Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-58-2012.pdf
PDF · 144.77 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/58/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa F. K., bytom A. XX, B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Beňová, s. r. o., so sídlom Blumentálska 8, Bratislava, proti odporkyni L. K., bytom A. XX, B., zastúpenej JUDr. Martinou Mrázovou, advokátkou, Šoltésovej 20, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej E. K., nar. XX.X.XXXX a k maloletej E. K., nar. XX.X.XXXX, obe maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd manželstvo F. K., nar. XX.X.XXXX a L. K., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX v B., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mestskej časti B. X. B., vo zv. XX, ročník XXXX, na str. XXX, pod por. č. XX r o z v á d z a.
Maloleté deti E. K., nar. XX.X.XXXX a E. K., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode manželstva rodičov zverujú do osobnej starostlivosti matky.
Obidvaja rodiča sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej E. K. sumou 300,- eur mesačne, z toho 200, -eur mesačne je suma bežného výživného, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vpred k rukám matky maloletej a sumu 100,- eur mesačne určenú na tvorbu úspor je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci v prospech účtu maloletej E., od právoplatnosti výroku rozsudku súdu v časti o rozvode manželstva.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej E. K. sumou 280,- eur mesačne, z toho 180,- eur mesačne je suma bežného výživného, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vpred k rukám matky maloletej a sumu 100,- eur mesačne určenú na tvorbu úspor je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci v prospech účtu maloletej E., od právoplatnosti výroku rozsudku súdu v časti o rozvode manželstva.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne:
- každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 19.30 hod. s výnimkou školských prázdnin
- každý párny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod s výnimkou školských prázdnin
- počas zimných prázdnin, každý párny kalendárny rok od 25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 27.12. od 10.00 hod do 1.1.do 16.00 hod..
- počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od soboty od 9.00 hod v týždni predchádzajúcom prázdninovému týždňu, do soboty do 19.00 hod prázdninového týždňa.
- počas veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok od veľkonočného piatku od 10.00 hod do veľkonočného pondelka do 10.00 hod..
- počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 1.7. od 10.00 hod do 15.7. do 19.00 hod a od 1.8. od 10.00 hod do 15.8 do 19.00 hod.
Otec si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky s výnimkou utorka a štvrtka, kedy si maloleté deti vyzdvihne v školskom a predškolskom zariadení a po ukončení stretnutia odovzdá maloleté deti matke v mieste jej bydliska.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 21.3.2012 domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou. Svoj návrh odôvodnil nasledovne: S navrhovateľkou sa zoznámil asi 3 roky pred uzavretím manželstva a takmer od začiatku ich vzťahu žili v spoločnej domácnosti. Ich známosť bola veľmi príjemná, mali veľa spoločných priateľov, zúčastňovali sa rôznych spoločenských aktivít. V podstate hneď po uzavretí manželstva mali v pláne založiť rodinu, keďže sa im nedarilo, podstúpili umelé oplodnenie a narodila sa dcérka E.. Počatie druhej dcéry E. prišlo nečakane, najskôr im lekári tvrdili, že manželka má vážne zdravotné problémy, ktoré sa našťastie nepotvrdili, naopak lekári zistili, že čakajú druhé dieťa. Na tehotenstvo reagoval obrovským prekvapením, manželka zrejme očakávala že jeho reakcia bude iná a má pocit, že odvtedy začali vážnejšie problémy v ich rodine. Manželka ho neustále podozrievala, že sa z tehotenstva neteší, nepomáha jej s domácimi prácami, že ju prestáva mať rád a dokonca, že ju podvádza. Výčitky mal na dennom poriadku. Uvedené tvrdenia manželky ho urážali, nepodvádzal manželku, obe dcérky má rovnako rád, podieľal sa na prácach v domácnosti. Ich komunikácia sa dostala do tak zlého bodu, že už sa s manželkou nevedeli zhodnúť ani len na sledovaní jedného programu v televízii. Vnímal, že ich hádkami maloletá E. trpí a bol z toho nešťastný. S odstupom času si uvedomuje, že ich vzťah fungoval výborne v čase, keď trávili veľa času s priateľmi. Keď po založení rodiny trávili čas osamote, z dôvodu vzájomných nesplnených očakávaní a komunikačnej bariéry, vzťah nezvládli. Keďže zistil, že nesprávnu komunikáciu s manželkou nevie riešiť, že dcérka E. na ich hádky reaguje veľmi zle, rozhodol sa v marci 2011 odísť zo spoločnej domácnosti. Dopomohlo tomu aj tvrdenie manželky, že s človekom, ktorý jej povie, že jeho city k nej ochladli, už nemôže žiť. Od marca 2011 s manželkou nehospodária a intímne nežijú. Od odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti už uplynul rok, nie je tu teda žiadna nádej na obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľ navrhoval nasledovnú úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom po rozvode manželstva: maloleté deti sa zverujú do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení maloletú E. a maloletú E. zastupovať a spravovať ich majetok. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej E. sumou 110 EUR mesačne a na maloletú E. sumou 100 EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej E. okrem bežného výživného aj výživným 35 EUR mesačne na účet maloletej E. a výživným 30 EUR mesačne na účet maloletej E.. V priebehu pojednávania otec žiadal aby boli deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a to tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti striedavo každý párny týždeň od pondelka od 8.00 do stredy do 8.00 hod. od piatku od 8.00 hod do pondelka nepárneho týždňa do 8.00 hod. a v nepárny týždeň od stredy od 8.00 hod do piatka do 8.00 hod. a matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť každý párny týždeň od stredy od 8.00 hod. do piatka do 8.00 hod a nepárny týždeň od pondelka od 8.00 hod do stredy 8.00 hod. a od piatka od 8.00 hod do pondelka párneho týždňa do 8.00 hod. Otec návrh odôvodnil tým, že obidvaja rodičia sú spôsobilí deti vychovávať a obaja majú o starostlivosť o maloleté deti aj záujem. Maloleté deti majú silné citové väzby na oboch rodičov a ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti je v súlade s ich vývinovými potrebami. Forma striedavej osobnej starostlivosti poskytuje obom maloletým stabilitu výchovného prostredia tým, že budú vychovávané oboma rodičmi. Súčasne bude striedavou osobnou starostlivosťou rešpektované právo maloletých detí na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov a bude im tým umožnené zachovanie pravidelného a rovnocenného styku s obidvomi rodičmi. Navrhovateľ spĺňa všetky predpoklady na osobnú starostlivosť o maloleté deti , plne sa zaujíma o čo najlepšie zvládnutie prechodu detí do striedavej starostlivosti štúdiom dostupnej literatúry, ako aj formou konzultácii u detského psychológa. Bytovú situáciu navrhovateľ vyriešil tak, aby korešpondovala s najlepšími záujmami maloletých detí, navrhovateľ má prenajatý dvojizbový byt na O. ulici v B.. Byt navrhovateľ kompletne prispôsobil potrebám maloletých detí.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, kolízneho opatrovníka, znaleckým dokazovaním znalcom z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, svedeckými výpoveďami, oboznámením sa s obsahom spisu: sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, potvrdením o príjme navrhovateľa, potvrdením o príjme odporkyne.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 3.9.2005. U oboch manželov ide o prvé manželstvo, obaja sú občanmi Slovenskej republiky, s posledným spoločným bydliskom v okrese Bratislava II, čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie vo veci v zmysle § 88 ods. 1 písmeno a) O.s.p.. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti E., nar. XX.X.XXXX a E. nar. XX.X.XXXX.
Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, v písomnom vyjadrení uviedla, že manžel svojvoľne opustil spoločnú domácnosť a situáciu si zľahčil tým, že to odôvodnil záujmom maloletých detí, s čím odporkyňa zásadne nesúhlasí. Spôsob riešenia manž. krízy odchodom z domácnosti iba dokresľuje neschopnosť navrhovateľa reálne sa postaviť k problémom, ktoré v živote nastávajú a pred ktorými neustále uniká rieši spôsobom obdobným ako bol odchod zo spoločnej domácnosti. Odporca uprednostnil svoje pohodlie a bezstarostný život pred zodpovednosťou za výchovu maloletých detí. Tieto skutočnosti, najmä bezohľadné konanie zo strany navrhovateľa v konečnom dôsledku viedlo k trvalému rozvratu vzájomných vzťahov medzi manželmi a k definitívnemu odcudzeniu sa natoľko, že manželstvo ďalej neplní žiadnu funkciu ,a preto odporkyňa v tejto časti zhodne s navrhovateľom žiada manželstvo rozviesť. Nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, a to z dôvodu, že u navrhovateľa nie sú splnené základné osobné a osobnostné predpoklady na to, aby bol objektívne schopný vytvoriť maloletým deťom prostredie, ktoré by nenarušilo ich zdravý vývoj. Odporkyňa žiadala upraviť práva a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že budú zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok Otec bude zaviazaný prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou 300,- eur mesačne. Otec mal. detí má právo styku s maloletými deťmi 1 x v týždni každú stredu v čase od 17,00 hod. do 19,30 hod. bez prítomnosti matky. V písomnom podaní vyčíslila odporkyňa priemerné mesačné výdavky na maloletú E. vo výške 224,- eur, z toho výdavky na školu a krúžky 91,- eur mesačne, výdavky na zdravotníctvo 58,- eur mesačne, výdavky na oblečenie 79,- eur mesačne ( ročne 950,- eur). Vo výdavkoch boli zahrnuté ročné výdavky na zubára vo výške 100,- eur, lieky a bežné ochorenia 300,- eur, iné 300,- eur. Výdavky na maloletú E. boli vyčíslené na 427,- eur mesačne, z toho výdavky na jasle mesačne 286,- eur, na zdravotníctvo 58,- eur mesačne, na oblečenie 83,- eur mesačne. Spoločné mesačné výdavky na maloleté deti boli vyčíslené na sumu 842,- eur mesačne, v čom boli zahrnuté položky: strava 250,- eur, drogéria 50,- eur, nafta 130,- eur, nájom 165,- eur, elektrina 30,- eur, telefón + TV 90,- eur, ŠFRB 192,- eur, hypotekárny úver 204,- eur. Sezónne výdavky matka vyčíslila na 132,67 eur mesačne.
