Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-38-2009.pdf
PDF · 83.85 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/38/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Humennom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4. decembra 2013 v Humennom samosudcom JUDr. Mariánom Sninským takto
rozhodol:
Obžalovaný S. L., B.. XX.XX.XXXX P. V., O. X. V. Č..XXX,
- je vinný, že -
napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu v Humennom sp.zn. 19P 310/02-183 zo dňa 20.04.2005, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2CoP 33/05 zo dňa 26.10.2005 zaviazaný prispievať na výživu svojich detí T.. H. L., B.. XX.XX.XXXX H. T. L. L., B.. XX.XX.XXXX čiastkou vo výške 49,79 eur /1.500,00 Sk/ na každé dieťa mesačne, ktoré je povinný zasielať vždy do 15.dňa v mesiaci k rukám matky T. L., pričom túto povinnosť si plní čiastočne a od 18.04.2012 doposiaľ dlhuje Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom, ktorý dopláca rozdiel na bežnom výživnom na každé dieťa oprávnenej, čím tak Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom na výživnom dlhuje sumu vo výške 942,02 eur,
- teda -
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov, neplní si čo aj z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného,
- čím spáchal -
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Tr.zák.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 207 ods.1 Tr. zák., s použitím § 38 ods.2 Tr.zák., zohľadniac neprítomnosť poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr.zák., oproti neprítomnosti priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Tr.zák. na trest odňatia slobody na 1 /jeden/ rok.
Podľa § 49 ods.1 písm.a/Tr.zák. súd podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody a podľa § 50 ods.1 Tr.zák. a určuje skúšobnú dobu v trvaní /2/ roky.
Podľa § 50 ods.2 Tr.zák. s použitím § 51 ods.4 písm.d/ Tr.zák. súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu najmä v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.
odôvodnenie:
Obžalovaný S. L. sa obhajoval tým, že nemôže platiť výživné. Poukázal, že poberá dávku v hmotnej núdzi od roku 2004 a v roku 2012 ju poberal v sume 60,50 eur mesačne. Každý mesiac sa chodí hlásiť a nosí úradu práce potvrdenia, že si prácu zháňa. Necíti sa vinný aj preto, lebo má chronické problémy s pankreasom a chrbticou v oblasti krížových stavcov. Býva v podnájme v V. Č..XXX a ako platbu za podnájom sa stará o dom, v ktorom býva. Jeho príjmom je len dávka v hmotnej núdzi a z nej si platí stravu a ošatenie, elektrinu a vodu, čo mesačne s inkasom robí 40,58 eur. Dodal, že fyzickú prácu môže robiť tak 1 hodinu denne a potom musí oddychovať. Uvedený dom pritom pôvodne vlastnil a asi pred siedmymi rokmi ho predal tak, že kupec vyplatil polovicu kúpnej ceny manželke T. L. a druhú polovicu, čo mal vyplatiť jemu, nevyplatil, ale za tú cenu obžalovanému povolil v dome žiť. Obžalovaný ale priznal, že takto sa vzdal cca 500 tisíc slovenských korún, aby mohol bývať v tom dome.
Svedkyňa - poškodená Y.. Q. X. poukázala, že obžalovaného v dôsledku zmeny právnych predpisov neevidujú ako dlžníka úradu sociálnych vecí a rodiny, lebo od 1.7.2008 zanikla povinnosť vymáhať istinu, ako aj penále náhradného výživného od povinnej osoby. Náhradné výživné sa teda matke detí vypláca, no štát nevymáha túto sumu vyplateného náhradného výživného.
Svedkyňa T. L. usvedčila obžalovaného svedectvom, že tento hoci je biologickým otcom, tak dlhodobo neprispieva na ich dcéry. Od 18.4.2012 dcéra H. prerušila štúdium a vo februári 2013 odišla do Anglicka pracovať. J. L. v roku 2012 zmaturovala a v súčasnosti je nezamestnaná a vedená na ÚPSVaR v Humennom a je stále odkázaná na svoju matku. Svedkyňa sama chodí pracovať do Rakúska na turnusy. Svedkyňa poukázala, že kupec predmetného domu vyplatil polovicou, pričom kupcom bola sestra obžalovaného T. D., X. V..
Svedkyňa T. D. ako sestra obžalovaného potvrdila, že niekedy v roku 2008 a to z dôvodu, že S. L. mal veľa dlhov, tak dom v obci V. XXX nadobudla tak, že uzavrela darovaciu zmluvu, podľa ktorej obžalovaný a jeho manželka jej darovali svoj dom za takých podmienok, že ona manželku obžalovaného vyplatila, pričom obžalovaného nijako nevyplatila, lebo sa s ním dohodla, že na ňu prevedie svoju polovicu z toho domu tak, že ona mu umožní v tom dome zostať, starať sa o dom. T. L. vtedy zaplatila za jej polovicu domu 400 000,-Sk. Nevedela prečo dom nedaroval svojim deťom.
Odvolací súd postupoval ešte v roku 2004, keď dňa 5.5.2004 zamietol v konaní 2 CoP 68/03 odvolanie proti zamietavému výroku o znížení výživného, ktoré obžalovaný podal proti rozsudku OS Humenné sp.zn. 19 P/310/2002 zo dňa 7.8.2003.
Rozsudkom Okresného súdu v Humennom sp.zn. 19P 310/02-183 zo dňa 20.04.2005, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2CoP 33/05 zo dňa 26.10.2005 bolo obžalovanému určené zvýšenie výživného tak, že bol zaviazaný prispievať na výživu svojich detí T.. H. L., B.. XX.XX.XXXX H. T. L. L., B.. XX.XX.XXXX čiastkou vo výške 49,79 eur /1.500,00 Sk/ na každé dieťa mesačne počnúc od 1.3.2004, ktoré je povinný zasielať vždy do 15.dňa v mesiaci k rukám matky T. L..
