ z tohto dôvodu výpoveď. V predmetnej výpovedi však neboli dané zákonné predpoklady na takýto spôsob skončenia pracovného pomeru z dôvodov, že samotný zamestnávateľ, ktorý zaraďuje svojich zamestnancov do platovej triedy, má výlučne v kompetencii zaradiť zamestnanca do príslušnej platovej triedy a výlučne zamestnávateľ musí posúdiť všetky kritériá pre správne zaradenie zamestnanca do príslušnej platobnej triedy, pretože zamestnanec nemá žiadne právo toto zaradenie zamestnávateľa akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť. Za daného stavu potom nesporne vyplýva, že zaradenie navrhovateľky do 9. platobnej triedy bolo vykonané podľa § 5 ods. 1 ZoOZ samotným odporcom ako zamestnávateľom, ktorý bol povinný riadne vyhodnotiť kvalifikačné predpoklady na strane navrhovateľky. Vychádzajúc potom z predpokladu, že navrhovateľka nespĺňala kvalifikačné predpoklady na zaradenie do 9. platovej triedy aj napriek tomu, že bola jednostranne odporcom do tejto triedy zaradená, nemôže ísť na úkor samotnej navrhovateľky ako zamestnanca. Pokiaľ by súd vyslovil, že navrhovateľka nespĺňa kvalifikačné predpoklady na zaradenie do príslušnej platovej triedy a tento fakt by založil výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1 Zákonníka práce, došlo by výpoveďou odporcu z dôvodu jeho nesprávneho zaradenia navrhovateľky do 9. platovej triedy k výkonu práv vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu v rozpore s dobrými mravmi a tým aj k zneužitiu práva zamestnávateľa skončiť pracovný pomer na škodu samotného zamestnanca. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd teda považoval spôsob výkonu subjektívneho práva zamestnávateľa v rozpore s článkom 2 Základných zásad Zákonníka práce, ako aj s § 13 ods. 3 prvá a druhá veta Zákonníka práce a teda výpoveď z pracovného pomeru je navonok v súlade s objektívnym právom, ale v rámci naplnenia zákonných predpokladov výpovede použil zamestnávateľ takú formu správania sa, ktorá vykazuje znaky zneužitia práva. Súd teda považoval výpoveď danú navrhovateľke za právny úkon v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko sám vyvolal situáciu, spôsobujúcu pochybnosti, že navrhovateľka spĺňa na výkon práce požiadavky stanovené nariadením č. 341/2004 Z.z. a navrhovateľka spĺňala pred poslednou náplňou práce zo dňa 01. 01. 2009 predpoklady na výkon práce stanovené pracovnou zmluvou a pracovnými náplňami pred 01. 01. 2009. Preto súd na základe skutkového a právneho zistenia návrhu navrhovateľky vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.“ Súd rozhodol v zmysle § 152 ods. 2 OSP iba o návrhu na určenie neplatnosti výpovede rozsudkom, označeným ako čiastočný. O ďalších nárokoch navrhovateľky bude rozhodovať po právoplatnosti tohto rozsudku, vrátane trov konania.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca - Obec Mojzesovo. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia, alternatívne jeho zmeny a zamietnutia návrhu.