Navrhovateľ vo svojom výsluchu na pojednávaní potvrdil, že je presvedčený, že nie je možná obnova manželského spolužitia. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval koncom marca 2011. Po odchode zo spol. domácnosti sa s deťmi stretával 1 - 2 krát do týždňa, v máji 2011 navštívili psychologičku a tam sa dohodli na rozsahu stretnutí párny týždeň utorok a štvrtok a nepárny utorok a víkend, takto prebiehal styk až do 1.9.2011, kedy mal nehodu, zlomil si nohu v podstate bol imobilný do polovice októbra. Od tej doby už deti u neho neprespávali, čo manželka zdôvodňovala tým, že nie je schopný sa o ne postarať. Po novom roku sa s deťmi stretávali každý utorok a štvrtok a nedeľu celý deň Tento systém trval do apríla 2012, od toho obdobia už s deťmi nemohol byť. Keď sa pýtal prečo, tak manželka povedala, že buď sú choré, alebo dostal aj takú odpoveď, že lebo. Čo sa týka prispievania na výživu tak posledného 3 roka prispieva sumou 180,- eur na obidve deti, predtým to bolo viacej, niekedy aj menej. Čo sa týka jeho výdavkov, býva v prenajatom 2-izbovom byte, za prenájom uhrádzam mesačne 470,- eur. Platí hypotekárny úver mesačnými splátkami vo výške 490,- eur, ktorý si zobral s manželkou na kúpu
pozemku v E.. Rozsah styku aký navrhuje manželka je neprípustný, považuje striedavú starostlivosť za dôležitú hlavne pre deti, aby boli v rovnakom kontakte aj s druhým rodičom, uvažoval by aj o zverení do osobnej starostlivosti matky, pokiaľ by bol široko upravený styk.
Odporkyňa vo svojom výsluchu uviedla, že súhlasí s rozvodom manželstva. Problémy nastali keď bola v 7. mesiaci tehotenstva. Navrhovateľ sa vtedy začal zdržiavať mimo domu do ranných hodín, raz sťahoval kolegyňu, druhýkrát bola kolaudácia, kolegovia mali nejaký sviatok, všetci vedeli že kedy majú prísť domov, len on nie. Mesiac po narodení dcéry mala narodeniny, navrhovateľ jej nezagratuloval, ona plakala, reakcia bola „čo zase reveš“. Na Vianoce od neho nedostala žiadny darček, večer keď balila deťom darčeky, tak si zabalila aj pre seba, aby sa jej dcéra nepýtala, či neposlúchala. Zistila , že navrhovateľ bráva kolegyňu aj do jasličiek, keď sa opýtala, že prečo to robí, tak jej povedal, že aby jej pomohol s deťmi. Navrhovateľ dostal na narodeniny od svojich kolegov týždňový pobyt na jachte, ona mu to umožnila napriek tomu, že mala v starostlivosti 2 malé deti. Navrhovateľovi počas manželstva umožňovala, aby sa stretával so svojimi kamarátmi 3 krát do týždňa, mal futbal, ona s deťmi chodila na ihrisko sama. Netvrdí, že on jej neumožnil, aby aj si niečo nevybavila, aby išla aj von, ale nebolo to tak často. Staršia dcéra mala veľké problémy, potom ako otec odišiel zo spoločnej domácnosti. Obviňovala sa, že je príčinou tohto odchodu, začala mať sebapoškodzovacie sklony. Navrhovateľ na to reagoval tak, že sa vysmieval, myslel si, že tieto problémy zveličuje, robí veľké rozdiely medzi deťmi, má lepší vzťah k staršej dcére. Podľa jej názoru navrhovateľovi ide predovšetkým o peniaze. Dôkazom toho je, že dohoda o starostlivosti bola už skoro prijatá, keď začal mať nároky na finančné vysporiadanie z bytu a to veľmi ultimatívnym spôsobom po nej požadoval 60.000 eur prepísanie polovice bytu.
