Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/72/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č.. R.I. XXX/XX, U., zastúpeného Advokátskou kanceláriou DVORSKÁ & MREKAJOVÁ, s.r.o., Panenská 33. Bratislava, proti odporkyni: Y. N. N. E., N.. N. N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č.. R. XXX/XX, U., zastúpenej advokátkou Mgr. Ľubicou Chválovou, ul. T. Tekela 3, Trnava, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom F.: H., nar. XX.XX.XXXX, L., nar. XX.XX.XXXX, H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Bratislava III, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov uzavreté dňa 26.05.2002 v G. T. P. zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra SR - osobitná matrika vo zväzku K. ročník 2002 na strane 51 pod poradovým číslom 102, r o z v á d z a .

Súd zveruje maloleté deti F. - H., nar. XX.XX.XXXX, L., nar. XX.XX.XXXX G. H., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Matka je povinná prispievať na výživu maloletých detí F. H., nar. XX.XX.XXXX, L., nar. XX.XX.XXXX G. H., nar. XX.XX.XXXX sumou 27 eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.05.2011 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou z dôvodu, že ich manželstvo je nefunkčné bez obnovy manželského spolužitia, keďže v dôsledku častých odchodov odporkyne do zahraničia za prácou spôsobili citové ochladenie v ich vzťahu, s odporkyňou spolu nehospodária, nemajú spoločný účet na domácnosť, každý sám z príjmov zabezpečuje starostlivosť o chod domácnosti a deti a zároveň ich manželstvo 6 mesiacov neplní ani biologickú funkciu. Maloletých H., L. G. H. žiadal na čas po rozvode zveriť sebe do výchovy a osobnej starostlivosti a odporkyňu zaviazať platením výživného na nich. V čase podania návrhu na rozvod sa o maloletých H. G. L. staral navrhovateľ, a o maloletého H. odporkyňa, ktorá v tom čase bola i s maloletým v Anglicku. Odporkyňa s návrhom navrhovateľa nesúhlasila z dôvodu, že od 02.07.2011 sa definitívne vrátila na Slovensko, k navrhovateľovi má citový vzťah a má záujem pre deti vytvoriť kompletnú rodinu.

Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. -100 zo dňa 06.03.2012 zamietol návrh navrhovateľa na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom H., L. G. H. s poukazom na ustanovenie § 23 Zákona o rodine, v zmysle ktorého manželstvo je možné rozviesť

len za objektívne existujúceho stavu charakterizovaného ako vážny rozvrat vzťahov medzi manželmi, ktorý znemožňuje plnenie spoločenského účelu manželstva založením rodiny a riadnou výchovou detí. Nemožno rozhodnúť iba o vzájomných vzťahoch manželov a nebrať ohľad na pomery maloletých detí vrátane skúmania podmienok, v akých deti žijú v rozvrátenom manželstve a ich porovnanie s podmienkami, v ktorých budú pravdepodobne žiť po rozvode manželstva. V tomto rozhodnutí súd skonštatoval, že u účastníkov konania došlo k určitej kríze v ich manželstve, ktorú však vyhodnotil ako v žiadnom prípade nie neriešiteľnú a definitívnu záležitosť, nakoľko manželia žijú v spoločnej domácnosti, spoločne sa podieľajú na jej vedení, výchove detí, ktoré majú k obom rodičom pevný citový vzťah a ich manželstvo si plní aj biologickú funkciu. Vyjmúc tvrdenia navrhovateľa o príčinách podania návrhu na rozvod a to stratu citového vzťahu k odporkyni, súd nezistil iné závažné dôvody rozvratu ich manželstva a mal za to, že manželstvo účastníkov je schopné obnovenia manželského spolužitia.