V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka v zmysle pracovnej náplne vykonávala u odporcu prácu ako samostatný odborný referent - samostatné zabezpečovanie rozpočtovania alebo financovania. Táto pracovná činnosť je zaradená v zmysle nariadenia vlády č. 341/2004 Z.z. pod katalógovým číslom 09.02, pre ktorú sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa. Navrhovateľka túto činnosť aj skutočne vykonávala, čo nebolo nikdy spochybňované napriek tomu, že nespĺňala kvalifikačné predpoklady vyžadované nariadením vlády. Po upozornení Inšpektorátu práce Nitra na tento nedostatok nebolo možné riešiť zmenu pracovnej náplne tak, aby bola súladná s právnou úpravou - pre neprítomnosť navrhovateľky v práci. Bola vypracovaná zmena pracovnej náplne na činnosti, ktoré nevyžadovali vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa. Dňa 31. 01. 2012 bola s navrhovateľkou prejednaná zmena pracovnej náplne, ktorá zodpovedala jej vzdelaniu a zároveň aj zmena platového zaradenia. Navrhovateľka však s tým nesúhlasila, čo potvrdzujú výpovede starostu, ako aj Ing. G. a vyplýva to aj z jej listu z 13. 02. 2012. Navrhovateľka odmietla bez vážneho dôvodu prejsť na ponúknutú, pre ňu vhodnú prácu bez vážneho dôvodu. Neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že konanie odporcu bolo v rozpore s dobrými mravmi. Rozsudok je v tejto časti aj nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
Navrhovateľka vo vyjadrení navrhla rozsudok potvrdiť. Za nepravdivé považovala tvrdenie, že odmietla prejsť na inú, pre ňu vhodnú prácu. Nebola jej predložená žiadna ponuka v zmysle § 63 ods. 2 ZP. Starosta jej predložil len novú pracovnú náplň, resp. zmenu, čo však nemožno rozumieť ponukou inej vhodnej práce. To potvrdila ja Ing. G.. Pracovnú náplň treba odlišovať od pojmu druh práce, resp. od termínu vhodná práca. V liste z 13. 02. 2012 reagovala výlučne na platový dekrét zamestnávateľa. Podľa Záznamu Inšpektorátu práce Nitra z 26. 03. 2012 nebolo zistené, že by zaradenie navrhovateľky do 9. platovej triedy a jej odmeňovanie bolo v rozpore so zákonom. Ani ona - napriek tomu, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny - odôvodnenie rozsudku v časti ohľadom údajného nespĺňania kvalifikačných predpokladov na zaradenie do 9. platovej triedy nepovažovala za správne. Je toho názoru, že jej zaradenie do 9. platovej triedy bolo vykonané v súlade so zákonom. Poukazovala na § 5 ods. 9 zák. č. 553/2003 Z.z. s tým, že mohla byť v zmysle neho platne zaradená do 9. platovej triedy. Týmto tvrdením sa však súd nezaoberal. Bol to odporca, ktorý neuniesol dôkazné bremeno, lebo nepreukázal dôvodnosť podanej výpovede, ako ani splnenie si povinnosti uloženej mu § 63 ods. 2 ZP.
Odvolací súd prejednal vec na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. d/ OSP); dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil, lebo súd rozhodol právne nesprávne, hoci správne zistil skutkový stav.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Niet sporu o tom, že navrhovateľke vznikol pracovný pomer na dobu neurčitú ešte 01. 01. 1991 na základe pracovnej zmluvy na funkciu samostatný referent s miestom výkonu práce Obecný úrad Mojzesovo. Jej pracovná náplň bola menená písomne 04. 11. 1994, 01. 04. 2002, 16. 01. 2006. Z týchto vyplýva, že navrhovateľka do 01. 01. 2009 vykonávala funkciu samostatný odborný referent s požadovaným úplným stredoškolským vzdelaním. Od 01. 01. 2009 bola navrhovateľke spracovaná pracovná náplň vo funkcii samostatný odborný referent, katalógové číslo 09.02 v súlade so zák. č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a podľa nariadenia vlády č. 341/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a to samostatné zabezpečovanie rozpočtovania alebo financovania. Bola zaradená do platovej triedy 9. Zároveň jej bol určený od 01. 01. 2009 funkčný plat v platovej triede 9 platového stupňa 12 v celkovej výške 958 eur (tarifný plat podľa § 7 ods. 1 zák. č. 553/2003 Z.z. a nariadenia vlády č. 341/2004 Z.z. - 580,50 eura + osobný príplatok podľa § 10 zákona - 290,25 eura + príplatok k platu podľa § 7 ods. 7 zákona - 87,07 eura). Oznámením o výške a zložení funkčného platu z 31. 01. 