Navrhovateľ je zamestnaný, za obdobie jún 2011 až október 2013 dosiahol priemerný mesačný príjem 2075,- eur netto. V čase podania návrhu býval v prenajatom byte, za ktorý uhrádzal 470,- eur mesačne. V čase rozhodovania býval u svojej priateľky , ktorej prispieva polovicou na náklady spojené so zabezpečím bývania, t. j. hypotekárny úver a nájomné, spolu to robí 1.100,- eur, z čoho navrhovateľ uhrádza 500,- eur, v podstate je to oproti predchádzajúcemu nákladu zvýšenie o 30,- eur, pričom ide o kvalitnejšie bývanie, je to byt v novostavbe s parkovacím miestom priamo v bytovom dome. Spláca hypotekárny úver mesačnými splátkami vo výške 490,- eur mesačne, úverové prostriedky boli použité na kúpu pozemky, ktorý je v BSM. Deťom uhrádza stavebné a poistenie. Vlastní motorové vozidlo zn. Citroen Picasso, r. v. 2005, ktoré užíva manželka.
Odporkyňa je zamestnaná za obdobie jún 2011 až október 2013 dosiahla priemerný mesačný príjem 1016,- eur netto. Býva s deťmi v dvojizbovom byte, jej mesačné náklady na bývanie predstavujú: za služby spojené s užívaním bytu 165,- eur, poplatok za elektriku vo výške 39 eur, telefón a TV 90,- eur mesačne. Spláca úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania mesačnými splátkami vo výške 190,- eur, hypotekárny úver mesačnými splátkami vo výške 180,- eur a úver, ktorý si zobrali na splatenie ručiteľského dlhu mesačnými splátkami vo výške 79,- eur. Za uskladnenie pupočníkovej krvi platí ročne 61,- eur.
Na okresnom súde Bratislava II sa vedie konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Rozhodnutím č.k. 49P/272/2011-424 zo dňa 16.4.2013 súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky , obidva rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej E. výživným vo výške 300,- eur mesačne titulom bežného výživného a mal. E. výživným vo výške 200,- eur mesačne titulom bežného výživného. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej E. a maloletej E. titulom tvorby úspor vo výške 40 eur mesačne na každé dieťa. Styk otca s maloletými deťmi bol upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou E. a E. každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v utorok a štvrtok v čase od 17.00 hod. do 19.30 hod., každý párny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý nepárny rok počas jarných prázdnin od soboty od 09.00 hod. pred prázdninovým týždňom do soboty prázdninového týždňa do 19.00 hod., každý rok počas letných prázdnin od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod., každý párny rok počas vianočných sviatkov dňa 25.12. od 08.00 hod. do 26.12 do 16.00 hod., každý párny rok od 2.1. od 16.00 hod. do posledného dňa zimných školských prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR do 16.00 hod., každý nepárny rok od 26.12. od 16.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roku do 16.00 hod. s tým, že otec si
maloleté deti vyzdvihne v čase určenom v mieste bydliska matky a v čase určenom matke deti odovzdá v mieste jej bydliska. Zároveň bolo rodičom uložené výchovné opatrenie uložením povinnosti podrobiť sa psychologickej intervencii v Centre Nádej, Občianske združenie pomoc ohrozeným deťom, Vavilovova ul.č. 22, Bratislava v rozsahu minimálne jedenkrát týždenne s dĺžkou konzultácií, ktorú určí psychológ za účelom zlepšenia rodičovskej zručnosti a následnej komunikácie po dobu piatich mesiacov.
Podľa znaleckého posudku č. 8/2013 vypracovaného znalcom F.. F. B., znalcom z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých dňa 26.6.2012, vzťah maloletých detí k matke resp. vzájomné vzťahy medzi matkou a deťmi dosahujú z psychologického hľadiska kvalitnú úroveň. Deti matke dôverujú, sú na ňu citovo, emočne a vzťahovo naviazané silným putom. Je pre nich predvídateľná, poskytuje im stabilné vzťahové zázemie a bezpečie domova, deti ju rešpektujú. Vzhľadom na dobrú odolnosť osobnosti matky voči záťaži, zvláda požiadavky, ktoré sú na ňu kladené v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o mal. deti a ich výchovu. Má k nim vrúci vzťah, rozumie ich potrebám, je dostatočne osobnostne zrelá, aby sa im prispôsobila a poskytovala im priestor pre plnohodnotný osobnostný vývin. Vzťah maloletých detí k otcovi resp. vzájomné vzťahy medzi otcom a deťmi, logicky nedosahujú hĺbku vzťahu s matkou, s ktorou trávia deti väčšinu času, ale v rámci existujúcich možností dosahujú dobrú úroveň. Staršia dcéra E. hodnotí pozitívne stretávanie s otcom a pobyt u neho, mladšia E. je vzhľadom na svoj vek výraznejšie naviazaná na