O odvolaní navrhovateľa proti uvedenému rozsudku, ktorým žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že manželstvo účastníkov rozvedie a vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom schválil rodičovskú dohodu alebo zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -138 zo dňa 21.05.2013, právoplatným dňa 27.07.2013 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na dôležitý rozpor v tvrdeniach účastníkov o príčinách rozvratu ich manželstva, keď navrhovateľ odôvodňoval krízu stratou citovej väzby k odporkyni v dôsledku jej neustáleho opúšťania domácnosti a naopak tvrdenie odporkyne o pretrvávajúcej náklonnosti k navrhovateľovi, ktorá nemôže byť ovplyvnená jej častým pôsobením v Anglicku práve z dôvodov zabezpečovania potrieb rodiny a tento súd prvého stupňa žiadnym z dôkazných prostriedkov neodstraňoval. Uviedol, že nevykonaním tohto dôkazu zisťovaním majetkových pomerov účastníkov konania, a to nielen mzdovým listom navrhovateľa, ale aj príjmami odporkyne zo zamestnania, prípadne svedeckými výpoveďami má za následok arbitrárne rozhodnutie súdu, ktorý postupom v konaní ani nezisťoval dôvody spôsobilé vyvolať trvalý rozvrat medzi manželmi tak, ako ho označil navrhovateľ.

Súd postupujúc v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesom právnych zástupcov navrhovateľa a odporkyne, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi relevantnými pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. a zistil nasledovný skutkový stav:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 02.04.2012, sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by boli všetky maloleté deti na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva rodičov zverené do jeho osobnej starostlivosti. Uznesením č.k. -100 zo dňa 11.04.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -147 zo dňa 04.07.2012 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zveril maloletého H., L. G. H. na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva rodičov do osobnej starostlivosti otca. Rozhodnutie súdu o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca vychádzalo z nevyhnutnej potreby právne ustáliť vzťahy medzi rodičmi navzájom ako i medzi rodičmi a maloletými deťmi do právoplatného skončenia konania vo veci rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a súd považoval za stabilizujúce z dôvodu tej skutočnosti, že matka opakovane v konaniach vedených na tunajšom súde deklarovala svoj záujem nájsť si prácu v zahraničí, konkrétne v Anglicku, kde sa i v minulosti zdržiavala a pracovala a kam i pravidelne odchádzala, ktorú skutočnosť odôvodnila i tým, že ako cudzinka si na Slovensku nemôže nájsť prácu, pričom v čase, keď sa matka zdržiavala v zahraničí sa deti nachádzali v osobnej starostlivosti otca a toto prostredie považoval kolízny opatrovník za stabilné, vhodné pre zdravý fyzický a psychický vývoj detí. Deklarovaný postoj matky nájsť si prácu v zahraničí, jej súhlas s rodičovskou dohodou navrhnutou v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletých detí, ale najmä skutočnosť, že deti považujú prostredie, v ktorom žijú za svoj prirodzený domov, boli dôvodmi nariadenia uvedeného predbežného opatrenia.

Z pripojeného spisu sp. zn. súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 11.03.2011 pôvodne domáhal úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva tak, že maloleté deti H. G. L. budú zverené do osobnej starostlivosti otca a maloletý H. bude zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorý v priebehu konania upravil a žiadal, aby súd všetky maloleté deti zveril do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal prispievať na každé dieťa minimálnym výživným.

Súd v konaní o návrhu otca na úpravu práv a povinností rodičov na čas do rozvodu manželstva rozhodol rozsudkom č.k. -230 zo dňa 02.07.2013, právoplatným a vykonateľným dňa 15.08.2013, ktorým zveril maloleté deti F., H., nar. XX.XX.XXXX, L., nar. XX.XX.XXXX G. H., nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti otca, pričom obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a matka je povinná prispievať na výživu maloletých detí v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, ktoré je povinná zasielať k rukám otca maloletých vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