2012 bol navrhovateľke určený funkčný plat v platovej triede 8. Táto však listom, došlým odporcovi 14. 02. 2012 aj písomne (okrem ústneho nesúhlasu s touto zmenou už pri jeho odovzdávaní), považovala jej preradenie z platovej triedy 9 do platovej triedy 8 za rozporné so Zákonníkom práce, ako aj jej pracovnou náplňou z 01. 01. 2009. Považovala jej dovtedajšie platové zaradenie za správne a nesúhlasila s jednostranne vykonanými zmenami pracovnej zmluvy. Trvala na znení, ktoré platilo pred vyššie uvedenými neoprávnenými zmenami. Odporca dal navrhovateľke písomnú výpoveď z 24. 02. 2012 v zmysle § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1 Zákonníka práce z pracovného pomeru z dôvodu, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce v zmysle pracovnej zmluvy a pracovnej náplne z 01. 01. 2009, ktorú odôvodnil: „V zmysle pracovnej náplne od 01. 01. 2009 máte pracovné zaradenie - samostatné zabezpečovanie rozpočtovania alebo financovania, číslo katalóg prac. činností 09.02 - samostatný odborný referent. V zmysle zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov, nariadenia vlády č. 341/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme, príloha č. 1 - spoločné pracovné činnosti, platová trieda 09, na výkon pracovnej činnosti 09.02 - samostatné zabezpečovanie rozpočtovania alebo financovania je vyžadujúce vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa. Vzhľadom na skutočnosť, že takéto vzdelanie nespĺňate, dávam Vám z tohto dôvodu výpoveď z pracovného pomeru, nakoľko Obec Mojzesovo nemá možnosť Vás ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas. V zmysle ust. § 62 ods. 4 ZP výpovedná doba je dvojmesačná a začína plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Táto výpoveď bola prerokovaná so zástupcom zamestnancov - zamestnávateľským dôverníkom dňa 17. 02. 2012.“ Navrhovateľka listom z 11. 05. 2012 v zmysle § 79 ods. 1 ZP oznámila, že považuje rozviazanie pracovného pomeru a predmetnú výpoveď za neplatnú a trvá na tom, aby ju zamestnávateľ naďalej zamestnával.
Práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme upravuje zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone prác vo verejnom záujme, ak je - okrem iných - zamestnávateľom obec (§ 1 ods. 1, ods. 2 písm. a/ zákona).
Podľa § 1 ods. 4 citovaného zákona na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme ustanovuje § 3 zákona, ktorými sú - okrem iného
- splnenie kvalifikačných predpokladov a osobitných kvalifikačných predpokladov, ak to vyžaduje osobitný predpis (ods. 1 písm. c/), pričom výslovne ustanovuje, že predpoklady uvedené v ods. 1 musí zamestnanec spĺňať po celý čas výkonu práce vo verejnom záujme. Zákon č. 552/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januára 2004.
Je základnou zásadou Zákonníka práce, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi (čl. 2 Základných zásad ZP a § 13 ods. 3 ZP).
Podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodu, ak zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce.
Nesplňovanie stanovených predpokladov pre výkon dohodnutej práce alebo požiadaviek, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou pre riadny výkon práce, nemusí byť časovo obmedzené. Výpovedný dôvod tu môže byť daný na dlhšiu dobu, skôr ako sa organizácia rozhodne ju uplatniť. Musí však trvať v dobe, keď bola výpoveď z pracovného pomeru daná.
Právnymi predpismi, ktoré stanovujú predpoklady pre výkon dohodnutej práce, sa v prvom rade rozumejú všeobecne záväzné právne predpisy.
Predpoklady pre výkon dohodnutej práce spočívajú najmä v dosiahnutí určitého vzdelania, stupňa kvalifikácie alebo určitých znalostí. Medzi predpoklady stanovené na výkon dohodnutej práce patria tiež kvalifikačné predpoklady vyžadované právnymi predpismi, ktoré upravujú mzdové alebo platové pomery. Nie je pritom rozhodné, či k stanoveniu predpokladov na výkon dohodnutej práce došlo právnym predpisom už pred vznikom pracovného pomeru, alebo až v dobe jeho trvania. Predpoklady ustanovené právnymi predpismi, ktoré majú všeobecnú platnosť, dopadajú na všetkých zamestnancov u všetkých zamestnávateľov, ktorí konkrétnu funkciu (druh práce) vykonávajú. Ak nesplňuje zamestnanec predpoklady na výkon dohodnutej práce, je dôvod výpovede naplnený bez ďalšieho.