matku, najprv sa s otcom nechce stretnúť, ale postupne sa osmeľuje a nakoniec je v jeho prítomnosti bezprostredná a veselá, otec sa jej venuje a staršia E. sa hrá samostatne pri nich. Otec má záujem sa s dcérami stretávať a venovať im svoj čas a aktívne kooperovať pri ich výchove. V ich vzájomných vzťahoch, komunikácii a interakciách sa neprejavujú zásadné rušivé alebo negatívne momenty, ktoré by mohli byť rizikom pre zdravý vývoj maloletých detí. Vzťahy medzi rodičmi sú poznačené vzájomnou nedôverou, ktorá sa prejavuje narušenou komunikáciou a zníženou schopnosťou rodičovskej kooperácie. Otec vníma matku ako egocentrickú a podozrievavú osobnosť s nedostatočnou schopnosťou ponížiť sa, pozitívne hodnotí jej schopnosť prispôsobiť sa a postarať sa o deti. Matka vníma otca ako autokratickú, egocentrickú a podozrievavú osobnosť s nízkou schopnosťou ponížiť sa a súčasne pozitívne vníma jeho neagresívny a priateľský prístup a schopnosť prispôsobiť sa. Komunikácia medzi rodičmi nedosahuje aktuálne úroveň kvalifikovanej spolupráce, ktorá je nevyhnutná pri výchove v záujme mal. detí. Obidvaja sa snažia svojim spôsobom kooperovať v záujme mal. detí, aby ich nezaťažovali a neprenášali na nich svoje nevyriešené problémy, ale zároveň, či už vedome alebo neúmyselne túto efektívnu rodičovskú komunikáciu a kooperáciu medzi sebou do určitej miery narušujú. Vzhľadom na osobnosti rodičov a doterajší priebeh, akým sa vyvíjal ich vzájomný vzťah, je možné predpokladať, že pri získaní časového a emocionálneho odstupu od ich rozchodu, sa môže miera ich vzájomnej spolupráce pri plnení si rodičovskej starostlivosti o maloleté deti postupne zefektívňovať. Aktuálny psychický stav maloletých detí je stabilizovaný, zodpovedajúci ich fyzickému veku, bez prítomnosti závažnej akútnej psychopatologickej symptomatiky ktorá by si vyžadovala odbornú intervenciu. Každá si svojim spôsobom uvedomuje vzniknutú situáciu a snaží sa ju v rámci svojich schopností spracovať. V tomto zmysle mal. deti prežívajú neistotu, napätie a predstavuje to pre nich psychickú záťaž. Mladšia E. vníma odchod otca viac negatívne, čo dáva verbálne i svojim správaním viac najavo, tiež je viac emocionálne ovplyvnená negatívnym postojom matky k otcovi. Staršia E. dokáže oceniť otcovu snahu a záujem o nich, na druhej strane by na aktuálnej situácii radšej nechcela nič meniť. Obidvaja rodičia sú duševne zdraví a možno ich označiť za dostatočne integrované a adaptované osobnosti. V tomto zmysle spĺňajú elementárne osobnostné predpoklady potrebné pre starostlivosť o mal. deti a ich plnohodnotnú výchovu. Matka túto schopnosť preukazuje vzhľadom nato, že nesie zodpovednosť za starostlivosť o mal. deti. Výrazne negatívne vníma práve otcove nedostatočné predpoklady pre zabezpečenie jeho potenciálnej osobnej starostlivosti o mal. deti, čo otvorene prezentuje. Je o tom vzhľadom na svoje negatívne skúsenosti zo spoločnej domácnosti s ním pevne presvedčená a nedokáže mu aktuálne natoľko dôverovať, aby sa vedela naňho pri výchove mal. detí spoľahnúť. V otázke zverenia obidvoch maloletých detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov si znalec nie je istý, či je to v súčasnej dobe, vzhľadom na vek mal. detí a disharmonickú komunikáciu a kooperáciu medzi rodičmi, tá najvhodnejšia alternatíva. Pre mladšiu E., ktorá je emocionálne naviazaná na matku, by takáto zmena predstavovala potenciálnu záťaž, ktorá by sa mohla prejaviť aj na jej adaptácii. Staršia E. by mohla takúto zmenu zvládnuť bez výrazných psychických problémov, vyjadrila sa však v tom zmysle, že nepreferuje zmenu v aktuálnom usporiadaní rodičovskej starostlivosti, nakoľko jej daná situácia vyhovuje. Zmena doterajšieho zaužívaného spôsobu zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloleté deti by sa mohla prejaviť na celkovom psychickom rozpoložení a schopnosť detí efektívne sa adaptovať na prostredie v predškolskom resp. v školskom
