Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28CoCsp/7/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr. Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová, v sporovej veci žalobcu: R Collectors s. r. o., IČO: 50 094 297, Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., IČO: 47 232 471, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, B. C. (bez adresy), o 3 967,44 €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 07.03.2023, č. k. -114, takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok sa v časti výroku II mení tak, že žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 2 039,68 s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 556,60 € od 01.09.2020 do zaplatenia.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal povinného zaplatiť žalobcovi sumu 3 410,84 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.09.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II) a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25 % (výrok III).

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav takto:

3. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli 09.05.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere „dobrá pôžička“ č. 1836794676, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver 4 000 € pri dojednanej fixnej ročnej úrokovej sadzbe 10,50 %, RPMN 11,10 % a priemernej hodnoty RPMN 8,75 % ročne. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v 96 mesačných splátkach po 62,08 €, splatných k 25. dňu v mesiaci, pričom celková čiastka predstavovala sumu 5 958,68 €. Termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na 25.05.2025. Právny predchodca žalobcu listom z 03.08.2020 vyzval žalovaného na splatenie dlžnej časti úveru s upozornením, že pohľadávka banky vo výške 1 57,88 € je viac ako 3 mesiace po splatnosti a ak nedôjde k jej úhrade v lehote 15 dní, je oprávnený vyhlásiť úver predčasne splatným. Výzvou na úhradu dlžnej sumy z 31.08.2020 právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného, že podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy o úvere a obchodných podmienok, a preto pristúpil k predčasnej splatnosti úveru k 31.08.2020 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 4 505,57 € v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy. Dlžná suma pozostávala z istiny 3 967,44 €, z úrokov 1 456,08 € a z poplatkov 27 €. Podľa listiny „aktuálny stav úveru ku dňu 30.09.2021“ žalovaný zaplatil na úver sumu 589,16 €, pričom nepretržite po splatnosti bol od 25.11.2018.

4. Súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav podľa veta prvá, , a , , , , a o spotrebiteľských úveroch, až 4 a (ďalej len „“), nariadenia č. a čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, takto:

5. Právny vzťah právneho predchodcu žalobcu a žalovaného je od svojho vzniku zmluvným vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa a uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou ( a nasl. ) a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere ( ZoSÚ). Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver 4.000,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť. V spore bolo preukázané poskytnutie úveru v sume 4.000,- € a zaplatenie sumy 589,16 € zo strany žalovaného. Bolo na žalobcovi preukázať, že ako veriteľ náležite skúmal bonitu žalovaného, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ZoSÚ. V tejto súvislosti žalobca predložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere z 09.05.2018, výpis z účtu za obdobie od 01.11.2007 do 09.05.2018, výpis z registra SRBI a výpis zo Sociálnej poisťovne, v súvislosti s ktorým neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia. Výdavky žalovaného nezdokladoval žiadne, ani osobné pomery žalovaného. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že by banka riadne a s odbornou starostlivosťou skúmala bonitu žalovaného, pretože pred uzavretím zmluvy (09.05.2018) síce zistila, že príjem žalovaného, aj existujúce záväzky, avšak čistý príjem žalovaného nijako nepreverila a jeho fixné výdavky a osobné pomery nezisťovala vôbec, teda nezisťovala a nepreverovala údaje v rozsahu, či je slobodný, kde býva, či je zamestnaný na dobu určitú alebo neurčitú, či je vlastníkom nehnuteľnosti, aké má vzdelanie, či má vyživovaciu povinnosť. Hoci banka akceptovala príjem žalovaného na základe obratov na účte žalovaného vo výške 800,- €, a oboznámila sa zo záväzkami žalovaného, nekonala s náležitou odbornou starostlivosťou a bonitu žalovaného skúmala formálne. Takýmto spôsobom reálne nevyhodnotila, či spotrebiteľ je dostatočne solventný a či pravdepodobne v budúcnosti, minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára, bude schopný plniť svoje záväzky. Nedostatok odbornej starostlivosti banky sa prejavil tým, že žalovaný poslednú splátku uhradil v januári 2020, nepretržite po splatnosti bol však už od 25.11.2018, keď splátky uhrádzal nepravidelne v rôznej výške, teda 6 rokov a 4 mesiace pred konečnou splatnosťou úveru. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu k posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver pristúpil len formálne, nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovaného a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný ust. ZoSÚ, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobe preto vyhovel v časti zaplatenia sumy 3 410,84 €, ktorú žalovaný skutočne vyčerpal a nevrátil (4 000 – 589,16). Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, žalobcovi priznal nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o päť percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu nasledujúci deň po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, t. j. 01.09.2020. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa (ďalej len „“) podľa úspešnosti v spore tak, že žalobca mal hrubý úspech 62,5% a žalovaný mal hrubý úspech 37,5 %, a tým je daný čistý úspech žalobcu v rozsahu 25 %.