Právnym predpisom, ktorý v čase, keď bola navrhovateľke daná výpoveď z pracovného pomeru z 24. 02. 2012 - stanovil kvalifikačné predpoklady pre výkon pracovných činností, je zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a na základe zmocňovacieho ustanovenia § 28 ods. 3 zákona, vydané nariadenie vlády č. 341/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme. Nariadenie ustanovuje aj katalóg pracovných činností s prevahou duševnej práce (príloha č. 1). Pracovné činnosti v katalógu sú usporiadané do častí podľa rezortov, odvetví alebo skupín odvetví. Časti katalógu sú rovnocenné. Na určenie najnáročnejšej pracovnej činnosti sa uplatní pracovná činnosť uvedená v ktorejkoľvek časti katalógu za podmienky, že sa zachová určený kvalifikačný predpoklad a náročnosť pracovnej činnosti. Pracovnými činnosťami vyžadujúcimi vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa sú podľa časti 09., bod 2 - samostatné zabezpečovanie rozpočtovania alebo financovania. Právny predpis úplne jednoznačne - a bez alternatívy - stanovil kvalifikačný predpoklad pre pracovnú činnosť uvedenú v katalógu pracovných činností (príloha č. 1 nariadenia vlády č. 341/2004 Z.z.) a to vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa. Navrhovateľkou tvrdený názor, že bola správne zaradená do platovej triedy 9, lebo splňuje predpoklady vzhľadom na ust. § 5 ods. 9 zák. č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, nie je v súlade so zákonom. Toto ustanovenie (§ 5 ods. 9) totiž umožňuje zaradiť zamestnanca dosiahnuvšieho úplné stredné vzdelanie do 9. platovej triedy, avšak iba vtedy, ak je splnená súčasne aj druhá podmienka a to, že zamestnanec spĺňa osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu ustanovený na jej vykonávanie. Tým predpisom je v odkaze uvedený právny predpis týkajúci sa pedagogických zamestnancov, napr. zák. č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch. Ak nie sú splnené obe podmienky súčasne, nemôže toto ustanovenie zamestnávateľ aplikovať. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že u navrhovateľky aplikácia tohto ustanovenia neprichádzala do úvahy. Navrhovateľka v čase dania výpovede nespĺňala predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. Bol preto daný výpovedný dôvod výpovede navrhovateľke podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1 Zákonníka práce - nesplnenie predpokladov stanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce.
Vzhľadom k aplikovanej právnej úprave, týkajúcej sa predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce a to § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1 ZP, zák. č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme (§ 3), zák. č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (§ 2 a nasl., § 28 ods. 3), ako aj nariadenie vlády č. 341/2004 Z.z., ktorými sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme, potom odvolací súd dospel k záveru, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou dané navrhovateľke podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1 Zákonníka práce nie je v rozpore s dobrými mravmi a ani zneužitím práva. Sám právny predpis ukladá zamestnávateľovi povinnosť posudzovania plnenia kvalifikačných predpokladov ustanovených právnymi predpismi počas existencie pracovného pomeru. Bola splnená podmienka platnej výpovede, ktorá je splnená nielen vtedy, ak odmietne zamestnanec ponuku inej, pre neho vhodnej práce, ale i v prípade, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať preto, lebo takú prácu pre neho nemá (nemá voľné pracovné miesto). Aj súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku potvrdil existenciu dôvodov výpovede. Súd len posúdil danie výpovede navrhovateľke odlišne a to ako rozpor s dobrými mravmi, či zneužitím práva. Odvolací súd dospel k právnemu záveru, že výpoveď daná navrhovateľke odporcom je platná a výkon práva zamestnávateľa je len splnením jeho zákonného oprávnenia a súladný s dobrými mravmi.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd podľa § 220 OSP zmenil napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh na určenie neplatnosti výpovede z 24. 02. 2012 danej navrhovateľke odporcom zamietol ako nedôvodný.
O trovách konania účastníkov rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí vo veci samej, lebo bolo rozhodnuté iba čiastočným rozsudkom. Súd prvého stupňa to aj napokon v odôvodnení rozhodnutia predpokladá.
Tento rozsudok bol prijatý odvolacím senátom v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.