Z rozsudku Krajského súdu v Prešove 3 CoP/3/07 zo dňa 28.2.2007 vyplynulo, že odvolací súd zamietol návrh obžalovaného na zníženie výživného, o ktorom návrhu rozhodol rozsudkom Okresný súd Humenné sp.zn. 19 P/199/06 dňa 12.12.2006. Zostala tak v platnosti úprava výživného v zmysle rozsudku Okresného súdu v Humennom sp.zn. 19P 310/02-183 zo dňa 20.04.2005, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2CoP 33/05 zo dňa 26.10.2005.
Podľa registra trestov sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. V mieste bydliska požíva podľa oboznámenej správy dobrú povesť a žije sám v rodinnom dome v obci V. Č..XXX. Podľa správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Humennom je poberateľom dávky hmotnej núdze a príspevkov od 01.08.2008 v sume 58,43 eur mesačne, pričom tento úrad platil za obžalovaného náhradné výživné na deti matke maloletých detí od 1.9.2008, čo je v súlade s rozhodnutím tohto úradu č. 2008/47279/1 zo dňa 3.10.2008 ako aj č. 2008/472/2 z toho istého dňa. Výška náhradného výživného bola znížená od 1.1.2009, nakoľko v januári 2009 obžalovaný zaplatil výživné na deti v celkovej sume 50 eur. Poberanie náhradného výživného matkou v rokoch 2008 až2009 na tieto deti vyplýva z potvrdení. Obe deti navštevovali Obchodnú akadémiu Humenné. Ich vek je zrejmý z rodných listov.
Z oboznámenej kúpnej zmluvy týkajúcej sa rodinného J. Č..XXX P. C. V. vyplýva, že 5.11.2008 bola kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcimi a to obžalovaným a matkou maloletých detí T. L. a kupujúcimi L. D. H. T. D., G.. L. tak, že predávajúci odpredali túto nehnuteľnosť za 600 000,- Sk, a to tak, že dohodnutá kúpna cena bola vo výške 200 000,-Sk prevzatá obžalovaným pred podpisom zmluvy a sumu 400 000,-Sk kupujúci vyplatili T. L. po povolení vkladu a splnení ďalších podmienok.
Z rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 2T/93/2006 zo dňa 17.4.2012 vyplynulo, že obžalovaný bol za obdobné neplnenie vyživovacej povinnosti voči svojim maloletým deťom oslobodený, no len v rámci obdobia od 1.3.2005 do 15.3.2006 a od 1.4.2006 do 17.4.2012.
Z rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Humenné z 20.2.2013 bola obžalovanému zvýšená dávka v hmotnej núdzi a príspevkov na sumu 62,50 eur od 1.2.2013. Poberateľom tejto dávky bol do septembra 2013, vrátane podľa daného úradu mu boli dávky v hmotnej núdzi vyplácané pravidelne už od januára 2008. Je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 25.2.2004 do 28.2.2012 a následne od 4.4.2012 doposiaľ. Správa o jeho zdravotnom stave nasvedčuje, že jeho zdravotný stav je stabilizovaný a len všeobecne platí doporučenie, žeby sa mal vyhýbať ťažšej fyzickej námahe.
S obhajobou obžalovaného sa súd nestotožnil a pokladal ju za nepodstatnú. Za podstatné súd považoval, že obžalovaný so svojim majetkom naložil tak, že sa zbavil možnosti získať príjem z odpredaja domu tak, že bez ohľadu na oprávnené potreby svojich detí nijako tieto ako rodič nepodporil a naopak rozhodol sa neprispievať na ich potreby, rozhodol sa starať len o svoje potreby, hoci bolo v jeho schopnostiach a možnostiach výživné platiť.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že práve obžalovaný z vedomej nedbanlivosti sa vyhol takému naloženiu svojim majetkom /zhodnotenia jeho podielu na dome/ že stratil výrazný a reálny zdroj, z ktorého mohol dlhodobo si plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom a dopustil sa tak konania, že napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu v Humennom sp.zn. 19P 310/02-183 zo dňa 20.04.2005, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2CoP 33/05 zo dňa 26.10.2005 zaviazaný prispievať na výživu svojich detí mal. H. L., B.. XX.XX.XXXX H. T. L.S. L., B.. XX.XX.XXXX čiastkou vo výške 49,79 eur /1.500,00 Sk/ na každé dieťa mesačne, ktoré je povinný zasielať vždy do 15.dňa v mesiaci k rukám matky T. L., pričom túto povinnosť si plní čiastočne a od 18.04.2012 doposiaľ dlhuje Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom, ktorý dopláca rozdiel na bežnom výživnom na každé dieťa oprávnenej, čím tak Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom na výživnom dlhuje sumu vo výške 942,02 eur. Len zmenou nezávislou na jeho vôli tento úrad uvedenú sumu nevymáha.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa a na možnosti jeho nápravy. Zo správ o povesti obžalovaného vyplýva, že v mieste bydliska nevykazuje inú protispoločenskú činnosť. U obžalovaného nebola zistená poľahčujúca okolnosť § 36 Tr. zák. ani priťažujúca okolnosť uvedená v § 37 Tr.por.. Súd tak uložil trest odňatia slobody vo výmere jeden rok s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu dvoch rokov. Výchovný účel tu môže splniť už hrozba nepodmienečného trestu odňatia slobody. Bude na obžalovanom, aby spôsobom svojho života viedol riadny život a nespôsobil si potrebu prísnejšieho postihu. K dosiahnutiu
účelu trestu mu súd uložil aj konkrétnu povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia na Okresnom súde Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Oprávnená osoba môže podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktorého predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.