V priebehu vyššie uvedeného konania o úprave práv a povinností na čas do rozvodu manželstva matka maloletých detí na pojednávaní súdu uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí a žiadala ponechať deti v jej starostlivosti poukazujúc na spolužitie s otcom maloletých detí, priebeh ich manželstva ako i na skutočnosť, že sa nechce rozvádzať. Taktiež uviedla, že chce zostať žiť a bývať na území Slovenska a starať sa o maloleté deti. Napriek týmto skutočnostiam matka spolu s maloletými deťmi dňa 12.04.2012 opustila územie Slovenska a voči uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca, podala prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. Preto sa otec maloletých detí návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 11.06.2012 domáhal návratu svojich detí na územie Slovenskej republiky a vydania rozhodnutia o tom, že ako otec maloletých detí má rodičovské práva a povinnosti, podľa ktorých sa nemala uskutočniť zmena bydliska maloletých detí do cudziny vykonaná v dňoch 12.04.2012 až 16.04.2012 matkou bez súhlasu otca, nakoľko premiestnenie matkou bolo neoprávnené. Uznesením Okresného súdu Bratislava I, č.k. -78 zo dňa 16.10.2012 súd rozhodol, že otec maloletých detí má rodičovské práva a povinnosti, podľa ktorých sa zmena bydliska detí do cudziny nemala uskutočniť bez jeho súhlasu, pričom tento súhlas neudelil a jeho súhlas nebol nahradený rozhodnutím súdu.

Z odôvodnenia rozsudku č.k. -230 zo dňa 02.07.2013 súd zistil, že podľa vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne matky, sa matka s maloletými deťmi zdržiava v P. u svojej rodiny, maloletý H. G. L. od septembra 2012 navštevujú súkromnú základnú školu a maloletý H. materskú škôlku. Matka sa zamestnala ako učiteľka v leteckej škole, o deti sa riadne stará a zabezpečuje starostlivosť o ne, má výdavky spojené s návštevou škôl u všetkých detí ako i ostatné výdavky súvisiace s uspokojovaním ich odôvodnených potrieb a záujmov. Deti sú v P. spokojné, ich študijné výsledky sú veľmi dobré. Matka podala v P. návrh na rozvod manželstva, v ktorom žiada, aby deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a otcovi určené výživné. Z vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne matky tiež zistil, že situácia na strane matky nie je jednoduchá, rodina jej nepomáha až v takej miere, ako by potrebovala, keďže nikdy so svadbou s otcom maloletých detí nesúhlasili. Poskytli jej bývanie a finančne jej čiastočne vypomáhajú.

Z vykonaného dožiadania na Ministerstve vnútra SR, ktoré vedie osobitnú matriku, je zrejmé, že ku dňu 04.11.2013 nebolo doručené rozhodnutie o rozvode manželstva, preto sa nevedie zápis rozvodu manželstva účastníkov G. F. G. Y. N. N. E. T. P..

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na svojom návrhu na rozvod manželstva z dôvodu, že nemá záujem obnoviť spolužitie s odporkyňou, ktorá po poslednom pojednávaní, na ktorom súd zamietol jeho návrh na rozvod manželstva, vykonala neoprávnený výber peňazí z jeho platobnej karty, bránila mu v odchode z bytu na adrese Č.. R. XX T. U. a zobrala mu od neho kľúče, preto sa dňa 02.04.2012 odsťahoval do podnájmu. Maloleté deti ostali s matkou bývať v tomto byte, kam ich chodil navštevovať a bol s nimi v nestálom kontakte. Dňa 11.04.2012 s deťmi telefonoval naposledy, následne dňa 13.04.2012 zistil, že maloleté deti, ani ich matka sa v byte nenachádzajú. Až v konaní na tunajšom súde vedenom pod sp. zn. sa navrhovateľ od splnomocnenej zástupkyne odporkyne dozvedel, že sa odporkyňa s deťmi nachádzajú v P.. Od mája 2012 do polovice augusta 2013 bol v telefonickom kontakte s deťmi, vždy podľa uváženia odporkyne. Od toho času nie je v žiadnom kontakte so svojimi deťmi, odporkyňa telefón navrhovateľovi nezdvíha, alebo keď hovor zoberie, odmieta s ním komunikovať, počuť len ruch ulice. K odporkyni nemá žiaden citový vzťah, jej odchod s maloletými deťmi zo Slovenska považuje za nelegitímny, a preto žiada, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol, ich maloleté deti zveril do jeho výchovy a osobnej starostlivosti a matku zaviazal platením výživného v minimálnom rozsahu na každé dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