6. Včasným odvolaním proti výrokom II a III sa žalobca domáhal zmeny tak, že sa žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca skúmal bonitu žalovaného s náležitou starostlivosťou, čo v konaní riadne preukázal. Žalovaný navyše túto skutočnosť nepoprel. Žalovaný v rámci žiadosti o úver poskytol žalobcovi informácie o jeho osobnom stave (slobodný, bez detí) a o mesačných príjmoch a výdavkoch. Žalobca pred uzavretím zmluvy nielen zisťoval, ale aj náležite overoval pracovný pomer, výšku príjmu žalovaného a peňažné záväzky z podkladov zo Sociálnej poisťovne, výpisu z osobného účtu žalovaného a Spoločného registra bankových informácií. Ďalšie konkrétne súkromné výdavky žalovaného, ktoré by mali tvoriť súčasť jeho domáceho rozpočtu, žalobca nezisťoval a neoveroval z objektívnych dôvodov. Právna úprava stanovuje veriteľovi povinnosť zohľadniť pri výpočte schopnosti spotrebiteľa splácať náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Žalobca odkázal na opatrenie Národnej banky Slovenska zo 14.11.2017, č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V zmysle platnej legislatívy (ZoSÚ a opatrenia NBS) má veriteľ pri poskytovaní úveru vychádzať z údajov životného minima spotrebiteľa, navýšeného o rezervu vo výške 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa. Nemusí teda

zohľadňovať reálne výdavky spotrebiteľa. Žalobca postupoval teda v súlade s platnou právnou úpravou, čo deklaroval aj uvedením presného výpočtu bonity a podmienok a východísk, ktoré pre výpočet použil. V zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ možno považovať úver za bezúročný a bez poplatkov iba v prípade hrubého porušenia povinnosti veriteľa pri skúmaní bonity, pričom zákon explicitne definuje, čo možno rozumieť hrubým porušením povinnosti veriteľa. Žalobca neskúmal bonitu žalovaného „bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra“ tak, ako vyžaduje zákon pre uplatnenie sankcie (§ 11 ods. 2 ZoSÚ). V tomto prípade bolo povinnosťou výlučne žalovaného relevantným spôsobom spochybniť nárok žalobcu. Žalovaný bol však v celom konaní pasívny. Proti nároku žalobcu nevzniesol žiadnu námietku a nezúčastnil sa súdnych pojednávaní. Vzhľadom na nečinnosti žalovaného žalobca opodstatnene považoval svoje tvrdenia za nesporné a svoj nárok za dôvodný ( a ). Okrem toho, všetky vlastné skutkové tvrdenia žalobca v konaní riadne preukázal listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie napriek pasivite žalovaného vyhodnotil poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov (t. j. aplikoval najprísnejšiu dostupnú sankciu). Rozsudok súdu prvej inštancie je vzhľadom na okolnosti jeho vydania prekvapivý a odporuje základným zásadám civilného sporového konania.

7. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska vád týkajúcich sa procesných podmienok ( ) bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené podmienky , a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie žalobu v napadnutom výroku II, ktorý sa týka úroku a poplatkov, zamietol s odôvodnením, že právny predchodca žalobcu k posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver pristúpil len formálne, nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovaného a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. K tomu tiež doplnil, že úver považoval za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie tvrdenia ohľadne skúmania schopnosti žalovaného splácať. Žalobe preto vyhovel v časti zaplatenia sumy 3 410,84 €, ktorú žalovaný skutočne vyčerpal a nevrátil (4 000 – 589,16).