zariadení. Aktuálne sú vytvorené niektoré podmienky, ktoré sú potrebné pre úspešné fungovanie osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ako sú záujem obidvoch o starostlivosť a výchovu detí, ich snahu o vytvorenie dostatočného existenčného zázemia pre nich, ako aj pripravenosť venovať sa im pri školskej resp. predškolskej príprave a rozvíjať ich voľnočasové záujmy. Avšak dôležitejšie vzťahové faktory, ktoré majú vplyv na výchovu detí, zatiaľ nie sú splnené, či už na strane detí, ako je dostatočná motivácia a túžba po takejto zmene alebo na strane rodičov ako sú efektívna komunikácia a kooperácia a ochota prispôsobiť usporiadanie rodičovskej starostlivosti podľa potrieb deti. Absencia týchto faktorov by mohla mať potenciálne negatívne dôsledky na celkovú psychickú rovnováhu detí, nakoľko by mohli byť ešte vo väčšej miere vystavené prejavom a dôsledkom narušených vzťahov medzi rodičmi. Obidvaja rodičia majú určitú tendenciu správať sa voči sebe zaujato vzhľadom na vzájomné intenzívne negatívne postoje spojené s nenaplnením manželského a rodinného vzťahu. Matka ho vníma ako nezodpovedného plnohodnotne sa postarať o rodinu a ťažko nesie, že si našiel novú partnerku, kvôli ktorej odišiel od nej a detí. Toto viac či menej otvorene komunikuje ako svoj názor aj pred deťmi. Na druhej strane si uvedomuje jeho rodičovskú rolu, snaží sa podľa toho správať a minimalizovať svoju zaujatosť alebo poškodzovanie otca pred deťmi. Pre otca nie je jednoduché komunikovať deťom dôvody prečo už s nimi a ich matkou nežije, nakoľko oni vedia o jeho partnerke, s ktorou sa poznajú. Obidvaja rodičia sa navzájom obviňujú, nedôverujú si a aj napriek snahe kontrolovať sa, to deti vnímajú a cítia. Najoptimálnejší rozsah styku s tým rodičom, do ktorého starostlivosti nebudú deti zverené, je široká forma stretávania, ktorá by mala umožniť tomuto rodičovi intenzívne stretávanie sa s deťmi a jeho podieľanie sa na ich výchove. To znamená pokračovať minimálne v aktuálnom režime stretávania sa detí s otcom, ktorý sa stretáva s dcérami každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok v čase od 17-19.30 hod a každý párny týždeň od piatku 17 hod. do nedele 18 hod. Je možné túto frekvenciu stretávania rozšíriť ešte o stretnutie v párny týždeň v utorok v čase od 17-19.30 hod. Za aktuálnych okolností považuje znalec za vhodnejšie výchovné prostredie k výchove maloletých detí v domácnosti matky. Tak na strane detí ako aj na strane rodičov existujú momentálne prirodzené alebo umelé psychologické prekážky, ktoré bránia vytvoreniu vhodnejšieho výchovného prostredia, ktoré by viedlo k maximálnej spokojnosti všetkých zainteresovaných. Na strane detí je to vek u mladšej E. a na strane rodičov je to absencia efektívnej rodičovskej komunikácie a kooperácie pri výchove a starostlivosti o deti.
K znaleckému posudku navrhovateľ uviedol, že má za to, že napriek „opatrnému vyjadreniu znalca“ k otázke striedavej starostlivosti znalecký posudok svedčí v prospech striedavej starostlivosti. Odporkyňa nemala výhrady k znaleckému posudku.
V priebehu konania došlo k zmenám vo výdavkoch, maloletá E. prestala navštevovať jasle a nastúpila do materskej školy a maloletá E. nastúpila do 1. ročníka základnej školy. Za stravu v škôlke matka mesačne uhrádza 25 - 30,- eur, 70,- eur ročne je poplatok ZRPŠ, 20,- eur mesačne je poplatok za škôlku. E. navštevuje pohybovú výchovu 3 krát do týždňa, za čo matka mesačne uhrádza 50,- eur. So športovými krúžkami sú spojené výdavky na športové oblečenie a obuv. E. navštevuje 1. ročník ZŠ, za obedy matka hrádza 25,- eur mesačne, za školský klub 15,- eur mesačne, za ZRPŠ ročný poplatok 30,- eur. S nástupom do školy boli spojene zvýšene výdavky za učebnice, za školské potreby, ktoré potrebuje nielen na začiatku školského roka ale aj počas školského roku. E. chodí na tenis, za čo mesačne uhrádza 80,- eur, obidve dcéry sú sledované v imunologickej ambulancii, pravidelne užívajú lieky Zodac a Singular, za čo matka dopláca 20,- eur štvrťročne. E. navštevuje od júla 2013 psychológa a to na odporúčanie obvodného lekára, jedno sedenie stojí 50,- eur, zatiaľ mali 3 stretnutia. Matka uviedla, že náklady na deti sú dosť vysoké, má náklady na pohonné hmoty, nakoľko ich dopravuje na krúžky, v škole stále niečo potrebujú, snaží sa aby chodili upravené. Čo sa týka výdavkov na stravu, tak na obidve deti vynaloží cca 300,- eur mesačne vrátane stravy do školy. Čo sa týka poplatku za zubára v písomnom vyčíslení výdavkov išlo o predpokladané výdavky vzhľadom na kazivé zuby. Čo sa týka nákladov na lieky, tak zahrnula tam pravidelne užívané lieky ako aj nepravidelne užívané. Čo sa týka iných výdavkov v zdravotníctve je to napr. poplatok za konkrétny termín u lekára. S každým dieťaťom sa ocitne u lekára priemerne 2 krát do mesiaca. V položke iné sú zahrnuté výdavky na vakcináciu, išlo o očkovanie proti žltačke, čo stálo 20,- eur. Matka požadovala upraviť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v rozsahu ako bola upravená v rozhodnutí č.k 49P/272/2011-424 zo dňa 16.4.2013 o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu.