Splnomocnená zástupkyňa odporkyne uviedla, že odporkyňa s rozvodom manželstva súhlasí, nemá záujem na zotrvávaní nefunkčného manželstva, avšak nesúhlasí s dôvodmi jeho rozvratu ako aj so

zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti otca. Poukázala na to, že odporkyňa do Anglicka odchádzala za prácou z dôvodu vykrytia finančných dlhov, ktoré mal v tom čase navrhovateľ na Slovensku. Z Anglicka posielala navrhovateľovi peniaze, oblečenie, hračky pre deti, v jedno obdobie s ňou boli všetky tri deti v Anglicku, a to so súhlasom navrhovateľa v čase, keď hľadala vhodnú prácu pre navrhovateľa. Zo zarobených peňazí zaplatila všetky pôžičky a dlžoby, bytovému družstvu dlh na nájomnom, po jej návrate na Slovensko sa dostali s navrhovateľom opäť do finančných problémov, vtedy im pomáhala teta navrhovateľa. Po definitívnom návrate s deťmi na Slovensko odporkyňa pracovala ako recepčná, keďže ovládala anglický jazyk a v tom nenašla pochopenie u navrhovateľa, čím vznikali ďalšie problémy. Odporkyňa bola ekonomicky závislá na navrhovateľovi a po zamietnutí jeho návrhu na rozvod manželstva sa vzťahy medzi nimi tak výrazne zhoršili, že dochádzalo k hádkam a konfliktom, ktoré sa riešili až privolaním polície. Odporkyňa sa obávala, že navrhovateľ si kedykoľvek bez jej vedomia vezme deti na neznáme miesto, keďže sa stalo, že odporkyňa po návrate domov z pracovného pohovoru, našla byt prázdny, keď sa navrhovateľ mal starať o deti a odporkyni sa ozval až na druhý deň, preto po Veľkej noci v apríli 2012 odišla s deťmi do P.. Od toho času odporkyňa žije s maloletými deťmi u svojich rodičov v G., je zamestnaná ako učiteľka, jej mesačný príjem je 2.500 egyptských libier, čo je asi 220 - 230 eur. Deti chodia do súkromnej školy, H. navštevuje 4.ročník, L. 3.ročník a H. 1.ročník základnej školy. Z dôvodu, že navrhovateľ je v súčasnej dobe nezamestnaný, odporkyňa má za to, že navrhovateľ im nedokáže zabezpečiť starostlivosť a vzhľadom na to, že deti sú v P. už 2 roky, sú spokojné, majú sa tam dobre, preto žiada zveriť deti do jej osobnej starostlivosti.

Kolízna opatrovníčka uviedla, že otázku rozvodu manželstva ponechávajú na rozhodnutie súdu, v prípade rozvodu manželstva navrhli všetky tri deti zveriť do starostlivosti otca a zo strany matky navrhli určiť výživné v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, úpravu styku nenavrhujú určiť vzhľadom na reálnu situáciu v rodine.

Odporkyňa, matka maloletých detí F. je národnosti P., okrem maloletých detí F. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Podľa vlastných vyjadrení je zamestnaná ako učiteľka v leteckej škole v G., kde dosahuje príjem cca 2.500,- egyptských libier (220 - 230 eur). Mala by bývať u svojich rodičov spolu s bratom v rodinnom dome v G. T. P..

Maloletý H., je podľa vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne odporkyne, v školskom roku 2013/2014 žiakom 4.ročníka, maloletý L. žiakom 3.ročníka a maloletý H. žiakom 1.ročníka súkromnej základnej školy. Školné na všetky tri deti predstavuje suma 5. 000,- egyptských libier, s ktorým jej pomáhajú rodičia. Splnomocnená zástupkyňa odporkyne nevedela uviesť, či suma školného predstavuje mesačnú splátku alebo platí na dlhšie obdobie, ani aké mesačné výdavky má odporkyňa na základné životné potreby maloletých detí, poukázala na to, že finančne jej pomáhajú rodičia.

Navrhovateľ, otec maloletých detí F. je slovenskej národnosti, okrem maloletých detí H., L. G. H. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Od novembra 2012 je nezamestnaný, do júna 2013 poberal dávku v nezamestnanosti vo výške cca 1.000,- eur, je evidovaný na ÚPSVaR, v súčasnosti nepoberá žiadnu dávku v nezamestnanosti, žije z úspor a pomáha mu rodina. Spolu so svojím otcom obýva 3-izbový byt na adrese Č.. R. Č.. XX T. U., kde sa zdržiaval aj s maloletými deťmi až do apríla 2012, kedy s nimi matka opustila územie SR.