9. Odvolací súd predovšetkým poznamenáva, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je zmätočné, pretože ako dôvod vyhodnotenia sporného spotrebiteľského úveru ako bezúročného a bez poplatkov súd prvej inštancie označil na jednej strane absenciu tvrdenia o skúmaní schopnosti žalovaného splácať úver, no na strane druhej konštatoval, že právny predchodca žalobcu pristúpil k skúmaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver len formálne. V prejednávanej veci je však zo spisu zrejmé, že pôvodný žalobca odpovedal na výzvu súdu k otázke skúmania bonity žalovaného. Skutočným dôvodom zamietnutia žaloby v napadnutej časti tak mohol byť iba záver o hrubom porušení povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver žalovaného po vyhodnotení ostatných tvrdení a dôkazov, ktoré pôvodný žalobca predložil.

10. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru (§ 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom do 24.05.2018, teda v čase uzavretia spornej úverovej zmluvy). Veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských úverov (§ 7 ods. 19). Veriteľ bol je osobitne povinný určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu (§ 7 ods. 20). Podrobnosti stanovuje opatrenie Národnej banky Slovenka zo 14.11.2017 č. 10/2017 (§ 7 ods. 42).

11. Len hrubé porušenie povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 2 druhej vety ZoSÚ). Súd prvej inštancie žalobu v časti výroku II napadnutého rozsudku zamietol z dôvodu, že spotrebiteľský úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. Hoci v odôvodnení napadnutého rozsudku to súd prvej inštancie výslovne neuviedol, že z tohto záveru je zrejmé, že postup veriteľa pred uzatvorením spornej úverovej zmluvy posúdil ako hrubo porušujúci jeho

povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ďalej len „bonita“).

12. Zákon o spotrebiteľských úveroch vymedzuje hrubé porušenie povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa dvomi kategóriami porušenia povinností veriteľa.

13. Po prvé, za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

14. V tejto súvislosti súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 09.05.2018 z vyplýva, že dlžník je uvedený len menom, priezviskom, rodným číslom, dátumom narodenia, číslom OP, a kontaktnými údajmi, že podľa výpisu z účtu za obdobie od 01.11.2007 do 09.05.2018 predstavuje súčet debetných operácií sumu 5 694,82 € a súčet kreditných operácii bez sumy poskytnutého úveru 4 000 € sumu 4 711,80 €), že z výpisu z registra SRBI vyplýva záväzok žalovaného – splátkový úver 15 000 € so súhrnnou mesačnou splátkou 231 €). Skonštatoval, že v súvislosti s výpisom zo Sociálnej poisťovne neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, že žalobca nezdokladoval žiadne výdavky žalovaného (napríklad jeho bežné mesačné výdavky, výdavky na zabezpečovanie bývania, stravy, zdravotného stavu, atď.), ani osobné pomery žalovaného, nepreveril čistý príjem žalovaného, nezisťoval ani osobné údaje žalovaného v rozsahu, či je slobodný, kde býva, či je zamestnaný na dobu určitú alebo neurčitú, či je vlastníkom nehnuteľnosti, aké má vzdelanie, či má vyživovaciu povinnosť a v akom rozsahu.

15. Pôvodný žalobca sa k splneniu svojej povinnosti podľa § 7 vyjadril tak, že deklarovaný pomer overil z externého nezávislého zdroja, príjem posudzoval na základe obratov na účte žalovaného a akceptoval príjem vo výške 800 €, v rámci posudzovania mal k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch klienta (výdavky) zo spoločného úverového registra informácií, a doplnil, že žiadateľ si uvádzal rodinný stav slobodný a žiadne vyživované deti. V tejto súvislosti predložil výpis z účtu žalovaného za obdobie od 01.11.2017 do 09.05.2018, dáta zo Sociálnej poisťovne z 09.05.2018 a dáta zo SRBI z 09.05.2018. Z týchto dôkazov je zrejmé, že „externým nezávislým zdrojom“ bola Sociálna poisťovňa.

