Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3Ntok-2-2013.pdf
PDF · 67.12 KB
Case nature
Area
Subarea
3Ntok/2/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alžbety Horváthovej a sudcov JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Evy Vajdičkovej, v trestnej veci odsúdeného A. A. o návrhu na povolenie obnovy konania v trestnej veci Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1T/62/1992 na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2013 v Bratislave takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného A. A., N.. XX.XX.XXXX na povolenie obnovy konania vo veci Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1T/62/1992 sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1T/62/1992 z 02.02.1993 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1To/37/1993 bol odsúdený A. A. uznaný vinným z pomoci k trestnému činu vraždy spolupáchateľstvom sčasti dokonaného sčasti nedokonaného vo forme pokusu podľa § 10 ods. 1 písm.. c/, § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/, e/, f/ Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., z trestného činu vzbury väzňov podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., z pomoci k trestnému činu vydierania podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., z pomoci k trestnému činu útoku na verejného činiteľa spolupáchateľstvom podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 9 ods. 2, § 155 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., z pomoci k trestnému činu brania rukojemníka podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 234a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa §41 ods.1 Tr. zák. , z trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa §257 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s trestným činom krádeže podľa § 247 ods. 1, písm. b/, ods. 2 Tr. zák. a bol mu za to uložený podľa § 219 ods. 2 s použitím § 35 ods. 1, §42 ods. 1, § 29 ods. 2, § 36 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 rokov so zaradením pre výkon tohto trestu do tretej nápravnovýchovnej skupiny.
V uvedenej trestnej veci podal odsúdený A. A. žiadosť o povolenie obnovy konania, ktorú odôvodnil nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 106/2011 z 28.11.2012, podľa ktorého uloženie trestu v zmysle § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky čo je nová skutočnosť, ktorá odôvodňuje povolenie obnovy konania.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu odsúdený navrhol vyhovieť jeho návrhu na obnovu konania. Mal za to, že asperačná zásada sa týka aj jeho trestu a touto bola nahradená obzvlášť nebezpečná recidíva.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Sťažnostný súd po preskúmaní na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu Krajského súdu v Bratislave sp. z. 1T/62/1992 zistil, že v predmetnej trestnej veci bol odsúdenému ukladaný trest odňatia slobody za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi a to podľa Trestného zákona č. 140/1961 účinného v čase spáchania skutkov.
Podľa § 41 ods. 1 uvedeného Trestného zákona páchateľ, ktorý znova spáchal obzvlášť závažný trestný čin, hoci už bol pre taký alebo iný obzvlášť závažný úmyselný trestný čin potrestaný, považuje sa za obzvlášť nebezpečného recidivistu, ak táto okolnosť pre svoju závažnosť, najmä vzhľadom na dĺžku času, ktorá uplynula od posledného odsúdenia, podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť.
Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. obzvlášť závažnými trestnými činmi sú trestné činy uvedené v § 62 a tie úmyselné činy, na ktoré tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej osem rokov.
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej v tomto zákone sa u obzvlášť nebezpečného recidivistu zvyšuje o jednu tretinu. Obzvlášť nebezpečnému recidivistovi súd uloží trest v hornej hranici takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.
Asperačná zásada zakotvená v ustanovení § 41 ods. 2,§ 42 ods. 1 Tr. zák. podľa ktorej boli neskôr ukladané úhrnné a súhrnné tresty odňatia slobody je v platnosti od 01.09.2003 po novelizácii trestného zákona novelou č. 171/2003, ktorá nadobudla účinnosť 01.09.2003. Teda v čase keď odsúdenému bol trest ukladaný tzv. asperačná zásada ešte neexistovala.
Asperačná zásada bola neskôr sprísnená zákonom číslo 300/2005 Z.z. účinného od 01.01.2006, podľa ktorého sa v zmysle § 41 ods. 2 ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva a viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, pri ktorom sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.
Podľa bodu I. nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 106/2011 z 28.11.2012 publikovaného dňa 21.12.2012 v zbierke zákonov v ustanovení § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR“.
Ako z uvedeného nálezu Ústavného súdu SR vyplýva, v súlade s čl. I ods. 1 Ústavy SR nie je ustanovenie § 41 os. 2 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. účinného od 01.01.2006.
Keďže odsúdenému bol ukladaný trest rozsudkom z 02.02.1993 nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 106/2011 z 28.11.2012 neovplyvňuje jeho trest, teda nie je ani skutočnosťou súdu skôr neznámou v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por., ktorá by bola dôvodom na povolenie obnovy konania.
Keďže krajský súd nezistil podmienky obnovy konania, návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania vo veci Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1T/62/1992 zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.