Podľa (Zákon o rodine) účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov je tak vážne rozvrátené, že si nemôže plniť svoju spoločenskú funkciu a preto stratilo dôvody pre svoje ďalšie trvanie. Manželia nevedú spoločnú domácnosť, sú citovo odcudzení, intímne spolu nežijú, nehospodária spolu, pričom obaja s rozvodom súhlasia a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia. Tento stav nevytvára rodinné prostredie, vhodné pre výchovu maloletých detí a možno ho charakterizovať ako hlboký a trvalý rozvrat manželstva.

Hlavnou príčinou rozvratu manželstva boli podľa názoru súdu rozdiely v názoroch a povahách manželov na spoločný život a výchovu detí, následné citové a intímne odcudzenie účastníkov a nezodpovedné konanie odporkyne spočívajúce v náhlom opustení územia Slovenska spolu s maloletými deťmi do cudziny. Uvedeným konaním odporkyňa svojvoľne obmedzila navrhovateľa na výkone jeho rodičovských práv a povinností a tieto mu fakticky znemožnila vykonávať, čo je možné výlučne rozhodnutím súdu.

Odporkyňa tak učinila napriek tomu, že pred súdom v rámci svojej výpovede vyhlásila, že chce zostať žiť na území Slovenska s maloletými deťmi. Za nezanedbateľnú skutočnosť súd považuje to, že odporkyňa je od roku 2007 aj občiankou Slovenskej republiky, žila tu niekoľko rokov, ktorá sama tvrdila, že sa dokázala na území Slovenska uplatniť z dôvodu ovládania cudzieho jazyka a nemala problém nájsť si prácu. Preto sa súd nemohol stotožniť s tvrdením jej splnomocnenej zástupkyne, že odporkyňa odišla do P., nakoľko tu nemala žiadnu podporu a obávala sa, že navrhovateľ odvedie deti bez jej vedomia na neznáme miesto a nikto jej neposkytne ochranu. Na jej odchod s maloletými deťmi bez súhlasu navrhovateľa neexistoval zákonný dôvod a odporkyňa tak konala protiprávne.

Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom F.Y. na čas po rozvode manželstva, súd sa naďalej pridržiava názoru vysloveného v právoplatnom rozsudku o úprave práv a povinností rodičov na čas do rozvodu manželstva ako aj návrhu kolíznej opatrovníčky maloletých detí, aby ich súd zveril do osobnej starostlivosti otca. Súd má za to, že zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti je v ich záujme, nakoľko maloleté deti žili na území Slovenska od svojho narodenia (krátko sa zdržiavali v Anglicku, kam sa však následne nechceli vrátiť), boli tu zvyknutí, považovali to tu za svoj domov a nechceli odtiaľto odísť, čo deklarovali aj predtým, než s nimi matka opustila územie Slovenska. Je preto namieste, aby sa deti vrátili do krajiny svojho pôvodu, kde vyrastali a kde majú svoje zázemie, kde bude zabezpečená ich riadna starostlivosť a výchova. Súd považuje za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že odporkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala aktuálne životné podmienky, v akých maloleté deti žijú, v akých rodinných, sociálnych a ekonomických podmienkach matka zabezpečuje ich starostlivosť. Z uvedených dôvodov ako aj s prihliadnutím na záujmy maloletých detí, ich citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia súd zveril maloleté deti F. do osobnej starostlivosti otca (navrhovateľovi), pričom právo zastupovať maloletých a spravovať ich majetok zveril obom rodičom.

O výške vyživovacej povinnosti matky na maloleté deti súd rozhodol v súlade s rozsudkom poručenského súdu k. -233 zo dňa 02.07.2013 a návrhom kolíznej opatrovníčky maloletých detí tak, že uložil matke povinnosť prispievať na výživu každého z maloletých detí výživným v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa 90,42 eur, v sume 27,- eur.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo o neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako

spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).