16. Vyššie uvedené skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nepoprel, takže sa považujú za nesporné. Pravdivosť skutkových tvrdení sa overuje dokazovaním, ale v zásade len vtedy, ak sú popreté. Nesporné skutkové tvrdenia nie je potrebné dokazovať, práve naopak, ich dokazovanie by bolo nehospodárne. Dokazovanie nesporných (zhodných) tvrdení prichádza do úvahy vtedy, keď má o súd o ich pravdivosti dôvodné pochybnosti ( ) alebo ak verejné registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou ( ). V prejednávanej veci však zjavne nešlo o tieto prípady. Navyše, k podstatnej časti skutkových tvrdení pôvodného žalobcu boli pripojené dôkazy, ktoré im prima facie zodpovedali.

17. Z týchto tvrdení a dôkazov je zrejmé, že pôvodný žalobca pred poskytnutím spotrebiteľského úveru zisťoval príjem žalovaného prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Tá síce nepotvrdila, že žalovaný mal vymeriavací základ aspoň 880 €, ale pôvodný žalobca si vyžiadal aj výpis z účtu žalovaného, z ktorého zistil, že mesačný príjem žalovaného je 800 €. Nepochybne tak pôvodný žalobca získaval údaje o príjmoch žalovaného ako spotrebiteľa, a to z relevantných zdrojov.

18. Z tvrdení a dôkazov predložených pôvodným žalobcom je tiež jasné, že pôvodný žalobca mal k dispozícii aj údaje o výdavkoch žalovaného. Tieto boli obsahom nielen výstupu zo spoločného úverového registra informácií, ale aj výpisu z účtu žalovaného.

19. Pôvodný žalobca ďalej tvrdil, že o rodinnom stave žalovaného ako spotrebiteľa mal informácie priamo od žalovaného, ktorý uviedol, že je slobodný a že nemá žiadne vyživované deti. Žalovaný toto tvrdenie nepoprel, takže ho treba považovať za nesporné, v dôsledku čoho z treba aj vychádzať. Súd prvej inštancie sa s týmto tvrdením osobitne nezaoberal a z ničoho nevyplýva, že by o ňom mal dôvodné pochybnosti. Aj keby však také pochybnosti mal, nemohol by toto tvrdenie bez ďalšieho považovať za nepreukázané, ale musel by najprv využiť oprávnenie vykonávať dokazovanie v tomto spotrebiteľskom

spore aj bez návrhu ( ), napríklad vypočuť ako svedkov ( ) osoby, ktoré spornú úverovú zmluvu uzatvárali, prípadne priamo žalovaného ( ).

20. Napokon z tvrdení a dôkazov (výstup zo spoločného registra bankových informácií) pôvodného žalobcu je nepochybné, že schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver pôvodný žalobca posudzoval s prihliadnutím na údaje z príslušnej databázy alebo registra, teda zo spoločného bankového registra ( o bankách).

21. Prvoinštančným súdom zistený skutkový stav neumožňuje prijať zmysluplný právny záver, že by bola naplnená hypotéza tretej vety § 11 ods. 2 ZoSÚ, teda že pôvodný žalobca hrubo porušil svoju povinnosť posudzovať schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver tým, že schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský posudzoval bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra. Nesprávny je preto právny názor súdu prvej inštancie, že spotrebiteľský úver treba postihnúť sankciou podľa druhej vety cit. ustanovenia a považovať ho tak za bezúročný a bez poplatkov. V dôsledku toho bol naplnený odvolací dôvod podľa .