Právny zástupca navrhovateľa žiadal v prípade zverenia detí do osobnej starostlivosti matky upraviť styk každý párny víkend od piatku od 17.00 h do nedele do 18.00 h., každý párny týždeň v utorok od 17.00 h. do stredy do 8.00 h a každý nepárny týždeň od štvrtku od 17.00 h. do piatku do 8.00 h., čo sa týka prázdnin a vianočných sviatkov tak zotrval na pôvodnom návrhu. Čo sa týka vyživovacej povinnosti vzhľadom na vek maloletých detí považuje výživné požadované odporkyňou za neprimerané, navrhoval vyživovaciu povinnosť vo výške 170,- eur na maloletú E. a 130,- eur na maloletú E. s tým, že by sa zaviazal prispievať na tvorbu úspor, čo už vlastne robí, prispieva deťom na stavebné sporenie, teda mesačne by prispieval na tvorbu úspor sumou 40,- € mesačne. Neprimerané výživné by obmedzilo otca v aktívnom trávení času s maloletými deťmi, otec má záujem prispievať na výživu aj nad rámec vyživovacej povinnosti. Je potrebné prihliadnuť aj na pomerne rozšírenú starostlivosť zo strany otca, počas ktorej chce poskytnúť deťom to čo potrebujú. Poukázal na to, že otec je zaťažený hypotékami a ďalšími záväzkami, ktoré pochádzajú ešte z čias spoločného hospodárenia manželov, sú tu životné poistenia, ktorými je krytá hypotéka, aby v prípade, že sa otcovi niečo stane, aby rodina netrpela ujmou. Sú tu príspevky na sporenie, ktoré navrhoval zahrnúť do výživného, nájomné a ďalšie odôvodnené potreby otca. Žiadal, aby obidvaja rodičia boli oprávnení zastupovať mal deti a spravovať ich majetok.
Právna zástupkyňa matky navrhovala, aby súd upravil rozsah styku tak ako to bolo v rozsudku o úprave práv a povinností o rozvodu, kde bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, pričom od tohto rozhodnutia uplynul krátky čas , nie je dôvod na to, aby bol menený režim, na ktorý si deti zvykli. Poukazovala na negatívne dôsledky styku detí s otcom, otec prináša deti matke v zhoršenom zdravotnom stave, poukazovala na závažné ochorenia mal. detí - mykózy, na to, že deti trávia cez víkend čas hlavne u otcových príbuzných, kým otec sa venuje svojím činnostiam. Značný čas trávia v detských kútikoch v obchodných centrách, pričom obidve majú narušenú imunitu a tieto prostredia nie sú pre ne vhodné.
Otec namietal tvrdenia právnej zástupkyne matky, je s deťmi tak málo , že „bol by som blázon, keby som prenechával starostlivosť o ne tretím osobám“. To, že je jeho mama s deťmi pol hodinu považuje za prirodzené. Čo sa týka detského kútika, návšteva detského kútika bola v čase návštevy otcovej mamy, sestry jej dcéry, s deťmi bol v detskom kútiku aj otec, boli tam nanajvýš 1 hodinu.
Kolízny opatrovník navrhoval v prípade rozvodu zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať prispievať na výživu sumou aká bola určená v rozhodnutí o úprave práv a povinností rodičov na čas do rozvodu a upraviť styk otca s maloletými deťmi v rozsahu ako v rozhodnutí do rozvodu manželstva rodičov.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods.3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je tak vážne rozvrátené, že si nemôže plniť svoju spoločenskú funkciu. Manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, sú citovo odcudzení, nie je predpoklad, že by manželské spolužitie obnovili. Preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.
Príčiny rozvratu manželstva súd ustálil na strane oboch manželov v povahových a názorových nezhodách, v neschopnosti navrhovateľa zvládnuť status manžela a dvojnásobného otca a povinnosti s tým spojené a v mimomanželskom vzťahu navrhovateľa.
Maloleté deti súd zveril do osobnej starostlivosti matky, berúc do úvahy závery znaleckého posudku a vyjadrenia účastníkov. Podľa znaleckého posudku , pre mladšiu E., ktorá je emocionálne naviazaná na matku, by takáto zmena ( striedavá starostlivosť) predstavovala potenciálnu záťaž, ktorá by sa mohla prejaviť aj na jej adaptácii. Staršia E. by mohla takúto zmenu zvládnuť bez výrazných psychických problémov, vyjadrila sa však v tom zmysle, že nepreferuje zmenu v aktuálnom usporiadaní rodičovskej starostlivosti, nakoľko jej daná situácia vyhovuje. Zmena doterajšieho zaužívaného spôsobu zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloleté deti by sa mohla prejaviť na celkovom psychickom rozpoložení a schopnosť detí efektívne sa adaptovať na prostredie v predškolskom resp. v školskom zariadení. Nakoniec aj sám otec v počiatočnej aj v záverečnej fáze konania pripúšťal zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky.
Zároveň súd určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou základných rodičovských práv a povinností. Keďže v danom prípade nebol dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného rodiča rodičovských práv a povinností, súd ponechal oprávnenie zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok obom rodičom.
Súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, s prihliadnutím na právo maloletých detí na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, teda aj k otcovi, ktorému neboli zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia, teda aj otec a súčasťou týchto práv je podieľať sa na výchove maloletých detí , aj keď len v obmedzenom rozsahu. Stretávanie maloletých detí s otcom je hlavne v ich záujme, nakoľko vyrovnaný vzťah k rodičom je dôležitý pre ich ďalší citový vývoj. Rozsah styku súd považuje za primeraný, dostatočný na to, aby boli vzťahy zachované, aby sa otec podieľal na výchove maloletých detí, pričom nemožno vylúčiť v budúcnosti rozšírenie styku.
Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí ako aj z možnosti a majetkových pomerov otca. Výšku výživného určenú v tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú možnostiam otca a to aj po zohľadnení jeho výdavkov na bývanie a splátky hypotekárneho úveru. Výživné, ktoré požadovala matka, považoval súd za neprimerané. Matka nepreukázala všetky výdavky uvádzané v návrhu, došlo k rozporom medzi vyčíslenými výdavkami a výpoveďou na pojednávaní. Niektoré výdavky maloletých detí boli neprimerané vysoké, napr. výdavky na zdravotnú starostlivosť, niektoré ešte ani nevznikli ( výdavky na zubára), neboli preukázané ani výdavky na drogériu, vo výške ako uviedla matka. Matka zahrnula do výdavkov aj také položky ako sú darčeky k narodeninám meninám, pričom je predpoklad, že rovnaké výdavky bude mať aj otec. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom má aj matka, tá ju kompenzuje osobnou starostlivosťou ale len čiastočne, nakoľko deti navštevujú školu a predškolské zariadenie. Pokiaľ by matka prispievala na výživu maloletých deti čo i len tretinou (vzhľadom na jej príjem a osobnú starostlivosť) z príspevku otca určeného na bežné výživné v tomto rozhodnutí, mala by maloletá E. spolu s prídavkom na dieťa na výživu sumu cca 320,- eur mesačne a maloletá E. 260,- eur mesačne. Súd považuje vzhľadom na vek maloletých detí a ich odôvodnené výdavky, túto sumu za primeranú, berúc do úvahy vytváranie úspor. Je potrebné si uvedomiť, že zánikom vzťahu rodičov došlo k novým výdavkom, napr. u otca výdavkom na bývanie, ktoré súd zohľadnil, nakoľko otec má právo na dôstojné bývanie. Pre úplnosť súd dodáva, že maloleté deti majú právo podieľať na životnej úrovni otca, túto zásadu však nemožno uplatňovať len matematickým výpočtom a požadovať, aby bola maloletým deťom k dispozícii suma finančných prostriedkov adekvátna sume, s ktorou môže disponovať otec. Nakoľko neexistuje záruka trvalého príjmu otca v doterajšej výške, súd
je toho názoru, že je vhodnejšie v tejto situácii vytvoriť úspory pre maloleté deti, na ktoré môže matka v prípade potreby siahnuť, ako relatívne vysoký príjem otca na využiť na spotrebu. Z tohto dôvodu sú zaviazal otca na tvorbu úspor vo výške 100,- eur mesačne pre každé dieťa.
Obsah svedeckých výpovedí súd v rozhodnutí neuviedol, nakoľko z nich nevychádzal, z dôvodu, že neprispeli k zisteniu skutkovému stavu. Vypočutí svedkovia sú v priamom príbuzenskom prípadne kamarátskom vzťahu k účastníkom a ich svedecké výpovede boli podľa názoru súdu týmto vzťahom ovplyvnené, pričom svedkovia sa o svojich priateľoch vyjadrovali zásadne pozitívne a partnera popisovali kriticky.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia .
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.