22. Z nesporných skutkových tvrdení pôvodného žalobcu je zrejmé, že pôvodný žalobca si napokon po upozornení žalovaného na možnosť „zosplatnenia“ dlhu podľa uplatnil právo dohodnuté na základe v zmluve o úvere a úver „zosplatnil“ 01.09.2020. Tým mu vzniklo právo žiadať od žalovaného vrátenie celého dlhu naraz. Žalobca má tak v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR (R 5/2021) nárok aj na úroky po „zosplatnení“. Z nesporných skutkových tvrdení pôvodného žalobcu je tiež zrejmé, že žalovaný uhradil celkovo sumu 589,16 €, z čoho treba na istinu započítať 32,56 €, na úrok 502,60 € a na poplatky a poistné 54 €. Istina pohľadávky tak predstavuje 3 967,44 € (4 000 – 32,56), ale súd prvej inštancie priznal žalobcovi nesprávne len 3 410,84 €. Pokiaľ ide o príslušenstvo tvorené úrokom a poplatkami, ktoré súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal vôbec, celkový úrok, ktorý bol žalovaný povinný zaplatiť pri riadnom plnení svojich povinností, predstavoval podľa amortizačnej tabuľky sumu 1 958,68 € (celkové náklady 5 958,68 – istina 4 000). Spolu s nákladmi na vymáhanie pohľadávky tak žalobcom vyčíslené príslušenstvo zodpovedá správne sume 1 483,08 € (1 958,68 – 502,60 + 27).

23. V dôsledku omeškania žalovaného so zaplatením úveru po „zosplatnení“ má preto žalobca aj nárok na úrok z omeškania z nepriznanej časti sumy istiny v zákonnej výške ( v spojení s nariadenia vlády č. ), t. j. vzhľadom na sadzbu ECB platnú v čase začiatku omeškania v spomenutom období v sadzbe 5 % ročne. Pôvodný žalobca si uplatnil úrok z omeškania úveru zo sumy istiny 3 967,44 od 01.09.2020. Výrokom I napadnutého rozsudku súd prvej inštancie priznal žalobcovi 3 410,84 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 01.09.2020 do zaplatenia. V tejto časti nadobudol napadnutý rozsudok právoplatnosť, takže žalobcov nárok vo zvyšnej časti, ktorá je predmetom odvolacieho konania, pozostáva už z úroku z omeškania zo sumy 556,60 €. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov tak má žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie 5 %-ného ročného úroku z omeškania aj z tejto sumy.

24. Pre úplnosť sa žiada uviesť, že pokiaľ ide o druhé vymedzenie hrubého porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1, ktoré zahŕňa porušenie ustanovení § 7 ods. 20 až 43, súd prvej inštancie sa s týmito ustanoveniami osobitne nezaoberal. Z týchto ustanovení totiž vyplýva, že prvoradou povinnosťou veriteľa je pri uzatváraní zmluvy je určiť a dodržiavať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu. Súd prvej inštancie sa však v odôvodnení napadnutého rozsudku nevenoval týmto limitom, z čoho vyplýva, že svoj záver o hrubom porušení povinnosti podľa § 7 ods. 1 nezaložil na porušení ustanovení § 7 ods. 20 až 43. Odvolací súd k tomu len dopĺňa, že žalobca predostrel výpočty podľa cit. ustanovení zákona v nadväznosti na opatrenie Národnej banky Slovenska zo 14.11.2017 č. 10/2017, ktoré žalovaný nespochybnil a o správnosti ktorých ani odvolací súd nemá dôvodné pochybnosti. V prejednávanej veci sa preto ani nejaví, že by pôvodný veriteľ hrubo porušil povinnosti podľa štvrtej vety § 11 ods. 2 ZoSÚ.

25. Na základe vyššie uvedených úvah odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutého zamietajúceho výroku II podľa zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2039,68 s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 556,60 € od 01.09.2020 do zaplatenia (výrok I).

26. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, musel odvolací súd rozhodnúť aj o nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania ( v spojení s ). V danom prípade bolo odvolanie žalobcu dôvodné, v dôsledku čoho bol napokon v celom rozsahu úspešný, takže úspešnému žalobcovi patrí náhrada trov konania voči neúspešnému žalovanému ( ). Odvolací súd preto žalobcovi priznal plnú náhradu trov (prvoinštančného, odvolacieho) konania voči žalovanému (výrok II).

27. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok a . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady .